Vo vyjadrení, ktoré SIS poskytla médiám, padajú tvrdé slová a obvinenia z absolútnej lži: "Špeciálny prokurátor počas prezentácie svojej správy v parlamente uviedol lživé tvrdenia o tom, že SIS údajne brzdí trestné stíhania podliehajúce dozoru Úradu špeciálnej prokuratúry. Tieto tvrdenia služba verejne označuje za absolútnu lož, a preto vyzýva špeciálneho prokurátora, aby takéto tvrdenia aj podložil a ukázal verejnosti, o čo opiera svoje útoky na spravodajskú službu."

Napriek tomu však parlament vzal na vedomie správu špeciálneho prokurátora, za jej schválenie hlasovalo 71 poslancov OĽaNO, SaS a nezaradených poslancov, ktorí vo voľbách kandidovali za stranu Za ľudí alebo OĽaNO. Poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní zdržali, opoziční poslanci zo Smeru, Hlasu a Republiky boli proti.

V Správe špeciálneho prokurátora o činnosti jeho úradu sa uvádzalo mnoho faktických tvrdení o stave vyšetrovania závažných a politicky citlivých káuz, úrad si nepriznal žiadne chyby a špeciálny prokurátor kritizoval návrh opozičného poslanca Tarabu na zmenu sadzieb ekonomických trestných činov.

Podľa Lipšica na to nie je teraz dôvod, opísal, že v minulom roku výrazne stúpol počet osôb, ktoré sa spájajú so zločinom založenia a podporovania zločineckej skupiny. Spomenul, že stúpli aj prípady ekonomickej trestnej činnosti. Práve tu kritizoval návrh poslanca Tarabu: „Vie mi niekto vysvetliť, aký je iný dôvod tejto legislatívnej smršti než ten, že prebiehajú hlavné pojednávania a vyšetrovanie vplyvných osôb z verejného života a podnikateľskej sféry a pred súdom stoja mnohí oligarchovia?“ 

Jeho vystúpenie vyvolalo v pléne búrlivú diskusiu a ostrú reakciu Roberta Fica. Ten o vysokej miere odbornosti prokurátorov ÚŠP povedal: „Rozprávate tu o nejakých elitných vyšetrovateľoch, ktorí sú pripravení zapaľovať svojim kolegom, vyšetrovateľom z tímu Oblúk, autá, prepichovať pneumatiky. Sú to ľudia, ktorí sú pripravení nainštalovať čierne GPS.“ 

Problémom, za ktorý čelí Lipšicov úrad kritike, je, že niektoré obvinenia sa nadkvalifikujú, že sa používajú vynútené priznania alebo dochádza k iným manipuláciám, čo napokon nemusí obstáť pred súdmi a môže výrazne poškodiť právny štát na Slovensku. Generálna prokuratúra v týchto prípadoch intervenuje a používa paragraf 363, aby korigovala prácu svojich kolegov. V prípade obvinenia bývalého šéfa SIS jej už dal za pravdu aj Najvyšší súd. ÚŠP tieto obvinenia odmieta a namiesto kritiky do svojich radov, napríklad po ospravedlnení sa štátu Jaroslavovi Haščákovi, vidí problém v útokoch na prokurátorov UŠP, ktoré považuje za reakciu na úspešné vyšetrovania úradu.

Na obranu svojho úradu Daniel Lipšic uvádza, že v roku 2021 bolo vznesené obvinenie veľkému počtu osôb, ktoré "pôsobili vo vysokých verejných funkciách alebo mali výrazný (nezákonný) vplyv na fungovanie orgánov verejnej moci". Dodáva, že tento trend pokračuje. Podľa úradu boli reakciou na tieto skutočnosti opakované a stupňujúce sa útoky na jeho prokurátorov či sudcov Špecializovaného trestného súdu.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic bol spokojný s prácou svojho úradu. V parlamente uviedol, že počet osôb stíhaných za trestné činy, vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom v minulom roku, výrazne narástol. Stúpol aj celkový počet vecí zapísaných do trestných registrov. Nebola podaná žiadna obžaloba za trestné činy terorizmu. Výrazne narástol počet vznesených obvinení voči osobám, ktoré pôsobili vo vysokých verejných funkciách.

Lipšicov úrad konštatuje, že v minulom roku bol výrazný nárast trestne stíhaných osôb za trestné činy, ktoré sú štatisticky vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom. "Počet páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa paragrafu 296 Trestného zákona stúpol oproti roku 2020 o 17 osôb na celkovo trestne stíhaných 89 osôb," píše sa v správe. Celkovo bolo podľa ÚŠP za organizovaný zločin v minulom roku stíhaných 247 obvinených a obžalovaných 167 osôb, právoplatne odsúdených bolo celkovo 63 osôb.

(tasr, fed)