Ruské dronové útoky na energetické zariadenia v juhoukrajinskom meste Odesa spôsobili, že bez elektriny zostala v sobotu celá tamojšia infraštruktúra s výnimkou kritickej, medzi ktorú patria nemocnice či pôrodnice. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na lokálnych predstaviteľov.
"Vzhľadom na rozsah škôd boli všetci odberatelia v Odese – okrem kritickej infraštruktúry – odpojení od elektriny," uviedol na Facebooku starosta Odesy Hennadij Truchanov.
Gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko na platforme Telegram napísal, že Moskva použila počas útokov v noci z piatka na sobotu tzv. kamikadze drony, ktoré namiesto vypaľovania munície vlietavajú do svojich cieľov. Priblížil, že dva takéto drony zostrelila nad Čiernym morom ukrajinská protivzdušná obrana.
"V dôsledku útoku nie je elektrina v takmer žiadnom okrese či komunite v našom regióne," uviedol Marčenko. Zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že "situácia zostáva ťažká, ale je pod kontrolou".
V Odese, najväčšom prístavnom meste Ukrajiny, žilo pred začiatkom vojny vyše milión obyvateľov. Kyjev v piatok uviedol, že južné regióny Ukrajiny vrátane Odesy zažívajú vôbec najhoršie výpadky prúdu. Táto situácia nastala po tom, čo Rusko v pondelok vypálilo desiatky rakiet na tamojšie energetické zariadenia.
AFP pripomína, že Rusko začalo intenzívne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra v dôsledku ponižujúcich vojenských porážok, ktorým jeho armáda čelí zo strany ukrajinských síl. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok zdôraznil, že Moskva bude v týchto útokoch pokračovať. Kyjev ich považuje za vojnové zločiny, ktoré majú devastačné následky na životy civilistov. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok priznal, že ruské útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne.
Strana Spolu má v projekte bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu svoje miesto a môže zohrať úlohu v úsilí zabrániť vláde "Smeru A, Smeru B, hnedých a populistov". Predseda strany Miroslav Kollár je o projekte informovaný. Keď bude hotový, predstavia ho širokej verejnosti. Dzurinda to uviedol v príhovore na sobotnom sneme strany Spolu v Senci. "Polpercentná strana" podľa neho nie je bezvýznamná.
Najdôležitejšou udalosťou dnešného snemu strany Spolu je vyhlásenie Miroslava Kollára, že podrží Hegerovu vládu a nepodporí návrh SaS a Hlasu na vyslovenie nedôvery. Kollár počínanie SaS nazval nezodpovedným hazardom. Ak by všetci poslanci vládnej koalície a odídenci, ktorí s ňou hlasujú, podporili vládu, tak spolu s Miroslavom Kollárom majú v tejto chvíli 75 hlasov, takže vláda by nepadla.
Otázne je však hlasovanie poslanca Sme rodina Borguľu, ktorý chce vláde vysloviť nedôveru, ak nepodá demisiu minister vnútra Mikulec. Naopak, opozičná poslankyňa Slavěna Vorobelová, ktorá kandidovala s ĽSNS, uvažuje, že vládu podrží.
V každom prípade, po dnešnom vyhlásení Miroslava Kollára prudko vzrástli šance na pokračovanie Hegerovej vlády. Kollár už avizoval, že podporí aj štátny rozpočet.
Druhou najvýznamnejšou udalosťou snemu sa stalo vystúpenie bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu.
O čom sníva Dzurinda
Dzurinda v príhovore potvrdil, že sa už dva roky stretáva s mladými ľuďmi, ktorí sa chcú venovať reformnej politike. Vytvárajú projekt a myslí si, že sú na dobrej ceste.
"Je potrebné sa pokúsiť vytvoriť zmysluplnú politickú alternatívu pre Slovensko tak, aby mohlo vzniknúť reformné, zodpovedné a proeurópske politické zoskupenie, ktoré sa problémom krajiny prestane vyhýbať, ale práve naopak, tieto skutočné problémy začne riešiť," skonštatoval expremiér.
