Bol to náročný, ale úspešný rok, zhodnotil uplynulých dvanásť mesiacov v rozhovore pre TASR dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Poukázal na zrealizované i pripravené modernizačné projekty, zvyšovanie obranného rozpočtu aj legislatívne zmeny týkajúce sa rezortu obrany. Ozbrojené sily SR podľa neho opäť ukázali, že dobre fungujú a robia výbornú prácu.
"Bol to veľmi náročný rok, napriek tomu si dovolím povedať, že to bol jeden z najúspešnejších rokov pre rezort obrany vôbec od vzniku Slovenskej republiky," komentoval minister. Ako pripomenul, uplynulý rok poznačili vojna na Ukrajine, migračná kríza, výrazný nárast cien, ale aj vnútropolitická kríza.
Aké sú priority
Za priority, ktoré plánoval realizovať v roku 2023, označil ešte pred vyslovením nedôvery vláde projekt nákupu nákladných vozidiel a ručných zbraní. Podpísať chcel stihnúť aj realizáciu infraštruktúrnych projektov – komplexnú obnovu vojenskej ubytovne Hviezda známej ako Kukurica, Vojenského archívu v Trnave a zotavovne na Zemplínskej šírave. Otvorená zostala aj téma dronov a podzvukového letectva.
Slovensko minulý rok uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel CV90 v celkovej hodnote 1,688 miliardy eur, ako aj zmluvu s Fínskom na nákup 76 bojových obrnených vozidiel 8x8 za 447 miliónov eur. Na návrh rezortu sa novelizoval zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a prijal sa nový zákon o Vojenskom spravodajstve.
Začiatkom roka Slovensko uzavrelo s USA dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Po začiatku ruskej invázie sa pridalo k podporovateľom Ukrajiny, ktorej venovalo podľa zverejnených údajov z decembra pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 milióna eur. Obranný rozpočet by mal v roku 2023 po prvý raz prekročiť dve percentá HDP.
Mažgút: Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl
"Pre ministra obrany majú byť určujúcimi v prvom rade slovenské národné záujmy, nie zahraničné záujmy, a už vôbec nie záujmy krajín, ktoré ani len nie sú členskými krajinami NATO. Veľké nákupy neboli robené v súlade s reálnymi požiadavkami ozbrojených síl a ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere," tlmočil stanovisko Smeru hovorca strany Ján Mažgút.
Slovensko podľa Smeru stráca svoje obranné kapacity a absolútne stratilo kontrolu nad vzdušným priestorom. Strana to považuje za vážne chyby, ktoré bude potrebné odstraňovať niekoľko volebných období, čo bude stáť nemalé peniaze.
Odmieta tiež poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine, trvá na potrebe humanitárnej pomoci. "Oddanosť ministra iným ako slovenským záujmom je zrejmá nielen z prístupu k Ukrajine, ale aj z postojov k obrannej dohode s USA," podotkol.
Kmec: Subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou
Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD hovorí, že subjektívne pozitívne hodnotenie ministra Naďa k stavu ozbrojených síl sa diametrálne rozchádza s objektívnou realitou. Aktuálne rozpočtové nastavenie MO SR sa podľa neho nijako výrazne neprejavilo na zlepšení podmienok výkonu služby profesionálnych vojakov. Nevidí ani zlepšenie platových podmienok, atraktivity vojenského povolania, regrutácie či transparentnosti rezortu. Pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine podľa poslanca minister vôbec nezohľadňoval potreby Ozbrojených síl SR a viacerými vývozmi techniky oslabil obranyschopnosť SR.
"Plnenie cieľov ozbrojených síl, ako napríklad ťažká mechanizovaná brigáda, je tiež otázne, pretože minister ich nerieši komplexne, ale sa zameriava iba na vybrané veľké akvizičné projekty so súkromnými firmami, s ktorými mal úzku spoluprácu v minulosti. Rovnako negatívny vplyv na plnenie cieľov síl a bojaschopnosť môžu mať aj niektoré neefektívne a nezmyselné organizačné a štrukturálne zmeny," komentoval Kmec.
Obmenu výzbroje a techniky považuje poslanec za nevyhnutnosť, no obrovské finančné náklady, ktoré si vyžaduje, boli podľa neho pred nástupom Naďa rozložené na dlhšie časové obdobie a na viac zbraňových systémov v dlhodobých plánoch rezortu, aby to ekonomika štátu uniesla. Upozornil tiež, že zmluvu o nákupe pásových obrnených vozidiel podpísal minister deň pred hlasovaním o nedôvere vláde a pri absencii rozpočtu na rok 2023.
Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR žiada ministerstvo zdravotníctva, aby výdavky na ambulantný sektor v tomto roku rovnako ako na ústavnú zdravotnú starostlivosť medziročne vzrástli o 19 percent.
Asociácia to uviedla ako zásadnú pripomienku k návrhu vyhlášky, ktorou sa majú pre zdravotné poisťovne určiť minimálne sumy výdavkov pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti na rok 2023. Rezort zdravotníctva pritom podľa ASL v navrhovanej vyhláške počíta s medziročným nárastom výdavkov na všeobecnú ambulantnú starostlivosť o sedem percent a na špecializovanú ambulantnú starostlivosť o 6 percent.
„Uvedené považujeme za nevyhnutné, vzhľadom na predpokladaný dramatický nárast všetkých nákladov," zdôraznila ASL. Upozorňuje na zvýšenie cien energií o 600 až 700 percent, nárast personálnych nákladov o 25 percent a zvýšenie priamych materiálových nákladov a služieb o dvanásť až 15 percent. Tieto náklady podľa asociácie nie sú kryté nárastom zdrojov, ktoré sú v zásade regulované a financovanie z verejného zdravotného poistenia neumožňuje premietnutie nárastu nákladov do ceny služieb. „Ak nebude nárast vyššie uvedených nákladových položiek kopírovaný navýšením alokovanej sumy zo štátneho rozpočtu, budú ambulantné zariadenia existenčne ohrozené," tvrdí ASL. Ambulantná zdravotná starostlivosť je podľa ASL dlhodobo na okraji záujmu štátu. „V poslednom období výrazne pociťujeme nerovnaký až diskriminačný postoj vzhľadom na formu vlastníctva ambulancií, ktoré je v ambulantnom sektore prevažne neštátne," tvrdí asociácia.
Navrhovaná vyhláška pritom podľa ASL nezohľadňuje zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo o 800 miliónov eur, čo parlament schválil 22. decembra minulého roka. „Žiadame preto návrh vyhlášky stiahnuť z pripomienkového konania a zásadne prepracovať, pričom žiadame o zohľadnenie nárastu nákladových položiek a taktiež v parlamente schváleného a mediálne prezentovaného navýšenia štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctvo," dodala ASL.
Národný park Dry Tortugas, súostrovie ležiace západne od amerického štátu Florida, zostane až do odvolania uzavretý z dôvodu rastúceho počtu lodí privážajúcich nelegálnych migrantov z Kuby. Informuje o tom správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na americké úrady.
Národný park, známy svojou pevnosťou Fort Jefferson, leží približne 110 kilometrov západne od mesta Key West a okolo 160 kilometrov severne od kubánskeho hlavného mesta Havana.
Správa národného parku uviedla, že bol dočasne uzatvorený, kým "orgány činné v trestnom konaní a zdravotnícky personál poskytnú starostlivosť a koordinujú prepravu približne 300 migrantov, ktorí dorazili do parku za ostatných niekoľko dní, na (ostrov) Key West".
Poznamenala, že vyššie počty nelegálnych migrantov z Kuby boli zaznamenané aj na iných ostrovoch národného parku Dry Tortugas.
Z Kuby, ktorá zažíva najhoršiu hospodársku krízu od 90. rokov 20. storočia, odišiel za posledný rok rekordný počet obyvateľov do Spojených štátov. Väčšina z nich sa tam dostala po súši cez Mexiko.
Od začiatku októbra do konca decembra 2022 americká pobrežná stráž zadržala viac ako 3 700 Kubáncov, nelegálnych migrantov.
Minimálna výška preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie pre samoplatiteľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa od januára zvýšila na 84,77 eura. Novú výšku preddavku treba zaplatiť do 8. februára. Pripomínajú to zdravotné poisťovne.
"Poistné sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov," priblížila zdravotná poisťovňa Dôvera. Samoplatitelia tak majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné v sume 84,77 eura, tí so zdravotným postihnutím 42,38 eura. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO je 605,50 eura a percentuálna sadzba je 14 percent, respektíve sedem percent pre osobu so zdravotným postihnutím.
Mesačné poistné je tak minimálne 84,88 eura pre SZČO. V prípade SZČO so zdravotným postihnutím 42,38 eura. Maximálna suma nie je určená, preddavok sa vypočíta zo skutočných príjmov.
"Samostatne zárobkovo činné osoby sa dozvedeli novú výšku preddavku platnú od 1. januára 2023 vo výsledku ročného zúčtovania za rok 2021. V niektorých prípadoch sa však už oznámená výška preddavku môže zmeniť, napríklad z dôvodu, že sa zmenil platiteľ poistného, alebo na základe nových skutočností vznikol nárok na zníženú sadzbu poistného," ozrejmila Všeobecná zdravotná poisťovňa.
U zamestnancov a zamestnávateľov nedochádza k zmene výšky preddavkov na poistné. Za zamestnanca vypočítava, vykazuje a platí preddavok na poistné zamestnávateľ zo skutočne zarobeného príjmu.
19:22 Macron sľúbil Zelenskému dodávku obrnených vozidiel; hovorili aj o spolupráci
Francúzsky prezident Emmanuel Macton v stredu prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil dodávku obrnených vozidiel francúzskej výroby.
Macron počas telefonického rozhovoru Zelenskému sľúbil dodávku obrnených vozidiel typu AMX-10 RC. Ich počet nebol bezprostredne po rozhovore známy a podrobnosti majú dohodnúť ministerstvá obrany Francúzska a Ukrajiny.
Zelenskyj sa na sociálnej sieti Macronovi poďakoval za rozhodnutie dodať Ukrajine obrnené vozidlá i obrnené transportéry typu Bastion. "S Emmanuelom Macronom sme sa dohodli na ďalšej spolupráci s cieľom výrazne posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny a ďalšie obranné spôsobilosti," napísal. Dohodli sa aj na spolupráci v oblasti dosiahnutia mieru.
Paríž už Ukrajine poskytol raketomety, systémy protivzdušnej obrany, protitankové a protilietadlové strely či obrnené vozidlá určené na prepravu osôb.
19:20 Podľa Ukrajiny nastal čas na vyslanie mierových jednotiek OSN do ZAES
krajina chce prítomnosť mierových jednotiek OSN v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) aj bez dohody s Ruskom, pričom by tam zaviedli bezpečnostnú zónu. Oznámil to šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energiu Enerhoatom Petro Kotin.
Ukrajina vyzýva na vyslanie mierových jednotiek OSN do elektrárne už od septembra. Rusko obsadilo ZAES na juhu Ukrajiny krátko po začiatku invázie 24. februára.
ZAES je najväčšia atómová elektráreň v Európe a je častým terčom ostreľovania a výpadkov elektriny, čo zvyšuje obavy z jadrovej katastrofy. Z ostreľovania sa Ukrajina a Rusko obviňujú navzájom.
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi dúfal, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o bezpečnej zóne sprostredkuje do januára.
16:49 CNN: V iránskom drone na Ukrajine našli súčiastky z rôznych krajín vrátane USA
V iránskom drone zostrelenom vlani na jeseň na Ukrajine našli súčiastky vyrobené viacerými americkými a západnými spoločnosťami. Vyplýva to z vyšetrovania ukrajinských tajných služieb. TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN, ktorá mala možnosť nahliadnuť do výsledkov vyšetrovania.
Z celkovo 52 súčiastok vybraných z iránskych dronov Šahíd-136 by 40 mohlo byť podľa vyšetrovania vyrobených rozličnými americkými spoločnosťami. Zvyšných dvanásť vyrobili v Kanade, Číne, Japonsku, Švajčiarsku a na Taiwane.
Ukrajina svoje zistenia zdieľala s predstaviteľmi americkej vlády na konci minulého roka, píše CNN. Tieto výsledky potvrdzujú rozsah problému, ktorému čelí vláda amerického prezidenta Joea Bidena. Washington sa zaviazal zabrániť Iránu vyrábať drony, ktoré Rusko používa na Ukrajine.
16:25 Poľsko podpísalo zmluvu na nákup 116 amerických tankov Abrams
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu podpísal zmluvu na nákup 116 amerických tankov typu M1A1 Abrams, informujú agentúry AP a PAP. Blaszczak podpísal zmluvu v hodnote 1,4 miliardy dolárov na vojenskej základni vo Varšave. USA majú tieto tanky s príslušenstvom začať dodávať už tento rok, keď sa Poľsko snaží posilniť svoje obranné kapacity ako reakciu na vojnu na Ukrajine. Washington dodá Poľsku tanky Abrams ako svojmu prvému európskemu spojencovi. Varšava vlani podpísala zmluvu na nákup 250 tankov typu M1A2 Abrams, ktoré majú byť dodané v rokoch 2025 až 2026.
16:05 Rusko vysiela nové bojové jednotky na Krym
Rusko vysiela nové vojenské jednotky na severnú časť Krymského polostrova, oznámil zástupca Riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinských ozbrojených síl Andrij Černiak. V stredu o tom informovala anglicky písaná webová stránka Kyiv Independent a následne portál britského denníka Guardian. Rusko tiež údajne túto časť a aj časti Chersonskej oblasti opevňuje, píše Kyiv Independent. Územie Krymu Moskva okupuje od roku 2014. "(Rusi) Prehrávajú. Preto budujú obranné štruktúry všade tam, kde môžu. Uvedomujú si, že na týchto líniách budú musieť viesť bojové operácie," vysvetlil Černiak.
Dodal, že ruské sily v súčasnosti robia "všetko možné", len aby zachovali takzvaný pozemný koridor na Krym, ktorý vedie cez okupované ukrajinské územia na juhu krajiny.
13:52 Putin vyslal do medzinárodných vôd fregatu vyzbrojenú hypersonickými strelami
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyslal fregatu triedy Admirál Gorškov vyzbrojenú novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon) na cvičenia do Atlantického a Indického oceánu i Stredozemného mora. Správu publikovala agentúra Reuters. Putin to oznámil vo videorozhovore s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a kapitánom lode Igorom Krochmalom.
"Tentokrát je táto loď vybavená najnovším hypersonickým raketovým systémom 'Zirkón', ktorý nemá obdoby," povedal Putin. Dodal, že členom posádky želá úspechy "v ich službe pre dobro vlasti". Podľa ruského prezidenta umožnia takéto účinné zbrane spoľahlivú ochranu Ruska a jeho národných záujmov pred možnými vonkajšími hrozbami, napísali ruské médiá, na ktoré sa odvolala agentúra AFP. Hypersonické rakety Zirkón dokážu podľa Šojgua prekonať akýkoľvek systém protiraketovej obrany. Spresnil, že tieto strely letia deväťkrát rýchlejšie ako zvuk a majú dosah vyše tisíc kilometrov.
13:38 Rogozin poslal Macronovi šrapnel, ktorý ho zranil na Ukrajine
Bývalý ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin v stredu vyhlásil, že francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi poslal šrapnel z francúzskej húfnice, ktorý ho zranil v decembri počas ostreľovania vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Rogozin, ktorý podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu, uviedol, že napísal list adresovaný francúzskemu veľvyslancovi v Moskve Pierrovi Lévymu. "V tejto obálke uvidíte s mojím listom aj fragment šrapnela zo 155-milimetrovej francúzskej samohybnej húfnice Caesar," napísal Rogozin v otvorenom liste zverejnenom na platforme Telegram. Dodal, že žiada, aby bol tento šrapnel odovzdaný Macronovi s varovaním, že "nikto neunikne zodpovednosti za vojnové zločiny". Ako ďalej povedal, šrapnel mu zasiahol pravé rameno a zostal zakliesnený v piatom krčnom stavci. Podľa vlastných slov ho len "milimeter" delil od toho, aby šrapnel zabil alebo z neho spravil "invalida". Rogozin - niekdajší generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos - tvrdí, že k incidentu, pri ktorom utrpel zranenie, došlo na "pracovnom stretnutí" v hotelovej reštaurácií v Donecku.
12:38 Ukrajina tvrdí, že pri nedávnom útoku v Chersonskej oblasti zabila stovky Rusov
Ukrajina tvrdí, že pri nedávnom útoku v Chersonskej oblasti zabila alebo zranila približne 500 ruských vojakov. Informuje o tom britská spravodajská stanicu Sky News, ktorá upozorňuje. K predmetnému útoku došlo podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Silvestra, a teda deň iným ukrajinským raketovým útokom – v meste Makijivka v Doneckej oblasti, pri ktorom podľa Kyjeva taktiež zahynuli stovky ruských vojakov.
