Preskočiť na obsah
  |  

Objem nákladnej prepravy v októbri medziročne klesol o 11,5 percenta

Celkový objem nákladnej prepravy v októbri 2022 dosiahol 18,2 milióna ton tovaru, čo predstavovalo medziročný pokles o 11,5 percenta.

Nižší objem prepraveného tovaru v medziročnom porovnaní pokračoval štvrtý mesiac za sebou. Aktuálne októbrové výkony boli z dlhodobého hľadiska na úrovni 90 percent hodnôt dosiahnutých v rovnakom období pred pandémiou (v októbri 2019). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Aktuálne októbrové výkony boli z dlhodobého hľadiska na úrovni 90 percent hodnôt dosiahnutých v rovnakom období pred pandémiou – v októbri 2019. Podstatná zložka – cestná doprava, ktorá mala viac ako dvojtretinový podiel na prepravených tonách tovaru, medziročne poklesla o 5,3 percenta. Preprava po železnici bola medziročne nižšia o 12,7 percenta.

Výkony v nákladnej doprave, zohľadňujúce aj prepravnú vzdialenosť, v októbri 2022 dosiahli 3,1 miliardy tonokilometrov (tkm), čo bolo približne na úrovni minulého roka, ale stále pod hodnotami "predcovidového" roku 2019.

V súhrne za desať mesiacov sa v rámci nákladnej dopravy prepravil celkovo o 1,4 percenta menší objem tovaru ako v rovnakom období minulého roka. Aktuálne výkony po zohľadnení prepravných vzdialeností boli medziročne vyššie o dve percentá.

V osobnej doprave pokračoval už desiaty mesiac za sebou výrazný medziročný nárast prepravených osôb. Ich počet medziročne vzrástol o 15,5 percenta a dosiahol viac ako 58 miliónov osôb. Vyšší nárast dosiahol počet cestujúcich na železnici (21,1 percenta), ktorá však tvorí len desatinu počtu cestujúcich v doprave.

V súhrne za desať mesiacov roku 2022 osobnou dopravou cestoval o tretinu vyšší počet cestujúcich ako pred rokom a po zohľadnení prepravných vzdialeností sa dosiahol takmer o polovicu vyšší počet osobokilometrov.

Tržby odvetví doprava a skladovanie boli v októbri 2022 medziročne vyššie o 14,8 percenta. Výsledok bol zapríčinený rastom najvýznamnejšej zložky odvetvia pozemnej dopravy a dopravy potrubím, ako aj druhej najväčšej zložky – skladových a pomocných činností.

Zamestnanosť v doprave a skladovaní bola v októbri 2022 medziročne vyššia o 2,6 percenta. Priemerná nominálna mesačná mzda v tomto odvetví dosiahla v októbri 1 189 eur, čo predstavovalo nárast oproti vlaňajšku o 8,4 percenta. Reálna mzda v odvetví, po zohľadnení inflácie, klesla o 5,7 percenta.

(tasr)

  |  

Kurz rubľa prelomil hranicu 70 rubľov za dolár. Naďalej však zostáva tento rok najlepšie si počínajúcou menou na svete

Kurz ruského rubľa pokračoval v stredu v poklese, pričom prekonal hranicu 70 rubľov za dolár, prvýkrát od začiatku mája. Na vývoj meny pôsobia obavy z dôsledkov sankcií na export ruských energií. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa oproti doláru dosiahol o 7.08 SEČ 70,20 RUB/USD, čo znamená pokles o 1,9 percenta. Počas ranného obchodovania sa nakrátko dostala mena ešte hlbšie, na 70,6775 RUB/USD. Oproti euru klesol kurz rubľa o 1,4 percenta na 74,50 RUB/EUR, pričom predtým nakrátko prekročil hranicu 75 RUB/EUR, prvýkrát od konca apríla.

Ruská mena stratila aj voči čínskemu jüanu. Kurz rubľa dosiahol 10,05 RUB/CNY, čo predstavuje pokles o 1,6 percenta a takmer sedemmesačné minimum.

V tomto týždni klesol kurz ruskej meny oproti doláru už o vyše sedem percent. Vývoj meny ovplyvňujú obavy, že cenový strop na ruskú ropu a embargo znížia príjmy krajiny z vývozu suroviny.

