Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SHMÚ: Na Slovensko zavíta ku koncu týždňa zima

Na Slovensko zavíta ku koncu týždňa zima. Najchladnejšie by malo byť v pondelok a v utorok (12. – 13. 12.), keď bude na väčšine územia celodenný mráz a na severe len okolo mínus piatich stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.

"Nočná teplota vzduchu ešte nebude veľmi nízka, keďže sa nad našou oblasťou bude nachádzať veľa oblačnosti, ale ojedinelý pokles teploty pod mínus desať stupňov Celzia zrejme zaznamenáme," priblížili meteorológovia. Studený vzduch je podľa nich už v týchto chvíľach pomerne blízko nášho územia a v ďalších dňoch zotrvá nad strednou Európou.

SHMÚ zároveň poukázal, že v nižších polohách na väčšine územia až do utorka (6. 12.) absentovala snehová pokrývka a v nižších polohách nebol zaznamenaný silný mráz, teda minimum teploty vzduchu pod mínus desať stupňov Celzia.

"Na druhej strane sa na viacerých miestach vyskytlo aspoň prvé sneženie a aj v nížinách sa na niektorých miestach prechodne vytvorila snehová pokrývka alebo aspoň poprašok," poznamenal ústav.

(tasr)

Minúta  |  

Divadlo La Scala obliali klimatickí aktivisti. Ukrajinci zas protestujú, aby sa v nej nehrala ruská opera

Svetoznámy taliansky operný dom je terčom nespokojnosti. Jednak klimatických aktivistov a na druhej strane Ukrajincov.

V stredu večer sa v talianskom opernom dome uskutoční premiéra ruskej opery Boris Godunov. Zúčastní sa na nej aj taliansky prezident Sergio Mattarella, šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Na Apeninskom polostrove ide o kultúrnu udalosť roka, pričom účasť dvoch najvyšších štátnych predstaviteľov naraz sa podľa talianskej tlače opakuje po jedenástich rokoch.

Ukrajina: Ide o ruskú propagandu

Otváracie predstavenie, v ktorom vystúpia aj ruskí speváci, kritizovala v predchádzajúcich týždňoch ukrajinská diplomacia. Tá žiadala, aby operu stiahli z programu, lebo ju vraj môže využiť Rusko na svoju propagandu.

Začatie novej sezóny v milánskom opernom dome budú sprevádzať aj demonštrácie. Vedenie divadla ukrajinskú žiadosť odmietlo s odôvodnením, že to nemá nič spoločné so súčasnou politickou situáciou v Rusku. Umelecký riaditeľ La Scaly Dominique Meyer zhodnotil, že ide len o operu na motív rovnomennej historickej tragédie z pera ruského spisovateľa Alexandra Puškina.

V Miláne sa preto dnes popoludní uskutoční aj demonštrácia, na ktorej vystúpia rôzne skupiny. Ukrajinská komunita bude protestovať proti ruskej invázii v ich vlasti. Miestna radikálna ľavica zas vyjadrí nesúhlas s rastom cien a národne-konzervatívnou vládou Meloniovej. Urobia aj „večeru pri sviečkach“ s cestovinami a fazuľou, aby poukázali na krízu životných nákladov a rozdiely v životnej úrovni Talianov v súvislosti s galavečerom v La Scale.

Vyšantili sa na nej aj klimatickí aktivisti

Päť klimatických aktivistov zo skupiny Ultima Generazione (Posledná generácia, UG) zatkla v stredu polícia v severotalianskom Miláne. Obliali totiž modrou farbou fasádu divadla La Scala. Ide o najnovší počin zo série kontroverzných protestných akcií tejto skupiny v Taliansku, ktoré majú podľa iniciátorov upozorniť na naliehavosť boja proti klimatickej kríze.

Na piatich aktivistov bude podané trestné oznámenie, spresnili policajné zdroje. Znečistenú fasádu pri vchode do opernej scény La Scala museli čistiť zamestnanci divadla.

