Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čepček ani Vorobelová ešte nepovedali, ako budú hlasovať o odvolaní vlády

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Martin Čepček ani Slavěna Vorobelová zatiaľ nepovedali, ako sa zachovajú pri hlasovaní o vyslovení nedôvere vláde. Chcú si počkať na priebeh rozpravy k návrhu.

Podľa Vorobelovej ešte nie je jasné, čo by nasledovalo po páde vlády. Čepček sa rozhodne v závislosti od diskusie v parlamente.

"Chcem si počkať, ako prebehne rozprava v parlamente, potom sa rozhodnem. O hlasovaní so mnou zatiaľ nerokoval nik, hoci s poslancami, ktorí odišli do mimoparlamentných strán z koalície, už rokovanie prebehlo. Postrehol som, že prebieha rokovanie so stranou SaS, takže nakoniec môj hlas potrebovať možno nebudú," skonštatoval.

Čepček pôsobí ako nezaradený poslanec po tom, ako ho už dávnejšie vylúčili z klubu OĽaNO. Vorobelová sa podľa svojich slov zúčastní na hlasovaní.

"To, ako budem hlasovať, závisí od toho, či Pellegrini a Sulík odkryjú karty ešte pred hlasovaním. Zatiaľ rozohrali politickú hru, ktorá má nejasné pravidlá pre verejnosť a nikto nevie, akých žolíkov majú," uviedla poslankyňa. Tvrdí, že až v deň hlasovania sa rozhodne, ako bude postupovať. "Neviem, čo bude nasledovať po tom, zatiaľ ešte nie sú jednoznačné postoje," doplnila s tým, že v rozprave môžu prísť ďalšie informácie.

Otvorené sú podľa nej všetky scenáre o tom, ako sa zachová. Ak by bolo jasné, že budú predčasné voľby, je dosť pravdepodobné, že by hlasovala za pád vlády. Vorobelová sa dostala do NR SR po tom, ako z nej musel odísť šéf ĽSNS Marian Kotleba v dôsledku odsúdenia za úmyselný trestný čin.

Nezaradený poslanec a šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár zopakoval, že po sneme povie definitívne stanovisko k hlasovaniu. Zároveň povedal, že podporí novelu Ústavy SR, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia.

"Myslím si, že máme mať k dispozícii právne čistý nástroj na skrátenie volebného obdobia," povedal s tým, že od toho sa bude odvíjať aj uvažovanie v súvislosti s odvolávaním vlády. Považuje za dôležité vedieť, čo bude nasledovať po prípadnom odvolaní vlády. Zdôraznil potrebu širokej politickej dohody na termíne volieb. Nie je priaznivec krkolomných riešení, ako je napríklad úradnícka vláda.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali poslanci SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. O návrhu sa má začať rokovať vo štvrtok (8. 12.).

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu

Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu. Ak poslanec Richard Sulík (SaS) rozbije koalíciu, k moci nastúpi väčšina, ktorá bráni zmene paragrafu 363 či nevydala Robert Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie. V stredu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

"Ktokoľvek, kto sa tu zahráva s ideou predčasných volieb, len pokúša osud a už to nebude len o tom, že nasledovné voľby budeme bojovať o to, či to budú posledné demokratické voľby, ale budeme spoločne konštatovať, že demokratické už boli," povedal minister. V tejto súvislosti upozornil aj na možnú zmenu volebného systému. Dodal, že v čase kríz, keď sú ľudia frustrovaní, je nebezpečné zahrávať sa s predčasnými voľbami.

Matovič má za to, že predčasné voľby v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku spôsobili príchod "najhoršieho zla" a to isté sa stane na Slovensku. Nepovažuje za prisilné prirovnávať túto situáciu k Hitlerovi a treba podľa neho používať v kritických situáciách paralely.

"Keď niekto pokúša osud a myslí si, že takáto väčšina v parlamente bude pre Slovensko bezpečnejšia, prospešnejšia, demokratickejšia, nech sa páči," povedal minister. Koaličné OĽaNO sa podľa neho nechystá podporovať predčasné voľby.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok (8. 12.). Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00 h. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Niekdajšiu Figeľovu funkciu prevezme Belgičan Frans van Daele. Lexmann: Z Európy ide do sveta dobrá správa

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) sa vo štvrtok zavŕšilo jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde sa vážne porušuje sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ.

Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov. „Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Lexmann a dodáva: „Vymenovanie osobitného vyslanca
vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

(est)

Minúta  |  

Bödörov Bonul opäť získal lukratívne zákazky od štátu vo verejnom obstarávaní

Bezpečnostnej firme Bonul, ktorej šéfuje otec obvineného oligarchu Norberta Bödöra Miroslav Bödör, sa znovu darí vo verejných obstarávaniach. Ako informuje Plus 7 dní, tento rok firma získala od štátu dve atraktívne zmluvy za niekoľko miliónov eur. Kontroverzná esbéeska prišla síce o bezpečnostnú previerku, no v súťažiach firiem je stále úspešná. Získala zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv aj od Slovenskej pošty.

V júni tohto roku dostal Bonul zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv. V priebehu dvoch rokov má zabezpečovať ochranu v strediskách podniku vo Vígľaši, v Kysuckom Novom Meste, Slovenskej Ľupči a Čachticiach. Suma podľa zmluvy presahuje 750-tisíc eur, ale jej celková maximálna cena vrátane opcie môže byť zvýšená až na 1,5 milióna eur. Štátny podnik uviedol, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia ponúknutá cena, tú predložila práve nitrianska spoločnosť.

Druhá esbéeska v poradí si pýtala za svoje služby o sedemtisíc eur viac. „Vnímame a uvedomujeme si, že výsledok tohto verejného obstarávania môže naštrbiť dôveru občanov a médií k Správe štátnych hmotných rezerv, no spoločnosť nemala uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a nebolo možné ju odôvodnene vylúčiť. Úrad sa musí vždy prioritne riadiť platnými zákonmi a my sme postupovali zákonne,“ uviedla Správa štátnych hmotných rezerv vo svojom stanovisku.

Plus 7 dní upozorňuje na to, že vedenie štátnych rezerv malo pritom v minulosti problémy pre zmluvy s Bödörovou esbéeskou. V roku 2018 vyhlásilo tender na stráženie svojich objektov a ďalšie služby za dvanásť miliónov eur, no zákazka mala viacero háčikov. Napríklad úspešný uchádzač musel mať 120 zamestnancov oslobodených od brannej povinnosti či špecifický bezpečnostný certifikát C4. Ten mali na Slovensku iba tri spoločnosti, medzi nimi aj Bonul. Na kauzu ako prvá upozornila Nadácia Zastavme korupciu, tender bol podľa nej šitý na mieru práve pre Bödörovu firmu. Úrad pre verejné obstarávanie najprv tender zablokoval, neskôr ho zrušil. Vlani prípad uzavreli s tým, že štátnym hmotným rezervám bola uložená pokuta vo výške 12 500 eur za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2020 vystriedal Kajetána Kičuru na čele Správy štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf. Hneď prvý mesiac vo funkcii podpísal s Bonulom niekoľko zmlúv. Vysvetľoval to nutnosťou stráženia štátnych objektov. Vyhlásili aj dve verejné súťaže, obe vyhrala firma DUG. Spoločnosť však nebola schopná predložiť bezpečnostné certifikáty. Nastúpila tak druhá firma v poradí, a tou bol Bonul, obhajoval sa vtedy pre Plus 7 dní Ján Rudolf.

Zákazku za 2,4 milióna eur s DPH získala Bödörova bezpečnostná firma tento rok aj od Slovenskej pošty. Za túto sumu má Bonul v priebehu ďalších štyroch rokov strážiť prepravu hotovosti medzi pobočkami pošty a oddeleniami bánk na západnom Slovensku. O víťazovi obstarávania opäť rozhodla cena, keďže ponuka jediného konkurenta bola o 200-tisíc vyššia. Pošta rozdelila tender na tri časti podľa geografického členenia krajiny, zvlášť obstarávala služby pre východné, stredné a západné Slovensko. Vlani nitrianska eseročka zvíťazila v dvoch z týchto tendrov, tento rok získala aj tretí.

Údaje portálu Finstat hovoria o tom, že časy najväčších úspechov Bonulu sa už zrejme skončili. V posledných dvoch rokoch tržby esbéesky výrazne klesli, a to až dvojnásobne. Z vyše 55 miliónov eur v roku 2019 na 22 miliónov vlani. Dôvodom je odobratá bezpečnostná previerka, o ktorú spoločnosť prišla vlani a jej pozície vo verejných obstarávaniach sú značne oslabené. Napriek tomu ešte stále s touto firmou spolupracuje okrem pošty a štátnych hmotných rezerv napríklad aj ministerstvo hospodárstva či Slovenský vodohospodársky podnik.

