Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štvrtine obyvateľov Ukrajiny hrozí v dôsledku vojny vznik duševnej poruchy, varuje WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok upozornila, že v súvislosti s prebiehajúcou vojnou by mohlo na Ukrajine trpieť duševnou poruchou až desať miliónov ľudí, teda približne štvrtina jej obyvateľov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"WHO odhaduje, že až desať miliónov ľudí je ohrozených nejakou formou duševnej poruchy, od úzkosti a stresu až po závažnejšie stavy," povedal zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht.

K závažnejším stavom patrí aj posttraumatická stresová porucha (PTSD) spôsobená stresovými udalosťami. Prípady PTDS od začiatku ruskej invázie vo februári pribúdajú, WHO preto spustila podpornú on-line službu.

Podľa údajov WHO za desať mesiacov invázie Ruska zariadenia ukrajinského zdravotníctvo zasiahlo najmenej 700 útokov. Moskva tiež od októbra zvýšila útoky na kritickú infraštruktúru, čo spôsobilo výpadky v dodávkach elektrickej energie. Rusko pritom opakovane odmieta, že svoje útoky cieli na ukrajinské civilné oblasti, píše Reuters.

Habicht zároveň varoval, že s chladným počasím a nedostatočným vykurovaním sa zvýši počet ľudí s ochoreniami dýchacích ciest a pribudnú dopravné nehody na neosvetlených uliciach po výpadkoch prúdu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Záujem o službu v jednotkách územnej obrany v Poľsku je podľa ministra obrany veľký

Na pozadí vojny na Ukrajine zaznamenáva Poľsko veľký záujem o službu v dobrovoľníckych Vojskách územnej obrany (WOT). V súčasnosti majú už 36-tisíc príslušníkov, oznámil v utorok minister obrany Mariusz Blaszczak. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

O vzniku WOT rozhodla v roku 2017 poľská národno-konzervatívna vláda. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky absolvujú najskôr 16-dňový základný výcvik, pri ktorom sa naučia strieľať a oboznámia so základnými pravidlami obrany a správania v situáciách ohrozenia. Príprava sa uskutočňuje najmä cez víkendy a trvá celkovo tri roky.

Poľsko plánuje v najbližších rokoch posilniť svoje ozbrojené sily, ku ktorým WOT priradili ako ich ďalšiu zložku. Počet profesionálnych vojakov by sa mal zvýšiť zo 110-tisíc na 250-tisíc a počet príslušníkov WOT by mal dosiahnuť 50-tisíc.

S cieľom prilákať do ozbrojených síl viac občanov ponúkla poľská armáda na jeseň tohto roka jednodňové kurzy vojenského výcviku. Vzhľadom na veľký záujem bude výcvik pokračovať, ohlásil Blaszczak začiatkom týždňa. V prvej fáze ho absolvovalo 4000 ľudí, v januári a februári 2023 bude k dispozícii 8000 miest.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin stanoví na schôdzke ministerstva obrany vojenské ciele na rok 2023

Ruský prezident Vladimir Putin sa stretne v stredu s vysokopostavenými predstaviteľmi ruskej obrany, aby stanovil vojenské ciele Ruska na nadchádzajúci rok a zhodnotil priebeh konfliktu na Ukrajine. Oznámil to v utorok Kremeľ, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Ruský prezident Vladimir Putin sa 21. decembra zúčastní na rozšírenom zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany…, kde sa zhrnie činnosť ruských ozbrojených síl v roku 2022 a budú stanovené úlohy na budúci rok," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Hlavné hlásenie prednesie ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý bude okrem iného hovoriť o priebehu "špeciálnej vojenskej operácie" a kvantite ruských zbraní a vojenskej techniky, uvádza Kremeľ na svojej oficiálnej webovej stránke.

Na zasadnutí kolégia sa podľa Putinovej kancelárie zíde prostredníctvom videohovoru približne 15 000 príslušníkov ruskej armády vrátane velenia vojenských okruhov či orgánov vojenskej správy.
Ruská štátna televízia cez víkend informovala, že Putin tento týždeň počas schôdzky na ruskom ministerstve obrany prednesie dôležité vyhlásenie.

