Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrália: Pri zrážke dvoch vrtuľníkov zahynuli najmenej štyria ľudia

Najemej štyria ľudia prišli o život a ďalšie tri osoby sú v kritickom stave pri pondelňajšej zrážke dvoch vrtuľníkov, ku ktorej došlo neďaleko zábavného parku Sea World v meste Gold Coast ležiacom v austrálskom štáte Queensland. Počet obetí zrážky oznámila queenslandská polícia na tlačovej konferencii, píše denník The Guardian.

Polícia už predtým informovala, že jednej z helikoptér sa po zrážke podarilo pristáť neďaleko zmieneného zábavného parku, zatiaľ čo druhý stroj havaroval.

"Prvotné vyšetrovanie naznačuje, že k zrážke došlo okolo 14.00 miestneho času… Jednej (z helikoptér) sa podarilo pristáť… V druhom vrtuľníku sú však zranení, na mieste zasahujú záchranári," uviedla polícia.

Úrady uzavreli prístupovú cestu k zábavnému parku, píše agentúra AP. Jeden z vrtuľníkov zostal po kolízii prevrátený na pláži pri zábavnom parku.

Austrálsky úrad pre bezpečnosť dopravy (ATSB) nehodu označil za "kolíziu vo vzduchu so smrteľnými následkami". Predbežnú správu z vyšetrovania by mal zverejniť do šiestich až ôsmich týždňov.

(tasr)

Minúta  |  

Vznik SR a ČR znamenal i začiatok colného režimu na spoločnej hranici

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky znamenalo od 1. januára 1993 aj začiatok colných kontrol na spoločných hraniciach samostatných nových štátov. "Colné konanie sa pritom nelíšilo od toho na hraniciach s inou susednou krajinou," pripomenula hovorkyňa Finančnej správy (FS) Martina Rybanská.

"Rozdiel bol však v prvých týždňoch v podmienkach, presnejšie povedané, v obmedzenom technickom vybavení," ozrejmila ďalej. "Colné vyhlásenia sa na začiatku museli podávať v papierovej podobe. Colníci mali kancelárie aj v unimobunkách, až postupne sa začali stavať na hraniciach s ČR colnice," priblížila.

Colný režim spresnila Zmluva o zriadení colných priechodov, ktorú podpísali novovzniknuté samostatné krajiny 30. marca 1993. Určili ňou 13 cestných colných priechodov, na ktorých nebol obmedzený rozsah dopravy, a sedem železničných colných priechodov.

Po prvotnom ustanovení cestných a železničných priechodov prišlo k zmene po približne polroku, keď zmiešané medzirezortné komisie obidvoch štátov navrhli po rokovaní 21. septembra 1993 na niektorých colných priechodoch obmedziť rozsah dopravy.

"Pre medzinárodnú kamiónovú dopravu bolo vyčlenených päť colných priechodov – Kúty-Břeclav, Drietoma-Starý Hrozenkov, Lysá pod Makytou-Střelná, Makov-Horní Bečva, Svrčinovec-Mosty u Jablunkova. Ostatné colné priechody boli určené len pre nákladnú dopravu automobilmi imatrikulovanými v SR alebo v ČR," priblížila hovorkyňa FS.

"Zmenil sa aj charakter železničného colného priechodu Holíč-Hodonín, ktorý bol určený na prepravu nákladných vlakov s prázdnymi vagónmi a nákladných vagónov s ucelenými substrátmi, s výnimkou tovaru, ktorý podliehal rastlinnej alebo veterinárnej kontrole. Tým sa prispelo k odľahčeniu železničného colného priechodu v Kútoch," doplnila Rybanská.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada a Austrália budú požadovať od cestujúcich z Číny negatívny test na COVID-19

Kanada a Austrália sa pripojili ku krajinám, ktoré žiadajú, aby ľudia cestujúci z Číny pred odletom absolvovali test na ochorenie COVID-19. Čína totiž zápasí so šírením koronavírusu po tom, ako náhle zmiernila reštrikcie.

Austrálske zdravotnícke úrady v nedeľu oznámili, že od 5. januára všetci ľudia prichádzajúci letecky z Číny, Hongkongu a Macaa sa musia preukázať negatívnym testom na COVID-19. Podobné opatrenie ohlásili kanadské úrady s platnosťou tiež od 5. januára.

