Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína sprísňuje reguláciu komentárov na internete, užívatelia nesmú komentovať anonymne

Čína od štvrtka uplatňuje nové internetové predpisy, ktoré v mene bezpečnosti štátu zavádzajú ešte prísnejšie moderovanie internetových diskusií. Podľa analytikov ďalšie sprísnenie kontroly nad internetom ešte viac obmedzí slobodu prejavu.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, pripomenula, že Čína je jednou z najdynamickejších krajín na svete v oblasti internetu, najmä v oblasti predaja, online platieb a vysielania i sociálnych sietí.

Viaceré zahraničné stránky sú tam však zablokované, napr. Facebook, YouTube, Instagram, WhatsApp, či Twitter, a internetové platformy majú "armády" zamestnancov, ktorí majú na starosti mazanie politicky problematických správ či príspevkov, čím ovplyvňujú verejnú mienku.

Keďže nie všetky komentáre kritické voči vláde, či urážky, dezinformácie alebo hanlivé správy bývali z internetových fór odstránené, čínska správa kybernetického priestoru (CAOC) zaviedla ešte prísnejšie pravidlá moderovania, ktoré sa začali uplatňovať od štvrtka.

V pravidlách CAOC sa uvádza, že poskytovateľ služby komentovania musí hodnotiť používateľov na základe ich správania pri komentovaní. Tí, ktorí sa svojimi príspevkami "vážne zdiskreditujú", budú zaradení na čiernu listinu a budú mať zákaz komentovať, a to aj v prípade, že by si vytvorili nový účet.

Všetci používatelia sa budú musieť zaregistrovať pod svojím skutočným menom a identifikačným číslom. Nariadenie sa vzťahuje najmä na sekcie komentárov na webových stránkach a v aplikáciách, najmä na spravodajských.

V praxi by tieto opatrenia mali mnohých používateľov internetu odradiť od písania príspevkov, ktoré sú pre vládu nepríjemné. Správa kybernetického priestoru tvrdí, že pomáha "chrániť národnú bezpečnosť, verejný záujem a občanov".

Vládne médiá nariadenie pochválili a zdôraznili, že "internet nie je zónou, kde zákon neplatí". Veľkej časti používateľov internetu v Číne sa však nové pravidlá nepáčia a mnohí majú námietky. Vnímajú ich ako obmedzenie slobody vyjadrovania.

Toto nariadenie bolo naplánované ešte pred masovými demonštráciami, ktoré sa koncom novembra konali vo viacerých čínskych mestách s cieľom žiadať od vedenia krajiny zrušenie obmedzení zameraných na boj proti šíreniu choroby COVID-19.

(tasr)

Minúta  |  

Markíza vyhrala zmenkový spor proti Kočnerovi

Televízia Markíza vyhrala spor v kauze jednej zo zmeniek. Okresný súd Bratislava V vo štvrtok zamietol žalobu, ktorou Marian Kočner prostredníctvom svojej spoločnosti vymáhal od televízie vyše 26 miliónov eur. TASR o tom informovala TV Markíza.

Žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný Pavol Rusko, ktorý sa písomne ospravedlnil, na pojednávanie neprišli. "Bolo jasne preukázané, že nikdy nebolo úmyslom Pavla Ruska byť viazaný akýmkoľvek svojim zmenkovým prejavom a predmetná zmenka bola evidentne len nástrojom, ktorým sa chcel spolu s Marianom Kočnerom obohatiť na úkor Markíza-Slovakia," uviedol právny zástupca televízie Tomáš Kamenec.

Zároveň dodal, že Rusko podpísal zmenkové ručenie v čase, keď nebol oprávnený konať za spoločnosť Markíza-Slovakia.

Ako ďalej uviedol, súd nepriznal Ruskovi nárok na náhradu trov konania voči Kočnerovej spoločnosti i napriek tomu, že bol v konaní v konečnom dôsledku úspešný. Zdôvodnil to osobitnými okolnosťami prípadu a skutočnosťou, že práve Rusko mal záujem na úspechu žalobcu i napriek tomu, že vystupoval ako žalovaný.

Súd bol svojim rozhodnutím viazaný rozsudkom Špecializovaného trestného súdu a uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorými boli Marian Kočner a Pavol Rusko uznaní za vinných za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zločin marenia spravodlivosti.