To, čo sa na Slovensku odohráva v posledných dňoch, expremiérovi pripomína 90. roky za vlády Vladimíra Mečiara, tento zápas vraj cíti v kostiach. Na Slovensku sa podľa Dzurindu rozhoduje o tom, či tu bude vládnuť kompetentnosť, zodpovednosť, profesionalita, odbornosť.
"Toto rozhodlo v 90. rokoch. To nám umožnilo vymaniť sa z čiernej diery, integrovať sa s vyspelým svetom a dnes ide o to, aby sme sa z vyspelého sveta svojou hlúposťou, zbabelosťou a slabosťou sami nenechali vytlačiť," poznamenal.
Ako pokračoval, budúcu vládu nebude možné zostaviť na pôdoryse súčasných vládnucich strán. Liberálno-konzervatívne sily sa podľa neho musia spojiť, aby zabránili nástupu súčasnej parlamentnej opozície. Podľa Dzurindu je potrebné na Slovensku udržať liberálnu demokraciu – nie liberalizmus, ale vládu, ktorá myslí na slabších, podporuje slobodu v najširšom zmysle a udržiava právny štát.
Kollár vo svojom prejave hovoril o trieštení demokratických síl na Slovensku. Podľa neho silnie extrémizmus, populizmus a spochybňovanie členstva Slovenska v NATO a Európskej únii.
"Zvýrazňuje to potrebu spolupráce a spájania s cieľom vytvorenia jasnej občiansko-demokratickej alternatívy pre stredopravého voliča," podotkol Kollár. Zároveň poukázal na to, že v posledných parlamentných voľbách ostalo takmer pol milióna hlasov občanov mimo Národnej rady.
Kollár apeloval, že ak Slovensko pustí k moci mafiu a extrémistov, tí sa postarajú o to, aby krajina prestala byť západnou demokraciou s perspektívou dobrého života.
Na sneme vystúpil s príhovorom aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Slovensko podľa neho potrebuje plán, aby sa mafia nevrátila. Dosiahnuť sa to dá iba vtedy, keď sa prestanú strany "medzi sebou požierať".
Kto čaká na Dzurindovu ponuku
Na snem Spolu prišli aj hostia Jana Žitňanská, Ondrej Dostál, Martin Klus a Juraj Šeliga či predseda mimoparlamentnej strany ODS generál Pavel Macko a tiež predseda strany Šanca Viliam Novotný, niekdajší Dzurindov poradca pre zdravotníctvo a neskôr podpredseda SDKÚ.
Kollár bol pred týždňom na sneme Mackovej ODS spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou. Po sneme informoval, že europoslankyňa – ktorá má tiež svoj projekt – ho s ponukou na spoluprácu neoslovila.
Strana Spolu kandidovala v parlamentných voľbách vo februári 2020 v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Získali spoločne iba 6,96 percenta hlasov, čím nedosiahli sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Miroslav Kollár, ktorý sa do parlamentu dostal ako člen strany Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku, ako prvý poslanec opustil vládnu koalíciu. Dnes od jeho hlasu závisí jej prežitie v parlamente. Vláda od štvrtka čelí odvolávaniu v parlamente, hlasovať by sa malo v utorok.
Diaľkové „šesťstovkové” vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) na hlavnej domácej železničnej trase Bratislava – Žilina – Košice a opačne menia kategóriu z rýchlikov na expresy Tatran.
Jazdný čas na trati Košice – Bratislava skrátia o 24 minút a medzi Žilinou a Bratislavou o 20 minút. Ako vyplýva z nového cestovného poriadku na železniciach, s platnosťou od nedele 11. decembra, vlaky Ex 6xx budú z Bratislavy po novom odchádzať v nepárnu hodinu a 27. minútu a prichádzať v párnu hodinu a 33. minútu, z Košíc majú odchod v nepárnu hodinu a 7. minútu a príchod v párnu hodinu a 53. minútu. Takt vlakov sa posúva zhruba o hodinu pre vytvorenie prípojov v Košiciach.