"Nepriateľ má ďalšie straty. Potvrdilo sa, že ukrajinské sily zasiahli 31. decembra nepriateľskú jednotku a sústredenú vojenskú techniku pri Čulakivke v Chersonskej oblasti," uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Správy o tomto ukrajinskom útoku s potenciálne veľkým počtom ruských obetí prišli po tom, ako aj Moskva priznala, že pri novoročnom útoku v meste Makijivka zahynuli desiatky ruských vojakov. Ruské ministerstvo obrany najskôr v pondelok priznalo 63 mŕtvych, v stredu rezort uviedol, že počet obetí vzrástol na 89. Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za tento útok, ktorý v Makijivke zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov. Zároveň však tvrdí, že pri ňom zahynulo až približne 400 ruských vojakov.
10:50 Zelenskyj varoval pred novou ruskou ofenzívou na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom videopríhovore zopakoval varovanie, že Rusko plánuje spustiť novú rozsiahlu ofenzívu na Ukrajine, uviedol denník Guardian. Zelenskyj konštatoval, že niet pochybností o tom, že súčasní predstavitelia Ruska využijú "všetko, čo im zostalo" a všetok ľudský potenciál, ktorý majú k dispozícii, na to, aby sa pokúsili zvrátiť vývoj vojny a prinajmenšom oddialili svoju porážku. "Tento scenár Ruska musíme prekaziť. Pripravujeme sa na to. Teroristi musia prehrať. Akýkoľvek ich pokus o novú ofenzívu musí zlyhať," zdôraznil Zelenskyj. V pondelok Zelenskyj varoval, že Rusko plánuje rozšíriť útoky bezpilotnými lietadlami vyrobenými v Iráne, aby vyčerpalo Ukrajinu.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v decembri v rozhovore pre britský magazín Economist povedal, že Rusko by mohlo podniknúť druhý pokus o dobytie Kyjeva. Podľa neho sa nepriateľ aktívne pripravuje na novú ofenzívu, zhromažďuje personál a zbrane. Zalužnyj vyslovil predpoklad, že ďalšia fáza vojny sa začne najneskôr koncom januára.
10:50 V kyjevskom metre sa na Silvestra ukrývalo 5 200 ľudí
Kyjevské metro využilo v roku 2022 približne 160 miliónov cestujúcich, čo je výrazný pokles v porovnaní s 319 miliónmi pasažierov z predvlaňajšieho roka. Informovala o tom kyjevská mestská samospráva, uviedol v stredu denník Guardian. Zhruba 5 200 ľudí podľa informácií magistrátu využilo počas silvestrovskej noci stanice kyjevského metra ako úkryt pred ruskými útokmi.
"Na Silvestra, počas náletu, využilo stanice metra ako úkryt približne 5 200 ľudí vrátane takmer 400 detí," uviedla samospráva v príspevku na Telegrame. Sieť staníc metra poskytuje ľuďom nonstop útočisko a najnutnejšie služby, ako sú pitná voda, sociálne zariadenia či možnosť nabíjania mobilov a ďalších zariadení. Kyjevský magistrát zároveň opäť apeloval na obyvateľov, aby "na seba dávali pozor" a aby sa počas leteckých poplachov vždy uchýlili do krytov.
10:30 Rusi odcudzili väčšinu z umeleckej zbierky múzea v Chersone, tvrdia Ukrajinci
uské sily údajne odcudzili väčšinu umeleckých diel z múzea v ukrajinskom meste Cherson. Má ísť približne o 80 percent zbierky Chersonského regionálneho múzea umenia, čo predstavuje viac ako 10-tisíc umeleckých diel. Uviedol to ukrajinský spravodajský portál UkraineWorld, informuje v stredu televízia Sky News.
Podľa zmieneného servera boli diela presunuté na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jedinou metropolou niektorej z oblastí Ukrajiny, ktorú už v marci, krátko po začiatku invázie, obsadili ruské okupačné sily.
06:22 Počet vojakov, ktorí zahynuli pri útoku na Makijivku, vzrástol na 89
Na 89 vzrástol počet ruských vojakov, ktorí zahynuli pri ukrajinskom útoku na ruské ozbrojené sily v meste Makijivka na východe Ukrajiny zo soboty na novoročnú nedeľu. Oznámilo to v noci na stredu ruské ministerstvo obrany.
"Počet našich kolegov, ktorí zahynuli, vzrástol na 89," uviedol vo videoodkaze generálporučík Sergej Sevriukov. Dodal, že počet obetí sa zvýšil po tom, čo bolo pod troskami nájdených viac tiel.
"Je už očividné, že hlavnou príčinou toho, čo sa stalo, bolo zapnutie a hromadné používanie mobilných telefónov personálom v zóne dosahu zbraní nepriateľa," uviedol Sevriukov s tým, že ruskí vojaci mobilné telefóny používali aj napriek zákazu. "Tento faktor umožnil nepriateľovi vystopovať a určiť súradnice polohy vojakov pre podniknutie útoku," povedal Sevriukov.
Podľa ruského ministerstva obrany zasiahli budovu školy štyri rakety vypálené z amerického systému HIMARS a zásah rakiet spôsobil zrútenie stropu budovy. Ministerstvo na sociálnej sieti Telegram dodalo, že okolnosti útoku v súčasnosti vyšetruje komisia na to určená.
UTOROK
22:19 Blaszczak: USA dodajú Ukrajine systémy Patriot na základe iniciatívy Poľska
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v utorok uviedol, že rozhodnutie Spojených štátov dodať Ukrajine systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot bolo prijaté na základe iniciatívy predloženej Poľskom, informovala agentúra PAP. "Podarilo sa nám priviesť systémy Patriot na Ukrajinu. Niet pochýb o tom, že práve vďaka nám pôjdu americké patrioty na Ukrajinu," tvrdil Blaszczak v rozhovore pre televíziu TVP Info. USA pred dvoma týždňami oznámili, že Ukrajine dodajú systémy Patriot v rámci balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov.
Blaszczak žiadal, aby boli tieto systémy protivzdušnej obrany poskytnuté Ukrajine už v novembri, keď ich Varšave ponúkol Berlín v reakcii na dopad rakety na obec Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou - incident si vyžiadal dva ľudské životy. Poľský minister obrany vtedy na túto ponuku odpovedal, že systémy Patriot by mali byť radšej poslané na Ukrajinu. Nemecko však uviedlo, že tieto systémy sú určené predovšetkým na obranu územia Severoatlantickej aliancie.
18:55 Samit EÚ a Ukrajiny bude 3. februára, EÚ miesto konania ešte nepotvrdila
Summit EÚ a Ukrajiny sa uskutoční 3. februára v Kyjeve, oznámilo v pondelok tlačové oddelenie kancelárie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. EÚ však v utorok miesto schôdzky nepotvrdila, uviedla agentúra AFP. Zelenskyj sa na tomto stretnutí na najvyššej úrovni dohodol počas telefonického hrozhovoru s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, píše AFP s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie prezidentovej kancelárie.
Predsedníčka EK na Twitteri napísala, že sa teší na opätovné stretnutie so Zelenským na Ukrajine. Hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela však v utorok nebol schopný potvrdiť, či sa summit uskutoční v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. EÚ majú podľa hovorcu na schôdzke zastupovať von der Leyenová a Michel.
18:24 Sunak telefonoval so Zelenským, ubezpečil ho o pokračujúcej podpore
Britský premiér Rishi Sunak v utorok telefonicky ubezpečil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dlhodobej podpore Spojeného kráľovstva, informujú agentúry DPA a PA Media. Hovorca britskej vlády uviedol, že obaja politici diskutovali o ohavných útokoch dronov na Ukrajinu v uplynulých dňoch.
Britský premiér ubezpečil, že Británia bude Ukrajinu naďalej podporovať, čo dokazuje aj nedávna dodávka viac ako tisíc protivzdušných rakiet. Sunak a Zelenskyj hovorili aj o dodávkach ďalšieho vybavenia v nasledujúcich týždňoch, ktoré pomôžu Ukrajine zvíťaziť na bojovom poli, dodal hovorca. "Spoločne s britským premiérom Rishim Sunakom sme hovorili o ďalšej obrannej spolupráci. Dohodli sme sa, že už tento rok zintenzívnime úsilie o priblíženie k víťazstvu," napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
17:03 Rusko pripisuje vinu za útok v Makijivke vojakom používajúcim mobily
Ruskí predstavitelia pripísali vinu za smrtiaci ukrajinský útok v meste Makijivka na východe Ukrajiny vojakom používajúcim mobily. V utorok o tom informoval portál britskej televízie Sky News. Poprední ruskí vojenskí blogeri reagovali nahnevane na ukrajinský raketový útok v Makijivke. Ukrajina oznámila, že zabila 400 ruských vojakov, Moskva priznala 63 mŕtvych. Novoročný raketový útok zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov.
Rusko sa teraz "zrejme pokúša zhodiť vinu za svoju zlú bezpečnosť operácií... na predstaviteľov takzvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a na mobilizovaných vojakov", uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA. Podľa predstaviteľov DĽR zmobilizovaní vojaci v budove porušili bezpečnostné opatrenia a používali mobily, vďaka čomu mohli ukrajinské sily lokalizovať ich základňu. Námestník ministra vnútra v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) Vitalij Kiseľov vyhlásil, že šéf DĽR Denis Pušilin by mal odstúpiť. Kritike za Makijivku stále čelí najmä vedenie Ruska.
16:21 Ukrajina vzniesla obvinenia voči dvom veliteľom ruskej armády
Ukrajina v utorok obvinila ruského generála a admirála zo zločinov spojených s útokmi na ukrajinských civilistov.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) obvinila veliteľa strategických bombardérov Vzdušných a kozmických síl Ruskej federácie generála Sergeja Kobylaša a bývalého veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily admirála Igora Osilova v ich neprítomnosti.
Obvinení sú podľa trestného zákonníka z "plánovania, prípravy, začatia a uskutočnenia agresívnej vojny" a "narúšania územnej celistvosti a neporušiteľnosti Ukrajiny". V prípade zadržania a usvedčenia im hrozí doživotie, uviedla SBU.
SBU podľa svojich vyjadrení nazbierala vysokokvalitné dôkazy voči obom vysokopostaveným predstaviteľom ruského velenia, ktorí sú zodpovední za útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine.
Ide o prvý prípad, keď ukrajinské úrady vzniesli obvinenia voči vysokopostaveným predstaviteľom ruskej armády. Ministerstvo obrany v Moskve sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrilo a CNN sa nepodarilo osloviť priamo obvinených mužov.
16:13 Macron: Ukrajina potrebuje našu podporu viac ako kedykoľvek predtým
Ukrajina potrebuje našu podporu viac ako kedykoľvek predtým, povedal v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stretnutia so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Paríži.
Macron prisľúbil Ukrajine ďalšiu pomoc aj v novoročnom televíznom príhovore. "Počas nasledujúceho roka budeme neochvejne stáť na vašej strane... Budeme vám pomáhať až do víťazstva a budeme spolu budovať spravodlivý a trvalý mier. Spoľahnite sa na Francúzsko, spoľahnite sa na Európu," povedal.
Francúzsky prezident nedávno prisľúbil Kyjevu dodávky ďalších zbraní na boj proti ruským okupantom vrátane samohybných húfnic Caesar. Macron vysvetlil, že ich počet "bude závisieť" od výsledku prebiehajúcich diskusií s Dánskom, ktoré si húfnice Caesar od Francúzska objednalo a zrejme bude súhlasiť, aby aspoň niekoľko z nich dostala Ukrajina.
14:21 Ukrajina: Pri výbuchu rakety v Kramatorsku sa ľahko zranil nemecký novinár
Novinár nemeckého bulvárneho denníka Bild utrpel ľahké zranenie hlavy pri výbuchu, ktorý v meste Kramatorsk vo východoukrajinskej Doneckej oblasti spôsobil pád rakety. Informuje o tom v utorok spravodajská stanica Sky News.
Samotný novinár Björn Stritzel uviedol, že k výbuchu došlo v pondelok večer v čase, keď večeral v hoteli, kde bol ubytovaný. Podľa vlastných slov utŕžil len ranu na čele. Stritzel sa domnieva, že výbuch spôsobila raketa, ktorej cieľom mala byť s najväčšou pravdepodobnosťou neďaleká železničná stanica.
Sky News uvádza, že ide ten istý výbuch, ktorý sa objavil v živom vysielaní francúzskej televízie TMC. Raketa explodovala priamo za spravodajcom Paulom Gasnierom, ktorý mal práve živý vstup. Po výbuchu sa utekal skryť.
13:27 Teplé počasie zmiernilo záťaž na elektrickú sieť Ukrajiny
Neobvykle teplé počasie na Ukrajine uvoľňuje dopyt po elektrine. Štátny prevádzkovateľ elektrickej siete Ukrenerho v utorok informoval, že v dôsledku teplého počasia sa znížila spotreba elektriny. „Elektrárne vyrábajú dostatok elektriny na pokrytie záťaže. Okrem toho, pre jasné počasie v ranných a popoludňajších hodinách, je zvýšená výroba elektriny solárnymi elektrárňami,“ cituje spoločnosť spravodajský portál CNN.
Ukrenerho však uviedol, že do utorkového popoludnia obmedzenia elektriny znova zavedú, keďže sa cez deň zvýšil dopyt. Spoločnosť vyzvala Ukrajincov, aby spotrebovávali elektrinu rozumne. „Nezabúdame na ciele nepriateľa pripraviť Ukrajincov o svetlo a sme pripravení za každých okolností zasiahnuť a obnoviť poškodené,“ uviedla. Rusko cez zimu opakovane útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čím narúša dodávky elektriny, vody a tepla.
13:11 Francúzski novinári zachytili v živom vstupe raketový útok v Kramatorsku
Francúzski novinári pokrývajúci dianie na Ukrajine natočili počas živého vstupu raketový útok v Kramatorsku z 2. januára. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na web Európska pravda.
Paul Gasnier, Héloïse Grégoire a Théo Palfray sú na východe Ukrajiny a v pondelok sa z Kramatorsku v živom prenose pripojili do vysielania TF1-TMC. Keď však jeden z nich začal rozprávať so štúdiom, necelý kilometer od nich dopadla raketa. Explóziu zachytila aj kamera. Keď sa novinári presunuli na iné miesto, opäť sa spojili so štúdiom a opísali, čo sa stalo. Všetci sa podľa vlastných slov zľakli, no nikto neutrpel zranenia. Živé vysielanie sa uskutočnilo 2. januára okolo 20:00 parížskeho času a časť videa neskôr zverejnilo viacero ďalších médií.
12:27 Ruský raketový útok zničil zimný štadión v Donbase
Ruský raketový útok zničil v pondelok zimný štadión v meste Družkivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to Ukrajinský zväz ľadového hokeja, informuje v utorok agentúra Reuters s tým, že prvé správy hovorili v súvislosti s útokom aj o dvoch zranených. "Od začiatku vojny, tak už ruskí okupanti zničili päť zimných štadiónov," uviedol Ukrajinský zväz ľadového hokeja na platforme Telegram. Vymenoval pritom predošlé zničené štadióny, a to v mestách Melitopol, Mariupol, Severodoneck a Doneck.
Mesto Družkivka v roku 2014 nakrátko obsadili proruskí separatisti, ktorí v časti Doneckej oblasti vyhlásili tzv. "ľudovú republiku". Ukrajinská armáda mesto opäť dobyla v júli 2014. Tamojší štadión Altair odvtedy využíval ukrajinský hokejový klub Donbas (HC Donbass). Tento profesionálny klub mal predtým domovský štadión v Donecku, odkiaľ sa však po obsadení tohto mesta separatistami - ktorí ho ovládajú dodnes - presunul do Družkivky. Tamojšia hokejová aréna Altair bola teraz podľa vyjadrenia klubu zničená "v dôsledku raketovej paľby".
Generálny riaditeľ tohto klubu Fedor Iľenko na Facebooku uviedol, že išlo o "viac než len budovu". Dodal, že na štadióne sa konali aj medzinárodné hokejové turnaje či podujatia mladých krasokorčuliarov. "Išlo o stovky detských súťaží, desiatky medzinárodných turnajov," napísal.
11:42 Rusko v blízkej dobe zrejme nedosiahne prielom pri Bachmute, tvrdia Briti
Je nepravdepodobné, že by ruské sily v nadchádzajúcich týždňoch dosiahli „značný prielom“ pri východoukrajinskom meste Bachmut. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na utorkovú správu britského ministerstva obrany o vojne na Ukrajine. Moskva posiela značné množstvo vojakov a vybavenia na prienik do mesta, ktoré zostáva kľúčovou ukrajinskou baštou v Donbase.
Ruské sily a žoldnieri z Wagnerovej skupiny tam v polovici decembra pravdepodobne zvýšili frekvenciu útokov, no majú však „slabú podporu“ a Ukrajina tam za ostatných 10 dní vyčlenila „výrazné posily“, uvádza rezort. Ruské útoky sú podľa neho obmedzené a útočné operácie v oblasti sa teraz pravdepodobne vedú len na úrovni čaty alebo sekcie, čo znamená, že sa na nich podieľa menší počet vojakov. Obe strany majú veľa obetí, dodáva ministerstvo.
