10. decembra 2022 | 9:16

Minúta | 10. decembra 2022 | 9:16

Naď: Zmluva na pásovú techniku je vo finálnej fáze, cena vozidiel sa môže znížiť

Príprava zmluvy na nákup pásovej techniky od Švédska je vo finálnej fáze, podpísaná má byť do konca roka. Cena za techniku by sa mohla znížiť, ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika. V rozhovore pre TASR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 vrátane nákladov na infraštruktúru by malo Slovensko podľa rozhodnutia vlády zaplatiť vyše 1,688 miliardy eur s DPH.

"V našej zmluve by mala byť klauzula, ktorá bude dopredu hovoriť, že ak by Česká republika podpísala, tak to bude mať aj spätne pozitívny efekt na cenu," načrtol minister. Ako vysvetlil, Slovensko je v obstarávaní ďalej ako Česko. V prípade, že sa Česká republika rozhodne a podpíše zmluvu na nákup vozidiel od rovnakého dodávateľa, mali by obe krajiny dostať množstevnú zľavu.

Obstaranie pásových obrnených vozidiel CV90 s 35 mm kanónom od Švédska v júni schválila vláda. Podľa rezortu ide o najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorý SR vyplýva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO.

Slovenský a český rezort obrany sa v auguste dohodli na spolupráci pri obstaraní a prevádzkovaní pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Okrem nižšej ceny sa partneri dohodli aj na hľadaní možností spolupráce pri udržiavaní prevádzkyschopnosti, výcviku, spoločných cvičeniach, ako aj zabezpečovaní náhradných dielcov a munície.

(tasr)

10. decembra 2022 | 8:09

Minúta | 10. decembra 2022 | 8:09

Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine.

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, informovala tlačová agentúra DPA.

"Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky," povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.

Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody dosiahnuté za sprostredkovania Nemecka a Francúzska nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára vpád ruských síl na územie Ukrajiny.

"Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne," povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.

"Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu," poznamenal ruský prezident.

Merkelová v zmienenom rozhovore zverejnenom vo štvrtok doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.

Merkelová, ktorá daný post zastávala v rokoch 2005 až 2021, však svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.

(tasr)

10. decembra 2022 | 7:21

Minúta | 10. decembra 2022 | 7:21

Prieskum: Viac ako polovica Čechov už nesúhlasí s vládnou pomocou Ukrajine

Záujem českej verejnosti o vývoj situácie na Ukrajine klesá, rovnako ako súhlas s vládnou pomocou pre túto napadnutú krajinu, ukázal prieskum. O rusko-ukrajinský konflikt sa teraz zaujíma necelých 60 percent ľudí, čo je o štvrtinu menej ako na jar. Polovica Čechov nesúhlasí ani s krokmi vlády na pomoc Ukrajine. Najväčší odpor majú ľudia voči poskytovaniu vojenského vybavenia.

Informoval o tom v piatok spravodajský webový portál iDNES.cz, ktorý cituje z najnovších zistení Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM).

Najviac sa ľudia v Česku o dianí na Ukrajine zaujímali práve tento rok na jar po začiatku ruskej invázie – takmer 80 percent populácie. V súčasnosti je to už len 57 percent. Podľa výskumníkov je však znižovanie záujmu očakávateľné.

S krokmi vlády českého premiéra Petra Fialu podľa prieskumu súhlasí 42 percent ľudí. Naopak, viac ako polovica (52 percent) ľudí s nimi nesúhlasí. V porovnaní s výsledkami z jari sa proti krokom vlády stavia o 17 percent ľudí viac.

Takmer tri štvrtiny ľudí považujú situáciu na Ukrajine za hrozbu pre mier vo svete. Čo sa týka krokov, ktoré by mohli zastaviť konflikt na Ukrajine, tak sedem z desiatich Čechov je za vyvíjanie diplomatického tlaku na Rusko.

Len mierne nadpolovičná väčšina schvaľuje finančnú podporu Ukrajiny, necelá polovica súhlasí so snahou o politickú a ekonomickú izoláciu Ruska. Poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine teraz podporuje len 43 percent opýtaných.

V porovnaní s výsledkami jarného prieskumu sa pomoc pri všetkých krokoch znížila.

Napríklad poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine v marci podporovalo 54 percent ľudí a za finančnú pomoc napadnutej krajine sa ich vtedy vyjadrilo 73 percent. Diplomatický tlak na Rusko v marci odporúčalo vyvíjať 85 percent ľudí.

Medzi Čechmi tiež rastie počet ľudí, ktorí sa stavajú proti prijímaniu ukrajinských utečencov. Proti je už štvrtina Čechov – dvojnásobok tohto počtu v marci.

Za dočasné prijímanie utečencov sú približne tri pätiny občanov, s ich trvalým usadením v Česku súhlasí len desatina. Zatiaľ čo na jar sa o situáciu ukrajinských utečencov zaujímali dve tretiny občanov, teraz to nie je ani polovica.

Na prieskume, ktorý sa uskutočnil od začiatku septembra do začiatku novembra, sa zúčastnilo 821 respondentov, ktorí zodpovedajú reprezentatívnej vzorke obyvateľov ČR starších ako 15 rokov.