(est, tasr)

Minúta  |  

Navaľného dcéra vyzýva svetových lídrov, aby podporili výzvu na prepustenie jej otca

Daria Navaľná, dcéra väzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, uverejnila stĺpček v časopise Time. Opisuje v ňom podmienky zadržiavania svojho otca v trestaneckom tábore a na samotke a prosí svetových lídrov, aby podporili jej výzvu ruskej vláde na otcovo prepustenie.

Navaľná sa predstavuje ako 21-ročná študentka Stanfordovej univerzity a v stĺpčeku píše, že jej otec sa stal úhlavným nepriateľom prezidenta Vladimira Putina, pretože bojoval proti "skorumpovanému a krvilačnému režimu Kremľa" a teraz aj proti vojne na Ukrajine.

Pripomenula, že v auguste roku 2020 jej otec prežil otravu chemickou zbraňou novičok, ktorú spáchali príslušníci ruskej tajnej služby FSB, a po svojom zotavení pokus o atentát úspešne objasnil. Napriek nebezpečenstvu, ktorému čelil, sa jej otec v januári roku 2021 vrátil do Ruska. Hneď po prílete ho na letisku zatkli, odsúdili a začal si odpykávať stanovený trest.

Navaľná v stĺpčeku píše, že väzenie nie je miestom, kde by človek chcel skončiť. Podmienky v ruskom väzenskom systéme sú oveľa horšie ako v USA alebo v Európe a ochromí aj tých, ktorí sú úplne zdraví.

Vysvetlila, že jej otec po uväznení začal pociťovať bolesti chrbta a postupne strácal kontrolu nad nohami, ale až po 24-dňovej hladovke sa dostal k lekárskej pomoci. Hladovka ho nezlomila, ale podmienky, ktorým je teraz vystavený v samoväzbe, "sú jednoznačne zamerané na to, aby ho psychicky zlomili a fyzicky zničili".

Pripomenula, že podľa oficiálneho zdôvodnenia otca na samotku poslali za to, že nemal zapnutý gombík na kombinéze. To sa ani nedá, keďže odev je o niekoľko čísel menší ako treba, alebo že odmietol natierať plot či údajne zle pozametal väzenský dvor.

Daria Navaľná tvrdí, že skutočným dôvodom neustálych trestov je a vždy bolo, že jej otec odsudzuje vojnu na Ukrajine a jeho odpor voči Putinovmu režimu.

"Ruský režim bol vždy založený na korupcii a teraz je založený na vojne – pre Putina sú to dva predpoklady na udržanie sa pri moci. Preto je pripravený zničiť každého, kto sa ich odváži odhaliť. A k môjmu otcovi sa správa s osobnou nenávisťou – ako k svojmu dlhoročnému najnezmieriteľnejšiemu protivníkovi," píše Navaľná.

Putin podľa Navaľnej musí byť porazený, lebo "je hrozbou nielen pre Rusko a Ukrajinu, ale aj pre celý svet". K podstate autoritárskej moci patrí "neustále zvyšovanie stávok, nárast agresivity a hľadanie nových nepriateľov". "Aby sme v tomto boji neprehrali, musíme sa zjednotiť," dodala. Svojho otca označila za jedného z vodcov tohto boja.

(tasr)

Minúta  |  

Čepček ani Vorobelová ešte nepovedali, ako budú hlasovať o odvolaní vlády

Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Martin Čepček ani Slavěna Vorobelová zatiaľ nepovedali, ako sa zachovajú pri hlasovaní o vyslovení nedôvere vláde. Chcú si počkať na priebeh rozpravy k návrhu.

Podľa Vorobelovej ešte nie je jasné, čo by nasledovalo po páde vlády. Čepček sa rozhodne v závislosti od diskusie v parlamente.

