Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína ohlásila plošné uvoľňovanie protipandemických obmedzení

Čína v stredu ohlásila rozsiahle uvoľnenie obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19. Niektorí pozitívni pacienti budú môcť zostať v domácej karanténe a obmedzia sa aj požiadavky na povinné PCR testovanie, informuje správa agentúry AFP.

Čínska Národná zdravotnícka komisia (NHC) zverejnila nové usmernenia, podľa ktorých bezpríznakové infikované osoby i ľudia s miernym priebehom ochorenia, majúci nárok na domácu izolácie, budú môcť byť vo všeobecnosti v domácej karanténe alebo si vybrať liečbu v nemocnici.

Hromadné testovanie PCR testami sa bude podľa NHC vykonávať len v školách, nemocniciach, domovoch dôchodcov a na rizikových pracoviskách. Jeho rozsah a frekvenciu treba ďalej znižovať. Osoby cestujúce medzi provinciami sa už nebudú musieť preukazovať negatívnym výsledkom testu starým najviac 48 hodín a nebudú sa musieť testovať ani po návrate.

Obyvatelia na mnohých miestach v Číne už niekoľko týždňov protestujú proti prísnym protiepidemickým opatreniam a vyzývajú na politické zmeny v krajine. Protesty vypukli po požiari obytného domu v meste Urumči, pri ktorom zahynulo najmenej desať ľudí.

Na čínskom internete sa rozšírili tvrdenia, že počet obetí bol v skutočnosti ešte vyšší a že k nemu prispeli prísne proticovidové opatrenia. Časť obyvateľov údajne nemohla uniknúť z horiacej budovy pre uzamknuté východy, iní vraj opustili byty príliš neskoro pre obavy, aby neporušili platné reštrikcie. Čínske úrady to popierajú.

Viac ako 95 percent prípadov covidu v Číne je v súčasnosti asymptomatických, priebeh choroby je mierny a úmrtnosť je veľmi nízka.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko chystá presuny vojenského vybavenia a personálu

Bielorusko uskutoční počas stredy a štvrtka presuny vojenského vybavenia a príslušníkov bezpečnostných síl. Má ísť o súčasť previerky reakcie bieloruských ozbrojených zložiek na prípadnú teroristickú hrozbu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské štátne médiá.

"Je naplánovaný presun vojenského vybavenia a príslušníkov bezpečnostných síl krajiny," uvádza sa v správe bieloruskej tlačovej agentúry BelTA.

V súvislosti s avizovanými presunmi bude obmedzená doprava na niektorých cestách a pohyb obyvateľstva vo viacerých oblastiach Bieloruska. V priebehu operácie budú na výcvikové účely používané imitácie zbraní.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého podporuje aj v pokračujúcej invázii na Ukrajinu. Ruskí vojaci zaútočili na začiatku vojny proti Ukrajine aj z bieloruského územia.

Minsk sa do konfliktu zatiaľ priamo nezapojil, ani nevyslal na Ukrajinu svojich vojakov, ale opakovane sa objavujú obavy, že by tak mohol urobiť.

V októbri Minsk obvinil Kyjev z príprav útoku na Bielorusko a zároveň ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý týždeň rokoval so svojím bieloruským rezortným partnerom Viktorom Chreninom o vojenskej spolupráci oboch krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Britská polícia zadržala muža, ktorý hodil vajce po kráľovi

Britská polícia zadržala muža, ktorý údajne hodil vajce smerom ku kráľovi Karolovi III. K incidentu došlo k utorok, keď sa panovník prechádzal ulicami anglického mesta Luton, informuje agentúra Reuters.

Hovorca miestnej polícia potvrdil, že na lutonskom námestí došlo k zadržaniu muža – dvadsiatnika, podozrivého z napadnutia inej osoby, ktorého umiestnili do vyšetrovacej väzby.

Buckinghamský palác sa k udalosti, ktorej bližšie okolnosti neboli známe, nevyjadril.

V Británii nejde o ojedinelý čin tohto druhu. V novembri zadržala polícia na severe Anglicka muža, ktorý hádzal vajcia na Karola III. a kráľovnú manželku Camillu. V roku 2002 hádzali ľudia v meste Nottingham vajcia aj na auto kráľovnej Alžbety II.

K najnovšiemu incidentu došlo pred štvrtkovou premiérou nového dokumentárneho seriálu na streamovacej platforme Netflix, v ktorom má princ Harry a jeho manželka Meghan hovoriť o zákulisnom dianí v britskej kráľovskej rodine pred tým, než sa dvojica presťahovala do USA, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Holandský kráľ nariadil vyšetrovanie koloniálnej minulosti kráľovskej rodiny

Holandský kráľ Viliam Alexander nariadil nezávislé vyšetrovanie úlohy holandskej kráľovskej rodiny v koloniálnom období. V utorok to oznámila holandská kráľovská informačná služba RVD. TASR správu prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Vyšetrovanie, ktoré má trvať tri roky, budú viesť traja holandskí historici a odborník na ľudské práva. Skúmať budú časové obdobie od konca 16. storočia až po "postkoloniálnu" súčasnosť, uviedla RVD bez poskytnutia ďalších detailov.

