Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nahradenie 10 percent plynu biometánom je podľa šéfa bioplynovej asociácie možné

Potenciál výroby biometánu na Slovensku na úrovni okolo desiatich percent spotreby zemného plynu je reálny, pokiaľ budú vystavané nové biometánové stanice. V podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal predseda Slovenskej bioplynovej asociácie Vladimír Šošovička.

"Myslím si, že desaťpercentný potenciál tu je, ale musia vystavať nové zdroje," povedal Šošovička. Existujúca sieť bioplynových staníc podľa neho určite nedokáže takéto množstvo plynu vyrobiť. Slovensko v súčasnosti spotrebuje ročne okolo päť miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu.

EÚ plánuje zvýšiť do roku 2030 výrobu biometánu na 35 miliárd m3, pričom v súčasnosti je produkcia na úrovni okolo troch miliárd m3. Celková spotreba zemného plynu v Únii je približne 500 miliárd m3 ročne. Aj zvýšenie na 35 miliárd m3 tak bude podľa Šošovičku iba zlomkom celkovej spotreby Únie. Šéf bioplynovej asociácie pripomenul, že nahradenie zemného plynu biometánom prinesie okrem zníženia závislosti od fosílnych palív aj zníženie emisií tohto plynu do ovzdušia. Metán je pritom približne 30-krát nebezpečnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý (CO2).

Polovica z plánovaného množstva biometánu, približne 16 miliárd m3, by sa podľa EÚ mala vyrábať z vedľajších produktov živočíšnej výroby, desať miliárd m3 by sa mohlo vyrábať z pozberových zvyškov poľnohospodárskej výroby a v jednotkách miliárd m3 by sa mal bioplyn vyrábať z odpadov čistiarní odpadových vôd, biologicky rozložiteľného odpadu či kuchynského odpadu.

Práve využitie odpadu zo živočíšnej výroby bude podľa Šošovičku problematické. EÚ ráta s tým, že 50 percent maštaľného hnoja a 100 percent močovky by malo ísť do bioplynových staníc. Podľa Šošovičku tomu bráni napríklad prepravná vzdialenosť, ale aj hodnota maštaľného hnoja oproti produktom z bioplynovej stanice. "Myslím si, že je veľmi odvážne tvrdiť, že poľnohospodári dajú 50 percent maštaľného hnoja do bioplyniek," uviedol Šošovička.

Na Slovensku by mohli existujúce bioplynové stanice s možnosťou pripojenia na vysokotlakové plynové potrubie ročne vyrobiť približne 60 miliónov m3, spracovanie vedľajších produktov živočíšnej výroby by mohlo priniesť 60 až 200 miliónov m3 a ďalšiu časť by mohlo priniesť spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Na transformáciu bioplynovej stanice na biometán je podľa Šošovičku treba 2,3 až 2,5 milióna eur. Ide o také vysoké investície, že sa vzhľadom na previazanosť ceny elektriny s cenou plynu v súčasnosti z tohto pohľadu transformácia nevyplatí. Bioplynové stanice aktuálne vyrábajú z vyprodukovaného bioplynu elektrinu a profitujú z jej predaja. Čo by mohlo majiteľov bioplynových staníc presvedčiť, sú certifikáty produkcie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých cena je oproti plynu stabilnejšia.

Na Slovensku sa zatiaľ biometán vyrába iba v jednej bioplynovej stanici, a to v Jelšave. Transformácia je podľa Šošovičku časovo veľmi náročná. Dodávka technológie trvá približne jeden rok, no získať potrebné povolenia, ako napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA), aj niekoľko rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: V nákupnom centre v Drážďanoch sa strieľalo

V nákupnom centre Altmarkt-Galerie v nemeckom meste Drážďany sa v sobotu dopoludnia odohrala streľba. Tamojšia polícia začala s evakuáciou okolia nákupného strediska, pričom dodala, že páchateľ tam zrejme drží rukojemníkov. TASR správu prevzala z agentúr AP a DPA.

Podľa bulvárneho denníka Bild zastrelil 40-ročný muž jednu ženu. Polícia túto informáciu však bezprostredne nepotvrdila. Pre neprehľadnú situáciu zatiaľ neboli zverejnené konkrétne informácie o tom, koľkých ľudí sa streľba dotkla, uviedol pre DPA hovorca polície. Na mieste zasahuje špeciálna zásahová jednotka (SEK).

