Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po vstupe Chorvátska do Schengenu zrušili kontroly aj na hranici s Maďarskom

Vstupom Chorvátska do schengenského priestoru zrušili o polnoci zo soboty na nedeľu kontroly aj na 15 hraničných priechodoch s Maďarskom. Píše o tom agentúra MTI, informuje TASR.

Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman na podujatí na priechode Letenye-Goričan povedal, že jeho krajina v tento deň splnila svoje strategické ciele. Cestovanie bez obmedzení označil za "veľký krok vpred" pre dve krajiny s 800 rokmi spoločných dejín. Prospeje to cestovnému ruchu i ekonomickým vzťahom.

Poslanec Péter Cseresnyés, zastupujúci v maďarskom parlamente pohraničnú Zaliansku župu, uviedol, že voľné cestovanie poskytuje nové možnosti spolupráce podnikateľom a uľahčuje kontakty s materskou krajinou etnickým menšinám.

Chorvátsko sa o polnoci na 1. januára 2023 stalo 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom EÚ, ktorý prijal za svoju menu euro. Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na hranici.

Koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili aj na priechode medzi Chorvátskom a Slovinskom. Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Do Británie sa vlani priplavilo rekordných 45-tisíc migrantov

Viac než 45-tisíc migrantov sa vlani priplavilo do Británie cez Lamanšský prieliv, čo je doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila v nedeľu britská vláda, informuje agentúra AFP.

Nebezpečnú plavbu na malých člnoch cez Lamanšský prieliv absolvovalo počas uplynulého roka celkovo 45 756 migrantov, čo prekonalo predchádzajúci rekord z roku 2021 o vyše 17-tisíc. Vlani 22. augusta bol zaznamenaný aj najvyšší počet migrantov, ktorí sa k britským brehom doplavili v priebehu jedného dňa - 1295.

K jednej z najväčších tragédií došlo 14. decembra, keď pri prevrátení malého plavidla pri pobreží juhoanglického grófstva Kent zahynuli štyria migranti. Zachrániť sa podarilo 43 ľudí. Pred vyše rokom si podobná nehoda vyžiadala najmenej 27 životov.

Agentúra AFP pripomína, že nelegálna migrácia cez Lamanšský prieliv predstavuje pre britskú konzervatívnu vládu veľký politický problém. Premiér Rishi Sunak v decembri prisľúbil nové zákony na boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré plavby migrantov organizujú.

Britská vláda v posledných rokoch opakovane vinila Francúzsko, že nerobí dosť preto, aby sa migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Obe strany sa vlani v októbri dohodli, že zintenzívnia spoluprácu v boji proti nelegálnej migrácii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predseda parlamentu Boris Kollár sa stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) sa v nedeľu dopoludnia stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom. NR SR o tom informovala na sociálnej sieti.

Priateľské stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa a vzniku dvoch samostatných štátnych útvarov Českej republiky a Slovenskej republiky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už viac než 8,83 milióna ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,83 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 14-tisíc pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15-tisíc ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,04 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz minulý týždeň pre PAP povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí budú prevezení do poľských nemocníc.

(tasr, min)

Minúta  |  

Aj v posledných rokoch tridsaťročnice prechádza Slovensko silnými skúškami, uviedla Čaputová

Aj v posledných rokoch svojej tridsaťročnice prechádza Slovenská republika silnými skúškami odolnosti, pripravenosti či súdržnosti. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v novoročnom príhovore.

Spoločnosť sa podľa nej nachádza v nálade poznamenanej vnútornými konfliktmi, nedôverou, skepsou a pretrvávajúcim rozdelením do názorových skupín, ktoré ťažko hľadajú spoločnú reč. Želá si, aby bol nový rok rokom zmien k lepšiemu.

Pri pohľade na príbeh Slovenska cez optiku dlhších časových úsekov prezidentka skonštatovala, že žijeme unikátne obdobie. "Slováci ešte nikdy vo svojej histórii nedostali šancu prežiť tri desaťročia v demokracii, slobode a zároveň vo vlastnom štáte. Dnes to považujeme za samozrejmosť a väčšina z nás verí, že to tak aj ostane," skonštatovala. Ako pripomenula, tomuto obdobiu predchádzalo veľa dôležitých zápasov. Ocenila tých, ktorí ich úspešne vybojovali a ustáli.