08:40 Februárový samit EÚ s Ukrajinou sa uskutoční v Kyjeve
Samit Ukrajiny a Európskej únie (EÚ) sa uskutoční 3. februára v Kyjeve. V pondelok o tom vo vyhlásení informoval úrad prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý o podujatí telefonoval so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen. Obe strany sa dohodli na zintenzívnení prípravných prác. Témou samitu bude finančná a vojenská podpora Ukrajiny zo strany EÚ, informuje na svojej webstránke denník Guardian.
Zelenskyj sa tiež poďakoval Von der Leyen za podporu a dodal, že finančná pomoc Únie v objeme 18 miliárd eur je „teraz extrémne dôležit
05:12 Ukrajinská polícia tvrdí, že v okolí Charkova objavila 25 ruských mučiarní
Ukrajinská polícia tvrdí, že od oslobodenia oblasti v okolí mesta Charkov na východe krajiny objavila 25 lokalít, kde ruskí vojaci počas okupácie zadržiavali a mučili civilistov. V pondelok to na sociálnej sieti Facebook uviedol šéf tamojšej polície Volodymyr Tymoško.
Niektorým väzňom dávali elektrické šoky a iní mali zlomené prsty, uviedol Tymoško.
Ako pripomenula DPA, ruské jednotky niekoľko mesiacov okupovali okolie Charkova, odkiaľ sa stiahli až začiatkom septembra po ukrajinskej protiofenzíve.
V oslobodenom regióne bolo odvtedy objavených 920 tiel civilistov vrátane 25 detí, dodal Tymoško. Podľa neho ich všetkých zabili ruskí vojaci.
Podľa vyšetrovania ukrajinských úradov ruské sily spáchali vojnové zločiny aj na iných okupovaných územiach. Po stiahnutí ruskej armády z mesta Buča pri metropole Kyjev objavili viac ako 400 tiel zabitých civilistov. Väčšina z nich zomrela násilnou smrťou. Vyšetrovanie naďalej prebieha, píše DPA.
02:33 Zelenskyj: Rusko plánuje dlhotrvajúci útok dronmi iránskej výroby
Rusko plánuje dlhotrvajúcu kampaň útokov s bezpilotnými lietadlami vyrobenými v Iráne, aby "vyčerpalo" Ukrajinu, uviedol v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Máme informácie, že Rusko plánuje zdĺhavý útok prostredníctvom bezpilotných lietadiel Šáhid. Pravdepodobne sa spolieha na vyčerpanie. Vyčerpanie našich ľudí, našej protivzdušnej obrany, nášho energetického sektora," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore k občanom.
Ukrajina preto podľa neho musí "konať a urobiť všetko pre to, aby teroristi" vo svojom pláne "zlyhali".
Zelenskyj povedal, že od začiatku roka 2023 bolo nad Ukrajinou zostrelených už viac ako 80 bezpilotných lietadiel. "Tento údaj sa môže v blízkej budúcnosti zvýšiť," dodal.
PONDELOK
22:18 Zalužnyj: Teraz je oslobodených 40 percent území, okupovaných počas ruskej invázie
Štyridsať percent území okupovaných Ruskom od 24. februára, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu, bolo za minulý rok oslobodených. V pondelok to oznámil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj.
"Ozbrojené sily oslobodili 40 percent území okupovaných počas tejto totálnej invázie a 28 percent všetkých území okupovaných Ruskom od roku 2014," uviedol v hodnotiacom príspevku o roku 2022 v aplikácii Telegram. Súčasná frontová línia je dlhá 1500 kilometrov, dodal generál.
Podľa Zalužného ukrajinské ozbrojené sily podstupujú výcvik na území 17 európskych krajín. "Vďaka zahraničným partnerom bolo možné vycvičiť vyše 20-tisíc vojakov," napísal a doplnil: "V roku 2022 bolo z oblastí nepriateľských akcií evakuovaných vyše 600-tisíc ľudí a boli doručené viac než dva milióny ton humanitárnej pomoci."
19:40 Ukrajinský útok spôsobil výpadok elektriny Brianskej oblasti v Rusku
Ukrajinský útok dronmi spôsobil v pondelok dočasný výpadok elektrickej energie v jednom z okresov v Brianskej oblasti na západe Ruska.
Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz v aplikácii Telegram oznámil, že ukrajinský útok dronmi sa odohral v pondelok ráno v Klimovskom okrese neďaleko hraníc s Ukrajinou.
"Následkom útoku bolo poškodené zariadenie na dodávky elektrickej energie," uviedol. Výpadok podľa Bogomaza trval niekoľko hodín a dodávky prúdu v oblasti obnovili po približne 12 hodinách.
Rusko v noci na pondelok opäť zaútočilo dronmi na viacerých miestach Ukrajiny. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že ruské útoky na túto metropolu spôsobili výpadky dodávok elektriny a vykurovania vo viacerých mestských častiach.
18:34 Kyjev sa prihlásil k smrtiacemu útoku na ruských vojakov v meste Makijivka
Kyjev sa v pondelok prihlásil k zodpovednosti za smrtiaci útok na ruské ozbrojené sily v meste Makijivka na východe Ukrajiny zo soboty na novoročnú nedeľu. Moskva predtým priznala, že pri útoku v tomto meste prišla o 63 vojakov.
"V noci 31. decembra bolo v meste Makyjivka vo východnej Doneckej oblasti zničených a poškodených do desať jednotiek nepriateľskej vojenskej výzbroje rôzneho typu," uviedol v oznámení generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Napísal tiež, že straty na životoch sa ešte len stanovujú.
Ukrajinská armáda už predtým uviedla, že pri novoročnom raketovom útoku, ktorý zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov v Makijivke v Doneckej oblasti, zahynulo približne 400 ruských vojakov. K útoku sa však vtedy Kyjev oficiálne neprihlásil, informoval len o počte obetí.
Útok potvrdila aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany však v pondelok oznámilo, že pri ňom zahynulo 63 ruských vojakov.
Proruská správa v oblasti taktiež uviedla, že útok si vyžiadal obete; Kyjevom uvádzaný počet ale nepotvrdila.
https://www.youtube.com/watch?v=OjjzuFWInPQ
17:51 Ukrajina oznámila, že vo vojne zatiaľ zahynulo vyše 100.000 ruských vojakov
Ukrajina v pondelok uviedla, že vo vojne dosiaľ zahynulo vyše 100.000 ruských vojakov. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.
Kyjev podľa správy spresnil, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára až do 2. januára bolo zabitých 107.440 ruských vojakov, pričom Ukrajinci zničili 3031 nepriateľských tankov.
Kyjev ani Moskva väčšinou nezverejňujú údaje o stratách v radoch vojakov, vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ Mychajlo Podoľak však začiatkom decembra oznámil, že od začiatku vojny prišlo o život do 13.000 ukrajinských vojakov.
Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, povedal, že zahynulo 10.000 až 13.000 vojakov - tieto údaje však nepotvrdila ukrajinská armáda, píše Sky News.
17:07 Kyjev tento mesiac očakáva prvú časť pomoci od EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok povedal, že Ukrajina v januári očakáva prvú tranžu zo sľúbeného podporného balíka od Európskej únie. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter poznamenal, že Ukrajina taktiež netrpezlivo čaká na dodanie školských autobusov, generátorov a modulových domov. „Cítime podporu a spoločne zvíťazíme,“ povedal Zelenskyj.
14:45 Ukrajinská armáda informuje o zabití stoviek ruských vojakov
Ukrajinské úrady tvrdia, že pri raketovom útoku v okupovanej Doneckej oblasti prišlo o život asi 400 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Ukrajinci zaútočili na budovu v meste Makijivka, kde boli umiestnené ruské sily. Počet obetí sa podľa BBC nepodarilo overiť. Proruské úrady pritom potvrdili útok aj obete, nie však ich počet.
Zástupca proruských úradov v okupovaných častiach Doneckej oblasti Daniil Bezsonov prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram informoval, že „odborné učilište dostalo na Silvestra, doslova o polnoci, obrovský zásah americkým HIMARS“, cituje CNN s tým, že na mieste boli podľa neho zranení i mŕtvi, no ich počty zatiaľ nie sú známe. Budova je podľa neho vážne poškodená. Útok potvrdila aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany však v pondelok oznámilo, že pri ňom zahynulo 63 ruských vojakov, píše AFP.
Prístup do okupovaných oblastí Ukrajiny je síce obmedzený, no útok medzičasom priznalo viacero ruských komentátorov a blogerov. Počet obetí by mal byť však podľa nich nižší ako uvádza ukrajinská strana. Podľa moderátora Vladimira Solovjova boli straty značné, ale neblížia sa k 400. Proruský komentátor Igor Girkin sa však vyjadril, že mŕtvych a zranených sú stovky, i keď presné číslo nie je známe, pretože veľký počet je stále nezvestný. Budova bola podľa neho takmer úplne zničená a obete boli najmä z radov nedávno zmobilizovaných vojakov. Škody podľa neho ešte zhoršila skutočnosť, že v rovnakej budove ako vojaci, bola uskladnená aj munícia. „Takmer všetko vojenské vybavenie, ktoré bolo hneď pri budove, bez akéhokoľvek maskovania, bolo tiež zničené,“ napísal na Telegrame. Podľa ukrajinskej armády bolo na mieste okrem 400 odhadovaných mŕtvych aj ďalších 300 zranených.
14:26 Proti územným ústupkom Rusku je 85 percent Ukrajincov
Až 85 percent Ukrajincov je presvedčených, že územné ústupky Rusku sú neakceptovateľné, „hoci by pre to vojna mohla trvať dlhšie“. Ukázal to prieskum Kyjivského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS). Len osem percent respondentov si myslí, že Ukrajina by sa mala vzdať teritória, aby „dosiahla mier a zachovala si nezávislosť“. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Inštitút uviedol, že vplyv na odpovede príliš nemalo to, akým jazykom respondenti hovoria. Proti územným ústupkom Rusku je 89 percent oslovených, ktorí hovoria po ukrajinsky, 76 percent tých, ktorí hovoria po rusky, a 86 percent bilingválnych. „Po desiatich mesiacoch vyčerpávajúcej a brutálnej vojny Ukrajinci zostávajú vytrvalí a odmietajú rozprávanie o nutnosti územných ústupkov,“ povedal zástupca šéfa Kyjivského medzinárodného inštitútu sociológie Anton Hrušeckyj.
14:12 Situácia v energetickom systéme Ukrajiny je pod kontrolou
Napriek škodám spôsobeným ruským útokom na energetickú infraštruktúru v noci na pondelok je situácia v ukrajinskom energetickom systéme úplne pod kontrolou. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na štátneho prevádzkovateľa elektrickej siete Ukrenerho.
Spoločnosť uviedla, že vo večerných hodinách sa vo všetkých oblastiach uskutočnia plánované odstávky elektriny, aby sa predišlo ďalším núdzovým situáciám. Ukrenerho tvrdí, že je to nevyhnutné z dôvodu obmedzení v prenosovej sústave, keďže po 11 raketových útokoch a 14 útokoch dronov nastali značné škody. V metropole Kyjev sa situácia s dodávkami elektriny skomplikovala, čo vyvolalo výpadky prúdu. Na poškodených miestach momentálne trvajú opravy.
11:48 Zelenskyj v prvom príhovore v roku 2023 vyzdvihol pocit jednoty v krajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj využil svoj prvý príhovor v novom roku, aby podčiarkol „pocit jednoty“ v krajine, v kontraste so strachom, ktorý podľa neho cítia v Rusku. Informuje o tom spravodajský portál CNN. „Náš pocit jednoty, autentickosti, života samotného – toto všetko je v dramatickom kontraste so strachom, ktorý prevláda v Rusku,“ vyjadril sa Zelenskyj v nedeľu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.
„Boja sa. Môžete to cítiť. A majú prečo sa báť. Pretože prehrávajú. Drony, rakety, nič ďalšie im nepomôže. Pretože my sme spolu. A oni sú spolu len so strachom,“ pokračoval. Zelenskyj zároveň zablahoželal ukrajinským silám k zostreleniu 45 dronov Šáhid, ktoré Rusi vypustili v prvú noc roka. „Ruskí teroristi boli patetickí a vstúpili do tohto roku rovnakí. Naši obrancovia boli úžasní a 1. januára sa ukázali veľmi dobre,“ povedal ďalej. Následne poďakoval všetkým, ktorí „každý deň a každú noc bojujú proti nepriateľovi na fronte“, a tiež pracovníkom v energetike a verejných službách, ktorí obnovujú infraštruktúru poškodenú ruskými útokmi.
11:41 Ruské silvestrovské útoky na Kyjev si vyžiadali druhú obeť
Ruské útoky na Kyjev počas Silvestra si vyžiadali už druhú obeť. Utŕženým zraneniam podľahol v pondelok ráno 46-ročný muž. Oznámil to kyjevský starosta Vitalij Kličko. Informuje o tom televízia CNN. "Jedna z obetí ruského útoku na hlavné mesto z 31. decembra dnes ráno zomrela," uviedol Kličko v príspevku na platforme Telegram. Dodal, že tento 46-ročný muž bol vo vážnom stave hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Celkovo tak podľa kyjevského starostu zahynuli pri silvestrovských ruských útokoch na metropolu dvaja ľudia. Zranenia utrpelo 20 osôb, z ktorých bolo 14 hospitalizovaných, zatiaľ čo zvyšných šiestich ošetrili na mieste. Kličko tiež uviedol, že pri útokoch boli vážne poškodené aj viaceré školské budovy.
10:24 Ukrajinská armáda zostrelila desiatky dronov, v Kyjeve došlo k výpadkom prúdu
Rusko v noci na pondelok opäť zaútočilo dronmi na viacerých miestach Ukrajiny. Kyjev ráno informoval, že desiatky bezpilotných lietadiel zostrelila ukrajinská armáda. Píše o tom agentúra AP. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že podľa ukrajinskej protivzdušnej obrany "smerovalo na Kyjev" v noci približne 40 tzv. samovražedných dronov a všetky boli zničené. Nad Kyjevom bolo podľa neho zostrelených 22 dronov, tri ďalšie boli zničené v Kyjevskej a 15 v susedných oblastiach. Kličko dodal, že v ukrajinskom hlavnom meste bolo poškodené jedno zo zariadení infraštruktúry a v jednej mestskej časti došlo k výbuchu, po ktorom skončil v nemocnici 19-ročný muž. AP uvádza, že bezprostredne nebolo zrejmé, či tieto incidenty spôsobili zmienené drony alebo iné zbrane.
Útoky spôsobili v Kyjeve výpadky dodávok elektriny a vykurovania vo viacerých mestských častiach, uviedol ďalej podľa agentúry DPA Kličko s tým, že k narušeniu dodávok pitnej vody nedošlo. V Kyjevskej oblasti bol tiež zasiahnutý "objekt kritickej infraštruktúry" aj obytné budovy. "Rusi spustili niekoľko vĺn útokov dronmi Šahíd cielených na zariadenia kritickej infraštruktúry," povedal tamojší gubernátor Olexij Kuleba.
Sedem dronov zostrelili v Mykolajivskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kim. Tri ďalšie bezpilotné lietadlá a jedna raketa boli zostrelené v Dnepropetrovskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko s tým, že cieľom týchto útokov bola energetická infraštruktúra. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila už počas silvestrovskej noci desiatky samovražedných dronov iránskej výroby a rakiet, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov.
05:48 Na severovýchode Kyjeva hlásili výbuchy po ďalšom ruskom útoku
Ukrajinská metropola Kyjev čelila v noci na pondelok ďalšiemu ruskému vzdušnému útoku. Zranenia utrpela jedna osoba, uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Kličko na sociálnej sieti napísal, že výbuchy zaznamenali v mestskej časti ležiacej na severovýchode Kyjeva. Dodal, že záchranné zložky sú na ceste. V meste zneli protiletecké sirény. Miestne úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali v úkrytoch.
Kličko uviedol, že na mestskú časť dopadli trosky zneškodneného dronu, píše agentúra Reuters. Pri výbuchu utrpel zranenia 19-ročný muž, ktorý bol hospitalizovaný. Trosky zasiahli cestu a poškodili jednu budovu, priblížili úrady.
02:50 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusom spôsobila v Bachmute značné straty
Ukrajinská armáda tvrdí, že spôsobila výrazné straty ruským vojenským jednotkám v malom meste Bachmut na východe Ukrajiny, kde už celé mesiace prebiehajú intenzívne boje.
Hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Červatko v nedeľu večer povedal, že pri bojoch o kontrolu nad týmto mestom bolo v priebehu soboty zabitých približne 170 ruských vojakov a najmenej 200 ďalších utrpelo zranenia.
Moskva sa k informácií dosiaľ nevyjadrila, pričom ako podotýka DPA, takéto údaje z bojiska je často nemožné bezprostredne potvrdiť.
Ruské sily sa už dlho snažia získať Bachmut ležiaci v Doneckej oblasti, ktorého dobytie by malo pre Moskvu symbolický význam. DPA uvádza, že podľa analytikov má pritom toto mesto len malú strategickú hodnotu. Akýkoľvek prienik v tejto oblasti by však ruským jednotkám umožnil postup hlboko za ukrajinské línie.