Podľa agentúry DPA je možné, že Putin bude tlačiť na zmenu ruskej ekonomiky smerom k vojnovému hospodárstvu, keďže Moskva má počas vojny na Ukrajine problémy so zásobovaním.

(tasr, min)

Minúta  |  

Matovič ponúkol SaS svoj post výmenou za schválenie rozpočtu

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) ponúkol strane Sloboda a Solidarita (SaS), že odstúpi z funkcie v prípade, ak schvália štátny rozpočet na rok 2023 a prostredníctvom rozpočtu aj pomoc ľuďom s energiami. Ako napísal na sociálnej sieti, do politiky prišiel ľudí chrániť pred mafiou a zlodejmi a z ušetreného pomáhať ľuďom.

Trhá mu srdce, keď vidí vystrašených ľudí z hroziaceho 380-percentného nárastu cien elektriny či 220-percentného nárastu cien plynu. „Preto ak len ja mám byť zámienkou pre týranie ľudí, rád prepustím svoje miesto hneď ako bude pomoc ľuďom schválená. Verím, že ľudia tak budú môcť prežívať skutočne pokojné Vianoce,“ napísal Matovič.

Na následnej tlačovej konferencii Matovič povedal, že pevne verí, že SaS ponuku príjme. Zdôraznil ale, že rozpočet musí byť schválený skôr, ako by odišiel z funkcie. „Najprv musí byť schválený rozpočet, potom podám demisiu," zdôraznil. Na otázku, či si odchod z funkcie znovu nerozmyslí po tom, čo mu niekto zatelefonuje, skonštatoval, že „možno bude telefonát, uvidím". Matovič doplnil, že sa ešte rozhodne, či by sa v prípade konca na poste ministra financií vrátil do parlamentu. Dodal však, že po troch rokoch sa mu po ňom cnie.

(sita, min)

Minúta  |  

Rezort financií: Potreba úpravy štátneho rozpočtu závisí od politických dohôd

Ministerstvo financií (MF) SR nemá v tejto chvíli v rukách rozhodovanie o schválení štátneho rozpočtu, a preto musí reagovať na rozhodnutia politikov, v tomto prípade poslancov Národnej rady (NR) SR. To, či sa bude musieť návrh štátneho rozpočtu upravovať, závisí od politických dohôd.

Rezort financií takto pre TASR reagoval na otázky o ďalšom osude návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok a jeho prípadných úpravách. Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) v pondelok (19.12.) avizoval, že rozpočet by mohol v parlamente prejsť 10. januára 2023, ak sa v ňom urobia úpravy.

"Rozpočet môže prejsť, keď sme sa bavili so všetkými relevantnými stranami v parlamente, jedine s úpravou. Úprava musí byť viac-menej taká, že sa zo všeobecnej pokladničnej správy presunú zdroje na rezorty, a vtedy si vedia predstaviť aj ostatné strany schválenie rozpočtu," povedal. V takom prípade by bol štát dočasne v rozpočtovom provizóriu.

"Rezort financií už dlhodobo upozorňuje na viaceré riziká rozpočtového provizória. Prirodzene, k našim úlohám patrí mať pripravený aj plán B – a to v prípade, že štátny rozpočet nebude schválený do konca decembra. V tejto chvíli je ale predčasné hovoriť o akýchkoľvek konkrétnych číslach," dodalo v reakcii ministerstvo financií.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba: Opozícia pomohla strane SaS vrátiť sa späť do vlády a Sulíkovi za rokovací stôl

Opozícia pomohla strane SaS vrátiť sa späť do vlády. Pre agentúru SITA to povedal nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda strany Život – Národná strana (Život-NS) Tomáš Taraba. Taktiež je presvedčený, že koalícia si bude chcieť návrh o štátnom rozpočte schváliť primárne s SaS.

„Preto sa schvaľovanie návrhu o štátnom rozpočte presunulo na 10. januára budúceho roku. Minulotýždňové hlasovanie za vyslovenie nedôvery vláde sa zmenilo na to, čo som už v minulosti spomínal. Nebola dohoda na predčasných voľbách, a tak opozícia pomohla lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi vrátiť sa späť za rokovací stôl," tvrdí Taraba. Zároveň si myslí, že aj rokovanie o štátnom rozpočte pôjde mimo opozície.

