Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev sa prihlásil k smrtiacemu útoku na ruských vojakov v meste Makijivka

Kyjev sa v pondelok prihlásil k zodpovednosti za smrtiaci útok na ruské ozbrojené sily v meste Makijivka na východe Ukrajiny zo soboty na novoročnú nedeľu. Moskva predtým priznala, že pri útoku v tomto meste prišla o 63 vojakov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„V noci 31. decembra bolo v meste Makyjivka vo východnej Doneckej oblasti zničených a poškodených do desať jednotiek nepriateľskej vojenskej výzbroje rôzneho typu," uviedol v oznámení generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Napísal tiež, že straty na životoch sa ešte len stanovujú.

Ukrajinská armáda už predtým uviedla, že pri novoročnom raketovom útoku, ktorý zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov v Makijivke v Doneckej oblasti, zahynulo približne 400 ruských vojakov. K útoku sa však vtedy Kyjev oficiálne neprihlásil, informoval len o počte obetí.

Útok potvrdila aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany však v pondelok oznámilo, že pri ňom zahynulo 63 ruských vojakov.

Proruská správa v oblasti taktiež uviedla, že útok si vyžiadal obete; Kyjevom uvádzaný počet však nepotvrdila.

(tasr)

Minúta  |  

Vraždu ženy v Michalovciach zaznamenali kamery. Kričala o pomoc

Michalovcami otriasla vražda 46-ročnej ženy. Páchateľ ju prepadol ráno na Nový rok a uštedril jej viacero bodných rán. Polícia ho dosiaľ nenašla. Upozornila však na falošnú fotografiu útočníka, ktorá sa šíri na sociálnych sieťach.

K vražde došlo na Ulici kpt. Nálepku. Zachytili ju bezpečnostné kamery. Žena kričala o pomoc a pred mužom utekala. Ten ju však dobehol a zavraždil. Ráno ju našla ležať na chodníku okoloidúca.

Polícia uviedla, že „niekoľko bodných rán, ktoré utrpela 46-ročná Michalovčanka, bolo nezlučiteľných so životom a na mieste im podľahla“.

Krajský policajný vyšetrovateľ zároveň začal trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy.

Podľa medializovaných informácií žena pracovala v minulosti ako zdravotná sestra. Predpokladá sa, že dôvodom skutku mohol byť majetkový prospech.

Medzitým sa na sociálnych sieťach začala šíriť fotografia predpokladaného útočníka. Polícia však upozornila, že ide o hoax. 

Polícia po vrahovi stále pátra. Podrobnosti však nezverejňuje.

(dod)

Minúta  |  

Francúzske námorné sily zadržali v Arabskom mori takmer štyri tony drog

Francúzske námorné sily zhabali takmer pol tony heroínu a 3,5 tony konopnej živice, keď zadržali v Arabskom mori plavidlo bez vlajky. V pondelok o tom informovalo francúzske námorníctvo, citovala ho tlačová agentúra AFP.

Drogy zadržané francúzskymi námornými silami majú odhadovanú hodnotu 50 miliónov eur.

Francúzska fregata Guépratte spozorovala tradičnú arabskú plachetnicu dhau 27. decembra, potom nasledovalo zadržanie drog, uviedlo v oznámení Námorné velenie pre Indický oceán.

Časť ilegálnej zásielky drog bola „pravdepodobne určená pre európsky trh", uviedlo velenie so sídlom v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch (SAE).

Francúzske plavidlo operovalo v Arabskom mori v severnej časti Indického oceánu v rámci mnohonárodnej misie Naval Task Force 150, zameranej na posilnenie bezpečnosti v tejto oblasti a na boj proti nezákonnému obchodovaniu.

(tasr)

Minúta  |  

Predsedníčka Európskeho parlamentu iniciovala zbavenie imunity dvoch europoslancov

Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová začala konanie v spojitosti s odobratím imunity dvom europoslancom. Reaguje tak na žiadosť belgických súdnych orgánov, ktoré vyšetrujú možnú korupciu. TASR o tom informuje na základe pondelkovej oficiálnej tlačovej správy EP a správy agentúry AFP.

Európsky parlament mená týchto poslancov nezverejnil. Zdroje, ktoré sú oboznámené s vyšetrovaním belgických úradov, však pre AFP uviedli, že ide o talianskeho europoslanca Andreu Cozzolina a Belgičana Marca Tarabellu. Obaja sú členmi Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP.

Metsolová žiadosť o odobratie imunity oznámi 16. januára na plenárnom zasadnutí EP a následne sa ňou bude zaoberať výbor europarlamentu pre právne záležitosti (JURI). Metsolová žiada, aby bola záležitosť uzavretá do 13. februára.

„Európsky parlament od prvých chvíľ robí všetko, čo je v jeho silách, aby pomáhal vyšetrovaniu," povedala a dodala, že EP bude voči zodpovedným osobám stáť na strane zákona a aj naďalej zabezpečovať, aby nedošlo k beztrestnosti.

„Korupcia sa nesmie vyplácať a urobíme všetko pre to, aby sme proti nej bojovali," dodala Metsolová.

