Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová: Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali vytvoriť silný blok. Vidím tam KDH a OĽaNO

Stredové, pravicové a konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách, aby vo voľbách neprepadol ani jediný hlas voličov. V rozhovore pre TASR to skonštatovala vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. V takomto bloku vidí okrem Za ľudí aj strany, ako KDH či OĽaNO. Otázku svojho prestupu do inej strany označila za absurdnú.

"Súčasná demokratická politická scéna potrebuje konsolidáciu. Stredové, pravicové, konzervatívne sily by mali vytvoriť silný a jednotný blok založený na spoločných hodnotách tak, aby neprepadol ani jediný hlas. V tomto bloku vidím okrem Za ľudí aj strany, ako KDH alebo OĽaNO," podčiarkla Remišová.

Vyhlásila, že konzervatívnu politiku aktuálne definujú extrémisti, populisti a bezhodnotové politické meňavky. "Ak odpočítame mafiánov, zlodejov, extrémistov a populistov, čo nám ostáva? Strany, ktoré sa zožierajú vo vzájomných, často osobných konfliktoch," dodala a poukázala na aktuálnu politickú situáciu.

Cieľom strany Za ľudí je podľa Remišovej presadzovať svoj program. Na margo znižujúcich sa preferencií uviedla, že tým prešla každá vládna strana a poukázala na krízy uplynulých dvoch rokov. Napriek tomu sa však podľa nej podarilo mnoho dobrých vecí. "Len v mojom rezorte sme zrealizovali najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska," uviedla a vyzdvihla aj reformy v iných oblastiach. "Verím v hodnoty tvrdej a poctivej práce, v rozumnú a rozvážnu politiku, ktorú my v strane Za ľudí robíme. A verím, že je dosť ľudí, ktorí tento typ politiky ocenia," povedala.

Moderná konzervatívna pravicová politika by podľa nej mala byť založená na pilieroch, ako silná ekonomika, priaznivé podnikateľské prostredie a znižovanie byrokracie, silný štát v oblasti bezpečnosti, a na fungujúcom právnom štáte a potláčaní korupcie či silnom sociálnom pilieri.

Čo sa týka projektu expremiéra Mikuláša Dzurindu, Remišová považuje za dôležité, aby sa pred jeho spustením definitívne vyšetrila a uzavrela kauza Gorila. Projekt je podľa nej postavený na strane Spolu, ktorú označila za liberálnu, a pripomenula spoločnú kandidátku s Progresívnym Slovenskom v parlamentných voľbách. "My sme stredopravá konzervatívna strana a spoluprácu chceme rozvíjať na spoločných hodnotách, ktoré nás spájajú. Nám dáva zmysel vytvoriť spoločný stredopravý konzervatívny blok Za ľudí, KDH a OĽaNO," reagovala na otázku o prípadnej spolupráci.

(tasr)

Minúta  |  

Vývoz ruského plynu mimo bývalých sovietskych republík klesol vlani o 45,5 percenta

Vývoz ruského plynu do krajín mimo skupiny bývalých sovietskych republík klesol v roku 2022 o 45,5 percenta. Ukázali to v pondelok údaje štátneho plynárenského gigantu Gazprom. Informuje správa agentúry AFP.

Gazprom vo vyhlásení uviedol, že vývoz mimo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) dosiahol v roku 2022 celkovo 100,9 miliardy kubických metrov (m3), zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 185,1 miliardy m3.

Európa bola predtým hlavným exportným trhom Gazpromu, ale dodávky na kontinent sa vlani drasticky znížili v dôsledku sankcií Západu po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller informoval, že spoločnosť počas roka neustále zvyšovala dodávky do Číny, detaily o množstve však nezverejnil. "Od 1. januára sme na úplne novej úrovni dodávok plynu do Číny," uviedol Miller vo vyhlásení.

Ruský prezident Vladimir Putin sa minulý mesiac zúčastnil inaugurácie východosibírskeho ložiska zemného plynu Kovykta, ktoré umožní zvýšiť export komodity do Číny.

Rusko nemá vybudované plynovody na transport plynu do Číny zo svojich západosibírskych a arktických ložísk, ktoré slúžili na export do Európy. Moskva však začala približne pred desiatimi rokmi rozvíjať nové polia a budovať potrubie s názvom Power of Siberia s cieľom dodávať plyn na rýchlo sa rozvíjajúci čínsky trh.

