Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavol Rusko v kauze Maják nádeje odmietol vinu

Bývalý riaditeľ televízie Markíza a exminister hospodárstva Pavol Rusko sa v kauze známej ako Maják nádeje cíti nevinný. Vyhlásil to dnes pred senátom Okresného súdu Bratislava I.

V predmetnej kauze je Rusko obžalovaný pre trestný čin subvenčného podvodu. Popri tom je právoplatne odsúdený pre falšovanie miliónových televíznych zmeniek na 19 rokov väzenia. Na Okresnom súde Bratislava II zároveň Rusko čelí procesu pre údajnú objednávku vraždy jeho bývalej obchodnej partnerky Silvie Klaus Volzovej.

Stíhanie v kauze Maják nádeje bolo pôvodne dvakrát zastavené, prokurátorka však neskôr dala vyšetrovateľovi pokyn opäť konať a vec došetriť. Centrum bolo zriadené v roku 2002 ako spoločná nezisková organizácia bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Mestská časť pre ňu poskytla budovu na Karpatskej ulici.

Začiatkom roka 2015 prevzal vedenie centra Pavol Rusko. Podľa obžaloby z finančných prostriedkov určených na fungovanie Majáka nádeje financoval muzikál Rómeo a Júlia, ktorý produkoval v Prahe. Konkrétne išlo o sumu spolu vo výške 101-tisíc eur, pričom financie podchádzali od Bratislavského samosprávneho kraja (15-tisíc eur) a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (86-tisíc eur).

Rusko sa obvineniu bráni tým, že peniaze nadácii vrátil prostredníctvom predaja lístkov. „Všetky finančné prostriedky sa vrátili spolu so ziskom 5-tisíc eur," vyhlásil dnes.

Súd po výpovedi obžalovaného pojednávanie odročil na apríl budúceho roku, keď majú vypovedať traja svedkovia a tiež znalkyňa. Ruskov obhajca Marek Para, ktorý obžalobu označil za nedôvodnú, pre médiá uviedol, že v prípravnom konaní v tejto veci prišlo k viacerým pochybeniam, na ktoré budú poukazovať aj v priebehu dokazovania pred súdom. Doplnil, že vo veci očakávajú spravodlivé rozhodnutie súdu. „Tým je jednoznačne oslobodenie," dodal Para.

V kauze centra pre zneužívané ženy sa viedlo aj trestné stíhanie pre porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. To sa týkalo zámeru predať jeho budovu.

(sita)

Minúta  |  

Ekonomika eurozóny vzrástla v treťom štvrťroku viac, než sa čakalo

Ekonomiky eurozóny aj Európskej únie (EÚ) rástli v treťom štvrťroku o niečo rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny za tri mesiace od júla do septembra 2022 na sezónne upravenej báze medzikvartálne stúpol o 0,3 percenta po + 0,8 percenta v predchádzajúcich troch mesiacoch, uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat a revidoval svoj rýchly odhad z polovice novembra, ktorý počítal so zvýšením len o 0,2 percenta.

HDP celej EÚ medzikvartálne expandoval o 0,4 percenta (rýchly odhad: + 0,2 percenta) po +0,7 percenta v druhom štvrťroku.

V medziročnom porovnaní si HDP eurozóny polepšil o 2,3 percenta (pôvodne + 2,1 percenta) a celej EÚ o 2,5 percenta (+ 2,4 percenta). V prechádzajúcich troch mesiacoch HDP v eurozóne vzrástol o 4,2 percenta a v EÚ o 4,3 percenta.

Na porovnanie, HDP Spojených štátov sa v treťom štvrťroku medzikvartálne zvýšil o 0,7 percenta po - 0,1 percenta v prechádzajúcich troch mesiacoch. Medziročné tempo rastu ekonomiky USA sa zrýchlilo na 1,9 percenta z 1,8 percenta.

V rámci členských štátov EÚ najprudší medzikvartálny rast zaznamenalo Írsko (+ 2,3 percenta) nasledované Cyprom, Maltou a Rumunskom (vo všetkých troch krajinách + 1,3 percenta). Naopak, najvýraznejšie HDP klesol v Estónsku (- 1,8 percenta), Lotyšsku (- 1,7 percenta) a Slovinsku (- 1,4 percenta). Slovenský HDP medzikvartálne stúpol o 0,4 percenta.

Výdavky domácností na konečnú spotrebu sa v eurozóne v treťom kvartáli zvýšili o 0,9 percenta a v EÚ o 0,7 percenta a vládne výdavky na konečnú spotrebu vzrástli o 0,1 percenta v oboch regiónoch. Tvorba hrubého fixného kapitálu v eurozóne stúpla o 3,6 percenta a v EÚ o 3,2 percenta.

Export eurozóny expandoval o 1,7 percenta a EÚ o 1,9 percenta a import o 4,3 percenta, respektíve o štyri percentá.