Ďalšou zmenou je zrušenie zastavovania týchto expresov v staniciach Leopoldov, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Trenčianska Teplá. „Cestujúci z týchto staníc, ktorí cestujú z a do Košíc, využijú na cestovanie vlaky REX 17xx s prestupom v Trenčíne na a z vlakov Ex 6xx s prestupným časom 18 minút smerom do Košíc a 19 minút smerom z Košíc," informovala ZSSK. Všetky vlaky Ex 6xx budú môcť ísť na rekonštruovaných úsekoch na západe Slovenska rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
Pre posun taktu vlakov Ex 6xx budú rozviazané prípoje v Bratislave na a z medzištátnych EC vlakov smer Praha a Budapešť, v Bratislave na a z rýchlikov (R) v smere Banská Bystrica, a v Púchove na a z vlakov EC smerom na Púchov. Z toho istého dôvodu vzniknú nové prípojné väzby v Košiciach na a z REX vlakov smer Humenné s prestupným časom 8 minút, v Košiciach na a z rýchlikov smer Zvolen s prestupným časom 29 minút od 6xx do Zvolena, resp. 23 minút zo Zvolena na Ex 6xx, v Žiline na a z rýchlikov a EC vlakov smer Ostrava/Praha s prestupným časom 9 minút z Košíc smer Česko a 8 minút opačne. „Vo Vrútkach ostávajú prípojné väzby zachované aj naďalej, kde budú mať cestujúci čas na prestup 6, resp. 5 minút od a na vlaky R smer Banská Bystrica a Zvolen," uviedla ZSSK.
Nočné spojenie z a do Bratislavy hlavnej stanice zabezpečia vlaky R 614 (Humenné 21:51 - Bratislava hl. st. 5:33) a R 615 (Bratislava hl. st. 22:57 - Humenné 6:33) s možným prestupom v Bratislave na vlaky rjx 160/167 Bratislava - Zürich. V oboch rýchlikoch bude radený autovozeň Humenné - Bratislava hl. st. Nočné vlaky R 614 a 615 Zemplín budú aj naďalej povinne miestenkové v úseku Poprad-Tatry - Trenčín a budú zastavovať ako doteraz.
Naviac je pridaných osem „šesťstovkových” expresných vlakov. Ex 620 (Trenčín 5:24 - Bratislava 6:33) ide v pondelok až sobotu, Ex 621 (Bratislava 14:27 - Poprad-Tatry 18:30) jazdí v pondelok až štvrtok, v piatky pokračuje ako posilový vlak až do Humenného ako Ex 15621 Šarišan, Ex 622 (Martin 4:50 – Bratislava 7:33) premáva v pracovné dni, Ex 623 (Bratislava 16:27 - Vrútky 18:58) ide v pondelok až štvrtok, v piatky ako posilový vlak až do Košíc ako Ex 15623 Tatran, Ex 624 (Martin 5:49 – Bratislava 8:33) je vedený denne, Ex 626 (Poprad-Tatry 5:30 – Bratislava 9:33) je v prevádzke v pracovné dni, Ex 627 (Bratislava 20:27 – Vrútky 23:05) funguje denne a Ex 629 (Bratislava 21:27 – Trenčín 22:35) jazdí v pondelok až piatok a v nedeľu. Tieto vlaky majú zväčša obmedzenia, pričom niektoré nejdú vo vybraných dátumoch.
Ukrajina nemôže dosiahnuť mier "zložením zbraní", vyhlásila v sobotu v nórskom Osle Oleksandra Matvijčuková, riaditeľka ukrajinskej ľudskoprávnej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), na slávnostnej ceremónii odovzdávania Nobelovej ceny za mier za rok 2022. TASR informuje na základe správ agentúry AFP.
