Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vedec Majtán: Slovenský med a výrobky z neho patria medzi najkvalitnejšie na svete

Slovenský med a produkty z neho patria medzi najkvalitnejšie na svete. "Nie je to však dané len našou botanickou rôznorodosťou, ale aj odbornosťou včelárov," priblížil pre TASR vedec zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Majtán.

O kvalite slovenského medu podľa neho svedčia aj úspechy z prestížnych zahraničných podujatí a súťaží. "Postupy vo včelárstve, ktoré platili pred 20 rokmi, už nemusia platiť a je potreba neustáleho vzdelávania," upozornil Majtán.

To, že Slovensko patrí k svetovej špičke, je tak podľa neho dané súhrou viacerých faktorov.

Definíciu medu a jeho kvalitatívne požiadavky stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. "Sú tu uvádzané limity pre rôzne fyzikálno-chemické veličiny a parametre," doplnil s tým, že by sa do medu nemali pridávať látky a na druhej strane ani odoberať.

Ak dochádza k zmene prirodzeného zloženia medu pridávaním napríklad farbív či enzýmov, prípadne sa riedi sirupom, tak je med falšovaný. "Falšovať sa však nemusí len samotný med, ale aj jeho geografický či botanický pôvod," spresnil vedec.

Pre ľudí je podľa neho rozpoznať pravý med od falšovaného takmer nemožné. "Problém falšovania medu je celosvetový a na jeho odhaľovanie sa zvyčajne používa súčasne niekoľko vysoko sofistikovaných a náročných metodických postupov," priblížil Majtán. Podotkol, že napriek použitiu moderných metód odhaľovanie falšovaného medu nie je vždy úspešne.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>Doležal: V roku 2023 sa určite nezačne stavať úsek D1 Turany – Hubová</strong>

Úsek diaľnice D1 Turany – Hubová sa určite nezačne stavať v roku 2023. Presné termíny, kedy by sa tak mohlo udiať, závisia od toho, ako budú napredovať jednotlivé procesy a samotné verejné obstarávanie na zhotoviteľa. V koncoročnom rozhovore pre TASR to uviedol dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

Doležal priblížil, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) momentálne zabezpečuje takzvanú vodnú EIA. Na základe nej sa určí, či stavba tak ako je navrhovaná, teda v takzvanom tunelovom variante s tunelmi Korbeľka a Havran, spĺňa podmienky podľa vodného zákona.

"Po vydaní tohto rozhodnutia bude proces prípravy pokračovať žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia. Ďalšie termíny závisia od ukončenia procesu územného konania a následne od zabezpečenia financií či už na majetkovoprávne vyrovnanie a potom aj samotnú stavbu," dodal.

Úsek D1 Turany – Hubová je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr)

Minúta  |  

Pre prílev nelegálnych migrantov vyhlásil starosta texaského pohraničného mesta El Paso stav núdze

Starosta texaského pohraničného mesta El Paso vyhlásil v sobotu stav núdze. Pohraničná stráž každý deň zadrží tisíce nelegálnych migrantov a stovky ďalších aj napriek nízkym teplotám prespávajú na uliciach. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Podľa starostu Oscara Leesera vyhlásenie núdzového stavu poskytne mestským úradom zdroje a schopnosť postarať sa o nelegálnych migrantov, ktorí prekročili mexickú hranicu.

"Chceli sme zabezpečiť, aby sa s ľuďmi zaobchádzalo dôstojne. Chceme sa uistiť, že všetci sú v bezpečí," povedal Leeser novinárom.

Americká pohraničná stráž v oblasti El Paso za posledný týždeň registruje v priemere viac ako 2 400 nelegálnych migrantov denne na 268-kilometrovom úseku hranice. V porovnaní s októbrom to je nárast o 40 percent.

Podľa zástupcu starostu Maria D'Agostina vyhlásenie núdzového stavu poskytne mestu ďalšie možnosti prepravy nelegálnych migrantov na iné miesta a pomoc od štátnych orgánov činných v trestnom konaní.

Záujem o prekročenie hraníc sa radikálne zvýši po polnoci 21. decembri, keď prestane platiť administratívny postup vyhosťovania podľa Hlavy 42 zákonníka Spojených štátov. Federálny sudca Emmet G. Sullivan rozhodol, že ide o "svojvoľné a rozmarné" porušenie zákona o administratívnom konaní zo strany vlády.

V piatok odvolací súd zamietol pokus skupiny štátov s republikánskymi generálnymi prokurátormi, aby Hlava 42 ostala v platnosti. Štáty sa môžu odvolať na Najvyšší súd USA.