HDP eurozóny bol v treťom štvrťroku 2022 o 2,2 percenta vyšší v porovnaní so štvrtým kvartálom 2019, čo bol posledný štvrťrok pred začiatkom pandémie, a HDP celej EÚ bol vyšší o 2,8 percenta.

Počet zamestnaných v eurozóne v treťom štvrťroku 2022 medzikvartálne stúpol o 0,3 percenta a v EÚ o 0,2 percenta. V medziročnom porovnaní sa zamestnanosť zvýšila o 1,8 percenta, respektíve o 1,5 percenta.

Eurostat odhaduje, že v treťom štvrťroku 2022 bolo v EÚ 213,8 milióna zamestnaných, z toho 164,5 milióna v eurozóne. V porovnaní s obdobím pred pandémiou (so štvrtým kvartálom 2019) bol počet zamestnaných v eurozóne vyšší o 3,1 milióna a v EÚ o 3,9 milióna.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci zväčša nakupujú vianočné darčeky v predstihu a strážia si cenu

Skoro dve pätiny Slovákov nakupujú vianočné darčeky jeden až tri mesiace pred Vianocami, majú na ne vopred našetrené peniaze a strážia si ich cenu. Až tesne pred Vianocami a iba v zľavových akciách nakupuje darčeky takmer štvrtina Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika.

Na Vianoce sa s veľkým predstihom a s ohľadom na ceny tovaru pripravujú predovšetkým ženy s podielom 43 percent, menej už muži s podielom 33 percent. Pokiaľ však ide o nakupovanie darčekov na poslednú chvíľu, bez ohľadu na ich cenu, dominujú už muži oproti ženám.

Mierne nad desať percent Slovákov v prieskume uviedlo, že žiadne vianočné darčeky kupovať nebudú, pretože na ne nemajú dosť peňazí. Najčastejšie ide o ľudí v dôchodkovom veku, bez zamestnania, ktorým financie často nestačia ani na najlacnejšie jedlo a oblečenie.

„Rozhodnutie nekupovať na Vianoce žiadne darčeky, ak na ne nemáme našetrené, je určite správne,“ myslí si generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová. Len o niečo menší podiel respondentov prieskumu, a to osem percent, uvádza, že si v rámci rodiny takisto žiadne darčeky nedávajú a Vianoce považujú predovšetkým za príležitosť stráviť nejaký čas spoločne. Tento prístup volia predovšetkým dôchodcovia alebo ľudia zamestnaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Dlhodobo sa tiež ukazuje, že si Slováci na vianočné darčeky, pokiaľ na ne nemajú peniaze, spravidla nepožičiavajú.

Približne jeden až tri mesiace pred Vianocami, ale bez ohľadu na cenu, nakupuje darčeky desať percent Slovákov. Tento prístup zastávajú skôr muži než ženy, všeobecne ľudia vo veku 25 až 34 rokov, zamestnaní v sektore IT a telekomunikáciách a zamestnanci bankových a poisťovacích služieb, s vyšším osobným príjmom.

Podľa minuloročného prieskumu UniCredit Bank najčastejšie Slováci míňali na darčeky v rozmedzí 201 až 300 eur, tento rok priemerná suma klesla a najčastejšie minú na darčeky len 101 až 200 eur. Zmeny v nákupnom správaní sa najmenej týkajú dvoch až štvorčlenných domácností. Dospelí žijúci osamote a domácnosti s piatimi a viac členmi sa prikláňajú k šetreniu na darčekoch. Priemerne chcú na darčekoch ľudia ušetriť aspoň sto eur. Hodnota darčekov pre jednotlivých členov rodiny alebo priateľov potom nevyhnutne klesá.

(sita)

Minúta  |  

Používateľov elektronických cigariet pribúda, ide najmä o mladých, uvádza rezort zdravotníctva

Počet používateľov tabakových výrobkov klesá. Pribúdajú však používatelia alternatívnych a iných výrobkov, ako napríklad elektronických cigariet. Používajú ich najmä mladí vo veku 15 až 24 rokov. Upozornilo na to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v rámci návrhu Národného akčného plánu na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023 až 2030, ktorý vláda schválila na svojom stredajšom rokovaní.

V súvislosti s ochranou zdravia preto rezort považuje za dôležité zameriavať sa aj naďalej na vykonávanie opatrení, ktorých cieľom bude ochrana zdravia a zvýšenie povedomia o rizikách používania tabakových a súvisiacich výrobkov.

"Potrebné je zameranie aj na reguláciu novovznikajúcich produktov tak, aby legislatíva jednoznačne upravovala najmä podmienky, za ktorých je možné realizovať ich distribúciu na spotrebiteľský trh," doplnilo ministerstvo.

Upozorňuje, že ohrozenou skupinou v súvislosti s novovznikajúcimi produktmi sú najmä mladí ľudia, ktorých vo väčšej miere oslovujú moderné technologické zariadenia na dodávanie nikotínu, prípadne iné druhy alternatívnych produktov v škále rôznych príchutí, ovocie, bylinky, cukríky a podobne.