Vďaka predchádzajúcemu vývoju však rubeľ naďalej zostáva tento rok najlepšie si počínajúcou menou na svete. Prispeli k tomu kapitálové kontroly a pôvodný prepad dovozu, ktorý nasledoval po zavedení sankcií voči Rusku zo strany západných štátov za inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Bielorusko obmedzí prístup k častiam oblasti hraničiacej s Ruskom a Ukrajinou

Bielorusko vydalo v stredu výnos, ktorý dočasne obmedzí prístup k častiam juhovýchodnej Homeľskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou i Ruskom. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Vláda v Minsku na svojej internetovej stránke uviedla, že "dočasne obmedzí vstup, dočasný pobyt a pohyb v pohraničnej zóne" v troch okresoch Homeľskej oblasti – Lojevskom, Brahinskom a Chojnickom.

Vládny kabinet nespresnil, ako dlho toto obmedzenie potrvá. Zároveň dodal, že sa nevzťahuje na oficiálnych predstaviteľov ani na ľudí, ktorí tam pracujú či bývajú.

Bielorusko, ktoré je kľúčovým spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, poskytlo Moskve už vo februári svoje územie ako jeden z východiskových bodov pre vojenský útok na ukrajinskú metropolu Kyjev. Do vojnových operácií sa Minsk doposiaľ síce priamo nezapojil, v posledných mesiacoch však Rusko a Bielorusko v zintenzívnenej miere organizujú spoločné vojenské cvičenia.

Bielorusko 11. októbra uskutočnilo v Homeľskej oblasti podľa vlastných slov takzvané protisabotážne cvičenie. O štyri dni neskôr prišli do Bieloruska ruskí vojaci a pripojili sa k regionálnemu zoskupeniu, ktoré Minsk zriadil.

Šéf Kremľa Putin navštívil Minsk v pondelok – išlo o jeho prvú návštevu Bieloruska od roku 2019. Tento krok vyvolal v Kyjeve obavy, že Putin sa bude bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka snažiť prinútiť, aby v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine otvoril vo svojej krajine nový front, analyzuje Reuters.

(tasr)

  |  

Cestu do USA potvrdil Biely dom aj sám Zelenskyj

Biely dom potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu (21. 12.) pricestuje na návštevu Washingtonu. Bude to jeho prvá cesta do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára. Zelenskyj v stredu ráno na Twitteri oznámil, že cestuje do USA.

"Cestujem do USA s cieľom posilniť odolnosť a obranyschopnosť Ukrajiny. Konkrétne budem diskutovať o spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Budem mať prejav v Kongrese a viacero bilaterálnych stretnutí," napísal Zelenskyj.

"(Zelenského) návšteva zdôrazní neochvejný záväzok Spojených štátov podporovať Ukrajinu prostredníctvom poskytovania ekonomickej, humanitárnej a vojenskej pomoci tak dlho, ako to bude potrebné," uviedla v utorok večer miestneho času hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová, ktorú citovala agentúra AP.

Zelenskyj sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a pri tejto príležitosti bude oznámený "významný nový balík bezpečnostnej pomoci", avizovala hovorkyňa.

Nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy podľa AFP v tejto súvislosti potvrdil, že súčasťou balíka bude aj protivzdušný raketový systém Patriot.

Hovorkyňa Bieleho domu vyzdvihla aj Zelenského plánovaný prejav v americkom Kongrese, ktorý bude podľa nej znakom "silnej, nadstraníckej podpory pre Ukrajinu".

(tasr)

  |  

Ukrajinskí pohraničníci objavili pri stavbe opevnenia rímske sídlisko

Ukrajinskí pohraničníci, ktorí stavali opevnenia pri rieke Dneper, objavili v Chersonskej oblasti pozostatky starovekého rímskeho sídliska. Oznámila to v utorok Štátna pohraničná stráž Ukrajiny (DPSU), informuje americká spravodajská televízia CNN.

"V hĺbke približne jedného metra sa začala ukazovať keramika, črepy z amfor a džbánov," uviedla DPSU vo vyhlásení.

