Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky položil kyticu k hrobu Michala Kováča

Poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky položil kyticu k hrobu prvého prezidenta SR Michala Kováča aj za účasti jeho syna Michala Kováča mladšieho. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.

"Slováci a Česi, ktorí dlhé roky žili v jednom štáte, sa mierovou, priateľskou a ústavnou cestou dohodli na rozdelení. Tento výnimočný príbeh je dodnes príkladom pre celý svet," uviedol Heger na sociálnej sieti v súvislosti s výročím vzniku. Predseda vlády sa spoločne s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina) v nedeľu zúčastnil aj slávnostnej novoročnej svätej omše v Katedrále sv. Martina v Bratislave.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prezidentka udelila štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Na ceremoniáli sa zúčastnili predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO), viacerí poverení ministri a ďalší predstavitelia verejného života. Pozvanie prijali aj český, rakúsky a poľský prezident Miloš Zeman, Alexander Van der Bellen a Andrzej Duda, ako aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Rad bieleho dvojkríža II. triedy udelila prezidentka českému historikovi Vilémovi Prečanovi za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč získal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR. Ako zdôvodnila prezidentka, ako jediný prezident nemá pre účelovú zmenu legislatívy za éry Vladimíra Mečiara všetky najvyššie štátne vyznamenania, ktoré prezidentovi zo zákona prináležia.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu získal najstarší československý baník, účastník Slovenského národného povstania (SNP) prenasledovaný komunistickým režimom Karol Mikuláš a in memoriam účastník SNP Ján Paľovský.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu si odniesol účastník SNP Vladimír Strmeň.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy si odniesla vedkyňa a farmakologička Daniela Ježová aj anorganická chemička Jana Madejová. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí vyznamenala prezidentka fotografa Yuriho Dojča.

Prvá slovenská feministka, spisovateľka a publicistka Hana Gregorová získala in memoriam Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu. Rovnaké vyznamenanie si prevzala rómska aktivistka Anna Koptová.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti územnej samosprávy udelila prezidentka autorovi reformy verejnej správy Viktorovi Nižňanskému.

Divadelný režisér Ľubomír Vajdička získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.

Priekopník fotovoltiky na Slovensku Miroslav Zeman získal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Futbalista Marek Hamšík si prevzal Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Huslistovi a dirigentovi Jackovi Martinovi Händlerovi udelila prezidentka Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.

Autor prvého rómskeho románu Ľudovít Didi získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Osobnosť kresťanského disentu Eugen Valovič si prevzal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ako aj za rozvoj SR v sociálnej oblasti.

Divadelník a aktér Novembra '89 Mikuláš Laš získal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ako aj za rozvoj SR v oblasti umenia a v sociálnej oblasti, najmä pri kodifikácii rusínskeho jazyka.

Ladislav Vrtel, ktorý je autorom heraldického riešenia symbolov Slovenskej republiky, si prevzal Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti heraldiky.

Detskej onkologičke Alexandre Kolenovej aj expertovi na závislosti Ľubomírovi Okruhlicovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR, najmä v oblasti zdravotníctva.

Folkloristovi Andrásovi Takácsovi udelila prezidentka Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti folklóru. Kameraman Martin Štrba si odniesol Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti filmu.

Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj SR, najmä v oblasti vinohradníctva a vinárstva si prevzal šľachtiteľ, degustátor, šíriteľ vinárskej osvety Ondrej Korpás.

Poetka Emília Haugová získala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti literatúry. Sociálna pracovníčka Soňa Holúbková si prebrala Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

Medailu prezidenta SR za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu získal riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar. Odborníčka na klimatickú zmenu Gabriela Fischerová získala Medailu prezidenta SR in memoriam za významné zásluhy o riadenie a správu štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Po vstupe Chorvátska do Schengenu zrušili kontroly aj na hranici s Maďarskom

Vstupom Chorvátska do schengenského priestoru zrušili o polnoci zo soboty na nedeľu kontroly aj na 15 hraničných priechodoch s Maďarskom. Píše o tom agentúra MTI, informuje TASR.

Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman na podujatí na priechode Letenye-Goričan povedal, že jeho krajina v tento deň splnila svoje strategické ciele. Cestovanie bez obmedzení označil za "veľký krok vpred" pre dve krajiny s 800 rokmi spoločných dejín. Prospeje to cestovnému ruchu i ekonomickým vzťahom.

Poslanec Péter Cseresnyés, zastupujúci v maďarskom parlamente pohraničnú Zaliansku župu, uviedol, že voľné cestovanie poskytuje nové možnosti spolupráce podnikateľom a uľahčuje kontakty s materskou krajinou etnickým menšinám.

Chorvátsko sa o polnoci na 1. januára 2023 stalo 27. štátom schengenského priestoru, kde je možný voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj 20. členom EÚ, ktorý prijal za svoju menu euro. Obe skutočnosti uľahčia cestovanie miliónom dovolenkárov z krajín Európskej únie, keďže už nebudú musieť zamieňať peniaze a vyhnú sa často dlhému čakaniu na hranici.

Koniec hraničných kontrol o polnoci symbolicky oslávili aj na priechode medzi Chorvátskom a Slovinskom. Zatiaľ čo kontroly na pozemných a námorných hraniciach Chorvátska s ostatnými členskými štátmi EÚ boli zrušené 1. januára, pri cestovaní lietadlom sa skončia až od 26. marca.

Euro nahradilo chorvátsku národnú menu kunu, výmenný kurz bol stanovený na 7,5345 kuny za jedno euro. Do 14. januára platí prechodné obdobie, počas ktorého je možné stále platiť oboma menami.

(tasr, min)

Minúta  |  

Do Británie sa vlani priplavilo rekordných 45-tisíc migrantov

Viac než 45-tisíc migrantov sa vlani priplavilo do Británie cez Lamanšský prieliv, čo je doposiaľ najvyšší zaznamenaný počet. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila v nedeľu britská vláda, informuje agentúra AFP.

Nebezpečnú plavbu na malých člnoch cez Lamanšský prieliv absolvovalo počas uplynulého roka celkovo 45 756 migrantov, čo prekonalo predchádzajúci rekord z roku 2021 o vyše 17-tisíc. Vlani 22. augusta bol zaznamenaný aj najvyšší počet migrantov, ktorí sa k britským brehom doplavili v priebehu jedného dňa - 1295.

K jednej z najväčších tragédií došlo 14. decembra, keď pri prevrátení malého plavidla pri pobreží juhoanglického grófstva Kent zahynuli štyria migranti. Zachrániť sa podarilo 43 ľudí. Pred vyše rokom si podobná nehoda vyžiadala najmenej 27 životov.

Agentúra AFP pripomína, že nelegálna migrácia cez Lamanšský prieliv predstavuje pre britskú konzervatívnu vládu veľký politický problém. Premiér Rishi Sunak v decembri prisľúbil nové zákony na boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré plavby migrantov organizujú.

Britská vláda v posledných rokoch opakovane vinila Francúzsko, že nerobí dosť preto, aby sa migranti z jeho pobrežia nevydávali na nebezpečnú plavbu k anglickým brehom. Obe strany sa vlani v októbri dohodli, že zintenzívnia spoluprácu v boji proti nelegálnej migrácii.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predseda parlamentu Boris Kollár sa stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) sa v nedeľu dopoludnia stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom. NR SR o tom informovala na sociálnej sieti.

Priateľské stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa a vzniku dvoch samostatných štátnych útvarov Českej republiky a Slovenskej republiky.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už viac než 8,83 milióna ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,83 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 14-tisíc pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15-tisíc ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,04 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz minulý týždeň pre PAP povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí budú prevezení do poľských nemocníc.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.