Poslanec ďalej uviedol, že v súčasnosti sa neodohrávajú žiadne rokovania o predčasných voľbách. Dodal, že on už konkrétnu dohodu o predčasných voľbách opozícii priniesol, keď vyrokoval, aby sa ešte pred vyslovením nedôvery vláde hlasovalo o zmene ústavného zákona o skrátení volebného obdobia.

„Opozícia to však odmietla. Neviem, aký mali scenár, ale ja som nikdy nepochopil, o čo im pri odvolávaní vlády ide, keď nemali od Sulíka dohodu na predčasných voľbách," čudoval sa Taraba.

Zároveň uviedol, že opozíciu upozorňoval na možnú dohodu medzi koalíciou a SaS. „Presne toto sa stalo. V súčasnosti to vyzerá ako obrovské fiasko pre tých, ktorí to zorganizovali. Neviem pochopiť a neviem si ani predstaviť, ako opoziční poslanci odôvodnia pred občanmi Slovenska, že vláda, ktorá mala menšinu, bude mať po ich hlasovaní ústavnú väčšinu," doplnil. Ďalej uviedol, že to bude prvá vláda, ktorú si opozícia sama posadila „s takýmto trápnym nepremysleným krokom".

Predseda strany Život-NS tvrdí, že Sulík všetkých verejne ubezpečoval, že SaS nechce predčasné voľby. „Dnes sa hlavní aktéri odvolávania vlády čudujú, že hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a SaS nechcú predčasné voľby. OĽaNO im bolo ochotné dať hlasy na predčasné voľby pred odvolávaním vlády a nie po jej odvolaní," skonštatoval Taraba.

Ďalej si myslí, že zo strany Petra Pellegriniho (Hlas-SD) bolo fatálnou chybou, keď si nevypýtal za podpisy pod návrh na vyslovenie nedôvery vláde od SaS garanciu predčasných volieb. „Strana SaS už je súčasťou nejakej širšej koalície. Je to preto, lebo Pellegrini nemal odvolávanie podopreté žiadnym plánom B," tvrdí predseda Život-NS.

Poslanec Taraba ďalej uviedol, že v rámci štátneho rozpočtu požadoval zvýšenie príspevkov za poistencov štátu. „Štát si platí reálne náklady za svojich poistencov, ide o takmer tri milióny ľudí. Naše zdravotníctvo je v globále podvyživené, keď si na Slovensku platíme trikrát menej ako v Českej republike," vysvetlil predseda Život-NS.

Skonštatoval, že zvýšenie platov iba jednému segmentu, ktoré navrhla vláda, podľa neho nezvýši ani úroveň zdravotníctva, ani technické vybavenie či úroveň medikamentóznej liečby. „Moja požiadavka bola, aby rezerva, ktorá bola vyčlenená na ochorenie pandémie Covid-19 sa preklopila transparentným spôsobom do systémového navýšenia financovania zdravotníctva. Chcel som, aby sme sa na Slovensku opäť vrátili k tomu, že štát bude mať povinnosť platiť určité percento z priemernej mzdy na zdravotníctvo," povedal Taraba. Jeho požiadavka však nebola vypočutá, keďže koalícia uzavrela vlastné dohody s lekárskym odborovým zväzom.

Poslanec Tomáš Taraba na dnešnej 78. schôdzi NR SR požiadal o presunutie svojej novely Trestného zákona na ďalšiu riadnu schôdzu. „Túto novelu som posunul preto, lebo podobný návrh chce pripraviť samotná vláda. Ak nič nepríde, tak naďalej budem pretláčať svoj návrh zákona," povedal poslanec. Tvrdí, že primárnym cieľom novely bolo vyvolať diskusiu, z akého dôvodu máme na Slovensku trojnásobne vyššie trestné sadzby v porovnaní s Nemeckom, Rakúskom či Českou republikou.

„Sme vyvrheľ v celej Európe. Ja som sa počas debaty stretol s tým, že návrh veľmi pozitívne prijala odborná verejnosť, sudcovský stav i prokuratúry. Okrem niekoľkých ideológov som nikde nepočul jediný argument, prečo má mať Slovensko trojnásobne vyššie sadzby," doplnil.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.