Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani. Za predvianočný nákup potravín zaplatí priemerná slovenská domácnosť o 25 až 30 percent viac, odhaduje analytička Wood & Company Eva Sadovská. V októbri boli podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 26,1 percenta.

Z darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú pre svojich blízkych, sú aktuálne drahšie ako pred rokom najmä výrobky pre osobnú hygienu o 17,3 percenta, produkty pre domácich miláčikov o 16,9 percenta a šperky o 15,5 percenta. "Od 6 až 7,5 percenta si priplácame oproti minulému roku za mobilné telefóny, oblečenie a obuv, kávovary či bicykle. Za knihy, hodinky, hudobné nástroje či hračky platíme tento rok o 4 až 5 % viac ako vlani. Fotoaparát nás vyjde drahšie o 2,3 percenta," priblížila Sadovská. Najmenej si priplatíme za športové vybavenie (0,5 percenta) a počítače (0,1 percenta).

Obavy z ďalšieho zdražovania tesne pred Vianocami môžu byť podľa analytičky dôvodom, prečo sa Slováci tento rok pustili do vianočných nákupov skôr ako vlani alebo prečo si nákupy viac rozkladajú v čase.

V tomto roku doposiaľ Slováci nakupovali v obchodoch viac ako vlani, a to aj napriek rekordne vysokým cenám, pripomenula Sadovská. Dôvodom je fakt, že kamenné prevádzky sú otvorené. Zároveň na nákupy míňali tzv. vynútené úspory, teda finančné prostriedky, ktoré si počas lockdownov z predchádzajúcich dvoch rokov ušetrili.

"Na druhej strane, pre mnohé domácnosti je aktuálne zdražovanie doslova devastačné. V ich prípade už pri nákupoch dochádza k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími," priblížila analytička s tým, že ide predovšetkým o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi, či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi.

Väčšina opýtaných (58 percent) v novembrovom prieskume UniCredit Bank odpovedala, že tento rok plánuje minúť na darčeky rovnako ako vlani, reálna hodnota ich peňazí však medzitým klesla. Z dôvodu vysokých cien zvyšné štyri desatiny (42 percent) spotrebiteľov menia nákupnú stratégiu. Z nich 30 percent plánuje na darčekoch ušetriť, zvyšných 12 percent chce naopak minúť viac, aby udržali štandard, na ktorý boli ich blízki zvyknutí.

Ľudia, ktorí míňajú najviac, sú podľa banky v strednom veku, čo možno odôvodniť tým, že majú za sebou mnoho rokov pracovných skúseností a najväčšie úspory. Ďalším dôvodom môže byť vyšší počet členov rodiny, či už ide o deti alebo vnúčatá. Najmenej peňazí na darčeky minie najmladšia skupina dospelých (18 - 26 rokov).

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra: Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz o slovenský pas 4373 ľudí

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 5. decembra 2022) o slovenský pas 4373 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého (1019). Vyplýva to zo štatistík Ministerstva vnútra (MV) SR.

O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo nemecké (1013), rakúske (687), britské (454), americké (231), maďarské (157), švajčiarske (127), austrálske (112), nórske (89), holandské (73), kanadské (70), írske (69), švédske (56), talianske (52), belgické (50), francúzske a luxemburské (po 22), fínske (19), dánske (13), španielske (8), čínske (6), poľské a novozélandské (po 5), ruské (4), islandské (3), ukrajinské (2), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po 1).

Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Od apríla tohto roka je účinný novelizovaný zákon o štátnom občianstve. Slovenský pas po novom už nestrácajú ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, narodením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa, ktorého rodič ostáva občanom SR. Takisto vtedy, ak ide o nadobudnutie cudzieho občianstva manžela za trvania manželstva. Slovenské občianstvo prijatím cudzieho nestrácajú osoby ani vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku. Na oficiálnu návštevu Vatikánu cestuje Zuzana Čaputová dnes 10. decembra. Súčasťou delegácie budú aj osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Rozhovory s pápežom Františkom sú vždy veľmi autentické, obohacujúce a inšpiratívne. Rada by som sa so Svätým Otcom rozprávala o tom, akým spôsobom sa vyrovnať s aktuálnymi výzvami a o tom, ako viesť spoločnosť k väčšej súdržnosti. Zaujíma ma, ako o tom uvažuje on sám,” povedala slovenská hlava štátu.