Rozhlasová stanica Radio Dresden informovala, že ku streľbe došlo v budove neďaleko hlavnej vlakovej stanice.

Polícia vyzvala ľudí, aby sa vyhli centru mesta a nariadila aj uzatvorenie tamojšieho vianočného trhu.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová. Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažitková.

Na doskách činohry Slovenského národného divadla (SND) stvárnila Soňa Valentová množstvo nezabudnuteľných postáv. Vytvorila desiatky hereckých charakterov, pričom na mnohých spolupracovala so svojim manželom, režisérom Pavlom Hasprom. Rovnako obdivuhodné výkony predviedla aj na striebornom plátne a vďaka hudobnému i pohybovému nadaniu sa pôvabná herečka uplatnila aj v muzikáloch. Svoj talent predviedla v 15 celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách.

Narodila sa 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Odmalička sa u nej prejavovali umelecké vlohy. Naučila sa hrať na klavíri, navštevovala hodiny baletu a po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1984 vyštudovala aj televíznu réžiu.

Hereckú kariéru začínala v roku 1967 v SND, kde zaujala stvárnením postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Úloha týranej ženy, trpiacej manželove násilné prejavy, no zároveň neschopnej sa od neho odpútať predznamenala ďalšie zložité dramatické postavy, ktorých sa brilantne zhostila.

Prvýkrát sa pred kameru postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969), ktorá odkazovala na politické procesy z 50. rokov 20. storočia. V snímke stvárnila obeť inkvizície - kuchárku Zuzanu. V tom istom roku si zahrala v televíznej inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.

Na divadelných doskách sa predviedla v úlohe krásnej Salome (Herodes a Herodias, 1969/1970) a svoj pôvab nechala rozvinúť v postave Zuzany vo filme zachytávajúcom obdobie stredoveku Zlozor (1971). Veľký ohlas vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej sestru Ismenu. Príbeh z obdobia antiky, v ktorom hrdinka radšej volí smrť ako neslobodu v konaní bol paralelou s obdobím normalizácie a vzburou Jána Palacha.

Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované (1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Jozefovi Mánesovi s názvom Paleta lásky. Milovníci divadla si ju môžu pamätať aj ako Desdemonu, ktorá zomrela rukou žiarlivého Othella (1977/1978).

Začiatkom osemdesiatych rokov si zahrala spolu s Radoslavom Brzobohatým a Michalom Dočolomanským v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek účinkovala v komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987). Sadistickú vychovávateľku Volfovú stelesnila v  psychologickom thrilleri Filipa Renča Requiem pro panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).

Soňa Valentová sa objavila tiež v niekoľkých muzikáloch na bratislavskej Novej scéne ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika (primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová, 1993). Komediálnu rolu Matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli Mníšky (1999).

Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v postave starnúcej Slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením Jozefa Bednárika. S tým istým tvorcom spolupracovala aj v úlohe Goldy vo Fidlikantovi na streche (2007). Na doskách SND si v rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku.

Herečka získala za svoje výkony viacero ocenení. Napríklad v roku 1969 Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos ku kultúre.

Diva filmového a divadelného herectva Soňa Valentová bola autorkou autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom Hasprom.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: Auto s migrantmi zadržali po naháňačke až v Českej republike

Auto s nemeckou poznávacou značkou nezastavilo na znamenie púchovských policajtov. Vodič s ôsmimi migrantmi zo Sýrie unikal pred policajtmi až do Českej republiky, kde ho zastavili v obci Bratřejov. Trenčianska krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Vodič podľa polície nereagoval na zastavovanie policajnými hliadkami, preto vozidlo prenasledovali až do Česka. "O pomoc požiadali českých policajtov a prostredníctvom linky 112 sa spojili s českým operačným strediskom. Na základe toho sa k prenasledovaniu pridalo viacero hliadok českej polície. Vodič však stále unikal a opakované výzvy na zastavenie ignoroval," uviedla polícia.

Jazda vodiča bola podľa polície veľmi nebezpečná. "Jazdil na červenú, miestami v protismere a agresívne rýchlo. Českí policajti sa vďaka komunikácii s našou hliadkou taktiež pokúsili vozidlo zastaviť zátarasou služobnými vozidlami. Tie však vodič riskantnou jazdou obišiel a unikal ďalej," priblížila polícia.

