Začnime vo Washingtone. Prezident Joe Biden je médiami označovaný ako zbožný praktizujúci katolík, zachytili ho s ružencom, modliaceho sa v kostole, má fotku s pápežom Františkom. Náboženstvo má ilustrovať jeho miernosť a snahu o zmierenie. Pred voľbami aj po prísahe častokrát hovorí, ako chce zjednocovať Ameriku a znižovať spoločenskú polarizáciu. Aj na Slovensku si už našiel svojich fanúšikov.
Porovnajme teraz jeho vlastné slová, gestá a činy.
Keď začal vládnuť, svoju katolícku identitu úspešne potlačil a začal presadzovať agendu, ktorá je nielen protikatolícka, ale je proti ľudskej dôstojnosti a zdravému rozumu. Jeho kľúčovou agendou je teraz presadzovať čo najväčší prístup k potratom (náležite tomu uvoľňuje na tieto účely desiatky miliónov dolárov), podkopávanie prirodzeného manželstva a rodiny a presadzovanie transgenderizmu pod rúškom občianskych práv.
Môže sa takto zjednotiť rozdelená spoločnosť? Ťažko. A prezident Biden to vie, rovnako ako to vedia médiá, ktoré mu túto rolu pripisujú. Bidenova politika Ameriku polarizuje. A čo s tým má katolícka viera? Nuž predseda americkej biskupskej konferencie už prezidenta Bidena upozornil, že jeho slová a činy sú v rozpore.
Toto pokrytectvo a predstieranie hodnôt poznáme dobre aj na Slovensku. Vrcholný politik vytiahne fotku s pápežom, nižší aspoň s biskupom, tu krížik, tam púť do Levoče, keď nič iné, aspoň krst dieťaťa. Je to ich voľba, preto máme právo pomerovať ich gestá a činy. Najmä ak je potom v parlamente všetko inak. Z ich kresťanskej a niekedy aj konzervatívnej rétoriky zostane len zriedená polievka, ktorá nikomu nechutí.
Naposledy nám to pripomenula poslankyňa klubu OĽaNO Romana Tabák, ktorú ste mohli nájsť na liste kresťanských kandidátov na kandidátke OĽaNO, kde mala hlboké svedectvo o jej obrátení k Bohu. Nedávno na margo návrhu prolife zákona poslanca Čepčeka (z jej vlastného klubu) pre médiá vyhlásila, že „muži nemajú čo predkladať zákony, ktoré sa týkajú nás – žien.“
Čo všetko tým pani poslankyňa spochybnila, čomu sa vysmiala? A kto jej to má pripomenúť?
Nenavrhujem, aby sa konzervatívni politici správali nepríčetne, fundamentalisticky alebo neprudentne. V politike treba viac myslieť ako rečniť, plánovanie aj kuloárne diskusie majú rovnaký význam ako dohody a vlastné presvedčenie, ale hodnôt sa nemožno vzdať. Ak sa to deje, politika stráca grunt. Vzor tejto politiky bude najbližšie roky prichádzať z Ameriky, ale protilátky treba hľadať doma.
Článok nie je redakčným obsahom, vyjadruje osobný názor autora.