"Chcem si počkať, ako prebehne rozprava v parlamente, potom sa rozhodnem. O hlasovaní so mnou zatiaľ nerokoval nik, hoci s poslancami, ktorí odišli do mimoparlamentných strán z koalície, už rokovanie prebehlo. Postrehol som, že prebieha rokovanie so stranou SaS, takže nakoniec môj hlas potrebovať možno nebudú," skonštatoval.

Čepček pôsobí ako nezaradený poslanec po tom, ako ho už dávnejšie vylúčili z klubu OĽaNO. Vorobelová sa podľa svojich slov zúčastní na hlasovaní.

"To, ako budem hlasovať, závisí od toho, či Pellegrini a Sulík odkryjú karty ešte pred hlasovaním. Zatiaľ rozohrali politickú hru, ktorá má nejasné pravidlá pre verejnosť a nikto nevie, akých žolíkov majú," uviedla poslankyňa. Tvrdí, že až v deň hlasovania sa rozhodne, ako bude postupovať. "Neviem, čo bude nasledovať po tom, zatiaľ ešte nie sú jednoznačné postoje," doplnila s tým, že v rozprave môžu prísť ďalšie informácie.

Otvorené sú podľa nej všetky scenáre o tom, ako sa zachová. Ak by bolo jasné, že budú predčasné voľby, je dosť pravdepodobné, že by hlasovala za pád vlády. Vorobelová sa dostala do NR SR po tom, ako z nej musel odísť šéf ĽSNS Marian Kotleba v dôsledku odsúdenia za úmyselný trestný čin.

Nezaradený poslanec a šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár zopakoval, že po sneme povie definitívne stanovisko k hlasovaniu. Zároveň povedal, že podporí novelu Ústavy SR, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia.

"Myslím si, že máme mať k dispozícii právne čistý nástroj na skrátenie volebného obdobia," povedal s tým, že od toho sa bude odvíjať aj uvažovanie v súvislosti s odvolávaním vlády. Považuje za dôležité vedieť, čo bude nasledovať po prípadnom odvolaní vlády. Zdôraznil potrebu širokej politickej dohody na termíne volieb. Nie je priaznivec krkolomných riešení, ako je napríklad úradnícka vláda.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali poslanci SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. O návrhu sa má začať rokovať vo štvrtok (8. 12.).

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu

Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu. Ak poslanec Richard Sulík (SaS) rozbije koalíciu, k moci nastúpi väčšina, ktorá bráni zmene paragrafu 363 či nevydala Robert Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie. V stredu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

"Ktokoľvek, kto sa tu zahráva s ideou predčasných volieb, len pokúša osud a už to nebude len o tom, že nasledovné voľby budeme bojovať o to, či to budú posledné demokratické voľby, ale budeme spoločne konštatovať, že demokratické už boli," povedal minister. V tejto súvislosti upozornil aj na možnú zmenu volebného systému. Dodal, že v čase kríz, keď sú ľudia frustrovaní, je nebezpečné zahrávať sa s predčasnými voľbami.

Matovič má za to, že predčasné voľby v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku spôsobili príchod "najhoršieho zla" a to isté sa stane na Slovensku. Nepovažuje za prisilné prirovnávať túto situáciu k Hitlerovi a treba podľa neho používať v kritických situáciách paralely.

"Keď niekto pokúša osud a myslí si, že takáto väčšina v parlamente bude pre Slovensko bezpečnejšia, prospešnejšia, demokratickejšia, nech sa páči," povedal minister. Koaličné OĽaNO sa podľa neho nechystá podporovať predčasné voľby.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok (8. 12.). Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00 h. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Niekdajšiu Figeľovu funkciu prevezme Belgičan Frans van Daele. Lexmann: Z Európy ide do sveta dobrá správa

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) sa vo štvrtok zavŕšilo jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde sa vážne porušuje sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ.

Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov. „Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Lexmann a dodáva: „Vymenovanie osobitného vyslanca
vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.