Prvé potrubie Power of Siberia bolo uvedené do prevádzky koncom roka 2019 a začalo prepravovať plyn z východnej Sibíri do Číny. Moskva aktuálne plánuje postaviť plynovod Power of Siberia 2.

Miller na konferencii minulý týždeň priznal, že Gazprom má za sebou "veľmi, veľmi ťažký" rok. Poukázal pritom na "úplnú zmenu na energetických trhov", ktorú vyvolali sankcie Západu v reakcii na Putinovo rozhodnutie vyslať vojakov na Ukrajinu.

Gazprom sa podieľa jedenásť percent na globálnej produkcie zemného plynu a má najväčšie zásoby plynu na svete.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda informuje o zabití stoviek ruských vojakov pri útoku v okupovanej Doneckej oblasti

Ukrajinské úrady tvrdia, že pri raketovom útoku v okupovanej Doneckej oblasti prišlo o život asi 400 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ukrajinci zaútočili na budovu v meste Makijivka, kde boli umiestnené ruské sily. Počet obetí sa podľa BBC nepodarilo overiť. Proruské úrady pritom potvrdili útok aj obete, nie však ich počet.

Zástupca proruských úradov v okupovaných častiach Doneckej oblasti Daniil Bezsonov prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram informoval, že „odborné učilište dostalo na Silvestra, doslova o polnoci, obrovský zásah americkým HIMARS“, cituje CNN s tým, že na mieste boli podľa neho zranení i mŕtvi, no ich počty zatiaľ nie sú známe. Budova je podľa neho vážne poškodená.

Prístup do okupovaných oblastí Ukrajiny je síce obmedzený, no útok medzičasom priznalo viacero ruských komentátorov a blogerov. Počet obetí by mal byť však podľa nich nižší ako uvádza ukrajinská strana. Podľa moderátora Vladimira Solovjova boli straty značné, ale neblížia sa k 400. Proruský komentátor Igor Girkin sa však vyjadril, že mŕtvych a zranených sú stovky, i keď presné číslo nie je známe, pretože veľký počet je stále nezvestný. Budova bola podľa neho takmer úplne zničená a obete boli najmä z radov nedávno zmobilizovaných vojakov. Škody podľa neho ešte zhoršila skutočnosť, že v rovnakej budove ako vojaci, bola uskladnená aj munícia. „Takmer všetko vojenské vybavenie, ktoré bolo hneď pri budove, bez akéhokoľvek maskovania, bolo tiež zničené,“ napísal na Telegrame.

Podľa ukrajinskej armády bolo na mieste okrem 400 odhadovaných mŕtvych aj ďalších 300 zranených.

Ukrajina pritom zvykne denne hlásiť zabitie desiatok, niekedy stoviek ruských vojakov a podľa BBC je v tejto súvislosti potrebná obozretnosť, no ak by sa ich informácie potvrdili, bol by to jeden z najsmrteľnejších ukrajinských útokov na ruské ciele od začiatku vojny.

Ukrajina nepotvrdila, že by vykonala útok systémom HIMARS a naďalej sa drží svojho zvyku nezverejňovať podrobnosti o svojich útokoch. Sarkasticky len poznamenala, odkazujúc na zvyčajné ruské vyhlásenia, že obete sú dôsledkom „nedbalej manipulácie s vykurovacími telesami, nedodržiavania bezpečnostných opatrení a fajčenia na neidentifikovanom mieste“.

(sita)

Minúta  |  

Šéf nemeckej centrálnej banky: Eurozóna potrebuje ďalšie opatrenia na obmedzenie inflačných očakávaní

Eurozóna potrebuje prijať ďalšie opatrenia na obmedzenie inflačných očakávaní a návrat inflácie k cieľovej úrovni Európskej centrálnej banky (ECB), ktorou sú dve percentá. Vyhlásil to v pondelok člen Rady guvernérov ECB a šéf nemeckej centrálnej banky Bundesbank Joachim Nagel. Informuje o tom správa Bloomberg.

"Naše mesačné prieskumy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi ukazujú výrazný nárast dlhodobých inflačných očakávaní," povedal Nagel v rozhovore pre Zeitschrift für das gesamte Kreditwesen, ktorý v pondelok zverejnila na webovej stránke Bundesbank. "Pevne verím, že musíme prijať ďalšie opatrenia v oblasti menovej politiky, aby sme zastavili a zvrátili tento trend," dodal.

ECB minulý rok zvýšila úrokové sadzby o 250 bázických bodov a predstavitelia banky signalizovali, že prídu ďalšie zvýšenia. Prezidentka ECB Christine Lagardová minulý týždeň upozornila, že banka nemôže dovoliť, aby sa vysoká miera inflácie zakorenila.