(tasr, red)

10. decembra 2022 | 7:02

Minúta | 10. decembra 2022 | 7:02

Blinken prijal Raua. Prioritou je obrana vzdušného priestoru Ukrajiny, zhodli sa

Partnerstvo Spojených štátov a Poľska nebolo nikdy dôležitejšie a efektívnejšie ako teraz. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Zbigniewom Rauom, informuje tlačová agentúra PAP.

Blinken sa s Rauom stretol vo Washingtone. Témou ich rokovania bola okrem iného invázia Ruska na Ukrajinu a ďalšia podpora Kyjeva.

Rau uviedol, že pri predchádzajúcom stretnutí s Blinkenom neočakával, že Rusko napadne Ukrajinu. "Napriek tomu, keď nastala táto tragická udalosť, sme ako spojenci a členovia NATO reagovali pevne a odhodlane, aby sme bránili nášho partnera," vyhlásil Rau.

Obaja ministri sa počas rokovania zhodli, že v súčasnosti je prioritou obrana vzdušného priestoru Ukrajiny. "Blinken vyjadril obavy v súvislosti s ďalšou vlnou utečencov z Ukrajiny a v tomto kontexte sme diskutovali aj o problematike bezpečného vzdušného priestoru nad Ukrajinou," uviedol šéf poľskej diplomacie.

Rau zopakoval postoj Poľska, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa môžu začať až po vyhnaní ruských vojakov z Ukrajiny.

"Tento postoj presadzujeme medzi spojencami z NATO. Väčšina krajín z východného krídla nás podporuje a nikto z účastníkov dialógu v USA nenaznačil inú alternatívu k tejto pozícii," povedal.

Šéf poľskej diplomacie dodal, že rokovania s Blinkenom sa týkali aj súčasnej a budúcej prítomnosti amerických vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zvýšenie ich počtu v Poľsku pritom podľa jeho slov nemožno vylúčiť.

(tasr, red)

10. decembra 2022 | 6:55

Minúta | 10. decembra 2022 | 6:55

Rusko zakázalo 200 Kanaďanom vstup do krajiny

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že na svoje územie zakazuje vstup 200 popredným Kanaďanom. Ide o priamu reakciu na sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Ottawa, informuje tlačová agentúra Reuters.

Kanada v piatok zaviedla sankcie voči 33 súčasným alebo bývalým ruským predstaviteľom a šiestim subjektom. Zdôvodnila to "systematickým porušovaním ľudských práv" voči ľuďom, ktorí protestovali proti ruskej invázii na Ukrajinu.

"V reakcii na sankcie uvalené Ottawou sa na základe recipročného opatrenia zakazuje vstup na územie Ruska 200 kanadským občanom," uviedla ruská diplomacia vo vyhlásení.

Od začiatku invázie 24. februára Kanada uvalila sankcie na viac ako 1500 subjektov z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že si predvolalo kanadskú veľvyslankyňu v Moskve Alison LeClaireovú.

(tasr, red)

09. 12. 2022

9. decembra 2022 | 21:18

Minúta | 9. decembra 2022 | 21:18

Korupcia v Bruseli: Zadržali podpredsedníčku europarlamentu Kailiovú

Belgická polícia v piatok večer v Bruseli zadržala jednu z podpredsedníčok Európskeho parlamentu (EP), grécku europoslankyňu Evu Kailiovú. Pre agentúru AFP to povedal zdroj blízky prípadu, podľa ktorého to súvisí s piatkovým zadržaním ďalších štyroch osôb v rámci vyšetrovania korupcie v EP.

Kailiovú, ktorej partner patril k štyrom skôr zadržaným osobám, bude polícia vypočúvať, priblížil zdroj. Potvrdil tiež správy belgických médií, že vyšetrovanie prípadu sa zameriava na pokusy Kataru podplácať bývalého talianskeho socialistického europoslanca.

Grécke médiá priniesli v piatok večer správy o vylúčení Kailiovej zo strany Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Spravodajský portál eKathimerini uviedol, že belgickí policajti počas poobedňajších razií prehľadali aj Kailiovej byt.

Belgická federálna prokuratúra v piatok poobede oznámila, že zadržala štyroch ľudí a polícia počas dňa vykonala v Bruseli 16 domových prehliadok a našla pritom 600 000 eur v hotovosti.

Prokuratúra nezverejnila totožnosť podozrivých ani krajinu, ktorá ich mala korumpovať. Uviedla len, že ide o štát v Perzskom zálive, ktorý sa podľa vyšetrovateľov niekoľko mesiacov pokúša nelegálne ovplyvniť ekonomické a politické rozhodnutia Európskeho parlamentu.

Talianska agentúra ANSA s odvolaním sa na belgické médiá napísala, že zadržanými sú štyria Taliani – ľavicový exposlanec EP Antonio Panzeri, generálny tajomník Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov (ITUC) Luca Visentini, nemenovaný riaditeľ mimovládnej organizácie a poslanecký asistent.