Generálny riaditeľ televízie Matthias Settele verdikt okresného súdu privítal. "Verili sme, že spravodlivosť zvíťazí a je pre nás satisfakciou, že slovenské súdy okrem potrestania podvodníkov postupne opäť nastoľujú spravodlivosť aj v tejto civilnej časti sporu," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovský premiér v Prahe odovzdal oficiálnu prihlášku do EÚ. Srbsko žiada Úniu, aby ju zrušila

Kosovský premiér Albin Kurti odovzdal v Prahe prihlášku Kosova do Európskej únie českému ministrovi pre európske záležitosti Mikulášovi Bekovi. Česko v tomto polroku predsedá Rade EÚ.

"Dnes som ako zástupca Európskej komisie prevzal z rúk kosovského premiéra Albina Kurtiho oficiálnu prihlášku Kosova do EÚ. Európska perspektíva je pre región západného Balkánu silnou zárukou mieru a prosperity," napísal Bek na sociálnej sieti Twitter.

Podľa českého ministerstva zahraničných vecí táto žiadosť potvrdzuje, kde občania Kosova vidia svoju budúcnosť. "Pokrok v integrácii západného Balkánu do EÚ je jednou z hlavných priorít aj úspechov českého predsedníctva," napísal na Twitteri šéf českej diplomacie Jan Lipavský.

Kosovo na svojej ceste do Európskej únie nežiada zrýchlený proces či skratky. Chce dosiahnuť pokrok v ekonomike a nevyhnutných reformách, povedal premiér Albin Kurti.

Žiadosť o kandidátsky štatút pre svoju krajinu v stredu podpísala kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, ale aj mnoho etnických Srbov, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Srbsko ho však odmieta uznať a doteraz považuje Kosovo za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Srbsko Európsku úniu požiadalo, aby proces kosovskej kandidatúry zrušila. Srbskí predstavitelia zároveň uviedli, že päticu krajín, ktoré nezávislosť Kosova neuznávajú, požiadajú, aby túto iniciatívu v Bruseli blokovali.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba je stále rozhodnutý hlasovať za pád vlády a tvrdí, že jeho hlas si nikto nekúpil

Nezaradený poslanec Národnej rady SR (NR SR) Tomáš Taraba (Život-NS) je stále rozhodnutý hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Dodal, že jeho hlas si nikto nekúpil. Taktiež si nevie predstaviť, že by si niekto v súčasnosti dovolil hlasy poslancov kupovať.

„Jediná moja požiadavka je, aby sme sa dohodli na predčasných voľbách. Neviem, kto z opozície naletel strane Sloboda a Solidarita (SaS), že chcú položiť vládu, ale nechcú predčasné voľby," uviedol Taraba v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní.

Poslanec taktiež začína pochybovať, či opozícia chce predčasné voľby, keď sa strana Hlas – sociálna demokracia podpísala pod návrh SaS o odvolaní vlády. „Nemienim asistovať úradníckej vláde. Ak je koalícia ochotná sa o predčasných voľbách baviť, čo by som bol za politika, ktorý by tie voľby nechcel," dodal Taraba.

Predseda Život-NS ďalej uviedol, že prezidentka SR Zuzana Čaputová chce úradnícku vládu. „Chcú to urýchliť, preto aj projekt s SaS je tak nastavený, že sa nechcú zaviazať k predčasným voľbám. Parlament nemusí podporiť úradnícku vládu. Ani v Českej republike nemala takáto vláda jeden a pol roka podporu parlamentu," vysvetlil poslanec. Taktiež si myslí, že ak na Slovensku bude vládnuť úradnícka vláda, opozícia to svojim voličom nebude vedieť vysvetliť.

Dodal, že najdôležitejšie rozhodnutia sa veľakrát robia pod tlakom, preto si myslí, že aj koalícia sa snaží všetko riešiť na poslednú chvíľu. Zároveň uviedol, že preňho je prijateľný júnový termín predčasných volieb. „Boris Kollár povedal, že nemá problém so žiadnym termínom, avšak druhá časť frakcie požaduje septembrový termín," povedal Taraba.

Poslanec v relácii taktiež uviedol, že si stále stojí za svojím stanoviskom. „Najskôr musí byť prijatý ústavný zákon s hlasmi poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktorí to doteraz odmietali. Zákon tak umožní samorozpustenie NR SR. Taktiež chceme, aby v ňom bola ošetrená otázka o referende," vyhlásil Taraba. Dodal, že opozícia má možnosť prijať to, čo chce riešiť januárovým referendom a časť opozície sa o tom nechce baviť.