00:14 Gubernátor: Rusko zaútočilo dronmi na juh Ukrajiny
Rusko spustilo ďalší vzdušný útok na juh Ukrajiny, uviedol v nedeľu gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na tlačovú agentúru Ukrinform.
Gubernátor v príspevku na sociálnej sieti napísal, že neďaleko mesta Mykolajiv spozorovali dve skupiny kamikadze dronov. Na juhu Ukrajiny zneli v nedeľu aj protiletecké sirény.
Rusi zaútočili počas silvestrovskej noci na Ukrajinu desiatkami kamikadze dronov iránskej výroby a rakiet. Mnohé z nich boli vystrelené na Kyjev a druhé najväčšie mesto Charkov.
Ukrajinská armáda oznámila, že v noci na nedeľu zostrelila 45 dronov. Kyjevská polícia zverejnila fotografiu jedného zo zneškodnených bezpilotných lietadiel, na ktorom bol nápis "Šťastný nový rok" v ruštine.
NEDEĽA
20:52 Podoľak: Rusko už nemá vojenské ciele, chce zabiť čo najviac civilistov
Nová vlna ruských útokov na ukrajinské mestá počas silvestrovskej noci dokazuje, že Rusko už nemá žiadne vojenské ciele a pokúša sa len usmrtiť čo najviac civilistov. Uviedol to v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Michajlo Podoľak, ktorého citovala agentúra DPA.
Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že celkovo pri nich zahynuli štyria ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia.
"Masové ostreľovanie centier veľkých miest na Ukrajine v noci z 31. decembra na 1. januára demonštruje ďalšiu zmenu v charaktere vojny," napísal na Twitteri poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.
Táto zmena podľa Podoľaka spočíva v tom, že Rusko už v rámci pokračujúcej agresie voči Ukrajine "nemá žiadne vojenské ciele. Snaží sa zabiť len čo najviac civilistov a zničiť čo najviac civilných objektov".
18:49 Šéf NATO vyzval Západ, aby zvýšil výrobu zbraní pre Ukrajinu
Západní spojenci musia v nadchádzajúcich mesiacoch zvýšiť výrobu zbraní, aby plne zabezpečili zásobovanie Ukrajiny vo vojne proti Rusku, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Správu na svojom webe v nedeľu priniesla stanica Sky News.
Počas bojov na Ukrajine sa podľa Stoltenberga spotrebúva "enormné množstvo" munície, pričom ruský prezident Vladimir Putin sa zjavne pripravuje na dlhý konflikt.
Stoltenberg tiež povedal, že členovia Severoatlantickej aliancie musia udržiavať vlastné zásoby zbraní a zároveň pokračovať v dodávkach potrebnej výzbroje pre vládu v Kyjeve.
"Pre delostrelectvo potrebujeme enormné množstvo munície, náhradné diely, údržbu," uviedol šéf NATO pre nedeľňajší program rozhlasovej stanice BBC Radio 4. "Je to obrovská úloha. Musíme zvýšiť výrobu, a to presne spojenci z NATO aj robia."
Stoltenberg dodal, že hoci Ukrajinci mali v posledných týždňoch v bojoch prevahu, objavujú sa náznaky toho, že sa ruské sily preskupujú, aby podnikli novú ofenzívu.
14:37 Ruské novoročné útoky na Ukrajinu cielili na výrobu dronov, tvrdí Moskva
Moskva v nedeľu vyhlásila, že jej novoročné vojenské údery na Ukrajinu boli zamerané proti výrobe dronov. Podľa ruského ministerstva obrany sa nimi podarilo zmariť plány Kyjeva na "teroristické útoky" proti Rusku. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruské sily počas Silvestra a Nového roka útočili na Ukrajinu raketami a dronmi. Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu oznámili, že podľa aktualizovaných údajov zahynuli traja ľudia a 50 ďalších utrpelo zranenia.
Rusko v pondelok a vo štvrtok oznámilo zostrelenie dronov neďaleko vojenskej základne Engeľs. Táto základňa strategických bombardérov sa nachádza stovky kilometrov od ukrajinskej hranice.
Začiatkom decembra hlásila Moskva útok sovietskymi dronmi na letisko Engeľs a ďalšiu základňu v Riazanskej oblasti.
13:31 Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už viac než 8,83 milióna ľudí
Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,83 milióna ľudí, oznámila v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.
Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu soboty približne 14.000 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.
Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15.000 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,04 milióna jedincov.
Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.
11:27 Ukrajina: Protivzdušná obrana zostrelila v noci 45 dronov
Ukrajinská protivzdušná obrana zničila počas novoročnej noci 45 dronov, ktorými Rusko útočilo na krajinu. Oznámila to v nedeľu ráno armáda v Kyjeve.
Podľa vyhlásenia ukrajinských vzdušných síl zostrelili 13 bezpilotných lietadiel iránskej výroby v sobotu večer a ďalších 32 po polnoci. Ukrajinskí predstavitelia však neuviedli, či niektoré drony zasiahli svoje ciele.
Veliteľ kyjevskej polície Andrij Nebytov zverejnil na sociálnej sieti fotografiu jedného zo zostrelených dronov, na ktorom bol nápis "Šťastný nový rok" v ruštine.
Na Silvestra útočila ruská armáda na Ukrajinu 20 raketami, z ktorých väčšinu podľa Kyjeva zostrelili. Cieľom útokov bola ukrajinská metropola i ďalšie mestá. Hlásili po nich najmenej jedného mŕtveho a desiatky zranených.
08:01 V prvých hodinách nového roka bolo počuť výbuchy v Kyjeve i inde na Ukrajine
Väčšie množstvo výbuchov bolo počuť po polnoci v prvých hodinách nového roka v Kyjeve i iných častiach Ukrajiny. Na mnohých miestach krajiny zneli aj protiletecké sirény, píše agentúra Reuters.
Niektori obyvatelia Kyjeva vyšli na balkóny svojich bytov a za zvuku sirén skandovali "Sláva Ukrajine! Sláva hrdinom!" priblížili Reutersu očití svedkovia.
V centre hlavného mesta zničili úlomky rakety zneškodnenej ukrajinskými ozbrojenými silami jedno auto, avšak zranenia či obete na ľudských životoch predbežne hlásené neboli, oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko.
Vojenská správa Kyjeva informovala, že zničených bolo 23 Ruskom odpálených alebo vypustených "leteckých cieľov".
0:57 Zelenskyj v novoročnom príhovore: Ukrajina bude bojovať až do svojho víťazstva
Ukrajina bude bojovať proti invázii ruskej armády, až kým nezvíťazí. Vo svojom sobotňajšom novoročnom prejave, v ktorom vzdal aj hold všetkým, čo bránia svoju vlasť, to podľa agentúry AFP povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Bojujeme a budeme bojovať aj naďalej. Až kým nezvíťazíme," vyhlásil. Krátko po tom, čo Ukrajinu zasiahla ďalšia vlna ruských raketových útokov, Zelenskyj vyzdvihol všetkých, ktorí sú zapojení do jej obrany.
"Chcem vám všetkým povedať: Ukrajinci, ste neuveriteľní! Pozrite sa, čo sme urobili a čo robíme: Ako naši vojaci od prvých dní drvia túto 'druhú najsilnejšiu armádu sveta'. Ako naši ľudia zastavili ich techniku a pechotu...,“ povedal Zelenskyj.
"Vo veľkej vojne sa nedejú malé veci," pokračoval. "Nič nie je zbytočné. Každý z nás je bojovník. Každý z nás je vpredu. Každý z nás je pilierom obrany. Bojujeme ako jeden tím — celá krajina, všetky naše regióny. Obdivujem vás všetkých. Chcem poďakovať každému neporaziteľnému regiónu Ukrajiny."
Zelenskyj zverejnil podobne ladené príhovory aj na platformách Telegram a Instagram.
"Šťastný nový rok! Rok nášho víťazstva," zaželal Ukrajincom v príhovore na Telegrame.
SOBOTA
19:30 Rusko a Ukrajina si pred príchodom nového roka vymenili vojnových zajatcov
Domov sa podľa Kyjeva vrátilo 140 ukrajinských vojakov, Moskva oznámila príchod 82 Rusov. Vracajúcich sa Rusov, prevažne zranených vojakov, okamžite letecky prepravili do Moskvy, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Medzi prepustenými Ukrajincami bolo osem žien i zranení ľudia a bojovníci z prístavného mesta Mariupol.
19:26 Zelenskyj ďakoval Scholzovi za zmenu postoja Nemecka
„Dodávky zbraní, ochrana pre viac než milión Ukrajincov, vaše predsedníctvo v (skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta) G7 so zameraním na Ukrajinu, finančná a technická pomoc a kandidátsky štatút na vstup do EÚ,“ spresnil Zelenskyj v nemčine na Twitteri, za čo je Nemecku vďačný.
17:53 Zelenskyj: Ukrajina neodpustí Rusku jeho agresiu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že jeho krajina neodpustí Rusku jeho agresiu. Vyjadril sa tak po tom, ako Moskva krátko pred Novým rokom podnikla ďalšiu sériu raketových útokov. Rusko v sobotu odpálilo na Ukrajinu viac ako 20 rakiet, z nich 12 podľa ukrajinskej armády zostrelila protivzdušná obrana. Pri útokoch zahynul najmenej jeden človek v Kyjeve a desiatky ľudí utrpeli zranenia.
"Tentoraz je hromadný raketový útok Ruska úmyselne zameraný na obytné oblasti, vôbec nie na našu energetickú infraštruktúru," uviedol v tvíte ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Vojnový zločinec Putin 'oslavuje' Nový rok zabíjaním ľudí," dodal a zopakoval výzvu, aby Rusko zbavili stáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN.
17:46 Putin mal novoročný prejav, obvinil Západ z agresie
Putin prejav predniesol z vojenskej základne, kde za ním stáli vojaci, podľa ruských médií bojujúci na Ukrajine. Jeho novoročný príhovor dosiaľ obvykle nahrávali na pozadí zasneženého Kremľa.
"Bol to rok ťažkých, nevyhnutných rozhodnutí, najdôležitejších krokov k získaniu plnej suverenity Ruska a silnej konsolidácie našej spoločnosti," vyhlásil Putin.
"Západ klamal o mieri, ale pripravoval sa na agresiu, a dnes to už otvorene priznáva, bez rozpakov," tvrdil tiež šéf Kremľa s tým, že západné krajiny "cynicky využívajú Ukrajinu a jej obyvateľov na oslabovanie a rozdeľovanie Ruska".
17:20 Rusko v sobotu vypálilo na Ukrajinu viac ako 20 riadených striel, z toho 12 zneškodnili Ukrajinci
V sobotu to oznámil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj. Dodal, že šesť rakiet bolo zostrelených nad hlavným mestom Kyjev. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko oznámil, že starší človek zomrel v Solomianskom rajóne na juhozápade mesta, kde tiež hospitalizovali tri zranené ženy. Medzi zranenými v inej časti mesta je podľa neho aj japonský novinár. Útoky a následné požiare i zranených hlásili aj v Mykolajivskej oblasti na juhu a Chmeľnyckej, Žytomyrskej a Vinnyckej oblasti na západe krajiny.
14:15 Najmenej desať výbuchov v Kyjeve
V Kyjeve sa v sobotu ozvalo najmenej desať výbuchov, informoval starosta mesta Vitalij Kličko. "Jeden z výbuchov sa ozval medzi obytnými budovami v Solomianskom rajóne," uviedol Kličko na Telegrame. Ďalšie výbuchy zaznamenali v Pečerskom a Holosijvskom rajóne. O život prišla najmenej jedna osoba, niekoľko ich bolo zranených.
7:42 Ruská armáda sa po vojne na Ukrajine bude zotavovať najmenej päť rokov. Ak nie desať, tvrdí ukrajinský minister
"Podľa poznatkov vyplývajúcich zo zistení NATO utrpeli Rusi ťažké strany v tankoch, delostrelectve, obrnených vozidlách i vojakoch," citoval ukrajinský minister obrany Olexija Reznikova denník Ukrajinska pravda.
"Regulárne ozbrojené sily Ruskej federácie by sa mohli obnoviť (do stavu pred inváziou) najskôr do piatich rokov, a možno až za desať rokov," odhadol ukrajinský minister obrany. To isté podľa neho platí pre raketový potenciál Ruska. K stratám ukrajinských ozbrojených síl sa Reznikov nevyjadril. Ukrajina tvrdí, že ruská armáda prišla už o 100.000 svojich vojakov.
PIATOK
21:46 Britský historik: Vojna na Ukrajine sa do pol roka skončí
Ruská invázia na Ukrajinu by sa do budúceho leta mohla skončiť, domnieva sa britský historik Ian Kershaw.
"Na jar uvidíme, či sú Ukrajinci s podporou Západu pripravení na novú ofenzívu, ktorou by mohli útočníkov zatlačiť späť. Ak to bude ten prípad, tak by sme na jar alebo v lete mohli byť na ceste k riešeniu," povedal 79-ročný Kershaw v rozhovore pre piatkové internetové vydanie denníka Süddeutsche Zeitung.
Súčasnú opotrebovávaciu vojnu podľa neho " ťažko znášajú obe strany". "Preto sa domnievam, že vojna sa do pol roka skončí," konštatoval britský historik.
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Kershawa dostal do pozície, ktorú nikdy nepredvídal. "Teraz je vo vojne, ktorú nemôže vyhrať a ktorá je veľmi nákladná a škodlivá," podotkol.
Kershaw tvrdí, že treba počkať, v akom stave budú ozbrojené sily na oboch stranách na konci tejto zimy. "Pre Ukrajinu to bude veľmi ťažká zima, ale samozrejme aj pre mnohých Rusov," povedal.
Vojna proti susednej krajine má aj pre Moskvu dlhodobé dôsledky, uviedol Kershaw. "Rusko je teraz izolované, aspoň v Európe. V tomto zmysle bolo rozhodnutie o invázii na Ukrajinu drahým rozhodnutím. Zmení Európu — ako presne, zatiaľ nemožno predvídať," uzatvoril britský historik.
19:24 V Mariupole podľa Ruska zahynulo 3000 civilistov – vinný je vraj Kyjev
Niekoľko mesiacov po krvavom dobytí ukrajinského prístavného mesta Mariupol zverejnilo Rusko v piatok prvýkrát svoj odhad obetí s tým, že tam zahynulo 3000 civilistov.
Škody, ktoré v meste vznikli počas obliehania Mariupola, vyčíslila ruská vyšetrovacia komisia na 176 miliárd rubľov (2,3 milióna eur).
Moskva pripisuje zodpovednosť za obete i škody Kyjevu. Medzinárodné organizácie, naopak, vinia Rusko z početných vojnových zločinov, ktorých sa vraj dopustilo pri obsadení Mariupola.
Boje o toto prístavné mesto v Doneckej oblasti na Ukrajine vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára. Poslední obrancovia mesiace obliehaného mesta padli do ruského zajatia 20. mája.
Kyjev tvrdí, že v dôsledku nepretržitej delostreleckej paľby a humanitárnej núdze, ktorá vznikla v dôsledku ruského obliehania, prišli o život desaťtisíce tamojších civilistov.
19:04 Po vyhlásení mobilizácie sa Ukrajinu pokúsilo nelegálne opustiť vyše 12.000 ľudí
Ukrajinská štátna pohraničná služba informovala, že od 24. februára sa územie Ukrajiny pokúsilo nelegálne opustiť viac ako 12.000 osôb, na ktoré sa vzťahovala všeobecná mobilizácia vyhlásená v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom. Vo svojej správe to v piatok uviedla britská stanica BBC.
Pripomenula, že od prvého dňa vojny, ktorá sa začala 24. februára inváziou ruských jednotiek, je na Ukrajine vyhlásené stanné právo a všeobecná mobilizácia.
V praxi to znamená, že muži vo veku od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Existujú však výnimky – týkajú sa napríklad osamelo žijúcich otcov, mužov nespôsobilých na vojenskú službu, ale aj osôb, ktorých práca zahŕňa prekračovanie hraníc – ide napríklad o vodičov z povolania alebo námorníkov, objasnila BBC.
Pohraničná služba Ukrajiny v piatok informovala, že od začiatku vojny začala v súvislosti s mobilizáciou viac ako 2100 trestných konaní, napríklad pre nelegálnu prepravu osôb cez hranice, falšovanie dokladov a vyhýbanie sa nástupu do vojenskej služby. Odsúdených bolo medzičasom 350 občanov Ukrajiny.
17:19 Samozvané republiky v ukrajinskom Donbase prijali nové "ústavy", tvrdí Rusko
Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), samozvané republiky na východe Ukrajiny v súčasnosti okupované a anektované Ruskom, prijali v piatok nové "ústavy", uviedli ruské médiá.
"Dnes sme účastníkmi historickej udalosti. Táto etapa znamená návrat Donbasu do lona ruskej kultúrno-historickej tradície, naplnenie našich nádejí, dosiahnutie cieľa, na ktorom sme pracovali dlhých osem rokov," citovali ruské médiá úradujúceho lídra DĽR Denisa Pušilina.
Za prijatie ústavy hlasovalo na schôdzi 76 poslancov a parlament LĽR prijal novú ústavu republiky jednomyseľným hlasovaním 43 poslancov, uvádza TASS.
