Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Členské štáty EÚ prijali ďalší balík sankcií voči Rusku, navrhla ich von der Leyenová

Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu EÚ v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť". Členské krajiny EÚ rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.

Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.

Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny EÚ si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité. Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany EÚ zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Michel gratuloval Bosne ku kandidátskemu štatútu, no zdôraznil potrebu reforiem

Predseda Európskej rady Charles Michel zagratuloval vo štvrtok Bosne a Hercegovine k získaniu štatútu kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Ide podľa neho o "jasný signál tamojšiemu ľudu". Zároveň však v príspevku na Twitteri zdôraznil, že nová vláda tejto západobalkánskej krajiny musí splniť svoje záväzky ohľadom požadovaných reforiem, informuje agentúra DPA.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré je prvým krokom na zložitej ceste k členstvu v eurobloku, podliehalo vykonaniu reforiem týkajúcich sa právneho štátu, demokracie a vyžadovalo si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín Únie.

Bosna ho získala na summite EÚ v Bruseli, a to v čase snáh eurobloku o rozšírenie na západnom Balkáne, kde súperí o vplyv s Ruskom a Čínou. Ochotu EÚ na rozširovanie pritom podnietila práve ruská invázia na Ukrajinu.

Za posledného polroka totiž kandidátsky štatút dostala už tretia krajina - pred Bosnou ho udelili Ukrajine aj Moldavsku, píše agentúra AFP. Štatút umožňuje prístup k finančnej podpore určenej na sociálne, právne a ekonomické reformy, ktorých cieľom je kandidátsku krajinu v tomto smere priblížiť k štandardom EÚ.

Oficiálne prístupové rokovania, ktoré sú ďalším krokom na ceste k členstvu v EÚ, sa môžu začať až po splnení podmienok zameraných na vykonanie ďalších reforiem, podobne ako to platí aj pre iné kandidátske krajiny.

Tých je okrem Bosny aktuálne sedem: Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Moldavsko a Ukrajina, pripomína AFP. Začatie prístupových rokovaní si potom opätovne vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a môže trvať aj roky. Rokovania pritom môžu členské krajiny aj po ich začatí zablokovať.

EÚ označila Bosnu za potenciálneho kandidáta na pričlenenie už v roku 2003. Táto západobalkánska krajina následne oficiálne požiadala o vstup do Únie v roku 2016 a ďalších šesť rokov čakala na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.

Bosna kandidátsky štatút získala v rovnaký deň, ako o vstup do EÚ oficiálne požiadalo Kosovo. V Bosne a Hercegovine je pre etnické spory Srbov, Chorvátov a Moslimov dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom vnútropolitickú situáciu komplikuje aj zasahovanie zo strany Ruska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič mi vytrhol demisiu z rúk, počas celého aktu telefonoval, tvrdí vedúci prezidentskej kancelárie

Vedúci prezidentskej kancelárie Metod Špaček dnes pre médiá uviedol, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) mu vytrhol z rúk demisiu, pričom počas celého aktu podávania demisie telefonoval.

„Dnes podvečer v Grassalkovičovom paláci minister financií predo mnou demisiu podpísal, my sme potvrdili jej prijatie, následne počas toho, ako sme vytvárali kópiu, aby sme mu ju odovzdali, tak si z mojich rúk vytrhol kópiu aj originál, otočil sa odišiel,“ uviedol Špaček. Ako ďalej dodal, z úst ministra financií zazneli slová: „Viete čo, rozmyslel som si to.“

https://standard.sk/293024/matovic-podaval-demisiu-no-rozmyslel-si-to-zamestnancovi-prezidentky-ju-vytrhol-z-ruk/

Igor Matovič na tlačovej besede krátko po vyslovení nedôvery vláde v Národnej rade SR povedal, že svoju podpísanú demisiu nevytrhol z rúk vedúcemu prezidentskej kancelárie Metodovi Špačekovi, ale jednoducho si ju zobral späť. „Podal som svoju demisiu a požiadal som o kópiu," povedal Matovič s tým že následne telefonoval s človekom, ktorého si veľmi váži. Nespresnil však o koho ide.

