Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EK: Doterajšie reformy Maďarska nestačia na odblokovanie eurofondov

Európska komisia (EK) v piatok uviedla, že nedávne reformy v oblasti boja proti korupcii v Maďarsku nestačia na uvoľnenie 7,5 miliardy eur z eurofondov pre túto krajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Exekutíva EÚ v novembri odporučila pozastaviť tieto financie pre Budapešť vzhľadom na obavy týkajúce sa právneho štátu a korupcie. Vláda premiéra Viktora Orbána reagovala blokovaním rozhodnutí EÚ o finančnej pomoci Ukrajine a globálnej minimálnej dani z príjmov právnických osôb.

V snahe vyriešiť túto situáciu členské krajiny EÚ vedené Francúzsko a Nemecko požiadali eurokomisiu, aby zhodnotila najnovšie reformy v Maďarsku. Komisia však svoje stanovisko potvrdila aj v druhom hodnotení. ,,Bez ohľadu na kroky podniknuté Maďarskom sa celkové riziko pre rozpočet Únie nezmenilo," uviedol eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn v piatkovom liste adresovanom českému predsedníctvu v Rade EÚ.

Znamená to, že členské štáty Únie musia do 19. decembra rozhodnúť, či financie z rozpočtu EÚ budú Maďarsku pozastavené. Vytvára to pôdu pre potenciálnu konfrontáciu Orbána s ďalšími lídrami na budúcotýždňovom samite v Bruseli, napísala AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko rozširuje svoj jadrový arzenál, tvrdí minister obrany USA

Rusko rozširuje a modernizuje svoj arzenál jadrových zbraní, vyhlásil v piatok americký minister obrany Lloyd Austin. Ako informovala agentúra Reuters, Austinove vyjadrenia sú v súlade s nedávnym politickým dokumentom Pentagonu o jadrových zbraniach.

Rusko a Spojené štáty majú spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete a Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní - má takmer 6-tisíc jadrových hlavíc.

,,Rusko tiež modernizuje a rozširuje svoj jadrový arzenál," povedal Austin počas slávnostného ceremoniálu pre nastupujúceho veliteľa Strategického velenia Spojených štátov (USSTRATCOM). Jeho úlohou je dohliadať na jadrový arzenál USA.

,,A v čase, keď Kremeľ pokračuje vo svojej krutej a nevyprovokovanej vojne proti Ukrajine, celý svet je svedkom Putinovho zapojenia sa do hlboko nezodpovedného rinčania jadrovými zbraňami," povedal Austin.

Rusko oznámilo, že v roku 2023 sa bude sústreďovať na budovanie infraštruktúry pre jadrové zbrane, pripomína Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok na tlačovej konferencii vyhlásil, že ktorákoľvek krajina, ktorá sa odváži napadnúť Rusko jadrovými zbraňami, bude ,,vymazaná z povrchu zemského". Spojené štáty pritom varovali Rusko pred následkami akéhokoľvek použitia jadrových zbraní.

Predstavitelia Ruska a USA mali od 29. novembra do 6. decembra rokovať v Egypte o obnovení inšpekcií podľa Novej dohody START (New START; SNV-III), ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín. Moskva však stretnutie odložila a obvinila Spojené štáty z toxického protiruského správania.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili novú vojenskú pomoc Ukrajine a uvalili ďalšie sankcie na Rusko

Spojené štáty oznámili v piatok uvalenie nových sankcií za porušovanie ľudských práv a za korupciu na vyše 40 osôb a inštitúcií v deviatich krajinách, vrátane Ruska, Číny a Iránu.

Biely dom okrem toho v piatok ohlásil aj nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 275 miliónov dolárov. Posilniť má protivzdušnú obranu Ukrajiny, a to predovšetkým proti ruským dronom. TASR informuje podľa správ denníka The Guardian a agentúry AFP.

Na sankčný zoznam USA pribudla ruská Ústredná volebná komisia, ktorú Washington obviňuje z dohliadania na ,,podvodné referendá" na okupovaných častiach Ukrajiny. Okrem samotnej volebnej komisie tam zaradili jej všetkých 15 členov.

Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie aj na štyroch ľudí, ktorý sa priamo podieľali na tzv. filtračnom procese v okupovaných územiach Ukrajiny. Ako ministerstvo vysvetľuje na svojej webstránke, v rámci neho sú vypočúvaní ukrajinskí civilisti a zisťuje sa ich prípadné napojenie na ukrajinskú armádu či vládu.

Dvoch ďalších ruských občanov sankcionovali USA za mučenie a únosy či nútenú deportáciu ukrajinských detí.

(tasr)

Minúta  |  

Si Ťin-pching označil arabské štáty za prirodzených partnerov Číny

Lídri arabských štátov Perzského zálivu a ďalších krajín Blízkeho východu sa v piatok stretli v Saudskej Arábii pri príležitosti štátnej návštevy čínskeho prezidenta s cieľom upevniť svoje vzťahy s Pekingom. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Si Ťin-pching na summite označil členské krajiny Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC) - Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia a Spojené arabské amiráty (SAE) - a Čínu za prirodzených partnerov pre spoluprácu, informuje agentúra Reuters.

Na summite bol saudskoarabský korunným princ Muhammad bin Salmán aj bahrajnský kráľ Hamad ibn Ísá al-Chalífa. Jeho ostrovný štát má stále napäté vzťahy s Katarom. Katarský emir šejk Tamím ibn Hamad Ál Sání po dlhoročnom bojkote obnovil vzťahy s arabskými susedmi.