V obci Bratřejov použili českí policajti zastavovací pás a ukončili vodičovu jazdu. Policajti pohotovostnej motorizovanej jednotky zadržali posádku unikajúceho vozidla a následne si ju prevzali českí policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani

Tohtoročné Vianoce budú podstatne drahšie ako vlani. Za predvianočný nákup potravín zaplatí priemerná slovenská domácnosť o 25 až 30 percent viac, odhaduje analytička Wood & Company Eva Sadovská. V októbri boli podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 26,1 percenta.

Z darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú pre svojich blízkych, sú aktuálne drahšie ako pred rokom najmä výrobky pre osobnú hygienu o 17,3 percenta, produkty pre domácich miláčikov o 16,9 percenta a šperky o 15,5 percenta. "Od 6 až 7,5 percenta si priplácame oproti minulému roku za mobilné telefóny, oblečenie a obuv, kávovary či bicykle. Za knihy, hodinky, hudobné nástroje či hračky platíme tento rok o 4 až 5 % viac ako vlani. Fotoaparát nás vyjde drahšie o 2,3 percenta," priblížila Sadovská. Najmenej si priplatíme za športové vybavenie (0,5 percenta) a počítače (0,1 percenta).

Obavy z ďalšieho zdražovania tesne pred Vianocami môžu byť podľa analytičky dôvodom, prečo sa Slováci tento rok pustili do vianočných nákupov skôr ako vlani alebo prečo si nákupy viac rozkladajú v čase.

V tomto roku doposiaľ Slováci nakupovali v obchodoch viac ako vlani, a to aj napriek rekordne vysokým cenám, pripomenula Sadovská. Dôvodom je fakt, že kamenné prevádzky sú otvorené. Zároveň na nákupy míňali tzv. vynútené úspory, teda finančné prostriedky, ktoré si počas lockdownov z predchádzajúcich dvoch rokov ušetrili.

"Na druhej strane, pre mnohé domácnosti je aktuálne zdražovanie doslova devastačné. V ich prípade už pri nákupoch dochádza k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími," priblížila analytička s tým, že ide predovšetkým o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi, či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi.

Väčšina opýtaných (58 percent) v novembrovom prieskume UniCredit Bank odpovedala, že tento rok plánuje minúť na darčeky rovnako ako vlani, reálna hodnota ich peňazí však medzitým klesla. Z dôvodu vysokých cien zvyšné štyri desatiny (42 percent) spotrebiteľov menia nákupnú stratégiu. Z nich 30 percent plánuje na darčekoch ušetriť, zvyšných 12 percent chce naopak minúť viac, aby udržali štandard, na ktorý boli ich blízki zvyknutí.

Ľudia, ktorí míňajú najviac, sú podľa banky v strednom veku, čo možno odôvodniť tým, že majú za sebou mnoho rokov pracovných skúseností a najväčšie úspory. Ďalším dôvodom môže byť vyšší počet členov rodiny, či už ide o deti alebo vnúčatá. Najmenej peňazí na darčeky minie najmladšia skupina dospelých (18 - 26 rokov).

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra: Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz o slovenský pas 4373 ľudí

Zákon o štátnom občianstve pripravil doteraz (od 17. júla 2010 do 5. decembra 2022) o slovenský pas 4373 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím českého (1019). Vyplýva to zo štatistík Ministerstva vnútra (MV) SR.

O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo nemecké (1013), rakúske (687), britské (454), americké (231), maďarské (157), švajčiarske (127), austrálske (112), nórske (89), holandské (73), kanadské (70), írske (69), švédske (56), talianske (52), belgické (50), francúzske a luxemburské (po 22), fínske (19), dánske (13), španielske (8), čínske (6), poľské a novozélandské (po 5), ruské (4), islandské (3), ukrajinské (2), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po 1).

Slovenský pas strácajú ľudia na základe zákona o štátnom občianstve, ktorý prijala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD). Niekdajší kabinet reagoval právnou normou v roku 2010 na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.

Od apríla tohto roka je účinný novelizovaný zákon o štátnom občianstve. Slovenský pas po novom už nestrácajú ľudia, ktorí získali občianstvo iného štátu osvojením, narodením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa, ktorého rodič ostáva občanom SR. Takisto vtedy, ak ide o nadobudnutie cudzieho občianstva manžela za trvania manželstva. Slovenské občianstvo prijatím cudzieho nestrácajú osoby ani vtedy, ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.