Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže prerásť do konfliktu medzi Ruskom a NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO. Uviedol to v rozhovore pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK, zverejnenom v piatok. TASR správu prevzala z agentúry AP.

,,Je tu hrozná vojna na Ukrajine. Môže sa tiež stať rozsiahlou vojnou, ktorá sa rozšíri do veľkej vojny medzi NATO a Ruskom," varoval Stoltenberg. "Každý deň pracujeme na tom, aby sme tomu zabránili," zdôraznil.

Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, v rozhovore tiež povedal, že je dôležité vyhnúť sa konfliktu, ,,ktorý zahŕňa viac krajín v Európe a stáva sa rozsiahlou vojnou v Európe".

Kremeľ opakovane obviňuje spojencov z NATO, že sa stali stranou konfliktu tým, že dodávajú Ukrajine zbrane, cvičia ukrajinských vojakov a poskytujú Kyjevu spravodajské informácie, píše AP.

Ruský prezident Vladimir Putin na stredajšom zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. ,,Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho agentúra DPA. Putin napriek tomu na stretnutí povedal, že ,,nebezpečenstvo jadrovej vojny" sa zvyšuje.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko môže v reakcii na ,,stupídny" cenový strop znížiť produkciu ropy

Rusko by mohlo zredukovať svoju produkciu ropy ako odpoveď na "stupídny" cenový strop zo strany západných štátov. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý zároveň zopakoval, že Rusko nebude predávať ropu štátom, ktoré tento strop budú uplatňovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália sa minulý týždeň dohodli na zavedení cenového stropu na ruskú ropu dodávanú po mori na úrovni 60 USD (56,82 eura) za barel (159 litrov). ,,Čo sa týka našej reakcie, už som povedal, že jednoducho nebudeme predávať ropu štátom, ktoré budú toto rozhodnutie uplatňovať," povedal Putin novinárom na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná samit Eurázijskej hospodárskej únie (EEU).

,,V prípade, že to bude potrebné, budeme uvažovať aj o možnom znížení produkcie," dodal. Rusko je pritom po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom ropy na svete. Putin však zároveň povedal, že Rusko má dohodu o produkcii s ďalšími štátmi zoskupenia OPEC+, takže takýto drastický krok je stále iba možnosť.    

,,Uvažujeme nad tým, zatiaľ žiadne rozhodnutie nepadlo. Konkrétne kroky budú uvedené v prezidentskom dekréte, ktorý bude zverejnený v najbližších dňoch," dodal ruský prezident.

Západ podľa Putina zavedením cenového stropu ruskými financiami príliš nezatrasie, keďže strop na úrovni 60 USD/barel zhruba korešponduje s cenou, za ktorú Rusko svoju ropu aj predáva. Cena ropnej zmesi Urals sa v piatok podľa údajov agentúry Reuters pohybovala okolo 53 USD za barel.

Šéf Kremľa zároveň dodal, že cenový strop môže viesť ku kolapsu ropného priemyslu a v dôsledku toho k prudkému rastu cien ropy. ,,Toto povedie ku kolapsu samotného priemyslu, pretože spotrebitelia budú vždy trvať na nižšej cene. Už teraz sú však investície v tomto sektore nízke a ak budeme načúvať iba spotrebiteľom, potom klesne objem investícií na nulu. V určitej fáze povedie toto všetko ku katastrofálnemu rastu cien a kolapsu energetického sektora. Je to stupídny a nedomyslený návrh," dodal Putin.

(tasr)

Minúta  |  

V Kosove stúpa napätie, Srbsko zvažuje vyslanie vojakov

Belehrad zvažuje, že bude žiadať nasadenie svojich bezpečnostných síl v Kosove. Uviedla to v piatok premiérka Ana Brnabičová s tvrdením, že sú ohrozené životy tamojších menšinových Srbov. Návrat srbských vojakov do Kosova by mohol dramaticky zvýšiť napätie na Balkáne, konštatuje agentúra AP, od ktorej TASR správu prevzala.

Srbsko tvrdí, že návrat približne tisíc srbských vojakov do Kosova umožňuje rezolúcia OSN, ktorá v roku 1999 oficiálne ukončila tvrdý zásah proti kosovskoalbánskym separatistom. Musela by s tým však súhlasiť mierová misia KFOR, čo je vysoko nepravdepodobné. O bezpečnosť v Srbmi obývaných oblastiach severného Kosova by sa tak fakticky starali srbské sily.

Brnabičová v piatok obvinila kosovského premiéra Albina Kurtiho z toho, že priviedol región na pokraj ďalšej vojny.

,,Sme blízko k požadovaniu návratu našich síl do Kosova na základe rezolúcie č. 1244, pretože KFOR si nerobia svoju prácu," vyhlásila. ,,Srbi sa necítia bezpečne a sú ohrození fyzicky i na živote, vrátane detí v materských školách," tvrdí predsedníčka srbskej vlády.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v reakcii uviedla, že ,,žiaden srbský vojak ani policajt znova nevkročí na územie Kosova". Srbsko sa podľa nej otvorene vyhráža agresiou.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharsko pošle Ukrajine svoju prvú zásielku vojenskej pomoci

Bulharsko sa chystá poslať Ukrajine prvú vojenskú pomoc od začiatku ruskej invázie. Zoznam zasielaných zbraní, ktorý zostavila dočasná vláda v piatok odobril parlament. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bulharsko je jednou z mála krajín EÚ, ktoré takúto pomoc Ukrajine zatiaľ neposlali. Predošlý návrh vojenskej pomoci ešte v máji zablokovala prorusky orientovaná Bulharská socialistická strana (BSP), ktorá bola súčasťou vtedajšej vládnej koalície.