Kanada a Austrália sa sprísnením pravidiel voči cestujúcim z Číny pripojili k USA, Veľkej Británii, Indii, Japonsku a niekoľkým európskym štátom. Dôvodom sú obavy z nedostatku údajov o infekciách v Číne a strach z možnosti prípadného šírenia nových variantov vírusu.

Kerry Bowman z lekárskej fakulty Torontskej univerzity však uviedol, že požiadavka na predkladanie negatívnych testov na COVID-19 nie je v tomto okamihu založená na vede. „Je pomerne jasné, že kontrola pri vstupe nie je veľmi efektívna. Ľudia môžu často byť pozitívne testovaní o niekoľko dní a týždňov neskôr," konštatoval.

(sita)

Minúta  |  

Bývalý premiér ČR Pithart: Slováci rozdelením Česko-Slovenska stratili svoj najväčší mindrák

Slováci rozdelením Česko-Slovenska a následným prekonaním niekoľkých vnútropolitických kríz stratili svoj najväčší mindrák – že sú neštátotvorný národ. Tým, že Česi nedokázali naplniť sľuby, ktoré Slovákom viackrát dali, si o rozdelenie federácie sami koledovali. V rozhovore so spravodajkyňou TASR to povedal bývalý český premiér Petr Pithart.

"Ja viem, že si to Slováci asi neuvedomujú. Vedia oveľa podrobnejšie, aká hrôza bola slovenská justícia, prokurátori, polícia. To tak u nás nebolo. Máte škandály, ktoré hnijú už 15 rokov. Áno, to všetko je strašné. Ale v rozhodujúcich chvíľach, prinajmenšom v štyroch – Mečiar, Fico, Kiska, Čaputová – ste jednoducho obstáli lepšie než my," myslí si bývalý predseda českej vlády z čias federácie.

K rozdeleniu podľa neho prispela dlhodobá nevôľa a nechuť zo strany Česka dohodnúť sa na princípe rovný s rovným. "Česi tomu nerozumeli. Pretože mnoho z nich neuznávalo existenciu slovenského národa," spresnil politik. A mnohí Slovensko ani nepoznali, čo je stav, ktorý podľa neho trvá doteraz. Slovo 'nezáujem' by však bolo prisilné. Zdôraznil, že Česko sa tak stavia ku všetkým svojim susedom. "My sme taká čudná krajina zahľadená do seba," dodal.

Pithart po Nežnej revolúcii rokoval s Mariánom Čalfom, Vladimírom Mečiarom a Jánom Čarnogurským o budúcej podobe federácie. Podľa Pitharta bola slovenská strana na rokovania o právomociach lepšie pripravená. "Mečiar bol ten, kto to mal lepšie premyslené, pretože slovenská strana bola tá slabšia. My sme tie právomoci nepotrebovali, pretože my sme ich mali federálne a to federálne sme pokladali za české," vysvetlil Pithart, ktorý však v nasledujúcich voľbách nezískal dostatok hlasov a vypadol z politiky. O ďalšom osude federácie tak už rozhodoval Václav Klaus s Vladimírom Mečiarom.

"Klaus ho tak nejako šikovne zahnal do kúta, že on bol ten, kto o rozdelenie požiadal," hodnotí Pithart. Hoci Mečiar prišiel na stretnutie v Brne s tým, že chce zachovať federáciu, požadoval zároveň aj medzinárodne právnu subjektivitu, čo sa podľa Pitharta rovná samostatnému štátu. "Ja neviem, či to on vedel. Mečiar bol absolútne nekompetentný, chaot, hovoril prerývane, nedokončoval vety…," spomína na svojho niekdajšieho politického partnera.

Pripomenul tiež situáciu, keď slovenská vláda neohlásene priletela do Prahy a Mečiar mu v aute so slzami opakoval, že obaja prehrali a federácia skončí. "Valili sa mu slzy. Čo máte robiť s chlapom, keď sedíte na sedadle vedľa neho a jemu sa valia slzy?" pýta sa Pithart.

