Preskočiť na obsah
  |  

NAKA obvinila bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil minulý týždeň bývalého šéfa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku spáchaného formou spolupáchateľstva. TASR informáciu potvrdil vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Upozornili na to Hospodárske noviny.

Obvinenie sa týka podľa hovorcu aj ďalšej osoby L. J. Doplnil, že obaja obvinení nie sú stíhaní väzobne. "V predmetnej veci naďalej prebiehajú procesné úkony, preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť bližšie informácie," uviedol Slivka.

"Vzhľadom na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa aktuálne nie je v obchodnoprávnom, pracovnoprávnom alebo inom obdobnom vzťahu s obvineným, zo strany poisťovne nie je žiadny dôvod vyjadrovať sa k jeho obvineniu," povedala pre TASR manažérka oddelenia komunikácie štátnej poisťovne Eva Peterová.

(tasr)

  |  

Ústavný súd nenašiel protiústavnosť pri nemocničných ambulanciách anestéziológie

Ústavný súd (ÚS) SR v stredu nevyhovel návrhu generálneho prokurátora vyhlásiť za protiústavnú časť zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinnej od 1. januára 2016.

Išlo o ustanovenie, podľa ktorého ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môže byť zriadená len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v tomto odbore.

ÚS rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna. Novelu zákona napadol v roku 2018 vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár. V podaní namietal, že na základe právnej úpravy dôjde po uplynutí prechodného obdobia k likvidácii súkromných anestéziologických ambulancií a rovnako k znemožneniu výkonu zákrokov v zariadeniach jednodňovej chirurgie prevádzkovaných mimo nemocničných zariadení.

(tasr)

  |  

Nicholsonovej chystaný projekt má ambíciu byť vládnou stranou

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová pracuje na novom politickom projekte už niekoľko mesiacov. Politická strana či hnutie z neho vznikne vtedy, ak bude istota, že nepôjde o "politický planktón", ale o reálnu alternatívu. Pre TASR zároveň europoslankyňa uviedla, že aktuálne je v projekte približne 70 ľudí, medzi nimi bývalý predstaviteľ SaS Jozef Mihál či Ábel Ravasz, ktorý pôsobil v Moste-Híd.

"Nový politický projekt dávame dokopy už niekoľko mesiacov, ale o tom, či z toho vznikne politická strana alebo hnutie, sa rozhodneme až vtedy, ak budeme mať istotu, že nepôjde o ďalší politicky planktón, ale o reálnu alternatívu pre sklamaných a frustrovaných voličov, ktorí dnes nemajú koho voliť," priblížila pre TASR Ďuriš Nicholsonová s tým, že majú ambície získať dvojciferné číslo a stať sa vládnou stranou.

Malo by ísť o stredovú stranu. V projekte má približne 70 ľudí, sú medzi nimi vedci, podnikatelia, lekári, učitelia, odborníci na právny štát, sociálnu oblasť či reformu regiónov. "Spomeniem Jozefa Mihála, Ábela Ravasza a mnohých ďalších, ktorých chceme začať verejne predstavovať, keď na to bude ten správny čas," doplnila europoslankyňa. O forme spolupráce rokujú s lídrom mimoparlamentnej ODS Pavlom Mackom, ako aj s ďalšími subjektmi.

Ďuriš Nicholsonová odišla zo strany SaS v roku 2021 po tom, ako sa dostala pre eurofondy do konfliktu s vicepremiérkou a šéfkou Za ľudí Veronikou Remišovou.

(tasr)

  |  

Putin: Rusko bude brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že jeho krajina bude brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami. Oznámil tiež, že polovicu Rusov povolaných do vojenskej služby v septembri nasadili na Ukrajine. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP.

Putin to povedal na výročnom zasadnutí prezidentskej rady pre ľudské práva, poradného orgánu Kremľa. Vo vystúpení vysielanom v televízii tvrdil, že západné ľudskoprávne organizácie vnímajú Rusko ako "druhoradú krajinu, ktorá nemá právo existovať".

Rusko podľa neho môže reagovať len tak, že bude zápasiť za svoje národné záujmy. "Budeme to robiť rôznymi spôsobmi a prostriedkami. V prvom rade sa zameriame na mierové prostriedky, ale ak nám nič iné nezostane, budeme sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami," citoval ho Reuters.

Putin reagoval na vyjadrenie člena zmienenej rady, podľa ktorého ukrajinské sily ostreľujú obytné oblasti Ruskom kontrolovanej Doneckej oblasti.

Šéf Kremľa tiež povedal, že v "oblasti operácií" sa nachádza 150-tisíc z celkovo 300-tisíc mobilizovaných "obrancov vlasti", z ktorých približne 77-tisíc je priradených k bojovým jednotkám.

(tasr)

  |  

Banská Bystrica: Auto s nelegálnymi migrantmi skončilo v poli po prenasledovaní políciou

Banskobystrickí krajskí dopravní policajti dnes prenasledovali auto, ktoré po tom, ako vodič uvidel policajnú hliadku, zmenilo smer jazdy. Ako informuje banskobystrická krajská polícia, po zaistení vozidla, ktoré skončilo v poli, zistili, že vo vozidle sa nachádzalo šesť osôb, pravdepodobne nelegálnych migrantov. Prípad si na mieste prevzal príslušný útvar.

„Policajti sa snažili auto zastaviť, ale vodič na ich výzvy nereagoval a pokúšal sa ujsť. Zrýchlil a bezohľadnou jazdou ohrozil kamión, ktorý narazil do zvodidiel. K prenasledovaniu sa pripojila ďalšia policajná hliadka, ktorá vozidlu skrížila cestu," popísala udalosť polícia s tým, že prenasledované auto následne zišlo z cesty do poľa, kde zapadlo a zostalo stáť.

(sita)

  |  

Merkelová priznala zlyhania vo svojej politike voči Rusku. Výstavbu Nord Streamu 2 však neľutuje

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že v jej politike voči Rusku sa vyskytli zlyhania.

"Mali sme rýchlejšie reagovať na ruskú agresivitu," uviedla Merkelová v rozhovore pre týždenník Die Zeit, ktorého najnovšie vydanie vyjde vo štvrtok.

Jej komentár sa týkal ruskej okupácie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014, keď sa členské štáty NATO dohodli, že na obranu vynaložia dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.

"Nemecko zvýšilo svoje výdavky na obranu v rámci NATO, ale stále nedosiahlo dvojpercentný cieľ," povedala Merkelová. "Dokonca ani ja som každý deň nevystupovala s plamenným prejavom v prospech tejto záležitosti," dodala.

Merkelová (68), ktorá bola kancelárkou v rokoch 2005 až 2021, svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.

Merkelová okrem toho uviedla, že závislosť Nemecka od ruského plynu nie je výlučne dôsledkom spoločného plynovodu. Povedala, že nadmerná závislosť je spôsobená predovšetkým tým, že Nórsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko dodávajú príliš málo plynu.

(tasr)