Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík: Zvažovali sme i stiahnutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. O kupovaní poslancov bolo veľa šumov a klebiet

Strana SaS bola naklonená odkladu hlasovania a možno i stiahnutiu návrhu na vysloveniu nedôvery vláde, tento scenár však zhatil postoj ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) pri podávaní demisie a jeho finálne rozhodnutie tak neurobiť. V diskusnej televíznej relácii TV Joj Na hrane to uviedol líder SaS Richard Sulík.

"Dohodli sme sa s predsedom poslaneckého klubu OĽANO Michalom Šipošom na dvojhodinovom odložení hlasovania, aby sme si ešte vyjasnili stanoviská," skonštatoval Sulík o situácii v parlamente pri avizovanom podaní demisie Matoviča. To, že sa napokon hlasovalo, pripisuje Sulík práve Matovičovej reakcii vziať svoju demisiu späť. "Symbolizuje to ten chaos, ktorý tu bol v predchádzajúcom období pri riadení krajiny," dodal.

Sulík nemá dôkazy o kupovaní hlasov poslancov, ktorí by podporili pád vlády. Priznal ale, že v parlamente bolo "strašne veľa šumov a klebiet". Ak sú reálne podozrenia, vyzýva políciu, aby to dôsledne preverila.

Nebojí sa, že podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a štvrtkové hlasovanie zaň bude liberálov diskreditovať a poškodí im v najbližších voľbách. Zopakoval, že SaS nie je za predčasné voľby, ale preferuje buď rekonštrukciu vlády, alebo kabinet zložený z odborníkov. Nemyslí si, že by tieto možnosti boli "mimo hry". Upozorňuje, že na dohodu o predčasných voľbách je potrebné nájsť 90 hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

Predčasné voľby by sa mali konať najneskôr v júni, myslí si Kollár. Preferuje však máj

Predčasné parlamentné voľby by sa mali konať najneskôr v júni, ešte lepší termín by bol v máji.

Po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou to vyhlásil predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).

(tasr, min)

Minúta  |  

Členské štáty EÚ prijali ďalší balík sankcií voči Rusku, navrhla ich von der Leyenová

Členské štáty Európskej únie sa vo štvrtok večer na okraj summitu EÚ v Bruseli jednomyseľne dohodli na prijatí ďalšieho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako pre agentúru DPA potvrdili viacerí diplomati, deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva aj agentúra AFP, uviedli, že ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené v piatok.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť". Členské krajiny EÚ rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.

Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.

Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny EÚ si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité. Predošlé kolá sankcií voči Rusku zo strany EÚ zasiahli ruskú ekonomiku, finančný systém, centrálnu banku, ako aj vrcholných vládnych predstaviteľov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Michel gratuloval Bosne ku kandidátskemu štatútu, no zdôraznil potrebu reforiem

Predseda Európskej rady Charles Michel zagratuloval vo štvrtok Bosne a Hercegovine k získaniu štatútu kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Ide podľa neho o "jasný signál tamojšiemu ľudu". Zároveň však v príspevku na Twitteri zdôraznil, že nová vláda tejto západobalkánskej krajiny musí splniť svoje záväzky ohľadom požadovaných reforiem, informuje agentúra DPA.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny, ktoré je prvým krokom na zložitej ceste k členstvu v eurobloku, podliehalo vykonaniu reforiem týkajúcich sa právneho štátu, demokracie a vyžadovalo si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín Únie.

Bosna ho získala na summite EÚ v Bruseli, a to v čase snáh eurobloku o rozšírenie na západnom Balkáne, kde súperí o vplyv s Ruskom a Čínou. Ochotu EÚ na rozširovanie pritom podnietila práve ruská invázia na Ukrajinu.

Za posledného polroka totiž kandidátsky štatút dostala už tretia krajina - pred Bosnou ho udelili Ukrajine aj Moldavsku, píše agentúra AFP. Štatút umožňuje prístup k finančnej podpore určenej na sociálne, právne a ekonomické reformy, ktorých cieľom je kandidátsku krajinu v tomto smere priblížiť k štandardom EÚ.

Oficiálne prístupové rokovania, ktoré sú ďalším krokom na ceste k členstvu v EÚ, sa môžu začať až po splnení podmienok zameraných na vykonanie ďalších reforiem, podobne ako to platí aj pre iné kandidátske krajiny.