Ruský prezident Vladimir Putin "anektoval" štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – v septembri po fingovaných "referendách" o pričlenení sa k Rusku, pripomína The Guardian. Predtým však akúkoľvek formu legitímnej autority doneckej a luhanskej republike uznali len tri členské štáty Organizácie Spojených národov (OSN) – Rusko, Sýria a Severná Kórea.
16:05 Ukrajina od začiatku vojny eviduje 15.000 nezvestných
Tisícky vojakov a civilistov sú na Ukrajine od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vedené ako nezvestné, uviedla v piatok poradkyňa ukrajinského prezidenta Aľona Verbytská.
Rusko potvrdilo 3392 ukrajinských vojnových zajatcov, medzi ktorými sú aj civilisti, povedala Verbytská, ktorá sa angažuje ako ombudsmanka pre práva ukrajinských vojakov, pre médiá skupiny Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND).
"Na Ukrajine však v súčasnosti evidujeme 15.000 ľudí ako nezvestných, vrátane mnohých civilistov," dodala. Osud týchto ľudí je podľa nej neznámy. "Nevieme, čo sa s nimi stalo," podotkla. "Nachádzajú sa v ruskom zajatí, boli unesení z Ruskom obsadených území či boli už dávno zabití?" spýtala sa Verbytská s tým, že táto neistota je ťažká predovšetkým pre rodinných príslušníkov nezvestných.
15:13 Bielorusko hovorí po náleze rakety o možnej provokácii Kyjeva
Ministerstvo obrany v Minsku hovorí po objavení rakety protivzdušného systému na bieloruskom území o možnej provokácii Kyjeva. Vyplýva to z jeho stanoviska zverejneného v piatok, informovala agentúra DPA.
"Buď bola táto neriadená strela vypálená neúmyselne v dôsledku zlého výcviku posádky, alebo bola raketa poškodená, alebo ide o úmyselnú provokáciu ukrajinských ozbrojených síl," napísal vo vyhlásení ministerstva veliteľ bieloruskej protivzdušnej obrany Kiryl Kazancav.
Bieloruské médiá priniesli správy, podľa ktorých vo štvrtok dopoludnia dopadla na územie krajiny zostrelená raketa systému protivzdušnej obrany S-300.
14:29 Bývalý moskovský rabín: Židia by mali opustiť Rusko, kým môžu
Bývalý hlavný moskovský rabín Pinchas Goldschmidt, ktorý žije v exile, povedal, že Židia by mali opustiť Rusko, kým ešte môžu – prv než sa stanú obetnými baránkami utrpenia spôsobeného vojnou na Ukrajine. Správu publikoval denník Guardian. Ruská vláda sa podľa Goldschmidta vždy, keď bol politický systém v krajine v nebezpečenstve, usilovala presunúť hnev a nespokojnosť davov na židovskú komunitu. "Pozorovali sme to v cárskych časoch i na konci stalinistického režimu," povedal pre The Guardian rabín.
V období, keď sa Rusko vracia k novému typu Sovietskeho zväzu, je podľa neho pozorovateľný nárast antisemitizmu. "Preto som presvedčený, že najlepšia možnosť pre ruských Židov je odísť," dodal. Goldschmidt v júli odstúpil z postu hlavného moskovského rabína a opustil Rusko po tom, ako odmietol podporiť ruskú inváziu na Ukrajinu, píše Guardian.
"Na vedúce osobnosti komunity bol vyvíjaný nátlak, aby podporili vojnu, a ja som to odmietol urobiť. Odstúpil som, pretože pokračovanie v pozícii hlavného rabína Moskvy by bolo problémom pre komunitu z dôvodu represívnych opatrení voči disidentom," dodal. V Ruskej federácii, ktorá má približne 145 miliónov obyvateľov, v súčasnosti žije len približne 165-tisíc Židov, píše Guardian. Denník pripomína výsledky sčítania obyvateľstva z roku 1926, podľa ktorého žilo v Sovietskom zväze 2,672 milióna Židov – z nich 59 percent na Ukrajine.
13:17 Ukrajina očakáva v roku 2023 dodanie 12 ďalších provizórnych mostov z Česka
Webová stránka tlačovej agentúry Ukrinform v piatok informovala, že Ukrajina očakáva v roku 2023 dodanie 12 ďalších provizórnych mostov z Českej republiky. Citovala pritom Andrija Ivka, zástupcu šéfa Ukrajinskej štátnej agentúry ciest a diaľnic (Ukravtodor).
Ivko na jednom podujatí povedal: "Od júla nám Česko odovzdalo šesť takýchto konštrukcií a štyri z nich sme už nainštalovali na štátnych hlavných cestách v Kyjevskej, Čerkaskej a Charkovskej oblasti. Plánujeme namontovať dva ďalšie mosty v Chersonskej oblasti. Na budúci rok očakávame dodanie ďalších 12 podobných mostov z Českej republiky."
11:07 Rusko chce podľa Putina posilniť vojenskú spoluprácu s Čínou
Ruský prezident Vladimir Putin povedal v piatok čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, že má záujem posilňovať vojenskú spoluprácu s Čínou. Ocenil aj úsilie oboch krajín odolávať vplyvu Západu. Správu publikovali agentúry AFP a Reuters. "Usilujeme sa posilniť spoluprácu medzi ozbrojenými silami Ruska a Číny," povedal Putin počas videorozhovoru s najvyšším čínskym predstaviteľom. Takisto ocenil úsilie Moskvy a Pekingu brániť sa "neslýchanému tlaku a provokáciám" zo strany Západu.
Ruský prezident tiež povedal, že na jar 2023 očakáva návštevu Si Ťin-pchinga v Rusku, približuje Reuters. Táto návšteva bude podľa jeho slov verejným prejavom solidarity Pekingu v období, keď Rusko podniká vojenskú operáciu na Ukrajine. Si Ťin-pching povedal, že Čína je objem strategickej spolupráce s Ruskom pripravená zvýšiť v dôsledku "náročnej" situácie vo svete.
10:32 Zelenskyj zverejnil snímky ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v piatok na sociálnej sieti Telegram sériu fotografií ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii. Zároveň pripojil odkaz v ukrajinčine i angličtine. Informácie priniesla webová stránka britského denníka Guardian. "Bojujeme za Ukrajinu, za hodnoty, ktoré spájajú Európu a demokratický svet, za spoločnú hodnotu života. Za všetko, čo sa teroristický štát pokúša zničiť," napísal v aktuálnom predkoncoročnom období Zelenskyj.
"Nie je to ľahké, je to ťažké, ale som si istý, že to prekonáme a ruská agresia zlyhá, takže všetci ostatní prípadní agresori sveta sa neodvážia zopakovať to, čo robia Rusi," dodal ukrajinský prezident. Rusko napadlo susednú Ukrajinu 24. februára; nevyprovokovaná vojna tam trvá už desať mesiacov. Rusko na fronte nedosahuje úspechy, aké plánovalo, a v poslednom čase podniká rozsiahle útoky predovšetkým na životne dôležitú civilnú infraštruktúru. Západ Moskvu obviňuje z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
10:00 Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA. "Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru," povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.
Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. "Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina," zdôraznil pre DPA. Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. "Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov," povedal Stoltenberg.
Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN. "Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac," doplnil v interview. "Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral."
08:46 Británia dodala Ukrajine detektory kovov a súpravy na deaktivovanie bômb
Británia v piatok oznámila, že dodala Ukrajine vyše tisíc detektorov kovov a sto súprav na deaktivovanie bômb, ktoré pomáhajú čistiť mínové polia. Ide o najnovšiu britskú dodávku vojenskej pomoci tejto krajine napadnutej Ruskom, uviedla agentúra Reuters.
"Používanie pozemných mín Ruskom a útočenie na civilnú infraštruktúru ukazujú šokujúcu krutosť Putinovej invázie," uviedol v oznámení britský minister obrany Ben Wallace. "Tento najnovší balík podpory Spojeného kráľovstva pomôže Ukrajine bezpečne čistiť pôdu a budovy, keď naspäť dobýja svoje právne uznávané územie," dodal Wallace.
07:44 Rusi podľa ukrajinskej armády presmerovávajú zdroje do boja o Bachmut
Ruské sily podľa ukrajinskej armády presmerovali zdroje do bitky o kľúčové mesto Bachmut v Doneckej oblasti, no nepodarilo sa im postúpiť. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Zástupca náčelníka hlavnej operačnej správy ukrajinského generálneho štábu Oleksij Hromov sa počas štvrtkového brífingu vyjadril, že situácia na východe zostáva pre ukrajinské sily zložitá, keďže Rusi vykonávajú ofenzívne akcie na viacerých frontoch, vrátane Bachmutu, Avdijivky a smerom na Kupjansk, ktorý bol oslobodený v septembri.
„Hlavné snahy nepriateľa sa sústredia v smere na Bachmut,“ skonštatoval Hromov s tým, že obrancovia v okolí Bachmutu odolávajú až 20 nepriateľským útokom denne. „V záujme sústredenia delostrelectva okolo Bachmutu nepriateľ v posledných týždňoch úmyselne zredukoval počet útokov na pozície našich jednotiek v smere na Cherson a Zaporižžie, pričom muníciu posielajú smerom na Bachmut a Lyman,“ opísal. CNN pripomína, že Lyman ukrajinské sily oslobodili koncom septembra.
00:43 Zelenskyj: Väčšina Ukrajiny je po ruských útokoch bez elektriny
Väčšina Ukrajiny je po štvrtkových ruských útokoch bez elektrickej energie. Informoval o tom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, uviedla agentúra AFP. "Vo väčšine regiónov na Ukrajine sú hlásené výpadky prúdu. Situácia je ťažká najmä v Kyjeve a Kyjevskej oblasti, Ľvovskej oblasti, v Odese, Chersone, Vinnycii a Zakarpatskej oblasti," uviedol Zelenskyj. Podľa ukrajinského prezidenta sa Rusko každým útokom "vnára stále hlbšie do slepej uličky a má tiež menej a menej rakiet". Dodal, že "štatút najväčšieho teroristického štátu na svete bude mať ďalekosiahle následky" pre Rusko aj jeho obyvateľov.
Agentúra AFP pripomína, že Ukrajina hlásila vo štvrtok ráno nový rozsiahly raketový útok Ruska. Vo viacerých mestách bolo počuť výbuchy, podľa úradov v dôsledku zostreľovania rakiet systémom protivzdušnej obrany. Podľa predbežných odhadov ukrajinského generálneho štábu bolo územie Ukrajiny napadnuté riadenými strelami typu Ch-101/Ch-555, Kalibr, Ch-22 a Ch-32, protiradarovými strelami Ch-31P, ako aj bezpilotnými lietadlami Šáhid 131/136.
20:42 Za sabotáž hrozí v Rusku po novom aj doživotie
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok podpísal zákon, podľa ktorého môže byť sabotáž potrestaná až doživotným väzením. Týmto federálnym zákonom sa do trestného zákonníka pridávajú tri nové paragrafy. Podľa jedného z nich sa napomáhanie pri sabotáži trestá buď väzením na 10 až 20 rokov alebo doživotím. Za výcvik na účely sabotáže alebo organizovanie sabotáže hrozí trest 15 až 20 rokov väzenia alebo doživotie. Účasť v sabotážnej skupine môže byť súdom potrestaná piatimi až desiatimi rokmi väzenia.
Po tom, ako Rusko koncom februára rozpútalo vojnu na Ukrajine, regióny Ruska zachvátila vlna podpaľačských útokov. Ich terčom boli vojenské správy, odvodové centrá či iné administratívne budovy. Do leta sa intenzita týchto útokov znížila, ale po vyhlásení takzvanej čiastočnej mobilizácie v druhej polovici septembra sa podpaľačské útoky obnovili s novou silou.
Podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona do začiatku novembra zaznamenali v Rusku najmenej 75 útokov na administratívne budovy a v 52 prípadoch boli cieľom podpaľačstva vojenské správy a centrá pre nábor do armády.
20:00 Raketa v Bielorusku mohla byť provokáciou z Ruska, tvrdí Ukrajina
Ukrajina vo štvrtok uviedla, že dopad rakety na územie v západnej časti Bieloruska mohol byť aj "zámernou provokáciou" zo strany Ruska. Ukrajinské ministerstvo obrany súčasne vyjadrilo pripravenosť vykonať vyšetrovanie, a to aj za účasti expertov "z radov štátov, ktoré nie sú spojené s podporou Ruska ako teroristického štátu".
Vo vyhlásení sa pripomína, že "Ukrajina naďalej odoláva ruskému barbarstvu a agresii, pričom využíva svoje bezpodmienečné právo na sebaobranu". Kyjev si podľa vyhlásenia tiež uvedomuje "zúfalé a tvrdohlavé snahy Kremľa zatiahnuť Bielorusko do jeho agresívnej vojny proti Ukrajine", preto ukrajinská strana "nevylučuje úmyselnú provokáciu zo strany teroristického štátu Rusko". Ukrajinské ministerstvo obrany objasňuje, že Rusko mohlo vytýčiť takú trasu pre svoje riadené strely, aby vyprovokovalo ich neutralizáciu vo vzdušnom priestore nad územím Bieloruska.
18:41 Za znesvätenie stuhy sv. Juraja hrozí v Rusku pokuta alebo päť rokov väzenia
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za znesvätenie stuhy sv. Juraja, ktorá bola aj zákonom uznaná za jeden zo symbolov vojenskej slávy. Za verejné znesvätenie stuhy sv. Juraja hrozí pokuta vo výške päť miliónov rubľov (vyše 42-tisíc eur) alebo päť rokov odňatia slobody.
Akákoľvek aktivita využívajúca symboly stuhy sv. Juraja na účely, ktoré nesúvisia s historickou pamäťou, nebude dovolená. Úrady však stuhy budú môcť v rámci širokej škály podujatí použiť. Stuha sv. Juraja ako symbol víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sa v Rusku začala používať od polovice nultých rokov 21. storočia a postupne sa zmenila na symbol lojality k politike Kremľa.
18:08 Bielorusi žiadajú od Ukrajincov vysvetlenie
Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v súvislosti s dopadom rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany neďaleko mesta Brest na západe Bieloruska. Ukrajinskému veľvyslancovi "vyjadrili dôrazný protest v spojitosti s odpálením protilietadlovej riadenej strely systému S-300 z územia Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Minsku.
Minsk žiada od Kyjeva, aby celú udalosť okamžite vyšetril a varoval, že incidenty tohto druhu sa nesmú opakovať, pretože by mohli mať "katastrofálne dôsledky".
16:00 Ruské ministerstvo obrany: Strely Kalibr sa nikdy neminú
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok na svojej stránke na platforme Telegram zverejnilo koláž s vystrelenou riadenou strelou Kalibr doplnenú o text "Kalibr sa nikdy neminie". Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá poznamenala, že táto koláž bola zrejme zverejnená namiesto komentára k najnovšiemu vývoju vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Podľa BBC ruská armáda vo štvrtok v ďalšej vlne raketových útokov vystrelila na ciele na Ukrajine 69 rakiet. Kyjev informoval, že ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 54 z nich. Terčom týchto masívnych úderov boli viaceré regióny Ukrajiny vrátane hlavného mesta Kyjev a lokalít na západe krajiny.
Kalibr je riadená strela s plochou dráhou letu, ktorá bola prvýkrát verejne predstavená v roku 1993. Ruská armádu ju aktívne využíva od rozpútania vojny na Ukrajine. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Rusko je schopné vyrobiť až 100 takýchto rakiet ročne. Kalibr však vyžaduje aj súčasti, na ktorých dovoz do Ruska sa vzťahujú západné sankcie. Medzi nimi sú aj mikročipy.
15:07 Putin dozeral na uvedenie nových vojnových lodí do prevádzky
Ruský vodca Vladimir Putin dozeral na uvedenie nových vojnových lodí do prevádzky a sľúbil ďalšie posilnenie ruského námorníctva. Medzi novými plavidlami sú korveta, mínolovka a jadrová ponorka Generalissimus Suvorov vyzbrojená medzikontinentálnymi balistickými raketami Bulava s jadrovou hlavicou. Ponorka je šiesta z novej triedy Borej, ktorá sa pridala k ruskému námorníctvu. Počas štvrtkového podujatia tiež spustili na vodu rovnakú ponorku Imperátor Alexander III., ktorú plánujú uviesť do prevádzky po testoch.
„Urýchlime a zvýšime objemy výstavby lodí rôznych projektov, vybavíme ich najmodernejšími zbraňami a uskutočníme operačný a bojový výcvik s využitím skúseností získaných počas špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Putin odkazujúc na ruskú vojnu na Ukrajine. „Zaistí to bezpečnosť Ruska na desaťročia dopredu,“ dodal.
