Michel gratuloval Bosne ku kandidátskemu štatútu, no zdôraznil potrebu reforiem

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré je prvým krokom na zložitej ceste k členstvu v eurobloku, podliehalo vykonaniu reforiem týkajúcich sa právneho štátu, demokracie a vyžadovalo si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín Únie.

Bosna ho získala na summite EÚ v Bruseli, a to v čase snáh eurobloku o rozšírenie na západnom Balkáne, kde súperí o vplyv s Ruskom a Čínou. Ochotu EÚ na rozširovanie pritom podnietila práve ruská invázia na Ukrajinu.

Za posledného polroka totiž kandidátsky štatút dostala už tretia krajina – pred Bosnou ho udelili Ukrajine aj Moldavsku, píše agentúra AFP. Štatút umožňuje prístup k finančnej podpore určenej na sociálne, právne a ekonomické reformy, ktorých cieľom je kandidátsku krajinu v tomto smere priblížiť k štandardom EÚ.

Oficiálne prístupové rokovania, ktoré sú ďalším krokom na ceste k členstvu v EÚ, sa môžu začať až po splnení podmienok zameraných na vykonanie ďalších reforiem, podobne ako to platí aj pre iné kandidátske krajiny.

Tých je okrem Bosny aktuálne sedem: Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Moldavsko a Ukrajina, pripomína AFP. Začatie prístupových rokovaní si potom opätovne vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a môže trvať aj roky. Rokovania pritom môžu členské krajiny aj po ich začatí zablokovať.

EÚ označila Bosnu za potenciálneho kandidáta na pričlenenie už v roku 2003. Táto západobalkánska krajina následne oficiálne požiadala o vstup do Únie v roku 2016 a ďalších šesť rokov čakala na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.

Bosna kandidátsky štatút získala v rovnaký deň, ako o vstup do EÚ oficiálne požiadalo Kosovo. V Bosne a Hercegovine je pre etnické spory Srbov, Chorvátov a Moslimov dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom vnútropolitickú situáciu komplikuje aj zasahovanie zo strany Ruska.

(tasr, min)