"Ľudia na Ukrajine chcú mier viac, než ktokoľvek iný na svete. Krajina, na ktorú útočia, však nemôže dosiahnuť mier zložením zbraní," vyhlásila Matvijčuková. "To by nebol mier, ale okupácia," dodala. "Štát, ktorý zabíja novinárov, väzní aktivistov a zasahuje na pokojných demonštráciách, je hrozbou pre mier na celom svete," konštatovala.
Jan Račinskij, predseda ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial, ktorá je druhým z tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za mier, pri preberaní ceny odsúdil "šialenú a zločineckú" vojnu šéfa Kremľa Vladimira Putina na Ukrajine. Ako povedal, v Putinovom Rusku je preukazovanie odporu voči režimu považované za "fašizmus". Ocenil, že cenu dostal aj zástupca Ruska s tým, že "štátne hranice nemôžu a nemali by rozdeľovať občiansku spoločnosť".
Za tretieho oceneného, väzneného bieloruského aktivistu Alesa Biaľackého, prevzala cenu jeho manželka Natalľa Pinčuková. "Tisícky Bielorusov sú utláčaní a nespravodlivo väznení, ďalšie státisíce museli utiecť len preto, že chceli žiť v demokratickom štáte," povedala podľa agentúry DPA. "V mojej vlasti sedí celé Bielorusko vo väzení," podotkla v mene svojho manžela.
Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za mier ohlásení v októbri, predstavujú symbolickú voľbu, pretože reprezentujú tri krajiny, ktoré sú v centre vojny na Ukrajine. Podľa Nobelovej komisie tohtoroční laureáti "vynaložili mimoriadne úsilie pri dokumentovaní vojnových zločinov, porušovaní ľudských práv a zneužívania moci".
Zvyšné Nobelove ceny odovzdajú držiteľom v hlavnom meste Švédska v Štokholme o 16.00 h SEČ.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) koná samostatne, ale je otvorené dialógu a spolupráci. Jeho predseda Milan Majerský oceňuje snahy demokraticky zmýšľajúcich politikov o riešenie súčasnej politickej situácie. Hnutie o tom informovalo na sociálnej sieti. Reagovalo tak aj na možnú spoluprácu s expremiérom Mikulášom Dzurindom na jeho novom projekte.
"Sme otvorení pre dialóg, ale treba dodať, že nie sme presvedčení o tom, že riešením pre Slovensko je zakladanie nových a nových politických strán," poznamenal Majerský. KDH je preto podľa vlastných slov pripravené diskutovať o vytvorení zázemia priamo v hnutí pre konzervatívne a demokraticky zmýšľajúcich politikov.
Odhliadnuc od toho, ako dopadne rokovanie v parlamente o páde vlády, hnutie pracuje na tom, aby mohli postaviť zmysluplnú alternatívu extrémistom a zlodejom a tiež alternatívu súčasného riadenia krajiny, uviedol podpredseda KDH Tomáš Merašický na sobotnom sneme strany Spolu.
Dzurinda v príhovore na sneme Spolu potvrdil, že sa už dva roky stretáva s mladými ľuďmi, ktorí sa chcú venovať reformnej politike a vytvárajú projekt. Povedal, že sa o ňom rozpráva aj s Majerským. To, či bude KDH jeho súčasťou, zatiaľ povedať nevedel.
Maďarsko splnilo všetky záväzky dohodnuté s Európskou komisiou (EK), odkázal do Bruselu v otázke plnenia podmienok vyplácania eurofondov predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku v úvode sobotňajšieho rokovania vlády. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"Bruselskí byrokrati kladú nové podmienky, chcú nám vnútiť svoju vôľu aj v otázke prisťahovalectva, sankcií a genderovej ideológie," podotkol Orbán, ktorý zdôraznil, že v uvedených otázkach zastupuje jeho vláda záujmy maďarského ľudu, a nie Bruselu.
EK v piatok uviedla, že nedávne reformy v oblasti boja proti korupcii v Maďarsku nestačia na uvoľnenie 7,5 miliardy eur z eurofondov pre túto krajinu.