13:50 Štvrtkový ruský útok je jeden z najmasívnejších od začiatku vojny, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany
Najnovšia vlna ruských raketových útokov, ktorá vo štvrtok otriasla mestami a dedinami naprieč Ukrajinou, bola jedna z „najmasívnejších“ od začiatku vojny. Ako referuje spravodajský web CNN, na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany. „Ruskí teroristi si ponechali jeden z najmasovejších raketových útokov od začiatku rozsiahlej invázie na posledné dni roka. Snívajú o tom, že Ukrajinci budú oslavovať Nový rok v tme a chlade. Ale nedokážu poraziť ukrajinský ľud,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Podľa predbežných správ ukrajinského letectva ruské sily odpálili 69 riadených striel, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 54 z nich. Letectvo uviedlo, že odrazilo aj útoky iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré sú navrhnuté tak, aby explodovali pri kontakte s cieľmi. Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak predtým vo svojom príspevku na Twitteri uviedol, že Rusko pri útoku odpálilo viac ako 120 rakiet. Neuviedol však ďalšie podrobnosti. Povedal akurát to, že cieľom útoku bolo „zničiť kritickú infraštruktúru a hromadne zabiť civilistov“.
13:37 Ukrajinská raketa údajne dopadla na územie Bieloruska, hlásia médiá
Na územie Bieloruska údajne dopadla ukrajinská raketa z protiraketového systému S-300. TASR správu prevzala vo štvrtok z webovej stránky stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na bieloruskú agentúru Belta. Incident sa odohral medzi 10.00 h a 11.00 h miestneho času (12.00 h – 13.00 h SEČ) a v tom istom časovom intervale Rusko vypálilo smerom na Ukrajinu množstvo rakiet, píše agentúra Reuters.
Bieloruské ministerstvo obrany vyšetruje, či bieloruský systém protivzdušnej obrany raketu zostrelil, alebo či išlo o pochybenie. Agentúra Belta zverejnila fotografiu, na ktorej sú podľa nej na prázdnom poli časti strely odpálenej systémom S-300. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podľa správ miestnych médií požiadal "skupinu špecialistov", aby incident vyšetrila, píše Sky News. Ukrajina sa ešte k záležitosti nevyjadrila.
13:06 Pri dôležitej leteckej základni ďaleko od Ukrajiny zneškodnili neznámy objekt
Protivzdušnú obranu vo štvrtok aktivovali na základni Engeľs v juhoruskej Saratovskej oblasti, kde sú umiestnené strategické lietadlá ruských ozbrojených síl. Nachádza sa stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Obrana tam zničila "neznámy objekt", oznámili oblastní predstavitelia. Správu priniesla tlačová agentúra AFP. "Systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Engeľskom okrese v strednej časti ruskej Saratovskej oblasti," napísal na sociálnych sieťach jej gubernátor Roman Busargin a dodal, že systém zneškodnil neidentifikovaný objekt.
Ruská protivzdušná obrana už cez Vianoce 26. decembra zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k tejto leteckej základni na juhu Ruska. Ministerstvo obrany v Moskve vtedy spresnilo, že ukrajinský dron zostrelili v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engeľs. Dodalo, že pád vraku dronu spôsobil smrteľné zranenia trom ruským technikom na letisku.
Letecká základňa Engeľs, ktorá je jednou z dvoch ruských základní určených pre strategické bombardéry, leží pri mestách Engeľs a Saratov približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od frontovej línie na Ukrajine je vzdialená stovky kilometrov, píše tlačová agentúra Reuters. K útoku na túto vojenskú základňu prišlo aj 5. decembra, keď bol podniknutý úder aj na ďalšiu základňu v ruskej Riazanskej oblasti. Ukrajina sa k útokom v Rusku verejne neprihlásila, no nazvala ich "karmou" za inváziu z 24. februára.
10:04 Kličko: Ruské útoky zranili v Kyjeve najmenej troch ľudí
Nová vlna rozsiahlych ruských útokov na Ukrajinu zo štvrtka rána si v hlavnom meste Kyjev vyžiadala najmenej troch zranených ľudí, oznámil starosta Vitalij Kličko. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "Momentálne sú v Kyjeve traja zranení vrátane jedného 14-ročného dievčaťa. Všetkých ošetrujú v nemocnici," uviedol starosta na sociálnej sieti. Dodal, že dvoch ľudí zachránili zo súkromného domu, ktorý zavalili trosky.
Kličko krátko predtým podľa agentúry DPA informoval, že v centre metropoly bolo počuť niekoľko silných výbuchov, podrobnosti neposkytol. Upozornil však pred prípadnými výpadkami elektriny a vyzval obyvateľov, aby si nabili mobilné telefóny a urobili zásoby vody. Ukrajina hlásila vo štvrtok ráno nový mohutný raketový útok Ruska. Vo viacerých mestách bolo počuť výbuchy, podľa úradov v dôsledku zostreľovania rakiet systémom protivzdušnej obrany.
Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč na sociálnej sieti napísal, že na územie Ukrajiny smerovalo vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Sirény leteckého poplachu zneli podľa neho po celej krajine. Ďalší poradca ukrajinského prezidenta, Mychajlo Podoľak, uviedol, že na Ukrajinu bolo vypálených vyše 120 ruských rakiet.
08:34 Raketové útoky zasiahli aj Ľvov, oznámil starosta
Nové rozsiahle raketové útoky, ktoré vo štvrtok ráno zasiahli Ukrajinu, postihli aj mesto Ľvov. Informoval o tom starosta mesta Andrij Sadovyj, ktorého citovala webová stránka britskej spravodajskej televízie Sky News. Sadovyj na Twitteri napísal: "Ľvov zasiahlo päť rakiet. Príslušné (pohotovostné) služby boli vyslané na miesto. Zisťujeme ďalšie informácie." Ľvov sa nachádza na západe Ukrajiny približne 65 kilometrov od poľských hraníc a pred bojmi doň ušlo mnoho civilistov, ktorí odtiaľ často pokračujú v ceste do Poľska.
Ukrajina hlásila vo štvrtok ráno nový rozsiahly raketový útok Ruska. Vo viacerých mestách bolo počuť výbuchy, podľa úradov v dôsledku zostreľovania rakiet systémom protivzdušnej obrany. Informácie publikovali agentúry Reuters, AFP a AP. Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč na sociálnej sieti napísal, že na územie krajiny smeruje vo viacerých vlnách vyše 100 striel. Sirény leteckého poplachu zneli podľa neho po celej Ukrajine. Explózie bolo podľa spravodajcu agentúry Reuters a miestnych médií počuť v Kyjeve i v mestách Žytomyr a Odesa.
07:46 Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku: Mier nepadá z neba
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Olexij Makejev vyzval na ďalšiu pomoc svojej krajine v boji proti ruskej invázii. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. "Mier nepadá z neba. Teba oň bojovať. A práve to robia Ukrajinci v mene všetkých Európanov," povedal Makejev novinám z nemeckej mediálnej spoločnosti Funke Mediengruppe; jeho vyjadrenia zverejnili vo štvrtok. Ukrajinci by privítali "viac odvahy a odhodlania od našich spojencov a partnerov", uviedol veľvyslanec.
Medzi cieľmi na rok 2023 Makejev vymenoval "úplné oslobodenie našej krajiny od ruských okupantov, obnovu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny, návrat našich krajanov domov, opätovné vybudovanie našej krajiny a ďalší pokrok v začleňovaní do EÚ a NATO". Takisto znovu poprosil o ďalšie dodávky zbraní, "aby sa na Ukrajine zachránilo ešte viac civilistov".
07:32 Lavrov odmietol Zelenského mierový plán a Kyjev označil za nepripravený rokovať
Rusko nebude považovať mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za základ pre ďalšie rokovania; Moskva sa zároveň domnieva, že Kyjev ešte stále nie je pripravený na skutočné mierové rozhovory. Povedal to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informuje o tom Reuters odvolávajúc sa na ruskú agentúru RIA Novosti. Lavrov tiež nazval "ilúziou" myšlienku, že s pomocou Západu dôjde k vytlačeniu Ruska z Krymu a východnej Ukrajiny.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zavrhol už v stredu Zelenského desaťbodový mierový plán – s tým, že návrh na ukončenie konfliktu na Ukrajine musí prihliadať aj na novú "realitu" a na pripojenie štyroch ukrajinských administratívnych oblastí k Rusku. Rusko vyhlásilo po sporných septembrových referendách, ktoré odsúdil Západ aj Kyjev, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Ruská armáda pritom ani jednu z týchto oblastí úplne neovláda.
06:39 Francúzsky minister obrany uistil Kyjev o neochvejnej podpore
Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu prisľúbil v stredu Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, ako aj neochvejnú podporu svojej krajiny. Do Kyjeva pricestoval prvýkrát od vtedy, ako sa v máji zhostil svojho úradu. Agentúra AFP pripomína, že Francúzsko už Kyjevu poskytlo napríklad húfnice Caesar a zriadilo tiež fond vo výške 200 miliónov eur určený na nákup vojenského vybavenia pre Ukrajinu priamo od francúzskych výrobcov.
Lecornu v stredu novinárom v Kyjeve povedal, že Francúzsko pomôže Ukrajine s údržbou už zaslaných zbraní. Zároveň hovoril aj o zmienenom fonde. Ten by sa podľa jeho slov mohol využiť na nákup zbraní ako napríklad rakiet typu Mistral, ktoré by poskytovali Ukrajine ochranu pred dronovými útokmi. "Francúzsko si vybralo niekoľko spôsobov, ako pomáhať Ukrajine," povedal Lecornu. "Údržba toho, čo už Ukrajina dostala, je rovnako dôležitá, ako nová technika," dodal francúzsky minister.
04:41 Moskva dosiahne vytýčené ciele na Ukrajine vďaka svojej trpezlivosti, vyhlásil šéf ruskej diplomacie
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov je presvedčený, že Moskva dosiahne na Ukrajine svoje ciele vďaka "trpezlivosti a vytrvalosti". Lavrov sa takto podľa agentúry AFP vyjadril v rozhovore, ktorý v stredu odvysielala ruská štátna televízia. "Som presvedčený, že vďaka našej vytrvalosti, trpezlivosti a odhodlaniu budeme brániť ušľachtilé ciele, ktoré sú životne dôležité pre náš ľud a našu krajinu," povedal šéf ruskej diplomacie.
"Neponáhľame sa... Chceli by sme čo najskôr ukončiť túto vojnu, ktorú Západ pripravoval... a rozpútal proti nám prostredníctvom Ukrajiny," uviedol Lavrov. "Sme trpezliví národ. Budeme chrániť našich krajanov, občanov a územia, ktoré boli po stáročia ruskými," dodal. Ruský minister zahraničných vecí v televízii podľa agentúry DPA tiež povedal, že ruská armáda pracuje na nových plánoch na dosiahnutie prerušenia dodávok zbraní a munície, ktoré dostáva Ukrajina zo zahraničia. "Pozorujeme, že Ukrajina dostáva stále viac a viac lepších západných zbraní," uviedol.
STREDA
22:06 Vo Francúzsku zadržali ukrajinského oligarchu podozrivého zo sprenevery
Francúzske orgány činné v trestnom konaní zadržali ukrajinského oligarchu a bývalého poslanca Kosťantyna Ževaha, ktorý je na Ukrajine stíhaný pre podozrenie zo sprenevery 113 miliónov dolárov zo svojej banky. Banka skrachovala v roku 2015. Ako v stredu informovala agentúra AFP, Ževaha zadržali v utorok večer v juhofrancúzskom lyžiarskom stredisku Courchevel. Kyjev tohto 48-ročného muža zaradil na zoznam hľadaných osôb v roku 2021.
K Ževahovmu zatknutiu došlo na základe žiadosti Ukrajiny. Ukrajinská generálna prokuratúra súčasne žiada Ževahovo vydanie, na ktoré musí súd vo Francúzsku reagovať do desiatich dní. Ževaho je momentálne v predbežnej vydávacej väzbe. Pred odvolací súd vo Francúzsku predstúpi 5. januára 2023, uviedla v stredu príslušná prokuratúra. Podľa časopisu Forbes má Ževahov majetok v súčasnosti odhadovanú hodnotu 1,3 miliardy dolárov. Vlani to bolo 2,3 miliardy dolárov. Ževaho je väčšinovým akcionárom ťažobnej spoločnosti Ferrexpo, kótovanej na burze v Londýne, ktorá vyrába pelety zo železnej rudy a počas vojny na Ukrajine zápasí s ťažkosťami.
18:16 Ukrajina: Úrady v Odese chystajú demontáž pamätníka ruskej cárovnej
V juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa začali v stredu ráno demontovať drevené oplotenie okolo pamätníka ruskej cárovnej Kataríne II. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s odvolaním sa na miestne médiá.
RFE/RL na ich základe pripomenula, že mestské zastupiteľstvo Odesy už 30. novembra podporilo návrhy na demontáž pamätníkov postavených ruskému vojenskému veliteľovi Alexandrovi Suvorovovovi a zakladateľom Odesy — ide o súsošie známejšie ako pamätník Kataríne II.
K možnej demontáži týchto pamätníkov sa v ankete vyjadrili aj samotní obyvatelia Odesy, pričom podľa primátora Hennadija Truchanova väčšina z nich tento návrh podporila.
Podľa RFE/RL ruský prezident Vladimir Putin 27. októbra vo svojom príhovore na konferencii známej ako Valdajské fórum v odpovedi na otázku o Odese povedal: "Ako viete, Odesu založila Katarína II. a ani krajní nacionalisti sa neodvážia zbúrať pomník zakladateľovi mesta."
18:05 Zelenskyj: Ukrajina pomohla Západu nájsť sa – tým, ako kladie odpor Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v stredu pred poslancami ukrajinského parlamentu s každoročným posolstvom. Tento svoj prejav avizoval deň predtým vo večernom videopríhovore.
Podľa poslanca Jaroslava Železňaka sa začiatok prejavu oddialil pre letecký poplach. Zelenského prejav trval asi 50 minút, informovala britská stanica BBC.
Ukrajinský prezident vyhlásil, že tým, ako sa Ukrajina postavila Rusku na odpor, pomohla "Západu nájsť sa a zbaviť sa strachu z Ruska".
"Počas desiatich mesiacov tohto roka sme pomohli všetkým. Pomohli sme Západu opäť sa nájsť, vrátiť sa na globálnu scénu a pocítiť, o koľko je silnejší. Nikto na Západe sa už Ruska nebojí a ani sa ho báť nikdy nebude," zdôraznil Zelenskyj, citovaný stanicou BBC na základe správy agentúry Ukrinform.
"Bola to Ukrajina, kto zjednotil Európsku úniu... Európa teraz bráni samu seba a zdoláva krízy. A to aj napriek kolosálnym zdrojom, ktoré Rusko vrhlo na rozbitie nášho kontinentu," pokračoval Zelenskyj.
Poznamenal, že po vypuknutí vojny európske štáty prehodnotili svoj postoj aj ku koncepcii neutrality, zmenili svoje zákony a zahraničnopolitické tradície a Ukrajine aktívne pomáhajú.
16:44 Ruskí blogeri vraj dostávajú mocenské pozície, aby ich Putin dostal na svoju stranu
Kremeľ zosilňuje úsilie dostať na svoju stranu vojenských blogerov a ponúka im mocenské pozície. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého to umožňuje Moskve „posilniť niektoré elementy oficiálnej rétoriky“ prostredníctvom populárnych kanálov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Jeden ruský vojenský bloger, ktorého ruský prezident Vladimir Putin menoval do ruskej rady pre ľudské práva, hlásal oficiálne vyhlásenie rady, že nedostala žiadne informácie o násilnej mobilizácii zajatcov k účasti vo vojne, píše ISW. Ďalší bloger, ktorý získal miesto v Putinovej mobilizačnej pracovnej skupine, zas vyjadril nadšenie z možnosti predniesť svoje obavy priamo ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi počas prvého stretnutia pracovnej skupiny 28. decembra. „Ponukou týchto pozícií vo vláde Kremeľ presadzuje autocenzúru a predstavuje svoje naratívy niektorým osobnostiam v priestore vojenských blogerov. Putinovo vymenovanie týchto vojenských blogerov do oficiálnych pozícií tiež naznačuje, že súhlasí s ich extrémnymi a niekedy genocídnymi vyhláseniami,“ uvádza inštitút.
Do informačnej sféry Kremľa je podľa ISW čiastočne integrovaných najmenej sedem najprominentnejších vojenských blogerov. Kremeľ by z toho mohol „významne profitovať“, ale je nepravdepodobné, že Putin „skrotí celú komunitu“.
15:19 Niektorí Čečeni chcú pred ruským odvodom ujsť do Únie
Do Bosny a Hercegoviny tento týždeň dorazila skupina etnických Čečenov, ktorí sa chcú z balkánskej krajiny dostať do Európskej únie (EÚ), aby sa vyhli odvodu do ruskej armády a poslaniu do bojov na Ukrajine. Skupina asi 50 ľudí, najmä z ruskej Čečenskej republiky, sa zhromaždila pri bosnianskej severozápadnej hranici s Chorvátskom, ktoré je členom EÚ, informovalo v stredu bosnianske ministerstvo bezpečnosti. „Chcú sa dostať do Európskej únie, pretože podľa vlastných slov utekajú pred vojenským odvodom“ v Rusku, pokračovalo ďalej ministerstvo.
