Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová. Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažitková.

Na doskách činohry Slovenského národného divadla (SND) stvárnila Soňa Valentová množstvo nezabudnuteľných postáv. Vytvorila desiatky hereckých charakterov, pričom na mnohých spolupracovala so svojim manželom, režisérom Pavlom Hasprom. Rovnako obdivuhodné výkony predviedla aj na striebornom plátne a vďaka hudobnému i pohybovému nadaniu sa pôvabná herečka uplatnila aj v muzikáloch. Svoj talent predviedla v 15 celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách.

Narodila sa 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Odmalička sa u nej prejavovali umelecké vlohy. Naučila sa hrať na klavíri, navštevovala hodiny baletu a po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1984 vyštudovala aj televíznu réžiu.

Hereckú kariéru začínala v roku 1967 v SND, kde zaujala stvárnením postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Úloha týranej ženy, trpiacej manželove násilné prejavy, no zároveň neschopnej sa od neho odpútať predznamenala ďalšie zložité dramatické postavy, ktorých sa brilantne zhostila.

Prvýkrát sa pred kameru postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969), ktorá odkazovala na politické procesy z 50. rokov 20. storočia. V snímke stvárnila obeť inkvizície - kuchárku Zuzanu. V tom istom roku si zahrala v televíznej inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.

Na divadelných doskách sa predviedla v úlohe krásnej Salome (Herodes a Herodias, 1969/1970) a svoj pôvab nechala rozvinúť v postave Zuzany vo filme zachytávajúcom obdobie stredoveku Zlozor (1971). Veľký ohlas vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej sestru Ismenu. Príbeh z obdobia antiky, v ktorom hrdinka radšej volí smrť ako neslobodu v konaní bol paralelou s obdobím normalizácie a vzburou Jána Palacha.

Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované (1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Jozefovi Mánesovi s názvom Paleta lásky. Milovníci divadla si ju môžu pamätať aj ako Desdemonu, ktorá zomrela rukou žiarlivého Othella (1977/1978).

Začiatkom osemdesiatych rokov si zahrala spolu s Radoslavom Brzobohatým a Michalom Dočolomanským v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek účinkovala v komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987). Sadistickú vychovávateľku Volfovú stelesnila v  psychologickom thrilleri Filipa Renča Requiem pro panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).

Soňa Valentová sa objavila tiež v niekoľkých muzikáloch na bratislavskej Novej scéne ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika (primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová, 1993). Komediálnu rolu Matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli Mníšky (1999).

Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v postave starnúcej Slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením Jozefa Bednárika. S tým istým tvorcom spolupracovala aj v úlohe Goldy vo Fidlikantovi na streche (2007). Na doskách SND si v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku.

Herečka získala za svoje výkony viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos ku kultúre.

Diva filmového a divadelného herectva Soňa Valentová bola autorkou autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom Hasprom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Auto s migrantmi zadržali po naháňačke až v Českej republike

Auto s nemeckou poznávacou značkou nezastavilo na znamenie púchovských policajtov. Vodič s ôsmimi migrantmi zo Sýrie unikal pred policajtmi až do Českej republiky, kde ho zastavili v obci Bratřejov. Trenčianska krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Vodič podľa polície nereagoval na zastavovanie policajnými hliadkami, preto vozidlo prenasledovali až do Česka. "O pomoc požiadali českých policajtov a prostredníctvom linky 112 sa spojili s českým operačným strediskom. Na základe toho sa k prenasledovaniu pridalo viacero hliadok českej polície. Vodič však stále unikal a opakované výzvy na zastavenie ignoroval," uviedla polícia.

Jazda vodiča bola podľa polície veľmi nebezpečná. "Jazdil na červenú, miestami v protismere a agresívne rýchlo. Českí policajti sa vďaka komunikácii s našou hliadkou taktiež pokúsili vozidlo zastaviť zátarasou služobnými vozidlami. Tie však vodič riskantnou jazdou obišiel a unikal ďalej," priblížila polícia.

V obci Bratřejov použili českí policajti zastavovací pás a ukončili vodičovu jazdu. Policajti pohotovostnej motorizovanej jednotky zadržali posádku unikajúceho vozidla a následne si ju prevzali českí policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani. Za predvianočný nákup potravín zaplatí priemerná slovenská domácnosť o 25 až 30 percent viac, odhaduje analytička Wood & Company Eva Sadovská. V októbri boli podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 26,1 percenta.

Z darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú pre svojich blízkych, sú aktuálne drahšie ako pred rokom najmä výrobky pre osobnú hygienu o 17,3 percenta, produkty pre domácich miláčikov o 16,9 percenta a šperky o 15,5 percenta. "Od 6 až 7,5 percenta si priplácame oproti minulému roku za mobilné telefóny, oblečenie a obuv, kávovary či bicykle. Za knihy, hodinky, hudobné nástroje či hračky platíme tento rok o 4 až 5 % viac ako vlani. Fotoaparát nás vyjde drahšie o 2,3 percenta," priblížila Sadovská. Najmenej si priplatíme za športové vybavenie (0,5 percenta) a počítače (0,1 percenta).

Obavy z ďalšieho zdražovania tesne pred Vianocami môžu byť podľa analytičky dôvodom, prečo sa Slováci tento rok pustili do vianočných nákupov skôr ako vlani alebo prečo si nákupy viac rozkladajú v čase.

V tomto roku doposiaľ Slováci nakupovali v obchodoch viac ako vlani, a to aj napriek rekordne vysokým cenám, pripomenula Sadovská. Dôvodom je fakt, že kamenné prevádzky sú otvorené. Zároveň na nákupy míňali tzv. vynútené úspory, teda finančné prostriedky, ktoré si počas lockdownov z predchádzajúcich dvoch rokov ušetrili.