(sita)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla harmonizovať pravidlá uznávania rodičovstva v EÚ

Európska komisia (EK) v stredu predstavila iniciatívu na posilnenie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v EÚ a tiež iniciatívu na harmonizáciu pravidiel uznávania rodičovstva medzi členskými štátmi.

Existujúce normy EÚ o rovnakom zaobchádzaní a nediskriminácii ponechávajú členským štátom široký priestor na zváženie, ako tieto subjekty zriadiť a ako majú fungovať. Výsledkom sú značné rozdiely medzi členskými štátmi.

Komisia teraz navrhla súbor záväzných pravidiel, ktoré posilnia úlohu a pozíciu subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Rozširujú ich právomoci v súvislosti so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicou o rodovej rovnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ ide o uznávanie rodičovstva, návrh EK je zameraný na "najlepšie záujmy a práva dieťaťa". Poskytne právnu jasnosť všetkým typom rodín, ktoré sa v rámci Únie nachádzajú v cezhraničnej situácii, lebo sa presťahovali z jedného členského štátu do druhého, alebo preto, že majú rodinných príslušníkov alebo majetok v inom členskom štáte.

Kľúčovým aspektov návrhu je, že rodičovstvo určené v jednom členskom štáte EÚ by sa malo uznávať vo všetkých členských štátoch.

Návrh EK umožní, aby deti v cezhraničných situáciách mohli využívať práva vyplývajúce z rodičovstva podľa vnútroštátneho práva v takých veciach, ako je dedenie, výživné, právo starostlivosti alebo právo rodičov konať ako zákonný zástupca dieťaťa (v školských či zdravotných záležitostiach).

Návrh stanovuje, ktoré súdy členských štátov majú právomoc konať vo veciach týkajúcich sa rodičovstva. Rozhodným právom pre určenie rodičovstva by spravidla malo byť právo štátu, v ktorom má obvyklý pobyt osoba, ktorá porodila.

Komisia chce doplniť ďalšie pravidlá EÚ z oblasti medzinárodného súkromného práva v záležitostiach, ako je dedenie. Neharmonizuje sa však hmotné rodinné právo, ktoré zostáva v právomoci členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Nadmerné príjmy energetických firiem sa zdania, prezidentka podpísala zákon

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií budú platiť daň z nadmerného príjmu. Počíta s tým novela zákona o energetike, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od decembra 2022 do decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW má byť od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO) súčasne uvádza, že predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny na toto zariadenie.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novela zákona zároveň umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

Matovič: Neobávame sa, že by Slovnaft v prípadnom spore o výšku odvodu uspel

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa neobáva prípadného súdneho sporu s rafinériou Slovnaft o výšku mimoriadneho odvodu zo zisku označovaného ako solidárny príspevok. Argumentoval nariadením Rady EÚ a porovnateľnou sadzbou navrhovanou v ďalších krajinách Únie. Slovnaft bude mať napriek odvodu do štátneho rozpočtu zisk okolo štvrť miliardy eur, povedal v stredu po rokovaní vlády minister.

"Každý, kto má pocit v právnom štáte, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na orgány, ktoré rozhodnú. My sa vôbec neobávame, že by Slovnaft akýmkoľvek spôsobom v tejto veci uspel," povedal Matovič. Možné napadnutie výšky solidárneho príspevku na medzinárodnom arbitrážnom súde v utorok (6. 12.) avizoval generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.

Matovič zdôraznil, že nariadenie EÚ hovorí o minimálnej dani 33 percent a výšku sadzby necháva na jednotlivých štátoch. Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky. "Sú krajiny, ktoré idú s nižšou sadzbou, Česká republika 60 percent, sú krajiny, ktoré idú s vyššou sadzbou – ako Írsko 75 percent. My sme medzi nimi, myslím si, že je to fér," povedal Matovič.

Slovnaft bude mať podľa ministra v tomto roku aj po zaplatení solidárneho príspevku oproti iným rokom približne o štvrť miliardy vyšší zisk. Minister dodal, že pôvodne sa pri sadzbe príspevku diskutovalo aj o výške 90 percent a nevylúčil, že v pléne parlamentu môže pri schvaľovaní zákona takýto návrh prísť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.