"Hlboká znalosť minulosti je nevyhnutná na pochopenie historických faktov a vývoja a zároveň na to, aby sme čo najjasnejšie a najúprimnejšie videli ich vplyv na ľudí a komunity," povedal kráľ Viliam Alexander. Podľa jeho slov je dôležité, aby boli tieto poznatky sprístupnené aj v súvislosti s úlohou oranžsko-nassavskej dynastie v koloniálnej histórii.  

Podľa holandskej verejnoprávnej televízie NOS je pravdepodobné, že holandská kráľovská rodina v minulosti vlastnila otrokov a bola tiež zapojená do obchodu s otrokmi.

Holandská vláda sa má 19. decembra ospravedlniť za úlohu svojich predchodcov v súvislosti s otroctvom počas koloniálneho obdobia. Očakáva sa, že vláda pri tejto príležitosti vyčlení približne 200 miliónov eur na fond podporujúci povedomie o úlohe koloniálnej veľmoci v otroctve a tiež 27 miliónov eur na otvorenie múzea otroctva.      

Holandská centrálna banka sa tento rok už ospravedlnila za svoju úlohu v obchodovaní s otrokmi a uviedla, že bude financovať projekty na zvýšenie povedomia o otroctve.

Holandsko zohrávalo kľúčovú úlohu v obchodovaní s otrokmi od 17. storočia až do druhej polovice 19. storočia, kedy zakázalo otroctvo, vysvetľuje Reuters. V súvislosti s budúcoročným 150. výročím tohto zákazu požadujú niektoré krajiny reparácie pre potomkov zotročených ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Demokrati si víťazstvom v Georgii zabezpečili tesnú väčšinu v Senáte

Demokratický senátor v americkom štáte Georgia Raphael Warnock v utorok v druhom kole volieb zdolal svojho republikánskeho oponenta Herschela Walkera, píšu americké médiá. Demokrati tak v 100-člennom americkom Senáte získali tesnú väčšinu, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Po Warnockovom víťazstve majú demokrati v Senáte väčšinu v pomere 51:49. Demokratická strana mala zabezpečenú kontrolu nad Senátom aj s 50 kreslami, keďže v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezidentka Kamala Harrisová.

Američania v novembrových voľbách do amerického Kongresu rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 v Snemovni reprezentantov.

Porazeného kandidáta Walkera podporoval bývalý americký prezident Donald Trump. Ním presadzovaní republikánski kandidáti v novembrových kongresových voľbách neuspeli v mnohých súbojoch o kreslá v americkom Kongrese, napríklad v kľúčových senátnych voľbách v štátoch Pensylvánia a Arizona. Vyvolalo to kritiku na Trumpovu adresu aj u časti predstaviteľov samotnej Republikánskej strany. Trump po týchto voľbách oznámil, že sa v roku 2024 bude opäť uchádzať o prezidentskú kandidatúru republikánov.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca v USA zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi

Americký federálny sudca John Bates v utorok zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi v súvislosti s vraždou saudskoarabského disidenta Džamála Chášukdžího v roku 2018.

Sudca tak prijal odporúčanie americkej vlády, aby mal saudskoarabský korunný princ v súvislosti s touto vraždou trestnoprávnu imunitu, keďže je faktickým vládcom Saudskej Arábie a najnovšie aj predsedom vlády.

Biely dom argumentoval, že toto odporúčanie nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Saudskou Arábiou.

Bates povedal, že žaloba, ktorú podala Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová a ľudskoprávna organizácia DAWN (Democracy for the Arab World Now), obsahovala "silný" argument, že za vraždou stojí Muhammad bin Salmán. Podľa jeho slov však nemá právomoc, aby odmietol rozhodnutie americkej vlády zo 17. novembra, že saudskoarabský korunný princ má ako vysokopostavený zahraničný predstaviteľ trestnoprávnu imunitu.

Sudca dodal, že "dôveryhodné" obvinenia z vraždy, načasovanie menovania Muhammada bin Salmána za premiéra a odporúčanie americkej vlády v ňom vyvolali "nepokoj". Zopakoval však, že v tomto prípade nemal inú možnosť.

Údajne agenti saudskoarabskej tajnej služby zavraždili Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018. Jeho telo pravdepodobne rozkúskovali, keďže doteraz sa nenašlo. Americké tajné služby usudzujú, že vraždu nariadil saudskoarabský korunný princ, ktorého novinár Chášukdží opakovane kritizoval.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena predtým opakovane odsudzovala údajnú účasť saudskoarabského princa na vražde disidenta v Turecku. Biden predovšetkým počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že za vraždu Chášukdžího by mali byť vyvodené voči saudskoarabskému princovi dôsledky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.