Za zaslanie vojenskej pomoci hlasovalo v piatok v 240-člennom bulharskom parlamente 158 poslancov. Proti bolo 46 poslancov z BSP a ďalšej prokremeľskej strany Obnova. Jeden poslanec sa hlasovania zdržal.

Zoznam zbraní podlieha utajeniu, vládni predstavitelia však uviedli, že pôjde najmä o ľahké zbrane a muníciu. Dočasný minister obrany Dimitar Stojanov v tejto súvislosti uviedol, že Bulharsko si nemôže dovoliť Kyjevu poskytnúť protilietadlové raketové systémy ruskej výroby či bojové lietadlá MIG-19 a SU-25.

,,Môj prístup je konzervatívny, lebo potrebujem zaistiť obranné schopnosti Bulharska. Zasielaná pomoc je plne v súlade s prioritami Ukrajiny, avšak neposielame (im) systémy S-300, ani lietadlá MIG-29 či SU-25," povedal Stojanov.

Predchádzajúci parlament síce neschválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ale povolil opravu ukrajinských tankov v Bulharsku a dodávku prilieb a nepriestrelných viest.

Agentúra AP informuje, že bulharský parlament okrem schválenia vojenskej pomoci ratifikoval aj dohodu medzi ministerstvami obrany o presune výzbroje, vybavenia a munície. Jej súčasťou je aj výcvik 60 ukrajinských vojenských zdravotníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Od nového roka budú zavedené celoslovenské EČV, nebude na nich skratka okresu

Od budúceho roka budú zavedené celoslovenské evidenčné čísla vozidiel (EČV), na ktorých už nebude skratka okresu. Evidenčné čísla budú od budúceho roku viazané na vozidlo, nie na majiteľa. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra (MV) SR Zuzana Eliášová.

Novela zákona o cestnej premávke podľa Eliášovej umožní vlastníkovi pri predaji vozidla ponechať si tabuľky s evidenčným číslom, ktoré následne môže prideliť na svoje ďalšie vozidlo. ,,Zruší sa aj dvojkrokový prepis vozidla spočívajúci v tom, že najskôr pôvodný vlastník odhlási vozidlo na svojom dopravnom inšpektoráte a potom ho nový vlastník prihlási na svojom inšpektoráte," poznamenala.  Dôjde aj k vizuálnej zmene tabuliek s evidenčným číslom.

Rezort sa v týchto dňoch pripravuje na vydávanie nových tzv. celoslovenských tabuliek s evidenčným číslom a ďalšie zmeny v systéme evidovania vozidiel. ,,Vyžiadalo si to vykonanie rozsiahlych úprav v systéme evidencie vozidiel, ktorý používajú dopravné inšpektoráty, ako aj v elektronických službách pre verejnosť," povedala Eliášová s tým, že posledné prípravy prebehnú v závere roka.

V tejto súvislosti ministerstvo vnútra upozornilo, že 29. decembra a 30. decembra nebudú dopravné inšpektoráty prijímať žiadosti o zapísanie vozidiel do evidencie ani o ďalšie zmeny. Z rovnakého dôvodu nebudú dostupné elektronické služby evidencie vozidiel. ,,Klienti, ktorí majú na tento deň vytvorenú online rezerváciu, budú vybavení v neskoršom termíne," priblížila hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ak niekto použije proti Rusku jadrové zbrane, bude zmazaný z povrchu Zeme

Ktorákoľvek krajina, ktorá sa odváži napadnúť Rusko jadrovými zbraňami, bude ,,vymazaná z povrchu zemského", vyhlásil v piatok ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň pripustil ďalšiu výmenu väzňov so Spojenými štátmi. TASR o tom informuje podľa správ televízie Sky News a agentúry AFP.

Podľa šéfa Kremľa Rusko nemá mandát na podniknutie preventívneho prvého útoku, tak ako Spojené štáty, no moderné ruské hypersonické zbrane zaistia, že Moskva bude môcť na takýto útok reagovať rozhodne.

Na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná summit Eurázijskej hospodárskej únie (EEU), Putin hovoril aj o ďalšej výmene väzňov medzi Ruskom a USA.

,,Či je možná ďalšia výmena? Áno, všetko je možné. Je to výsledok rokovaní a hľadania kompromisu. V tomto prípade sme kompromis našli a neodmietame pokračovať v takejto práci aj v budúcnosti," povedal Putin.

Ruský prezident sa takto vyjadril deň po výmene americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta. V ruskom väzení stále ostáva bývalý príslušník amerických námorných síl Paul Whelan, ktorý si odpykáva 16-ročný trest za špionáž. Whelan však vinu odmieta.

Rusko podľa Putina v budúcnosti zrejme dosiahne dohodu s Ukrajinou o jej budúcnosti, no pre nedodržiavanie Minských dohôd sa cíti zradené. Podľa Putina totiž Francúzsko a Nemecko, ktoré sprostredkovali v rokoch 2014 a 2015 v bieloruskom Minsku prímerie medzi Ukrajinou a proruskými separatistami, zradili Rusko a teraz dodávajú zbrane Ukrajine.

Šéf Kremľa reagoval aj na slová bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá v rozhovore pre nemecký časopis Zeit  tento týždeň uviedla, že Minské dohody boli snahou o získanie času pre Ukrajinu. Tá ho mala využiť na budovanie svojej obrany. Putin uviedol, že tieto slová Merkelovej ho sklamali, píše Reuters

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.