Ako vyzdvihla, v porovnaní s prvými krokmi samostatnej republiky, ktorá musela budovať svoje inštitúcie, je Slovensko dnes suverénnym a rešpektovaným štátom, súčasťou Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, menovej únie aj schengenského priestoru.

Slobodu a bezpečie podľa prezidentky už po februári minulého roka, keď sa začala ruská agresia na Ukrajine, nikdy nebudeme brať ako niečo samozrejmé. Relativizovanie či spochybňovanie utrpenia ľudí na Ukrajine je podľa nej podieľaním sa na tejto krutosti.

V kontexte aktuálnej politickej situácie na Slovensku pripomenula odvolanie vlády. "Na potrebe zmeny k lepšiemu sa zhoduje masívna väčšina spoločnosti. Zrejme nás čakajú predčasné voľby. Pre mnohých je zmena spojená s obavami o ďalší vývoj spoločnosti. Ale príde len to, čomu prísť sami umožníme," uviedla prezidentka.

Pri otázke, kam by Slovensko malo po 30 rokoch svojej štátnosti kráčať, hovorí Čaputová o bezpečnom domove, o štáte, kde spravodlivosť platí pre všetkých rovnako. Ľudia by sa podľa nej mali vedieť spoľahnúť na pomoc štátu v zložitej situácii a na to, že im zlepší kvalitu života.

Politickí reprezentanti by mali podľa nej štát riadiť, nie uvádzať do chaosu. Štát by mal tiež dokázať zmenšovať dosahy celosvetových kríz na občanov, byť spoľahlivým a rešpektovaným partnerom v zahraničí. Nenávisť by podľa nej nemala byť v spoločnosti narastajúcou emóciou. Na Slovensko by sa podľa nej mali ľudia chcieť vracať a nie z neho odchádzať.

"Na to, aby sme takýto štát dokázali budovať, neexistuje žiaden jednoduchý návod. Iba ísť poctivo svojou cestou, ale byť zároveň otvorený voči svetu, voči iným ľuďom. A s tými, s ktorými je to možné, viesť dialóg," povedala prezidentka.

Ako podotkla, našu identitu nepopiera ani neohrozuje, ak sme otvorení poznaniu ľudí iných ako my. "Ak je táto inakosť stále len podobou ľudskosti, môže jej poznanie priniesť rast a obohatenie," dodala.

Vidí potenciál na vytvorenie spoločnosti, kde je väčšina ľudí ochotná spolupracovať, zdieľať hodnoty a dohodnúť sa na spoločných cieľoch, i keď k ním môžu viesť rôzne cesty. Presviedča sa o tom na množstve osobných stretnutí.

Občiansky sektor a množstvo ochotných jednotlivcov považuje prezidentka za hybnú silu a kľúčovú oporu Slovenska v ťažkých časoch. Ocenila solidaritu a ľudskosť občanov voči utrpeniu ľudí v núdzi aj počas minulého roka.

"Najväčšie bohatstvo, ktoré Slovensko má, spočíva v jeho ľuďoch," zdôraznila. Slovensko môže byť podľa nej o to úspešnejšie, čím lepšie ho využije a prenesie aj do správy a riadenia štátu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Príbeh Slovenskej republiky možno hodnotiť ako úspešný, myslí si Mikulec

Príbeh Slovenskej republiky hodnotí dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) ako úspešný. "I keď prvé kroky samostatnej demokratickej štátnosti, ako vraví história, boli poznačené určitými obavami, môžem povedať, že napriek všetkému Slovenská republika už tridsať rokov píše svoj príbeh, ktorý možno hodnotiť ako úspešný," uviedol.

Ako komentoval, Slovenská republika sa stala členským štátom Severoatlantickej aliancie a Európskej Únie, členom schengenského priestoru či členom eurozóny, no zároveň si ctí svoje hodnoty.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.