(tasr)

Minúta  |  

Minister Šojgu navštívil pozície ruskej armády na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil bojové pozície ruskej armády na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Šéf ruského vojenského úradu odletel zo stanovištia ozbrojených síl a navštívili frontovú líniu a pozície ruských jednotiek v oblasti špeciálnej vojenskej operácie," oznámilo v nedeľu ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Text dopĺňa video, na ktorom je Šojgu v helikoptére.

Rusko svoju agresiu voči Ukrajine oficiálne volá "špeciálna vojenská operácia" a vyhýba sa označeniu vojna. V správe sa ďalej uvádza, že Šojgu si vypočul hlásenia veliteľov a hovoril aj s obyčajnými vojakmi. Zároveň im poďakoval za "vzorný výkon služby".

Hlavnou témou návštevy bolo zásobovanie ozbrojených síl. Po čiastočnej mobilizácii, ktorú v septembri nariadil prezident Vladimir Putin, sa mnoho regrútov sťažovalo, že na Ukrajinu boli vyslaní bez dostatočného vybavenia a výcviku.

(tasr)

Minúta  |  

NCZI: V roku 2021 na Slovensku fungovalo takmer 14-tisíc zdravotníckych zariadení

Ku koncu roka 2021 vykázalo činnosť na Slovensku 12 325 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS), ktorí prevádzkovali 13 809 zdravotníckych zariadení. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v najnovšej štatistike o sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v SR.

Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti tvorili 78,3 percenta, čo predstavuje 10 814 zariadení, zariadenia lekárenskej starostlivosti 14,5 percenta (2-tisíc zariadení), zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti 1,4 percenta (194 zariadení) a hematologicko-transfúziologické zariadenia 0,1 percenta (12 zariadení).

Ostatné zariadenia, ako zubná technika, očná optika, dopravná zdravotná služba a mobilné zariadenie PZS, zriadené na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe predstavovali 5,7 percenta (789 zariadení).

V zdravotníckych zariadeniach zabezpečovalo zdravotnú starostlivosť po prepočte na plné úväzky v pracovnom aj mimopracovnom pomere po zaokrúhlení 26 527 pracovných miest samostatných odborných zdravotníckych pracovníkov.

Z celkového počtu pracovných miest bolo 17 957 lekárov, 2 709 zubných lekárov, 4 375 farmaceutov a 1 484 iných zdravotníckych pracovníkov (psychológov, laboratórnych diagnostikov, logopédov, fyzikov a liečebných pedagógov).

Ambulantná zdravotná starostlivosť bola poskytovaná celkovo v 15 381 ambulanciách. Sieť ústavnej zdravotnej starostlivosti tvorilo 194 zdravotníckych zariadení.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ dosiahla dohodu o významnej reforme na trhu s uhlíkom

Členské štáty EÚ a poslanci europarlamentu v nedeľu oznámili dohodu o významnej reforme na trhu s uhlíkom v rámci ambície znížiť jeho emisie a investovať do technológií šetrných ku klíme. TASR informuje podľa správy AFP.

Cieľom dohody je urýchliť znižovanie emisií a postupné zrušenie bezplatných kvót pre priemyselné odvetvia vrátane sektora stavebníctva a cestnej dopravy, uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu.

Cieľom dohody je urýchliť znižovanie emisií uhlíka a postupné zrušenie bezplatných kvót pre priemyselné odvetvia vrátane sektora stavebníctva a cestnej dopravy, uvádza sa vo vyhlásení Európskeho parlamentu (EP).

V súčasnosti systém obchodovania s emisiami v rámci EÚ (ETS) umožňuje výrobcom elektriny a priemyselným odvetviam s vysokými energetickými nárokmi (napríklad hutníctvo), nakupovať "bezplatné kvóty" na pokrytie svojich emisií uhlíka podľa zásady "znečisťovateľ platí". Kvóty sú navrhnuté tak, aby sa postupne znižovali a nútili producentov investovať do ekologickejších technológií. Ide o súčasť konečného cieľa EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Rokovanie vyjednávačov zastupujúcich členské štáty EÚ a EP trvalo viac ako 24 hodín. Podľa dohody sa emisie v sektoroch ETS majú do roku 2030 znížiť o 62 percent oproti hodnotám v roku 2005. Doterajší cieľ bol 43 percent. Tiež sa urýchli harmonogram postupného rušenia bezplatných kvót s ich úplným odstránením do roku 2034.

Trh s uhlíkom sa postupne rozšíri aj na námorný sektor, lety v rámci Európy a spaľovne odpadu. Cieľom dohody je tiež to, aby od roku 2027 platili za emisie spojené s vykurovaním aj domácnosti. Tento zámer však vyvoláva obavy pre prudko rastúce ceny energií, ktoré zhoršila ruská invázia na Ukrajinu.
Pomôcť prekonať cenovú krízu energií pre najzraniteľnejšie skupiny má "Sociálny klimatický fond".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.