(tasr)

9. decembra 2022 | 20:54

Minúta | 9. decembra 2022 | 20:54

Rusko tvrdí, že pre vízové obmedzenia opustí jeho ambasádu v USA ďalších 30 ľudí

Zo Spojených štátov bude musieť 1. januára 2023 pre vízové obmedzenia odísť 30 zamestnancov ruskej ambasády. Oznámil to v piatok ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov, píše agentúra Reuters odvolávajúca sa na správy ruských médií.

Veľvyslanec Antonov na bilaterálnych vzťahoch Ruska a USA nevidí nič pozitívne, čím prakticky zopakoval piatkové tvrdenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, uvádza denník The Guardian.

Peskov povedal, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú stále ,,v žalostnom stave" aj napriek štvrtkovej výmene väzňov - americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta. Hovorca Kremľa pritom vylúčil, že by výmena väzňov mohla pomôcť k zlepšeniu bilaterálnych vzťahoch.

,,Rozhovory sa týkali výlučne výmeny väzňov. Je tak pravdepodobne nesprávne vyvodzovať akékoľvek hypotetické závery, že by mohlo ísť o krok k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch," uviedol.

(tasr)

9. decembra 2022 | 20:08

Minúta | 9. decembra 2022 | 20:08

Británia: Rusko sa snaží od Iránu získať balistické rakety

Rusko sa snaží od Iránu získať viac zbraní vrátane balistických rakiet a ponúka za to ,,bezprecedentnú úroveň" vojenskej a technickej podpory. Vyhlásila to v piatok britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová. Pred spoluprácou Ruska a Iránu v piatok varovali aj Spojené štáty. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a AFP.

,,Obávame sa, že Rusko hodlá Iránu poskytnúť viac moderných vojenských komponentov, čo Iránu umožní posilniť jeho schopnosti súvisiace so zbraňami," uviedla Woodwardová pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN. Británia si je ,,takmer istá, že Rusko chce získať zbrane aj od Severnej Kórey a ďalších ťažko sankciovaných krajín", dodala.

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v piatok označil obrannú spoluprácu Ruska a Iránu za ,,škodlivú". "Rusko chce spolupracovať s Iránom v oblastiach ako je vývoj a výcvik. Videli sme tiež správy, že Moskva a Teherán uvažujú o zriadení spoločnej výrobnej linky pre smrtiace drony v Rusku. Vyzývame Irán, aby sa odklonil od tohto kurzu a tieto kroky neprijímal," uviedol Kirby.

Rusko ponúka Iránu vojenskú a technickú podporu, ktorá by ,,premenila ich vzťah na plnohodnotné obranné partnerstvo", dodal hovorca.

Podľa Woodwardovej dodal Irán od augusta Rusku stovky bezpilotných lietadiel, ktoré Moskva využíva na ,,zabíjanie civilistov a nelegálne zameriavanie sa na civilnú infraštruktúru" na Ukrajine.

Teherán pritom v novembri priznal, že poslal Rusku drony, no trval na tom, že to bolo ešte pred začiatkom invázie na Ukrajinu.

(tasr)

9. decembra 2022 | 20:01

Minúta | 9. decembra 2022 | 20:01

Portugalsko: Parlament schválil dekriminalizáciu eutanázie

Portugalský parlament v piatok po tretíkrát schválil návrh zákona dekriminalizujúci eutanáziu. Dva predchádzajúce návrhy vetoval prezident Marcelo Rebelo de Sousa. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Návrh zákona, ktorý by dekriminalizoval ,,medicínsky asistovanú smrť", presadili poslanci Socialistickej strany, ktorá má v parlamente absolútnu väčšinu. Konzervatívny portugalský prezident sa teraz bude musieť rozhodnúť, či návrh zákona podpíše, predloží na posúdenie ústavnému súdu alebo ho znovu vetuje. Ešte pred hlasovaním vo štvrtok uviedol, že sa rozhodne čoskoro, ,,určite pred Vianocami".

Podľa zákona ,,právo na život nemožno za žiadnych okolností zmeniť na povinnosť žiť", povedala jeho navrhovateľka, socialistická poslankyňa Isabel Moreirová.

Proti zákonu je Asociácia katolíckych lekárov, pretože v oblasti ukončenia života ,,približuje Portugalsko k tolerantnejším právnym predpisom".

Podľa schváleného návrhu má byť medicínsky asistovaná smrť vyhradená pre dospelých, ktorí trpia ,,vážnou a nevyliečiteľnou chorobou" a urobili opakované a "slobodné a informované" rozhodnutie.

Predchádzajúci návrh zákona schválil parlament v januári 2021, prezident, ktorý je praktizujúci katolík, ho nechal posúdiť ústavnému súdu. Súd ho vrátil na prípadné úpravy, no prezident sa rozhodol uplatniť právo veta, pretože formulácie zákona považoval za príliš vágne.

Prvé dve európske krajiny, ktoré pred dvoma desaťročiami legalizovali eutanáziu, sú Belgicko a Holandsko. Odvtedy eutanáziu dekriminalizovali aj v niekoľkých ďalších európskych krajinách.

(tasr)