„Ten mi povedal, že bojovníci sa pred mafiou neskláňajú," vyhlásil minister financií. Keď mu následne kancelár prezidentky podával kópiu demisie, vzal si aj originál. „Podával mi jednu, ja som si zobral aj druhú," priblížil Matovič. Dodal, že ho mrzí, keď Prezidentský palác hovorí o vytrhnutí.

https://standard.sk/293100/matovic-smer-a-hlas-zmenia-volebny-system-mam-dokazy-o-korupcii-sulika-pri-podavani-demisie-ma-presvedcil-telefonat/

(sita, min)

Minúta  |  

Trussová si nechcela kúpiť šperky, ktoré ako premiérka dostala od Zelenskej

Bývalá britská premiérka Liz Trussová sa rozhodla odkúpiť si klobúk, ktorý jej počas pôsobenia vo funkii darovala firma Amanda Denton Millinery. Šperky, ktoré ako premiérka dostala do daru od prvej dámy Ukrajiny Oleny Zelenskej, však neodkúpila a tak zostali na príslušnom úrade.

Ako informovala britská televízia Sky News, Trussová konala v súlade s pravidlami týkajúcimi sa darov, ktoré členovia britskej vlády dostanú počas výkonu funkcie: môžu si ponechať iba dary pod hodnotu 140 libier, tie drahšie sa stanú ich majetkom len v prípade, že uhradia zvyšok sumy nad 140 libier.

Spoločnosť Amanda Denton Millinery so sídlom v Hungerforde v grófstve Berkshire, ktorej kreácia Trussovú zaujala, sa podľa svojej webovej stránky špecializuje na dámske klobúky pre výnimočné príležitosti, ako napríklad na konské dostihy Royal Ascot.

Trussová zastávala funkciu predsedníčky britskej vlády od 6. septembra do 25. októbra 2022 - ako tretia žena po Margaret Thatcherovej a Therese Mayovej. Jej funkčné obdobie trvalo len 49 dní, čo je rekord v dejinách Spojeného kráľovstva.

Trussová bola súčasne aj predsedníčkou konzervatívcov - stala sa ňou 5. septembra a 6. septembra ju kráľovná Alžbeta II. – dva dni pred svojou smrťou – oficiálne poverila zostavením vlády.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič: Smer a Hlas zmenia volebný systém. Mám dôkazy o korupcii Sulíka. Pri podávaní demisie ma presvedčil telefonát

Na Slovensku sa začína volebná kampaň. Po hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde to povedal líder OĽaNO Igor Matovič.

Varuje pred zmenou volebného systému, bude to podľa neho kľúčová téma parlamentných volieb. Dodal, že strana SaS a mimoparlamentné Progresívne Slovensko (PS) sa svojím postojom pri hlasovaní dostali do spoločnosti mafie a fašistov. Je rád, že napokon ako minister financií demisiu nepodal.

Matovič varoval pred koncom demokracie. "Začína sa ťažká predvolebná kampaň," povedal. Tvrdí, že Smer-SD, Hlas-SD a Republika sú dohodnutí na zmene volebného systému. Pokiaľ prídu k moci, prvý zákon, ktorý zmenia, sú podľa Matoviča volebné pravidlá. Myslí si, že budú chcieť zaviesť zmiešaný volebný systém, čiže časť poslancov bude volených za región. To podľa neho bude výhodné pre tieto strany. Považuje to za cestu ku koncu demokracie. "Keď nedokážeme zobudiť demokratov, stratíme demokraciu," povedal s tým, že ak demokratický volič nepôjde voliť, bude tu len paródia na demokratické voľby. PS a SaS nemajú podľa neho snívať o vláde s Hlasom-SD. "Pellegrini nakoniec pôjde s mafiou," povedal.

https://standard.sk/293024/matovic-podaval-demisiu-no-rozmyslel-si-to-zamestnancovi-prezidentky-ju-vytrhol-z-ruk/

Matovič považuje stranu SaS po hlasovaní za mŕtvu. Demokratický volič ju podľa neho nemôže voliť. Zároveň dodal, že má dôkazy o korupcii šéfa SaS Richarda Sulíka. Zverejniť ich chce počas kampane. Zároveň tvrdí, že poslanec Ján Krošlák, ktorý hlasoval za pád vlády, od neho v minulosti chcel, aby podplácal policajtov. PS a SaS podľa Matoviča neprekážalo spojiť sa s ním.