Občania Ruskej federácie môžu do Bosny vstúpiť bez víz a môžu v krajine zostať maximálne 90 dní v rámci 180-dňového obdobia. Na vstup do Chorvátska, ktoré sa 1. januára stane členom európskeho schengenského priestoru, však musia mať platné víza. Medzi Čečenmi, ktorí sa zhromaždili pri hraničnom priechode Maljevac, sú aj rodiny s deťmi. Mnohí z nich podľa vlastných slov dúfali, že ich vpustia do Chorvátska, no tamojšia pohraničná stráž väčšinu z nich vracia naspäť. Podľa bosnianskych médií prišli Čečeni do Bosny zo Srbska, ktoré aj napriek vojne naďalej prijíma priame lety z Ruska.
12:20 Poľsko chápe snahu Ukrajiny vylúčiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN
Návrh Ukrajiny vylúčiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN nie je prekvapením, keďže Moskva napadnutím Ukrajiny zničila poriadok a bezpečnosť, vyhlásil v stredu námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz. Správu priniesla tlačová agentúra PAP. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok oznámil, že Ukrajina iniciovala proces zameraný na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN i zo samotnej Organizácie Spojených národov.
Przydacz v stredu povedal, že "Rusko pošliapalo všetky záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva zavedeného v systéme OSN". Podľa Przydacza Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa stalo ničiteľom poriadku a stability namiesto toho, aby ich chránilo. Námestník poľského ministra zahraničných vecí tiež vyhlásil, že tento systém OSN je zastaraný, pretože odráža sféry vplyvu z roku 1945.
11:19 Záporožskú elektráreň navštívil popredný Putinov poradca
Jeden z najmocnejších kremeľských poradcov Sergej Kirijenko navštívil na juhu Ukrajiny Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), obsadenú ruskou armádou. Oznámil to v stredu predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov, informuje agentúra Reuters. Kirijenko je v súčasnosti poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina pre vnútropolitické záležitosti a v minulosti pôsobil aj ako šéf ruskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energetiku Rosatom. Podľa Rogova záporožskú elektráreň navštívil, aby skontroloval jej bezpečnosť. "Segej Kirijenko navštívil jadrovú elektráreň – skontroloval bezpečnosť zariadenia a pracovné podmienky zamestnancov Rosatomu," uviedol Rogov na sociálnej sieti Telegram.
K príspevku zverejnil Rogov aj fotografiu, na ktorej je Kirijenka vidno pred záporožskou elektrárňou. ZAES pritom leží na území administratívnej jednotky Záporožská oblasť, ktorú Rusko po vyhlásení sporných referend tento rok v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.
11:12 Pre Rusko bude prioritou držať front v oblasti mesta Kreminna, tvrdia Briti
Pre Rusko podľa britského ministerstva obrany pravdepodobne bude prioritou držať frontovú líniu v oblasti mesta Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V aktualizácii správy o vývoji vojny na Ukrajine britský rezort obrany uviedol, že Rusko „na fronte v Luhanskej oblasti pravdepodobne posilňuje sektor mesta Kreminna." Informuje o tom portál news.sky.com.
„Mesto Kreminna je relatívne zraniteľné odvtedy, ako ukrajinské sily v októbri postúpili cez mesto Lyman. Rusko buduje rozsiahlu novú obranu v tejto oblasti a pravdepodobne pre neho bude prioritou držať tam front," konštatuje ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva. „Táto oblasť je logisticky dôležitá pre ruský front v Donbase," dodal rezort.
09:08 Ukrajinský vojenský expert: Boje na Ukrajine sa zintenzívnili
Ruská armáda vypálila v uplynulých 24 hodinách v ukrajinskom meste Cherson 33 rakiet na civilné ciele. Oznámila v stredu ráno ukrajinská armáda. Boje na Ukrajine pritom zosilneli, keď Rusko v snahe dobyť späť niektoré mestá vyslalo na frontovú líniu tanky a ozbrojené vozidlá, približuje ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov. Informuje o tom agentúra Reuters. Generálny štáb ukrajinskej armády v správe o situácii na bojovom poli v stredu ráno uviedol, že Rusko útočí na obývané oblasti ležiace na pravom brehu rieky Dneper neďaleko mesta Cherson mínometmi a delami.
"Čo sa týka frontovej línie, nastala len veľmi malá zmena, avšak nepriateľ zvýšil svoj tlak, a to aj čo sa týka počtu mužov a typu a kvality (vojenského) vybavenia," uviedol vojenský analytik Ždanov. Zároveň dodal, že boje zosilneli po tom, čo do nich Rusko vyslalo ozbrojené vozidlá a tanky. Najťažšie boje prebiehajú v súčasnosti vo východoukrajinskom meste Bachmut a tiež severnejšie v mestách Svatove a Kreminna, kde sa ukrajinskí vojaci snažia prelomiť ruskú obranu, píše Reuters. Zároveň dodáva, že z Bachmutu, kde pred inváziou žilo asi 70-tisíc ľudí, sa stalo mesto duchov.
09:01 Mobilizovaní ruskí vojaci budú mať právo na bezplatné zmrazenie spermií
Ruskí vojaci, ktorí boli zmobilizovaní do vojenskej operácie na Ukrajine, budú mať právo dať si bezplatne zmraziť spermie v kryobankách. V stredu o tom informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS, ktorú citovala webová stránka britského denníka Guardian. TASS s odvolaním sa na predsedu Ruského združenia právnikov Igora Trunova uviedla, že ministerstvo zdravotníctva reagovalo na jeho výzvu o finančnú pomoc z rozpočtu v tomto pláne.
Ministerstvo "sa rozhodlo zaviesť možnosť finančnej podpory z ruského federálneho rozpočtu na bezplatné uchovanie a skladovanie zárodočných buniek (spermií) tých občanov, ktorí sú mobilizovaní do špeciálnej vojenskej operácie (na Ukrajine) v období rokov 2022–24", uviedol Trunov. Rodiny môžu využiť uskladnený biomateriál tiež bezplatne, ak sa v ich povinnom zdravotnom poistení uvádza, že na to majú nárok.
08:44 Ruská armáda poškodila na Ukrajine viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry
Ruská invázia na Ukrajine doteraz poškodila najmenej 702 zariadení kritickej infraštruktúry. Uviedol to prvý námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne a mosty. Celkovo ruské útoky zničili viac ako 35-tisíc objektov, dodal Jenin. Informuje o tom web Kyiv Independent.
06:33 Kyjev musí rátať s výpadkami elektriny počas celej zimy
Obyvatelia Kyjeva budú musieť až do konca zimy počítať s náhlymi výpadkami elektriny, upozornila v utorok administratíva ukrajinského hlavného mesta. Informuje agentúra DPA.
"Budeme musieť žiť za týchto podmienok celú zimu," uviedol námestník šéfa kyjevskej administratívy Petro Pantelejev pre ukrajinskú televíziu. Dodávky elektriny v Kyjeve i ďalších ukrajinských mestách sú výrazne obmedzované v dôsledku ruských raketových útokov. Elektrikári nepretržite pracujú na oprave systému, situácia však zostáva ťažká, priznal Pantelejev. Kapacity nie sú podľa neho postačujúce predovšetkým počas pracovných dní, kedy je zvýšená spotreba elektriny.
21:27 Na samite Spoločenstva nezávislých štátov sa rozdávali "prstene moci"
Účastníci neformálneho samitu lídrov krajín združených v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) si z Petrohradu odniesli ako dar "klubové prstene" s rokom 2023, ktoré boli špeciálne vyrobené na túto príležitosť. V utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bol jediným z deviatich účastníkov samitu, ktorý si prsteň nastokol na prst.
Na stretnutí v Petrohrade sa okrem Lukašenka a ruského prezidenta Vladimira Putina zúčastnili aj lídri Azerbajdžanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. V strede takzvaného klubového prsteňa je znak SNŠ. Obvod prsteňa tvorí nápis „Šťastný nový rok 2023“, uviedla RFE/RL s odvolaním sa na spravodajský web Fontanka. Medzičasom sa novinári u hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova zaujímali o jeho názor na tvrdenia, že prstene darované Putinom sú prirovnávané k "prsteňom moci" zo Stredozeme — fiktívneho sveta v ságe J. R. R. Tolkiena. "Čo tam po prsteňoch. To je len taký novoročný suvenír. Nie je tam nič zvláštne," povedal Peskov.
21:13 Ruská armáda pri ostreľovaní Chersonu zasiahla pôrodnicu
Pri ostreľovaní ruskou armádou dostala v utorok zásah aj pôrodnica v juhoukrajinskom meste Cherson. V čase útoku sa v nej nachádzalo päť žien po pôrode. Nikto však nebol zranený. Podľa americkej spravodajskej televízie CNN o tom informoval námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.
Vo svojom videostatuse na platforme Telegram Tymošenko vyhlásil, že ruská armáda ostreľovala objekt, kde sa "dnes narodili dve deti. Pred útokom lekári ukončili cisársky rez. V zariadení je päť žien, ktoré sú krátko po pôrode. Ako zázrakom nebol nikto zranený." Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny medzičasom prostredníctvom siete Facebook uviedol, že došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry v osade Antonivka v Chersonskej oblasti i v samotnom meste Cherson a tiež k zraneniam v radoch civilného obyvateľstva.
18:18 Putin zakázal vývoz ropy do krajín, ktoré zaviedli cenový strop
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal nariadenie zakazujúce vývoz ropy a ropných produktov do krajín, ktoré zaviedli cenový strop na ruskú ropu. Informuje o tom britská televízia Sky News a agentúra Reuters. Zákaz exportu ropy nadobudne účinnosť 1. februára 2023 a má trvať päť mesiacov do 1. júla 2023. O tom, kedy vstúpi do platnosti aj zákaz vývozu ropných produktov, ešte rozhodne ruská vláda.
Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, bol stanovený na 60 USD (56,48 eura) za barel (159 litrov) a platí od 5. decembra. Putinov dekrét zverejnený na vládnom portáli a webovej stránke Kremľa sa prezentuje ako priama reakcia na "nepriateľské konanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom, Spojených štátov a zahraničných krajín a medzinárodných organizácií".
"Dodávky ropy a ropných produktov zahraničným entitám a jednotlivcom sú zakázané, ak sa v kontraktoch na tieto dodávky počíta s použitím mechanizmu fixácie maximálnej ceny," uvádza sa v dekréte. Ten priamo menuje Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré uvalili cenový strop. Dekrét tiež obsahuje klauzulu, že Putin môže zákaz v špeciálnych prípadoch zrušiť. Zákaz vývozu ropy začne platiť 1. februára, ale dátum zákazu exportu ropných produktov stanoví vláda.
Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop má zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.
EÚ sa dohodla, že od polovice januára bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sledovala jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou. Prehodnocovanie cenového stropu je špecifickým mechanizmom EÚ a zmena stropu bude vyžadovať jednohlasné schválenie všetkých členských krajín. Ak sa zmena schváli v rámci EÚ, potom sa o nej bude diskutovať na úrovni skupiny G7. Európska únia (vrátane Slovenska ako členského štátu EÚ), Británia, Austrália, Kanada, Japonsko a USA zaviedli pred niekoľkými týždňami cenový strop na dovážanú ruskú ropu vo výške 60 dolárov za barel. EÚ zároveň zaviedla embargo na dovoz ruskej ropy po mori.
18:15 Ukrajinský minister energetiky sa obáva možného ruského bombardovania na Silvestra
Situácia s dodávkami energií na Ukrajine je v dôsledku neustáleho rizika ruského bombardovania naďalej „veľmi zložitá“. Vyjadril sa tak ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko, pričom upozornil na možné „maximálne škody na energetickom systéme“ počas Silvestra. Informuje o tom spravodajský portál CNN. V utorok sa Haluščenko vo vysielaní tamojšej televízie vyjadril, že Ukrajina sa pokúša využiť čas medzi ruskými útokmi na redukciu energetického deficitu zvyšovaním produkcie elektriny a tiež zvyšovaním kapacity na jej distribúciu. Dodal pritom, že počas sviatkov môže byť riziko bombardovania vyššie.
„Pretrváva pocit, že (Rusi) si nerozmysleli pokračujúce bombardovanie nášho energetického systému. Sú viazaní určitými dátumami. Myslím, že jedným z takýchto dátumov, keď sa pokúsia spôsobiť čo najväčšie škody na našom energetickom systéme, môže byť Nový rok,“ vyjadril sa s tým, že je zložité čokoľvek plánovať, pretože nie je možné predvídať rozsah ďalšieho bombardovania a škôd, ktoré spôsobí.
17:51 Opát kyjevskej lavry obvinil Zelenského z vyvíjania tlaku na veriacich
Opát Kyjevsko-pečerskej lavry, metropolita Pavel, sa obrátil na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského so žiadosťou, aby ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) neboli odobraté dva chrámy, ktoré na území kláštorného komplexu v Kyjeve využíva na základe zmluvy o prenájme uzavretej so štátom. Ako v utorok uviedlo Rádio Sloboda (RFE/RL), metropolita Pavel zverejnil video, v ktorom informuje, že riaditeľ štátnej rezervácie Kyjevsko-pečerská lavra mu oznámil, že po 31. decembri už kňazi UPC "nemajú právo prekročiť prah refektára a Katedrály Nanebovzatia Panny Márie" v kláštornom komplexe.
Metropolita upozornil, že o tom nedostal písomné oznámenie, ktoré bolo treba poslať mesiac vopred. Prenájom oboch objektov sa UPC končí 31. decembra, dodalo RFE/RL. Vo svojom videoposolstve metropolita apeluje na Zelenského, aby ľuďom na Ukrajine nespôsoboval ďalšie trápenie a traumu. Argumentuje, že "v čase vojny, nešťastia a smútku, keď ľudia hladujú v mraze a bez svetla, im netreba zobrať aj vieru". "Chcete ľuďom vziať aj vieru? Chcete nám vziať poslednú nádej? Nerobte to," prosí duchovný. Metropolita tiež žiada Zelenského, aby zabezpečil, že "tí ľudia, ktorí nemajú s cirkvou nič spoločne, nebudú určovať, kedy sláviť Vianoce a do ktorého chrámu ísť".
16:12 Kazašské firmy poskytli ukrajinskému zdravotníctvu 41 generátorov
Kazašské firmy poskytli ukrajinským zdravotníckym zariadeniam v súvislosti s výpadkami dodávok prúdu v krajine 41 generátorov na produkciu elektriny v hodnote zhruba 500 miliónov dolárov. Podľa ukrajinského ministerstva zdravotníctva generátory dodali do Mykolajivskej, Charkivskej a Dnipropetrovskej oblasti a do ďalších regiónov, ktoré sú terčom neustálych ruských útokov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„Každý generátor je garanciou neprerušenej práce operačných sál, jednotiek intenzívnej starostlivosti a kyslíkových staníc,“ povedal ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ljaško. Kazašské firmy poskytli pomoc ukrajinským zdravotníckym inštitúciám už skôr a v auguste darovali tri sanitky.
15:18 Rusko presunulo mnohé lietadlá zo základne Engels do iných lokalít
Ruská armáda podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl presunula mnohé lietadlá z leteckej základne Engels do iných lokalít. Pre tento krok sa Moskva podľa Kyjiva rozhodla po ukrajinských úderoch proti tejto dôležitej základni. Informuje o tom web Guardian. V pondelok ráno sa základňa Engels ležiaca hlboko na ruskom území stala terčom ukrajinského útoku dronom. Podľa ruského ministerstva obrany zahynuli traja ruskí vojaci. Išlo už o druhý útok na leteckú základňu Engels. Pri ukrajinskom útoku dronom na začiatku decembra boli zabití traja ruskí vojaci a poškodené boli dve lietadlá.
Základňa Engels je dôležitá pre operácie ruských vzdušných síl proti Ukrajine. Je domovom ruského 121. bombardovacieho pluku, ktorého súčasťou sú strategické bombardovacie perute strojov Tu-95 a Tu-160. Raketové útoky týchto lietadiel ničia energetickú infraštruktúru Ukrajiny.
14:34 Putin neponúkol rokovania s Ukrajinou, upozorňujú analytici ISW
Vyjadrenia ruského vodcu Vladimira Putina o tom, že „je pripravený rokovať so všetkými stranami“ zapojenými do konfliktu na Ukrajine, sú súčasťou premyslenej informačnej kampane zameranej na oklamanie Západu, aby spravil ústupky. Konštatujú to analytici, informuje portál denníka Guardian.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pondelkovej správe konštatuje, že ruský líder, napriek tomu, že to niektoré správy uvádzajú, neponúkol rokovania s Ukrajinou. „Putin v televíznom rozhovore uviedol, že si nemyslí, že by sa vojna približovala „nebezpečnej línii“ a poznamenal, že Rusko nemá na výber a musí ďalej brániť svojich občanov, pričom konštatoval, že Rusko „je pripravené rokovať so všetkými stranami“ zapojenými do konfliktu,“ uvádza ISW a upozorňuje, že Putin nepovedal, že Rusko je pripravené rokovať priamo s Ukrajinou, ale ďalej pokračuje vo svojom „falošnom naratíve“, v rámci ktorého Ukrajinu jednoducho nazýva „druhou stranou“ a viní ju, že porušila ruské diplomatické snahy z obdobia pred začiatkom invázie.