"Armáda informovala miestnych archeológov o náleze a prerušila na mieste stavebné práce, aby zachovala vzácne historické artefakty," uvádza ukrajinská pohraničná stráž.

Zároveň dodala, že keď sa Ukrajine podarí dosiahnuť víťazstvo, tak začne na nálezisku pracovať "archeologická expedícia".

(tasr)

  |  

Kongres USA krátko pred prevzatím moci republikánmi zverejní Trumpove daňové priznania

Americkí zákonodarcovia v utorok hlasovali za zverejnenie daňových priznaní Donalda Trumpa. Tým ukončili niekoľkoročný zápas bývalého prezidenta, ktorý chcel, aby tieto dokumenty zostali dôverné. Jeho finančná minulosť pritom stále vyvoláva pochybnosti, píše tlačová agentúra AFP.

Republikánsky líder a miliardár, ktorý sa po prehre vo voľbách v roku 2020 znova uchádza o Biely dom, porušil prezidentskú zásadu, keď daňové priznania odmietol zverejniť. Vyvolal tým horúčkovité špekulácie, čo môžu obsahovať.

Demokratmi vedený rozpočtový výbor Snemovne reprezentantov dolnej komory Kongresu schválil pomerom hlasov 24 k 16 zverejnenie Trumpových daňových priznaní za šesť rokov. Je to jeden z posledných krokov snemovne pred tým, ako kontrolu nad ňou prevezmú v januári republikáni. AFP dodala, že členovia výboru hlasovali podľa svojej straníckej príslušnosti.

Demokratický kongresman LLoyd Doggett pre televíziu CNN povedal, že súhrnnú správu pošlú celej Snemovni reprezentantov spolu s analýzou spoločného daňového výboru Kongresu – a pošlú aj neupravované daňové priznania.

"To môže trvať niekoľko dní, aby sa (z dokumentov) odstránili aspoň také veci ako čísla sociálneho poistenia… a údaje toho druhu," vysvetlil Doggett.

Hlasovanie sa odohralo po tom, čo predseda rozpočtového výboru Richard Neal získal prístup k uvedeným daňovým priznaniam, pokrývajúcim roky 2015 – 2020. Podarilo sa mu to na konci zdĺhavej právnej bitky, ktorá sa dostala až na najvyšší súd.

"Tu nejde o trestanie, tu nejde o zlomyseľnosť – a z výboru nič neuniklo," povedal po hlasovaní.

Trumpove daňové priznania videla len malá, vybraná skupina zákonodarcov. Pre tieto dokumenty platia zákony na ochranu súkromia a každý, kto prezradí podrobnosti, pácha trestný čin. Zákon však dovoľuje zákonodarcom zodpovedným za dane preskúmať daňové priznania akéhokoľvek amerického daňového poplatníka.

Trumpove financie boli vždy predmetom obrovského záujmu americkej verejnosti – sčasti aj preto, kam až zašiel, aby zostali dôverné, a aj pre svoj honosný životný štýl realitného magnáta v období pred Bielym domom.

Daňové priznania môžu ukázať, koľko peňazí venoval Trump na charitu, či mal v zahraničí podnikateľské záujmy alebo iné konflikty záujmov a do akej miery mal na jeho firmy vplyv jeho prezidentský úrad a pandémia.

Trumpov rodinný podnik odsúdili začiatkom tohto mesiaca za daňový podvod v prípade, v ktorom podľa prokurátora okresu Manhattan Alvina Bragga išlo "o chamtivosť a klamanie".

Sám Trump nebol obvinený, ale spomínaný podnik a ďalší Trumpov rodinný subjekt boli usvedčení z toho, že trinásť rokov využívali schému podvodov a daňových únikov, pričom najprv sfalšovali firemné záznamy.

Denník New York Times zverejnil v roku 2020 investigatívnu reportáž o Trumpových financiách, v ktorej ho obvinil, že predtým, ako sa dostal k moci, celé roky platil nízke alebo žiadne federálne dane z príjmov.
Každý prezident USA od Richarda Nixona po Trumpovho predchodcu Baracka Obamu zverejnil úplné daňové priznania – s výnimkou Geralda Forda, ktorý zverejnil výpis.

(tasr)