Matovič ozrejmil aj okolnosti ohľadom svojej demisie. "Keď som videl, že zrejme nie je iná cesta, za prítomnosti premiéra, aj Richarda Sulíka som povedal, že som ochotný podať demisiu a hneď. Chcel som stanovisko od SaS, ako sa zachovajú, či podržia vládu," ozrejmil s tým, že nakoniec prišla odpoveď od premiéra, že Sulík nevie garantovať, ako sa zachovajú.

"Podal som svoju demisiu, požiadal som o kópiu," opísal. Vtedy mu prišiel telefonát, ktorý ho presvedčil, aby demisiu nepodal, pretože "bojovníci sa pred mafiou neskláňajú". Matovič odmietol, že by demisiu vytrhol z rúk pracovníka prezidentskej kancelárie. Mrzí ho komunikácia prezidentky. Priznal, že to bolo nezvyčajné.

https://standard.sk/293127/matovic-si-vytrhol-demisiu-z-mojich-ruk-pocas-celeho-aktu-telefonoval-tvrdi-spacek/

(tasr)

Minúta  |  

Biden plánuje cestu do subsaharskej Afriky, prezident USA tam nebol už sedem rokov

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok oznámil, že plánuje navštíviť subsaharskú Afriku. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že pôjde o prvú návštevu prezidenta USA v tejto časti sveta od roku 2015.

Biden plány na cestu do Afriky oznámil v rámci summitu USA-Afrika, ktorý sa koná vo Washingtone. Nešpecifikoval pritom dátum ani destinácie, spresnil len, že niektorí z afrických lídrov ho pozvali do svojich krajín. Posledným prezidentom USA, ktorý navštívil Afriku, bol v júli roku 2015 Barack Obama. Cieľom jeho cesty bola Keňa a Etiópia.

Obamov nástupca Donald Trump sa netajil svojím nezáujmom o subsaharskú Afriku a bol prvým prezidentom za posledné štyri desaťročia, ktorý ju počas výkonu funkcie nenavštívil. Biden sa vo štvrtok v prejave k takmer 50 africkým lídrom, ktorí sa na tri dni zišli vo Washingtone, prihováral za to, aby Afrika zohrávala významnejšiu rolu na medzinárodnej scéne.

Vyslovil sa i za to, aby Africká únia mala stále zastúpenie v globálnych inštitúciách, pričom konkrétne spomenul Bezpečnostnú radu OSN a skupinu G20, ktoré združujú hlavné ekonomické mocnosti sveta. "Výzvy, ktorým čelíme, nemôžeme vyriešiť" bez Afriky. "To je fakt," uviedol Biden.

"Toto partnerstvo nie je o vytváraní politických záväzkov, nie o vytváraní závislosti, ale o stimulovaní spoločného úspechu a vytváraní príležitostí," povedal a zdôraznil, že "hospodárska transformácia Afriky závisí od dobrej správy vecí verejných, zdravých ľudí a cenovo dostupnej energie.

Špecifikoval, že americká administratíva má v úmysle poskytnúť Afrike počas nasledujúcich troch rokov 55 miliárd dolárov na rôzne oblasti, ako sú digitálne technológie, infraštruktúra, zdravotníctvo a boj proti zmene klímy.

AFP poznamenala, že USA - na rozdiel od Číny, ktorá nemá problém obchodovať so všetkými africkými režimami - aj počas prebiehajúceho summitu kladú dôraz na hodnoty demokracie, aj
keď Biden pozval do Washingtonu i afrických lídrov považovaných za autoritárskych.

"Spojené štáty budú vždy riadiť svojimi hodnotami," povedal Biden africkým lídrom a vysvetlil: "Podpora demokracie, rešpektovanie právneho štátu, oddanosť ľudským právam, zodpovedná vláda, to všetko je súčasťou našej DNA."

Počas summitu Biden tiež prisľúbil podporu USA pre trvalé sídlo Africkej únie v zoskupení G20, v ktorom je jedným zástupcom Afriky Juhoafrická republika. Agentúra AFP dodala, že v otázke začlenenia Africkej únie do G20 sú už predstavitelia USA v kontakte s Indiou, ktorá bude tomuto zoskupeniu v roku 2023 predsedať. Summit v podobnom formáte sa naposledy konal v roku 2014 za vlády prezidenta Obamu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.