Prezidentku bude sprevádzať vikár provinciála Saleziánov Peter Jacko, koordinátorka centra pomoci utečencom z Ukrajiny Camp Žilina Martina Ďurčová, ale aj obeť nenávistného útoku na LGBTI+ komunitu Radoslava Trokšiarová či lekárka-paliatologička z Národného onkologického ústavu Kristína Križanová. Na prijatí u Svätého otca sa zúčastnia aj František Mikloško či držiteľka ocenenia Učiteľka Slovenska 2021 Alexandra Hučeková.

Ako sa vyjadrila Zuzana Čaputová, rozdelená spoločnosť je spoločnosťou oslabenou, aj rozdelený svet je oslabený. „So Svätým Otcom chcem diskutovať aj o tom, akým spôsobom nasmerovať pozornosť a energiu do tej časti spoločnosti, ktorá ma záujem zohrať kľúčovú rolu pri udržaní jednoty a ľudskosti. Pretože na to, aby zlo zvíťazilo, stačí iba to, aby rozhádalo dobro. Myslím, že máme nevyužitý potenciál komunikácie a spolupráce medzi ľuďmi, ktorí vyznávajú spoločné hodnoty,“ uviedla.

Počas svojej cesty do Vatikánu bude Zuzana Čaputová rokovať aj s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi Paulom Gallagherom. V popoludňajších hodinách sa stretne s krajanmi, ktorí pôsobia vo Svätej stolici v rámci Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.

(sita)

Minúta  |  

Šmyhaľ: Útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne

Obyvatelia Ukrajiny musia počas zimných mesiacov očakávať výpadky energie, keďže mnohé ukrajinské elektrárne sú v dôsledku ruských útokov poškodené. V piatok to vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hoci je podľa Šmyhaľa situácia v súčasnosti pod kontrolou, dodal, že "poškodené sú všetky tepelné a vodné elektrárne v krajine".

Premiér tiež uviedol, že útoky poškodili aj približne 40 percent ukrajinskej vysokonapäťovej rozvodnej siete, preto sú "na väčšine územia Ukrajiny stále značné obmedzenia dodávok elektriny".

Hlavnou prioritou ukrajinskej vlády bude podľa Šmyhaľových slov elektrina pre kritickú infraštruktúru vrátane zdravotníctva, kúrenia a dodávok vody. Vláda sa bude ďalej sústrediť na vojenskú infraštruktúru, následne na prístup k elektrine pre kľúčové podniky a až na štvrtom mieste sú dodávky energie pre civilné obyvateľstvo.

Na rovnaké problémy poukázal aj šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj. Vyhlásil, že nedostatok elektriny by sa dal čiastočne vyriešiť napríklad dovozom zo zahraničia, nie je to však konečné riešenie situácie.

Kudryckyj vo štvrtok uviedol, že Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než tisíc striel a rakiet. Poznamenal však, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Zmluva na pásovú techniku je vo finálnej fáze, cena vozidiel sa môže znížiť

Príprava zmluvy na nákup pásovej techniky od Švédska je vo finálnej fáze, podpísaná má byť do konca roka. Cena za techniku by sa mohla znížiť, ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika. V rozhovore pre TASR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 vrátane nákladov na infraštruktúru by malo Slovensko podľa rozhodnutia vlády zaplatiť vyše 1,688 miliardy eur s DPH.

"V našej zmluve by mala byť klauzula, ktorá bude dopredu hovoriť, že ak by Česká republika podpísala, tak to bude mať aj spätne pozitívny efekt na cenu," načrtol minister. Ako vysvetlil, Slovensko je v obstarávaní ďalej ako Česko. V prípade, že sa Česká republika rozhodne a podpíše zmluvu na nákup vozidiel od rovnakého dodávateľa, mali by obe krajiny dostať množstevnú zľavu.

Obstaranie pásových obrnených vozidiel CV90 s 35 mm kanónom od Švédska v júni schválila vláda. Podľa rezortu ide o najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorý SR vyplýva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO.

Slovenský a český rezort obrany sa v auguste dohodli na  spolupráci pri obstaraní a prevádzkovaní pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Okrem nižšej ceny sa partneri dohodli aj na hľadaní možností spolupráce pri udržiavaní prevádzkyschopnosti, výcviku, spoločných cvičeniach, ako aj zabezpečovaní náhradných dielcov a munície.

(tasr)

Minúta  |  

Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine.

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, informovala tlačová agentúra DPA.

"Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky," povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.

Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody dosiahnuté za sprostredkovania Nemecka a Francúzska nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára vpád ruských síl na územie Ukrajiny.

"Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne," povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.

"Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu," poznamenal ruský prezident.

Merkelová v zmienenom rozhovore zverejnenom vo štvrtok doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.

Merkelová, ktorá daný post zastávala v rokoch 2005 až 2021, však svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.