Tých je okrem Bosny aktuálne sedem: Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko, Moldavsko a Ukrajina, pripomína AFP. Začatie prístupových rokovaní si potom opätovne vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a môže trvať aj roky. Rokovania pritom môžu členské krajiny aj po ich začatí zablokovať.

EÚ označila Bosnu za potenciálneho kandidáta na pričlenenie už v roku 2003. Táto západobalkánska krajina následne oficiálne požiadala o vstup do Únie v roku 2016 a ďalších šesť rokov čakala na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.

Bosna kandidátsky štatút získala v rovnaký deň, ako o vstup do EÚ oficiálne požiadalo Kosovo. V Bosne a Hercegovine je pre etnické spory Srbov, Chorvátov a Moslimov dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom vnútropolitickú situáciu komplikuje aj zasahovanie zo strany Ruska.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič mi vytrhol demisiu z rúk, počas celého aktu telefonoval, tvrdí vedúci prezidentskej kancelárie

Vedúci prezidentskej kancelárie Metod Špaček dnes pre médiá uviedol, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) mu vytrhol z rúk demisiu, pričom počas celého aktu podávania demisie telefonoval.

„Dnes podvečer v Grassalkovičovom paláci minister financií predo mnou demisiu podpísal, my sme potvrdili jej prijatie, následne počas toho, ako sme vytvárali kópiu, aby sme mu ju odovzdali, tak si z mojich rúk vytrhol kópiu aj originál, otočil sa odišiel,“ uviedol Špaček. Ako ďalej dodal, z úst ministra financií zazneli slová: „Viete čo, rozmyslel som si to.“

https://standard.sk/293024/matovic-podaval-demisiu-no-rozmyslel-si-to-zamestnancovi-prezidentky-ju-vytrhol-z-ruk/

Igor Matovič na tlačovej besede krátko po vyslovení nedôvery vláde v Národnej rade SR povedal, že svoju podpísanú demisiu nevytrhol z rúk vedúcemu prezidentskej kancelárie Metodovi Špačekovi, ale jednoducho si ju zobral späť. „Podal som svoju demisiu a požiadal som o kópiu," povedal Matovič s tým že následne telefonoval s človekom, ktorého si veľmi váži. Nespresnil však o koho ide.

„Ten mi povedal, že bojovníci sa pred mafiou neskláňajú," vyhlásil minister financií. Keď mu následne kancelár prezidentky podával kópiu demisie, vzal si aj originál. „Podával mi jednu, ja som si zobral aj druhú," priblížil Matovič. Dodal, že ho mrzí, keď Prezidentský palác hovorí o vytrhnutí.

https://standard.sk/293100/matovic-smer-a-hlas-zmenia-volebny-system-mam-dokazy-o-korupcii-sulika-pri-podavani-demisie-ma-presvedcil-telefonat/

(sita, min)

Minúta  |  

Trussová si nechcela kúpiť šperky, ktoré ako premiérka dostala od Zelenskej

Bývalá britská premiérka Liz Trussová sa rozhodla odkúpiť si klobúk, ktorý jej počas pôsobenia vo funkii darovala firma Amanda Denton Millinery. Šperky, ktoré ako premiérka dostala do daru od prvej dámy Ukrajiny Oleny Zelenskej, však neodkúpila a tak zostali na príslušnom úrade.

Ako informovala britská televízia Sky News, Trussová konala v súlade s pravidlami týkajúcimi sa darov, ktoré členovia britskej vlády dostanú počas výkonu funkcie: môžu si ponechať iba dary pod hodnotu 140 libier, tie drahšie sa stanú ich majetkom len v prípade, že uhradia zvyšok sumy nad 140 libier.

Spoločnosť Amanda Denton Millinery so sídlom v Hungerforde v grófstve Berkshire, ktorej kreácia Trussovú zaujala, sa podľa svojej webovej stránky špecializuje na dámske klobúky pre výnimočné príležitosti, ako napríklad na konské dostihy Royal Ascot.

Trussová zastávala funkciu predsedníčky britskej vlády od 6. septembra do 25. októbra 2022 - ako tretia žena po Margaret Thatcherovej a Therese Mayovej. Jej funkčné obdobie trvalo len 49 dní, čo je rekord v dejinách Spojeného kráľovstva.

Trussová bola súčasne aj predsedníčkou konzervatívcov - stala sa ňou 5. septembra a 6. septembra ju kráľovná Alžbeta II. – dva dni pred svojou smrťou – oficiálne poverila zostavením vlády.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.