Exekutíva EÚ v novembri odporučila pozastaviť tieto financie pre Budapešť vzhľadom na obavy týkajúce sa právneho štátu a korupcie. Vláda premiéra Viktora Orbána reagovala blokovaním rozhodnutí EÚ o finančnej pomoci Ukrajine a globálnej minimálnej dani z príjmov právnických osôb.
Bývalý britský premiér Boris Johnson apeloval na západné krajiny, aby naliehavo zvážili, akú ďalšiu podporu môžu poskytnúť Ukrajine, aby pomohli ruskú ofenzívu ukončiť už budúci rok, a nie až v roku 2024 či 2025. TASR informuje na základe sobotnej správy agentúr PA Media a DPA.
Johnson, ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za kľúčového spojenca Kyjeva, v článku pre noviny The Wall Street Journal uviedol, že ukončenie vojny je "v záujme všetkých, vrátane Ruska". Poznamenal, že hoci sú značné finančné záväzky voči Ukrajine náročné v čase rozpočtových obmedzení, "čas sú peniaze", a čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú musieť krajiny vynaložiť na vojenskú podporu Kyjeva.
"Je načase sa naliehavo pozrieť na to, čo ešte môže Západ urobiť, aby pomohol Ukrajincom dosiahnuť ich vojenské ciele, alebo aby minimálne vyhnal Rusov zo všetkých (ukrajinských) území, ktoré tento rok napadli," zdôraznil Johnson. Jedine potom sa podľa jeho slov môžu začať rokovania o budúcnosti.
Expremiér Spojeného kráľovstva varoval, že budúcoročná zima môže byť ešte náročnejšia ako terajšia, pretože zásoby plynu sa znižujú v mnohých krajinách, ktoré sa v minulosti spoliehali na ruské palivá. Čím dlhšie bude ruský prezident Vladimir Putin pokračovať vo svojich nezmyselných útokoch, tým dlhšie budú trvať aj globálne ekonomické problémy, uviedol Johnson. "Budeme skutočne čakať... na to, kým Putin opäť získa časť svojho vplyvu?", pýta sa Johnson.
Johnson pokračuje v podpore Ukrajiny aj po tom, čo v septembri skončil na poste šéfa britskej vlády, píše DPA. Jeho nástupca Rishi Sunak, ktorý navštívil Kyjev v novembri, prisľúbil, že Londýn bude v podpore Ukrajiny naďalej pokračovať.
Rekonštrukcia vlády v prípade jej pádu je nerealistická. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) v sobotňajšej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Akých 76 hlasov? Kto bude tých 76 hlasov? (...) Je to imaginárny scenár, ktorý neexistuje. Mrzí ma, že strana SaS ho ponúka, lebo neexistuje," skonštatoval.
Predseda vlády zopakoval, že meniť vládu je v čase energetickej krízy nezmysel. "Je veľká hrozba a riziko, ak chce niekto teraz meniť vládu, môžeme sa o tom pokojne rozprávať na jar," podotkol s tým, že súčasná vláda pomáha ľuďom. Pri páde vlády by sa podľa neho k moci dostali strany Hlas-SD a Smer-SD.
Opätovne vyzval stranu SaS, aby "zišla z kratšej cesty späť". Verí, že sa dohodnú na pokračovaní súčasnej vlády. "Je úplne žalostné, že demokratické strany, ktoré by mali spolupracovať a ktoré by mali budovať udržanie a rozvoj demokracie, sa medzi sebou, keď sa pozriete na súčasnú diskusiu v parlamente, požierajú," doplnil. Súhlasil by s možnosťou aklamačného hlasovania o nedôvere vláde.
Zahrávanie sa so stabilitou vlády považuje za hazard. Demokratické strany sa podľa neho musia zjednotiť a myslieť na to, čo nastalo po páde vlády Ivety Radičovej.
Heger odmieta aj koncept predčasných volieb. Úradnícka vláda by podľa neho v aktuálnej situácii ohrozila Slovensko.