Rezort zdravotníctva chce akčným plánom zlepšiť podmienky v oblasti prevencie fajčenia u mladých prostredníctvom edukácie na školách, v zdravotníckych zariadeniach či v zariadeniach sociálnych služieb. Prostredníctvom novej stratégie chce tiež zlepšiť poradenstvo pri odvykaní od fajčenia, a to poskytovaním pomoci cez siete poradní na na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.

Cieľom akčného plánu je tiež napríklad zlepšiť kontrolu dodržiavania zákona o ochrane nefajčiarov zo strany kontrolných orgánov na verejných miestach či podporovať kampane zamerané na odvykanie od fajčenia a používania tabakových výrobkov v médiách alebo na sociálnych sieťach.

"Cieľ akčného plánu sa bude plniť prostredníctvom zadefinovaných aktivít jednotlivých rezortov, čo zdôrazňuje multisektoriálny charakter riešenia problémov súvisiacich s používaním tabakových a súvisiacich výrobkov," približuje ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Podmienkou mierových rokovaní je stiahnutie ruských síl z Ukrajiny, vyhlásil Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba stanovil dve podmienky, za akých by bol Kyjev ochotný viesť mierové rozhovory s Moskvou: Rusko by sa muselo vzdať svojich vojnových plánov a stiahnuť svoje sily z územia Ukrajiny. Informuje o tom správa stanice Sky News.

"Na to, aby sa skončila vojna na Ukrajine, je nutné urobiť dve veci. (Po prvé), musí sa zmeniť názor v Kremli… Moskva sa musí vzdať svojich vojnových plánov a zmeniť svoj postoj z podnecovania k vojne na mierové myslenie," zdôraznil Kuleba v utorkovom rozhovore pre indickú spravodajskú stanicu NDTV.

"Po druhé, Rusko musí stiahnuť svoje sily z celého územia Ukrajiny," dodal s tým, že splnenie týchto podmienok by predstavovalo východiskový bod, ktorý by umožnil začať rokovania o ukončení vojny.

K takejto nevyhnutnej zmene ruských postojov by podľa Kulebu mohli dopomôcť svetové mocnosti, akou je aj India.

Stanica Sky News pripomenula, že niektorí komentátori navrhujú, aby sa Ukrajina v záujme mieru zriekla časti svojho územia v prospech Ruska. Kyjev a a jeho hlavní spojenci – vrátane Británie a Spojených štátov – však takéto návrhy odmietajú s tým, že ak by Moskva v tejto vojne zvíťazila, povzbudilo by ju to do ďalších agresií.

Rusko 30. septembra v rozpore s medzinárodným právom anektovalo časť Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj Doneckú a Luhanskú oblasť. V roku 2014 Moskva rovnako nelegálne anektovala Krymský polostrov.

(tasr)

Minúta  |  

Rozsudok nad ruským opozičným politikom Jašinom vynesú 9. decembra

Vynesenie rozsudku nad ruským opozičným politikom Iľjom Jašinom, ktorý mali zverejniť v stredu, preložili na 9. decembra. Jašin je obvinený zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde. Prokuratúra preňho žiada deväť rokov väzenia a štvorročný zákaz používať internet po odpykaní si trestu. Informovala o tom správa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Šírenia nepravdivých správ o ruskej armáde sa Jašin podľa obžaloby dopustil vo svojom vysielaní na platforme YouTube, keď 7. apríla hovoril o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Ukrajina z týchto masakier viní ruskú armádu. Jašin vo svojom komentári uvádzal fakty, ktoré dokazujú vinu ruskej armády. Analyzoval však aj argumenty ruskej strany, ktorá tvrdí, že do úmrtí civilistov nie je zapletená a že všetko bolo zinscenované a obyvateľov Buče zabila ukrajinská armáda.

Doteraz najvyšší trest za šírenie dezinfomácií o ruskej armáde bol vynesený nad poslancom jedného z miestnych zastupiteľstiev v Moskve, Alexejom Gorinovom – za to, že ruskú inváziu na Ukrajinu označil za vojnu, bol odsúdený na sedem rokov väzenia.

RFE/RL pripomenula, že Jašin bol poslancom v rovnakom okrese ako Gorinov. Ruské úrady označujú inváziu svojich jednotiek na Ukrajinu a pokračujúce bojové operácie za špeciálnu vojenskú operáciu. Jej označovanie slovom vojna je stále trestné.

V pondelok vo svojom poslednom slove pred súdom Jašin povedal, že je pripravený na väzenie.

"Nič neľutujem," povedal. "Mohol som odísť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel urobiť. Lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako mlčky horieť od hanby za to, čo sa deje aj v tvojom mene".

Jašin je jedným z mála opozičných politikov, ktorí po vlne represií voči prívržencom Alexeja Navaľného a začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neopustili Rusko. Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov-Memorial považuje Jašina za politického väzňa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.