„Radšej idú riskovať, že to referendum nebude úspešné, ako to, že by sa už teraz dohodli na zmene zákona," skonštatoval. Ďalej vysvetlil, že ak hnutie OĽaNO a strana Smer – sociálna demokracia spolu nebudú rokovať, bez hlasov hnutia nezmenia Ústavu SR. „Potom sa pri páde vláde nepôjde do predčasných volieb. Urobil som maximum pre to, aby po páde vlády bolo zagarantované, že predčasné voľby budú," doplnil.

(sita)

Minúta  |  

Ladislav Šutý, bezplatné dlhové poradenstvo

 Ako sa vymotať z dlhov

  Niekedy sa človek dostane do dlhovej pasce. Nemôže splácať svoje záväzky a dlhy mu stále len rastú a rastú. Hrozí mu, že príde o strechu nad hlavou. Ani vtedy nemusí byť ešte neskoro. Pomoc je blízko a je úplne zadarmo. O bezplatnom dlhovom poradenstve nám prišiel do nášho podcastového štúdia terajsok.sk porozprávať Ladislav Šutý.  

https://vimeo.com/781230765
Minúta  |  

Európska centrálna banka zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov a naznačila plány na ich ďalšie zvyšovanie. Úroková sadzba z vkladov tak stúpne na dve percentá, sadzba na hlavné refinančné operácie na 2,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie sa zvýši na 2,75 percenta.

Úrokové sadzby ECB tak dosiahli najvyššiu úroveň za štrnásť rokov, aj keď sa tempo ich dvíhania spomalilo zo 75 bázických bodov na predchádzajúcich zasadaniach banky.

ECB vo štvrtok zdôraznila, že sadzby sa budú musieť aj naďalej zvyšovať, keďže inflácia v eurozóne je vysoká. Banka zároveň revidovala výrazne nahor svoju prognózu rastu spotrebiteľských cien.

Podľa najnovšej predpovede ECB priemerná miera inflácie dosiahne v tomto roku 8,4 percenta a v roku 2023 klesne na 6,3 percenta. V nasledujúcich rokoch banka očakáva infláciu v priemere 3,4 percenta v roku 2024 a 2,3 percenta v roku 2025.

Pokiaľ ide hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny ECB predpovedá, že sa môže znížiť v súčasnom, štvrtom štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom prvom štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.

Celkovo centrálna banka teraz vidí rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, o 3,4 percenta v roku 2022, o 0,5 percenta v roku 2023, o 1,9 percenta v roku 2024 a o 1,8 percenta v roku 2025.

ECB vo štvrtok oznámila tiež, že od marca začne znižovať objem dlhopisov eurozóny vo svojom portfóliu v hodnote 5 biliónov eur. To je ďalší krok smerom k prísnejšej politike banky v rámci boja proti vysokej inflácii.

ECB uviedla, že od marca do konca druhého štvrťroka 2023 zníži držbu dlhopisov z Programu nákupu aktív (APP) priemerným tempom 15 miliárd eur, pričom ďalšie tempo určí časom. A urobí to tak, že už znova neinvestuje do časti splatných dlhopisov. Podrobnejšie parametre pre zníženie budú poskytnuté po februárovom zasadnutí.

"Portfólio programu nákupu aktív (APP) bude klesať meraným a predvídateľným tempom," uviedla ECB vo vyhlásení.

"Rada guvernérov bude pravidelne prehodnocovať tempo znižovania portfólia APP, aby sa zabezpečilo, že zostane v súlade s celkovou stratégiou a menovou politikou, aby sa zachovalo fungovanie trhu a pevná kontrola nad krátkodobými podmienkami na peňažnom trhu," uviedla banka.

ECB bude aj naďalej podporovať trhy s dlhopismi, keďže jej plán vylučuje dlh vo výške 1,7 bilióna eur, ktorý nakúpila prostredníctvom flexibilnejšieho Programu núdzových nákupov počas pandémie (PEPP) od vypuknutia ochorenia COVID-19 v roku 2020. ECB sa už predtým rozhodla pokračovať v nahrádzaní splatného dlhu PEPP do konca roku 2024.

Proces odstraňovania dlhu zo súvahy banky, známy ako kvantitatívne sprísňovanie (QT), nasleduje po podobnom kroku americkej centrálnej banky Fed začiatkom tohto roka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.