Aktuálna vláda podľa neho nemá kauzy. Dodal, že žiadna vláda v takom krátkom čase nezažila toľké krízy. To sa podľa neho podpísalo pod atmosféru v spoločnosti.
Heger zdôraznil, že pre realizáciu opatrení na pomoc ľuďom je potrebné, aby bol schválený budúcoročný štátny rozpočet. "Ak ho nejaký poslanec neschváli, tak vystaví občanov následku, že táto pomoc nebude môcť byť dodávaná," skonštatoval.
Podľa vlastných slov si nevie predstaviť, že nejaký poslanec by vystavil občanov dôsledkom neschválenia rozpočtu. Na podporu rozpočtu podľa neho apelujú odbory, zamestnávatelia, samosprávy aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Polícia v nemeckom meste Drážďany ukončila v sobotu rukojemnícku drámu v miestnom nákupnom centre a zadržala páchateľa. Ten je zranený, avšak žiadni rukojemníci zranenia neutrpeli, píše agentúra DPA s odvolaním sa na políciu. Páchateľ predtým zrejme zabil vlastnú matku.
Krátko predtým polícia oznámila, že v sobotu ráno našla telo ženy v rodinnom dome v drážďanskej štvrti Prohlis na juhovýchode metropoly spolkovej krajiny Sasko. Ako ďalej uviedla, tento trestný čin súvisí so zásahom v centre Drážďan, kde bola hlásená streľba v nákupnom stredisku Altmarkt-Galerie. Podozrivým zo zabitia ženy je jej 40-ročný syn, ktorý má nemecké občianstvo. Polícia vychádza z toho, že páchateľ je psychicky chorý.
Saská polícia predtým na sociálnej sieti Twitter potvrdila, že jej príslušníci boli počas trvania rukojemníckej drámy s páchateľom v telefonickom kontakte.
Zasiahnutá bola oblasť v okolí spomínaného nákupného centra, ktoré bolo evakuované, rovnako ako jeho okolie. V dôsledku udalostí polícia obmedzila dopravu v danej oblasti, vrátane prostriedkov MHD.
Bulvárny denník Bild predtým napísal, že jeden muž zabil pištoľou ženu a následne strieľal okolo seba. Údajne chcel vniknúť do budovy rozhlasovej stanice Radio Dresden, čo sa mu však nepodarilo. Potom mal strieľať na požiarne dvere pri hlavnom vchode a utiekol do nákupného centra Altmarkt-Galerie, kde sa zabarikádoval v drogérii. Podľa Bildu držal rukojemníkov práve v tejto predajni.
Slovensku chýba politická formácia typu Európskej ľudovej strany (EPP). Ak sa spoja stredopravé liberálno-konzervatívne či konzervatívno-liberálne strany, môže to byť báza, na ktorej sa dá vybudovať silná politická alternatíva pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Na tlačovej konferencii na sneme strany Spolu to uviedol expremiér Mikuláš Dzurinda.
Politika EPP je založená na hodnotách kresťanskej liberálnej demokracie a umierneného konzervativizmu. To môže Slovensku podľa Dzurindu významne pomôcť. Ide mu o založenie perspektívnejšieho projektu, nie o projekt na jedny voľby. "Z istej časti predčasné voľby neovplyvňujú môj projekt, ale do istej časti ho ovplyvniť môžu," poznamenal.
Dzurinda tvrdí, že pri procese tvorenia projektu nehrajú jeho osobné motívy žiadnu rolu. Personálne otázky tiež zatiaľ nerieši.
Na to, či budú súčasťou projektu strany ako Za ľudí či KDH, odpovedať nevedel. Nemá však záujem rozkladať strany. "Niet pochýb o tom, že profilovo, ideovo a hodnotovo tam istý prienik byť môže, ale všetko má svoj čas," skonštatoval s tým, že to je aj dôvod, prečo nechce hovoriť o projekte ako celku, lebo je tam ešte veľa otáznikov.