Nagel zopakoval toto stanovisko a povedal, že by bolo nesprávne konať teraz príliš váhavo zo strachu, že vyššie náklady na pôžičky by mohli poškodiť ekonomický rast. "Potom by sme boli nútení sprísniť politiku ešte výraznejšie, čím by sme ešte viac zaťažili ekonomiku," poznamenal Nagel.

Uviedol tiež, že je optimista a verí, že Nemecko sa dokáže vyhnúť vážnemu ekonomickému prepadu, pričom očakáva len mierny pokles hospodárstva. Je tiež presvedčený, že v strednodobom horizonte sa podarí skrotiť vysokú mieru inflácie.

"Existuje výrazné riziko silnejších sekundárnych vplyvov, pretože dohody o vyšších mzdách by mohli predĺžiť obdobie vysokej miery inflácie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka vetovala novely týkajúce sa ovzdušia a životného prostredia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu zákona o ochrane ovzdušia aj novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Prezidentka navrhuje, aby Národná rada (NR) SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Novela podľa nej obsahuje viacero ustanovení, ktoré vykazujú znaky nesúladu s ústavnými a medzinárodnoprávnymi požiadavkami i s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Európskej únie.

Podotkla, že akákoľvek právna úprava obmedzujúca zaručené práva a slobody musí byť predmetom riadneho legislatívneho procesu. "Je zrejmé, že legislatívny proces pri schválenom zákone tieto požiadavky nesplnil a výsledkom je právna úprava, ktorá môže mať za následok výrazné obmedzenie práva účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch v záležitostiach životného prostredia," uviedla prezidentka.

V odôvodnení svojho veta konštatuje, že po prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý prišiel krátko pred hlasovaním, sa zmenil celý obsah pôvodného poslaneckého návrhu zákona. "Inými slovami možno takúto prax označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu," píše sa v odôvodnení.

Novelu kritizovali aj Slovenský ochranársky snem a ďalšie environmentálne organizácie. Obrátili sa i na prezidentku. Novelu považujú za neprijateľnú a v rozpore s Aarhuským dohovorom najmä v oblasti zapojenia sa verejnosti do rozhodovacích procesov týkajúcich sa životného prostredia. Obávajú sa, že novela môže viesť k zvýšenému formalizmu a zníženiu kvality rozhodovacích procesov. Môže podľa nich skomplikovať podávanie oprávnených pripomienok, keďže skracuje efektívny časový priestor na vyjadrenie v rámci EIA konaní. Kritizovali aj spôsob prijatia novely a zmenu jej pôvodného zámeru pozmeňujúcimi návrhmi krátko pred hlasovaním.

Parlament schválil novelu vládnych poslancov 20. decembra. Mala by obmedziť vyjadrovanie verejnosti ku kolaudácii objektu, ak pri výstavbe nedošlo k zmenám. Znemožniť by mohla vznášať znovu tie isté pripomienky v rôznych fázach povoľovania, orgány ich budú môcť odmietnuť. Skracujú sa ňou aj niektoré lehoty na vyjadrenie úradov, rušia sa niektoré možnosti na prerušenie konania. Autori novely avizovali, že zúži priestor na šikanovanie a zdržovanie stavebníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Proti územným ústupkom Rusku je 85 percent Ukrajincov. Za je len osem precent

Až 85 percent Ukrajincov je presvedčených, že územné ústupky Rusku sú neakceptovateľné, „hoci by pre to vojna mohla trvať dlhšie“. Ukázal to prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS).

Len osem percent respondentov si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať teritória, aby „dosiahla mier a zachovala si nezávislosť“. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Inštitút uviedol, že vplyv na odpovede príliš nemalo to, akým jazykom respondenti hovoria. Proti územným ústupkom Rusku je 89 percent oslovených, ktorí hovoria po ukrajinsky, 76 percent tých, ktorí hovoria po rusky, a 86 percent bilingválnych.

„Po desiatich mesiacoch vyčerpávajúcej a brutálnej vojny Ukrajinci zostávajú vytrvalí a odmietajú rozprávanie o nutnosti územných ústupkov,“ povedal zástupca šéfa Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie Anton Hrušeckyj.

Prieskum uskutočnili od 4. do 27. decembra na vzorke 2 005 obyvateľov zo všetkých ukrajinských regiónov okrem tých, ktoré okupuje Rusko.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.