Podľa neho nie je pravda, že po rozdelení ČSFR boli vzťahy Česka a Slovenska dobré. "Stále sa hovorilo: naše vzťahy sú najlepšie, aké kedy boli. No áno, nehádali sme sa o rozpočet. Ale ja som si to našiel v archívoch úradu vlády. Klaus a Mečiar sa za celé štyri roky až do tej prvej Mečiarovej porážky ani raz nestretli," povedal Pithart a spresnil, že rokovali len na multilaterálnych konferenciách, ale nikdy nie sami dvaja. Vtedajšie vzťahy rozdelených republík označil za katastrofálne.

"Keď sa s odstupom času pozriem na tých 33 rokov, tak ak ste nezískali sebavedomie, aspoň ste stratili mindrák. A my na tom nie sme lepšie, nás podobne hlboká kríza ešte len čaká," povedal Pithart s tým, že je to ako klasické antické divadlo – dosiahnutiu katarzie musí predchádzať kríza.

Petr Pithart je český politik, právnik, spisovateľ, pedagóg a jeden zo signatárov Charty 77. V čase Nežnej revolúcie sa angažoval v Občianskom fóre, od februára 1990 do júla 1992 bol predsedom českej vlády. V parlamentných voľbách v roku 1992 neuspel a stiahol sa z politiky. Vrátil sa o štyri roky ako senátor, ktorým bol až do roku 2012, z toho šesť rokov Senátu predsedal. V roku 2003 kandidoval na post prezidenta ČR.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea diskutuje s USA o spoločných jadrových cvičeniach

Južná Kórea a Spojené štáty diskutujú o spoločných jadrových cvičeniach v reakcii na rastúcu hrozbu Severnej Kórey. Uviedol to juhokórejský prezident Jun Sok-jol v rozhovore, ktorý bol zverejnený v pondelok. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Jun v rozhovore pre denník Čoson ilbo povedal, že existencia amerického "jadrového dáždnika" a "rozšírené odstrašovanie" už nestačí na upokojenie Juhokórejčanov.

"Jadrové zbrane patria Spojeným štátom, ale plánovanie, zdieľanie informácií, cvičenia a výcvik musia Južná Kórea a Spojené štáty robiť spoločne," povedal. Dodal, že Washington sa k tejto myšlienke vyjadril "celkom kladne".

Juhokórejský prezident sa tak vyjadril po tom, ako severokórejský vodca Kim Čong-un v sobotu vyzval na "exponenciálne rozšírenie" jadrového arzenálu svojej krajiny. Vyzval tiež na vývoj nového typu medzikontinentálnej balistickej strely, určenej na rýchly jadrový protiútok, aby bol Pchjongjang schopný "vzdorovať nebezpečným krokom Spojených štátov a iných nepriateľských síl vo vojenskej oblasti".

Napätie na Kórejskom polostrove v uplynulých mesiacoch vzrástlo. KĽDR nielenže skúšobne odpálila desiatky balistických rakiet, čo je v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ale zintenzívnila aj svoju nepriateľskú rétoriku voči juhokórejskej a americkej vláde. Ozbrojené sily oboch týchto krajín preto vlani obnovili spoločné vojenské cvičenia.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO vyzval Západ, aby zvýšil výrobu zbraní pre Ukrajinu

Západní spojenci musia v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšiť výrobu zbraní, aby plne zabezpečili zásobovanie Ukrajiny vo vojne proti Rusku, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Správu na svojom webe v nedeľu priniesla stanica Sky News, informuje TASR.

Počas bojov na Ukrajine sa podľa Stoltenberga spotrebúva "enormné množstvo" munície, pričom ruský prezident Vladimir Putin sa zjavne pripravuje na dlhý konflikt.

Stoltenberg tiež povedal, že členovia Severoatlantickej aliancie musia udržiavať vlastné zásoby zbraní a zároveň pokračovať v dodávkach potrebnej výzbroje pre vládu v Kyjeve.

"Pre delostrelectvo potrebujeme enormné množstvo munície, náhradné diely, údržbu," uviedol šéf NATO pre nedeľňajší program rozhlasovej stanice BBC Radio 4. "Je to obrovská úloha. Musíme zvýšiť výrobu, a to presne spojenci z NATO aj robia."

Stoltenberg dodal, že hoci Ukrajinci mali v posledných týždňoch v bojoch prevahu, objavujú sa náznaky toho, že sa ruské sily preskupujú, aby podnikli novú ofenzívu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.