Dzurinda zároveň povedal, že europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová nie je súčasťou jeho projektu. Priblížil, že postupne na návrhy členov a spoločný konsenzus prichádzajú do projektu ďalší ľudia. "Ďuriš Nicholsonová záujem neprejavila a nikto z mojich priateľov ju nenavrhol," tvrdí.
Strana Spolu Miroslava Kollára má v sobotu snem – už piaty celoslovenský. Pozvala si aj premiéra Eduarda Hegera a expremiéra Mikuláša Dzurindu. Avizovala, že prostredníctvom videa sa prihovorí aj predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber. Kollár už minulý týždeň oznámil, že s Dzurindom má projekt, ktorý je už „ideovo pripravený“.
Čestnými hosťami na sneme strany sú aj poslanci parlamentu Jana Žitňanská, Ondrej Dostál, Martin Klus a Juraj Šeliga či predseda mimoparlamentnej strany ODS generál Pavel Macko a tiež predseda strany Šanca Viliam Novotný, niekdajší Dzurindov poradca pre zdravotníctvo a neskôr podpredseda SDKÚ.
Kollár poukázal na „historické výzvy“, ktorým teraz Slovensko čelí. Spomenul vojnu na Ukrajine, pandémiu, infláciu, ekonomickú a energetickú krízu, ale tiež rastúci vplyv dezinformácií a v neposlednom rade aj klimatickú krízu.
„Ani jednej z týchto výziev nedokážeme čeliť nesystémovými, neodbornými a prvoplánovými riešeniami. Musíme stavať na zodpovednosti, kompetentnosti, spolupráci, ale aj na odvahe realizovať nevyhnutné reformy a často aj nepopulárne opatrenia,“ vyhlásil Kollár na svojom profile na Facebooku.
Kollárovi podľa vlastných slov ide o to, aby neprepadol „ani jeden hlas demokratického voliča“. Ako v tejto súvislosti poznamenal pre TASR, „črtá sa programová aj politická alternatíva, ktorá by mohla byť zaujímavou ponukou pre stredopravého liberálneho a liberálno-konzervatívneho voliča“.
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda na sneme svoj pripravovaný "projekt", ktorý by mal zjednotiť jednotlivcov a malé straničky, zatiaľ odkladá. „Myslím si, že sme na dobrej ceste. Keď bude tento projekt hotový, predstavíme ho širokej verejnosti,“ povedal. Začínali vraj traja a dnes ich je viac. Strana Spolu v ňom vraj bude hrať dôležitú rolu. V novembrovom prieskume Focusu mala strana 0,7 percentnú podporu.
Dzurinda v svojom vystúpení povedal: „Je potrebné pokúsiť sa vytvoriť zmysluplnú politickú alternatívu pre Slovensko tak, aby mohlo vzniknúť reformné, zodpovedné a proeurópske politické zoskupenie, ktoré sa problémom krajiny prestane vyhýbať, ale práve naopak, tieto skutočné problémy začne riešiť."
Na sneme je aj premiér Eduard Heger, poslanci Ondrej Dostál, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská či Martin Klus.
Kollár po minulotýždňovom sneme Mackovej ODS, na ktorej sa zúčastnil spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, informoval, že europoslankyňa ho na spoluprácu vo svojom projekte neoslovila.
Snem Spolu je podľa stanov pracovný, nie volebný. Majú sa konať len takzvané doplňujúce voľby do orgánov strany – jedného podpredsedu, troch členov predsedníctva, či členov revíznej a etickej komisie strany.
Strana Spolu kandidovala v parlamentných voľbách vo februári 2020 v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Získali spoločne iba 6,96 percenta hlasov, čím nedosiahli sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Miroslav Kollár, ktorý sa do parlamentu dostal ako člen strany Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku, ako prvý poslanec opustil vládnu koalíciu, dnes od jeho hlasu závisí jej prežitie v parlamente. Tá od štvrtka čelí odvolávaniu v parlamente, hlasovať by sa malo v utorok. Svoje rozhodnutie by mal oznámiť práve na sneme.