Belgická polícia počas decembra uskutočnila sériu razií v bydliskách súčasných i bývalých poslancov EP či lobistov. Našla počas nich 1,5 milióna eur v hotovosti. Úrady prehľadali aj Tarabellov domov, píše AFP s odvolaním sa na zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní.

Nájdené peniaze môžu podľa podozrení byť spojené s korupciou v EP, z ktorej údajne profitoval Katar. Ten účasť na akýchkoľvek priestupkoch odmieta.

Polícia zadržala podpredsedníčku EP Evu Kailisovú a ďalšie osoby, pripomína AFP. Kailisovú a ďalších troch ľudí belgické orgány obvinili v rámci vyšetrovania súvisiaceho s údajnými pokusmi Kataru ovplyvňovať rozhodnutia v europarlamente. Bývalá podpredsedníčka zostáva vo väzbe a trvá na svojej nevine.

Metsolová v najbližších týždňoch takisto predloží návrhy na reformy v EP vrátane prepracovania súčasných pravidiel a zlepšenia vnútorných systémov, píše EP.

(tasr)

Minúta  |  

Aktivisti v Nemecku zablokovali cestu do obce, cez ktorú sa má rozšíriť baňa. Jeden sa prilepil k ceste

Klimatickí aktivisti v pondelok postavili barikády na prístupovej ceste k obci Lützerath v západnej časti Nemecka s cieľom ochrániť túto dedinu, ktorú majú zlikvidovať z dôvodu rozširovania povrchovej uhoľnej bane. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Polícia dnes oznámila, že odstráni barikády, ktoré sme postavili s cieľom chrániť obec," uviedla pre DPA hovorkyňa iniciatívy Lützerath žije Julia Riedeelová. Ďalší aktivista z kontroverzného spolku Posledná generácia (Letzte Generation) sa pravou rukou prilepil k príjazdovej ceste. Tú blokovali aj ďalší účastníci protestu.

Hovorkyňa polície uviedla, že vysťahovanie Lützerathu nie je naplánované na pondelok. Ak by to však bolo potrebné, museli by uvoľniť príjazdové cesty, aby sa do obce dostala technika energetickej spoločnosti RWE.

Lützerath sa nachádza 40 kilometrov juhozápadne od mesta Düsseldorf v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Obec majú zlikvidovať z dôvodu rozširovania bane na hnedé uhlie Garzweiler, vysvetľuje DPA.

Aktivisti sa však usilujú obec zachrániť a tvrdia, že nepozorujú žiadnu potrebu ťažby uhlia na tomto mieste. Pozemky a domy však patria spoločnosti RWE, podľa ktorej je ťažba dôležitá na pokrytie zdrojov energie pre elektrárne počas krízy. Obec majú zlikvidovať ešte v januári.

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia si pripomína 30. výročie jednotného trhu

Európska únia (EÚ) si tento rok pripomína 30. výročie svojho jednotného trhu. Na svojej webstránke o tom informuje Európska komisia (EK) s tým, že jednotný trh je „jedným z najväčších úspechov európskej integrácie a jednou z jej hlavných hybných síl“.

Európsky jednotný trh vznikol 1. januára 1993 a umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Únie, čím uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podniky.

Za 30 rokov svojej existencie viedol jednotný trh k bezprecedentnej trhovej integrácii medzi ekonomikami členských štátov, slúži ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporuje hospodársku a politickú silu Európy na globálnej úrovni. Zohral tiež kľúčovú úlohu pri urýchľovaní hospodárskeho rozvoja nových členských štátov, pričom odstránil prekážky vstupu na trh a podporil ich rast.

V poslednom období zohral jednotný trh nevyhnutnú rolu v pomoci Európe pri reakcii na pandémiu COVID-19 a energetickú krízu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Zachovanie a posilnenie integrity jednotného trhu bude aj naďalej nevyhnutné, aby Európa mohla koordinovane reagovať na nové výzvy a naďalej podporovať konkurencieschopnosť európskych ekonomík.

Vďaka jednotnému trhu sa Únii podľa Komisie podarilo zlepšiť život Európanov, a to aj prostredníctvom urýchlenia prechodu na ekologickejšie a digitálnejšie hospodárstvo, zaručenia vysokej bezpečnosti a popredných svetových technologických noriem či reakcie na nedávne krízy s nebývalou rýchlosťou a odhodlaním.

Počas roka 2023 sa uskutoční v celej EÚ množstvo diskusií, výstav a kampaní v spolupráci so zainteresovanými stranami s cieľom propagovať úspechy jednotného trhu a zapojiť občanov do diskusie o jeho budúcnosti. V tejto súvislosti Komisia vydá správu, v ktorej predstaví významné úspechy a prínosy jednotného trhu a zároveň identifikuje nedostatky v jeho implementácii a budúce priority, aby jednotný trh naďalej zohrával kľúčovú úlohu.

Jednotný trh EÚ vznikol po podpísaní Maastrichtskej zmluvy 7. februára 1992. Spočiatku ho tvorilo 12 členských krajín Únie: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Spojené kráľovstvo. V súčasnosti jednotný trh zahŕňa 27 členských štátov a tiež Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a čiastočný prístup naň má aj Švajčiarsko.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.