Muhammad bin Salmán v úvodnom prejave pochválil Katar za usporiadanie futbalových majstrovstiev sveta. Šejka Tamíma srdečne pozdravil, čo bolo v čase bojkotu nemysliteľné, všíma si AP.

Si Ťin-pchingova trojdňová návšteva Rijádu prichádza v čase, keď sa Čína spolieha na dodávky ropy z oblasti Perzského zálivu, najmä Saudskej Arábie. USA  stále udržiavajú základne a asi desaťtisíc vojakov v celom regióne. Štáty Perzského zálivu cítia, že pozornosť Washingtonu sa po skončení vojen v Afganistane a Iraku presunula inam, píše AP.

Počas návštevy Si Ťin-pchinga Rijád a Peking podpísali viacero strategických dohôd, z ktorých jedna sa vzťahuje na čínsku telekomunikačnú spoločnosť Huawei. Ako pripomína AP, USA varovali svojich spojencov v oblasti pred touto spoluprácou z dôvodu možnej špionáže.

Čínsky prezident a saudskoarabský kráľ Salmán sa tiež dohodli, že budú každé dva roky organizovať stretnutia medzi lídrami oboch krajín, uviedla čínska štátna tlačová agentúra Sinchua.

 V piatok sa Si Ťin-pching osobne stretol s tuniským prezidentom, irackým premiéorm, somálskym prezidentom, mauritánskym prezidentom a šejkom Tamímom z Kataru.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže prerásť do konfliktu medzi Ruskom a NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa obáva, že vojna na Ukrajine by sa mohla vymknúť spod kontroly a prerásť do rozsiahleho konfliktu medzi Ruskom a NATO. Uviedol to v rozhovore pre nórsku verejnoprávnu televíziu NRK, zverejnenom v piatok. TASR správu prevzala z agentúry AP.

,,Je tu hrozná vojna na Ukrajine. Môže sa tiež stať rozsiahlou vojnou, ktorá sa rozšíri do veľkej vojny medzi NATO a Ruskom," varoval Stoltenberg. "Každý deň pracujeme na tom, aby sme tomu zabránili," zdôraznil.

Stoltenberg, bývalý nórsky premiér, v rozhovore tiež povedal, že je dôležité vyhnúť sa konfliktu, ,,ktorý zahŕňa viac krajín v Európe a stáva sa rozsiahlou vojnou v Európe".

Kremeľ opakovane obviňuje spojencov z NATO, že sa stali stranou konfliktu tým, že dodávajú Ukrajine zbrane, cvičia ukrajinských vojakov a poskytujú Kyjevu spravodajské informácie, píše AP.

Ruský prezident Vladimir Putin na stredajšom zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. ,,Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho agentúra DPA. Putin napriek tomu na stretnutí povedal, že ,,nebezpečenstvo jadrovej vojny" sa zvyšuje.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko môže v reakcii na ,,stupídny" cenový strop znížiť produkciu ropy

Rusko by mohlo zredukovať svoju produkciu ropy ako odpoveď na "stupídny" cenový strop zo strany západných štátov. Povedal to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý zároveň zopakoval, že Rusko nebude predávať ropu štátom, ktoré tento strop budú uplatňovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália sa minulý týždeň dohodli na zavedení cenového stropu na ruskú ropu dodávanú po mori na úrovni 60 USD (56,82 eura) za barel (159 litrov). ,,Čo sa týka našej reakcie, už som povedal, že jednoducho nebudeme predávať ropu štátom, ktoré budú toto rozhodnutie uplatňovať," povedal Putin novinárom na tlačovej konferencii v kirgizskom hlavnom meste Biškek, kde sa koná samit Eurázijskej hospodárskej únie (EEU).

,,V prípade, že to bude potrebné, budeme uvažovať aj o možnom znížení produkcie," dodal. Rusko je pritom po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom ropy na svete. Putin však zároveň povedal, že Rusko má dohodu o produkcii s ďalšími štátmi zoskupenia OPEC+, takže takýto drastický krok je stále iba možnosť.    

,,Uvažujeme nad tým, zatiaľ žiadne rozhodnutie nepadlo. Konkrétne kroky budú uvedené v prezidentskom dekréte, ktorý bude zverejnený v najbližších dňoch," dodal ruský prezident.

Západ podľa Putina zavedením cenového stropu ruskými financiami príliš nezatrasie, keďže strop na úrovni 60 USD/barel zhruba korešponduje s cenou, za ktorú Rusko svoju ropu aj predáva. Cena ropnej zmesi Urals sa v piatok podľa údajov agentúry Reuters pohybovala okolo 53 USD za barel.

Šéf Kremľa zároveň dodal, že cenový strop môže viesť ku kolapsu ropného priemyslu a v dôsledku toho k prudkému rastu cien ropy. ,,Toto povedie ku kolapsu samotného priemyslu, pretože spotrebitelia budú vždy trvať na nižšej cene. Už teraz sú však investície v tomto sektore nízke a ak budeme načúvať iba spotrebiteľom, potom klesne objem investícií na nulu. V určitej fáze povedie toto všetko ku katastrofálnemu rastu cien a kolapsu energetického sektora. Je to stupídny a nedomyslený návrh," dodal Putin.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.