"Na druhej strane, pre mnohé domácnosti je aktuálne zdražovanie doslova devastačné. V ich prípade už pri nákupoch dochádza k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími," priblížila analytička s tým, že ide predovšetkým o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi, či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi.

Väčšina opýtaných (58 percent) v novembrovom prieskume UniCredit Bank odpovedala, že tento rok plánuje minúť na darčeky rovnako ako vlani, reálna hodnota ich peňazí však medzitým klesla. Z dôvodu vysokých cien zvyšné štyri desatiny (42 percent) spotrebiteľov menia nákupnú stratégiu. Z nich 30 percent plánuje na darčekoch ušetriť, zvyšných 12 percent chce naopak minúť viac, aby udržali štandard, na ktorý boli ich blízki zvyknutí.

Ľudia, ktorí míňajú najviac, sú podľa banky v strednom veku, čo možno odôvodniť tým, že majú za sebou mnoho rokov pracovných skúseností a najväčšie úspory. Ďalším dôvodom môže byť vyšší počet členov rodiny, či už ide o deti alebo vnúčatá. Najmenej peňazí na darčeky minie najmladšia skupina dospelých (18 - 26 rokov).

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra: Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz o slovenský pas 4373 ľudí

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 5. decembra 2022) o slovenský pas 4373 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého (1019). Vyplýva to zo štatistík Ministerstva vnútra (MV) SR.

O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo nemecké (1013), rakúske (687), britské (454), americké (231), maďarské (157), švajčiarske (127), austrálske (112), nórske (89), holandské (73), kanadské (70), írske (69), švédske (56), talianske (52), belgické (50), francúzske a luxemburské (po 22), fínske (19), dánske (13), španielske (8), čínske (6), poľské a novozélandské (po 5), ruské (4), islandské (3), ukrajinské (2), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po 1).

Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Od apríla tohto roka je účinný novelizovaný zákon o štátnom občianstve. Slovenský pas po novom už nestrácajú ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, narodením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa, ktorého rodič ostáva občanom SR. Takisto vtedy, ak ide o nadobudnutie cudzieho občianstva manžela za trvania manželstva. Slovenské občianstvo prijatím cudzieho nestrácajú osoby ani vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku. Na oficiálnu návštevu Vatikánu cestuje Zuzana Čaputová dnes 10. decembra. Súčasťou delegácie budú aj osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Rozhovory s pápežom Františkom sú vždy veľmi autentické, obohacujúce a inšpiratívne. Rada by som sa so Svätým Otcom rozprávala o tom, akým spôsobom sa vyrovnať s aktuálnymi výzvami a o tom, ako viesť spoločnosť k väčšej súdržnosti. Zaujíma ma, ako o tom uvažuje on sám,” povedala slovenská hlava štátu.

Prezidentku bude sprevádzať vikár provinciála Saleziánov Peter Jacko, koordinátorka centra pomoci utečencom z Ukrajiny Camp Žilina Martina Ďurčová, ale aj obeť nenávistného útoku na LGBTI+ komunitu Radoslava Trokšiarová či lekárka-paliatologička z Národného onkologického ústavu Kristína Križanová. Na prijatí u Svätého otca sa zúčastnia aj František Mikloško či držiteľka ocenenia Učiteľka Slovenska 2021 Alexandra Hučeková.

Ako sa vyjadrila Zuzana Čaputová, rozdelená spoločnosť je spoločnosťou oslabenou, aj rozdelený svet je oslabený. „So Svätým Otcom chcem diskutovať aj o tom, akým spôsobom nasmerovať pozornosť a energiu do tej časti spoločnosti, ktorá ma záujem zohrať kľúčovú rolu pri udržaní jednoty a ľudskosti. Pretože na to, aby zlo zvíťazilo, stačí iba to, aby rozhádalo dobro. Myslím, že máme nevyužitý potenciál komunikácie a spolupráce medzi ľuďmi, ktorí vyznávajú spoločné hodnoty,“ uviedla.

Počas svojej cesty do Vatikánu bude Zuzana Čaputová rokovať aj s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi Paulom Gallagherom. V popoludňajších hodinách sa stretne s krajanmi, ktorí pôsobia vo Svätej stolici v rámci Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.

(sita)

Minúta  |  

Šmyhaľ: Útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne

Obyvatelia Ukrajiny musia počas zimných mesiacov očakávať výpadky energie, keďže mnohé ukrajinské elektrárne sú v dôsledku ruských útokov poškodené. V piatok to vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hoci je podľa Šmyhaľa situácia v súčasnosti pod kontrolou, dodal, že "poškodené sú všetky tepelné a vodné elektrárne v krajine".

Premiér tiež uviedol, že útoky poškodili aj približne 40 percent ukrajinskej vysokonapäťovej rozvodnej siete, preto sú "na väčšine územia Ukrajiny stále značné obmedzenia dodávok elektriny".

Hlavnou prioritou ukrajinskej vlády bude podľa Šmyhaľových slov elektrina pre kritickú infraštruktúru vrátane zdravotníctva, kúrenia a dodávok vody. Vláda sa bude ďalej sústrediť na vojenskú infraštruktúru, následne na prístup k elektrine pre kľúčové podniky a až na štvrtom mieste sú dodávky energie pre civilné obyvateľstvo.

Na rovnaké problémy poukázal aj šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj. Vyhlásil, že nedostatok elektriny by sa dal čiastočne vyriešiť napríklad dovozom zo zahraničia, nie je to však konečné riešenie situácie.

Kudryckyj vo štvrtok uviedol, že Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než tisíc striel a rakiet. Poznamenal však, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.