„Putinove reči o rokovaniach sa zameriavajú na domnelé rokovania so Západom miesto Ukrajiny a odrážajú jeho obvinenia, že Ukrajina je len figúrkou Západu bez skutočnej sily,“ pokračuje ďalej ISW v analýze s tým, že Putinove vyjadrenia zo soboty nijako nevybočili z tejto rétoriky. Sú pritom podľa nich „súčasťou premyslenej informačnej kampane na oklamanie Západu, aby Ukrajinu dotlačil k predbežným ústupkom“.
ISW tiež upozorňuje, že Kremeľ na svojej oficiálnej webstránke nezverejnil kompletný prepis Putinovho rozhovoru, napriek svojmu bežnému zvyku, a to pravdepodobne práve preto, aby umožnil prekrútené interpretácie Putinových vyjadrení, pôvodne odvysielaných v ruštine.
14:03 Ruský dôstojník napojený na Vagnerovu skupinu sa stal veliteľom západného okruhu
Ruský dôstojník Jevgenij Nikiforov, napojený na súkromnú armádu Vagnerova skupina, bol vymenovaný za veliteľa Západného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl, uviedli ukrajinské spravodajské služby. Informácie sú z webovej stránky britského denníka Guardian. Americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone vo svojej najnovšej správe uviedla, že Nikiforov údajne velí ruskému západného zoskupeniu z veliteľského postu v meste Bogučar vo Voronežskej oblasti na juhozápade Ruska.
Nikiforov údajne vo funkcii veliteľa Západného vojenského okruhu nahradil generálplukovníka Sergeja Kuzovleva, pretože Nikiforov je členom koalície vytvorenej Sergejom Surovikinom, celkovým veliteľom ruských ozbrojených síl na Ukrajine, a Jevgenijom Prigožinom, zakladateľom ruskej armády žoldnierov Vagnerova skupina, píše ISW. Ukrajinské tajné služby predtým hlásili, že Prigožin vytvoril spojenectvo so Surovikinom a že obaja sú rivalmi ruského ministra obrany Sergeja Šojgua. Nikiforov má skúsenosti z velenia jednotkám Vagnerovej skupiny vo východoukrajinskom regióne Donbas z rokov 2014 a 2015, dodal ISW.
12:06 Podpredseda ukrajinského parlamentu vyzval na vylúčenie Ruska z OSN
Podpredseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Kornijenko vyzval na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov (OSN). Členstvo Ruska v medzinárodnej organizácii je nelegitímne a „Ukrajina nebude mlčať“, napísal na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Informuje o tom spravodajský portál denníka Guardian.
Kornijenkovo vyjadrenie odzrkadľuje pondelkové vyhlásenie ukrajinského ministerstva zahraničia, podľa ktorého Rusko od roku 1991 nelegálne okupuje kreslo stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ktoré patrilo Sovietskemu zväzu. „Z právneho a politického hľadiska možno vyvodiť len jeden záver: Rusko je uzurpátorom kresla Sovietskeho zväzu v Bezpečnostnej rade OSN,“ uviedol rezort. Tri desaťročia ruskej „ilegálnej“ prítomnosti v OSN boli podľa Kyjiva „poznačené vojnami a zaberaním území iných krajín“.
11:36 Ukrajinská vláda sa podľa Zelenského v súvislosti s energetikou pripravuje na celý budúci rok
K večeru 26. decembra bolo na Ukrajine bez dodávok elektrickej energie asi deväť miliónov ľudí. Vo svojom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom poznamenal, že sa snažia prísť na to, ako vyriešiť problémy v energetike v roku 2023. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.
Zelenskyj sa zároveň poďakoval všetkým pracovníkom energetických spoločností a opravárom, ktorí sa postarali o to, aby bolo možné dať ľuďom počas vianočného víkendu viac energie. „Samozrejme, deficity pretrvávajú. Výpadky pokračujú. K dnešnému večeru bolo v rôznych častiach Ukrajiny odpojených asi deväť miliónov ľudí. Počty a trvania výpadkov sa však postupne znižujú,“ povedal prezident v pravidelnom príhovore. „Dnes som mal mimoriadne stretnutie s vládou v súvislosti so situáciou v oblasti energetiky a infraštruktúry. Pripravujeme sa na budúci rok - a nielen na zimné mesiace. Sú hrozby, ktoré musíme eliminovať. Sú kroky, ktoré musíme spraviť. A štát ich, samozrejme, spraví,“ skonštatoval Zelenskyj.
11:18 Putin a Lukašenko sa stretli dvakrát počas 24 hodín
Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol behom uplynulých 24 hodín až dvakrát so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom, aby "doriešili mnohé záležitosti". Správu publikoval britský denník Guardian, ktorý sa odvoláva na bieloruskú agentúru Belta. Putin a Lukašenko sa stretli v utorok ráno v Petrohrade na pracovných raňajkách v Ruskom múzeu a takisto v pondelok večer na summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
"Včera sme diskutovali o veľmi veľkom množstve otázok, a to nielen pri čaji, ale až ýdo neskorého večera. Občas niektorým štátom trvá roky, kým prediskutujú toľko vecí za taký krátky čas. My sme si však za večer vyjasnili mnohé veci, keď sme pokračovali v našom rozhovore z Minska, keďže ten sa týkal hlavne ekonomiky. Som Vám vďační za to, že boli včera doriešené do konca mnohé otázky," cituje Belta Lukašenka. Šéf Kremľa podľa Belty pozval Lukašenka následne na utorok na raňajky, aby hovorili o bilaterálnych vzťahoch i iných dôležitých záležitostiach. "Aj keď sme neustále v kontakte, občas sa objavia nejaké záležitosti. Tie musíme vyriešiť a prijať nevyhnutné kroky, aby sme to urobili efektívnym spôsobom," uviedol ruský prezident.
11:01 Ukrajina oznámila, že tento rok zneutralizovala vyše 4 500 kybernetických útokov
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) neutralizovala tento rok vyše 4 500 počítačových útokov na Ukrajinu, oznámil v pondelok predstaviteľ SBU Iľľa Viťuk. Správu priniesla v utorok webová stranka americkej televízie CNN. Šéf útvaru SBU pre kybernetickú bezpečnosť Viťuk v oznámení uviedol, že Ukrajina "vstúpila do roka 2022 s tým, že sme mali za sebou osem rokov skúseností s hybridnou vojnou". Dodal, že "v čase (ruskej) invázie sme už boli pripravení na najhoršie scenáre". "A masívne kybernetické útoky, ktoré sme odrazili v januári a vo februári, sa stali ďalším ´výcvikom pred inváziou," napísal Viťuk.
Rozsah kybernetických útokov je teraz oveľa širší, predovšetkým v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, doplnil. V roku 2020 bolo zaznamenaných takmer 800 kybernetických útokov, v roku 2021 ich počet skokovo stúpol na 1400 a v roku 2022 ich množstvo narástlo viac než trikrát. "V súčasnosti agresorská krajina podniká priemerne vyše desať kybernetických útokov denne. Našťastie sa ukrajinská spoločnosť o väčšine z nich ani nedozvie," oznámil Viťuk.
10:50 Vojna na Ukrajine zvýšila zbrojný export Nemecka tento rok na 8 miliárd eur
Nemecká vláda tento rok schválila vývoz zbraní a vojenského vybavenia za najmenej 8,35 miliardy eur. Ide o druhú najvyššiu ročnú sumu v dejinách krajiny, informovala v utorok agentúra DPA. Viac než štvrtina dodávok od 1. januára do 22. decembra 2022 smerovala na pomoc Ukrajine, uviedla DPA s odvolaním sa na odpoveď ministerstva hospodárstva na žiadosť poslankyne parlamentu.
Trojstranná spolková vládna koalícia sľubovala pri nástupe k moci v roku 2021 zníženie zbrojného exportu. Vzhľadom na vojnu na Ukrajine však svoje plány zmenila a v rozpore s desaťročia uplatňovanou zásadou tiež oznámila ukončenie zákazu dodávok zbraní do zón konfliktov. Odvtedy povolila zbrojný vývoz pre Ukrajinu v hodnote 2,24 miliardy eur. Zahŕňal napríklad protilietadlové tanky, samohybné húfnice, salvové raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T. Aj bez započítania dodávok na Ukrajinu však objem povoleného vývozu zbraní presiahol šesť miliárd eur. Takúto hranicu Nemecko za 16-ročnej vlády predošlej kancelárky Angely Merkelovej prekročilo len päťkrát.
09:25 Borrell: Poľsko je lídrom v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine
Poľsko je popredným poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine, povedal šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v rozhovore pre poľskú tlačovú agentúru PAP. Borrell sa tiež Poľsku poďakoval za podporovanie Ukrajiny a informoval, že EÚ doteraz doručila Kyjevu vojenskú pomoc za najmenej deväť miliárd eur. Európska únia musí pokračovať v pomoci Ukrajine, ak sa má táto krajina úspešne brániť proti Rusku, dodal Borrell.
V tejto súvislosti spomenul Asistenčnú misiu Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM Ukraine). Zriadili ju v októbri a jej súčasťou je výcvikové stredisko pre ukrajinských vojakov v meste Brzeg na juhozápade Poľska. Borrell zdôraznil, že spustenie misie EUMAM by bez podpory Poľska nebolo bývalo možné.
08:56 Putinov kritik vypadol z okna a zomrel, tentoraz v Indii
Ruský zákonodarca a multimilionár Pavel Antonov zomrel po páde z okna hotela v Indii, kde bol na dovolenke. Jeho smrť nasledovala len dva dni po záhadnej smrti jeho priateľa a straníckeho kolegu Vladimira Budanova v tom istom hoteli v meste Rájagadá v indickom štáte Urísa. Informácie priniesli v utorok indické aj britské médiá, ako thehindu.com, NDTV či The Daily Telegraph. O úmrtí Antonova – parlamentného poslanca z vládnej strany Jednotné Rusko, úspešného podnikateľa v potravinárskom priemysle, filantropa a kritika ruských útokov na Ukrajine – informovala aj ruská štátna tlačová agentúra TASS.
Jeden z najbohatších ruských poslancov Antonov bol na dovolenke v regióne Rájagadá v Uríse, kde oslavoval svoje 65. narodeniny. Podľa miestnej polície ho údajne našli mŕtveho, keď skočil z okna na treťom poschodí hotela. Je to už druhý zákonodarca, ktorý zomrel v priebehu týždňa v tom istom hoteli. Polícia uviedla, že úrady s povolením Antonovej rodiny už jeho telo v pondelok spopolnili. Antonova našli mŕtveho v nedeľu 25. decembra, dodala.
Antonovova smrť nasledovala dva dni po záhadnom úmrtí jeho straníckeho kolegu Budanova (61), ktorého tiež našli mŕtveho v uvedenom hoteli v meste Rájagadá. Pozoruhodné je, že v hoteli sa na recepcii 21. decembra prihlásili ako hostia štyria ruskí turisti vrátane Antonova a Budanova. Prišli tam z návštevy turistickej atrakcie, mestečka Daringbádí v okrese Kandhmál v štáte Urísa.
Podľa polície jeden z týchto mužov, Budanov, ráno 22. decembra zomrel. Pitva ukázala, že ho postihol infarkt. Aj jeho už spopolnili. Jeho priateľ a kolega Antonov mal po jeho smrti depresiu a 25. decembra tiež zomrel.
08:35 Západ a Ukrajina chcú poraziť Rusko na bojovom poli a následne ho zničiť, tvrdí ruský šéf diplomacie
Spojené štáty chcú so svojimi spojencami zo Severoatlantickej aliancie a s Ukrajinou poraziť Rusko na bojovom poli a zničiť ho, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore, ktorý bol zverejnený v pondelok. TASR prevzala správu z agentúry Reuters. "Kroky krajín kolektívneho Západu a (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, ktorý je ním ovládaný, potvrdzujú globálny charakter ukrajinskej krízy," povedal Lavrov pre ruskú tlačovú agentúru TASS, z ktorej Reuters citoval.
Podľa jeho slov nie je tajomstvom, že "strategickým cieľom Spojených štátov a ich spojencov z NATO je poraziť Rusko na bojisku v rámci mechanizmu na výrazne oslabenie či dokonca zničenie" Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil útok na susednú Ukrajinu 24. februára a túto inváziu označil za "špeciálnu vojenskú operáciu" zameranú na "denacifikáciu a demilitarizáciu" Ukrajiny – teda na odstránenie hrozieb, ktoré zo strany Kyjeva Moskve hrozili. Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že táto vojenská invázia je imperialistickou snahou Ruska o zabratie pôdy cudzieho štátu.
Šéf ruského rezortu diplomacie tiež povedal, že Moskva a Washington v súčasnosti nemôžu udržiavať normálne vzťahy, z čoho Lavrov obviňuje administratívu amerického prezidenta Joea Bidena. "Je objektívne nemožné udržiavať normálnu komunikáciu s Bidenovou administratívou, ktorá za svoj cieľ deklaruje spôsobiť našej krajine strategickú porážku," uviedol ruský minister zahraničných vecí. Dodal, že "konfrontačné protiruské smerovanie Washingtonu sa stáva čoraz ostrejším a komplexnejším".
05:20 Lavrov: Kyjev buď vyhovie požiadavkám Moskvy, alebo o veci rozhodne ruská armáda
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok večer povedal, že je na Kyjeve, aby vyhovel ruským požiadavkám, a to "demilitarizácii" a "denacifikácii" Ukrajiny. Ak sa tak nestane, rozhodne podľa Lavrova v tejto veci (vojne na Ukrajine) ruská armáda.
"Naše návrhy na demilitarizáciu a denacifikáciu území ovládaných (ukrajinským) režimom a elimináciu hrozieb, akú predstavujú voči ruskej bezpečnosti, zahŕňajúcej aj naše nové územia, sú nepriateľovi dobre známe," povedal Lavrov, ktorého citovala ruská štátna agentúra TASS. "Je to jednoduché: Splňte ich pre svoje vlastné dobro. Inak o tejto otázke rozhodne ruská armáda," dodal.
Podľa Sky News tak Kremeľ reagoval na pondelňajší rozhovor ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu pre agentúru AP. Kuleba v ňom uviedol, že Kyjev chce do konca februára, a teda výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, usporiadať tzv. mierový summit, a to pravdepodobne na pôde Organizácie Spojených národov (OSN).
Na otázku, či bude na summit pozvané aj Rusko, Kuleba odpovedal, že je potrebné, aby sa táto krajina najprv zodpovedala za svoje vojnové zločiny na medzinárodnom súde. Zároveň bagatelizoval tvrdenia Moskvy o jej pripravenosti na dialóg. "(Rusko) pravidelne hovorí o tom, že je pripravené rokovať, nie je to však pravda, lebo všetko, čo robí na bojisku, dokazuje opak," povedal.
01:59 Zelenskyj: Bez prúdu je na Ukrajine ešte stále deväť miliónov ľudí
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer povedal, že situácia na frontových líniách v Donbase, a síce v mestách Bachmut, Kreminna a ich okolí, ako aj ďalších oblastiach, je "ťažká a bolestivá" a vyžaduje si maximálnu ukrajinskú "silu a koncentráciu". Informujú o tom stanice CNN a Sky News.
"Situácia je tam ťažká a bolestivá. Okupanti (do bojov) nasadzujú všetko, čo majú k dispozícii - a to sú značné prostriedky - na dosiahnutie aspoň nejakého pokroku," povedal Zelenskyj vo svojom večernom prejave.
Ukrajinský prezident sa okrem toho poďakoval zamestnancom energetického sektora, ktorí cez Vianoce pracovali na obnove dodávok prúdu v rôznych častiach Ukrajiny. Hoci na niektorých miestach podľa Zelenského stále pretrvávajú výpadky, situácia sa zlepšuje.
"Do dnešného večera je v rôznych častiach Ukrajiny bez prúdu približne deväť miliónov ľudí. Počet a trvanie výpadkov sa však postupne znižuje. Som vďačný každému jednému človeku, ktorý k takémuto výsledku prispel," povedal.
PONDELOK
20:02 Rokovania by mal sprostredkovať šéf OSN
Ukrajina chce do konca februára usporiadať mierový summit, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční na pôde Organizácie Spojených národov (OSN). V pondelok to pre agentúru AP uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Prostredníkom na rokovaniach by podľa Kulebových slov mal byť generálny tajomník OSN António Guterres. Summit by sa mal uskutočniť v čase prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Šéf ukrajinského rezortu diplomacie vyhlásil, že je "veľmi spokojný" s výsledkom minulotýždňovej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch a dodal, že Ukrajina urobí všetko preto, aby vojnu v roku 2023 vyhrala.
"Koniec každej vojny je výsledkom rozhodnutí na bojisku a pri rokovacom stole," uviedol Kuleba. Na otázku, či bude na summit pozvané aj Rusko, minister odpovedal, že je potrebné, aby sa táto krajina najprv zodpovedala za svoje vojnové zločiny na medzinárodnom súde. Na vyjadrenia Moskvy, ktorá je podľa svojich vlastných slov pripravená vyjednávať, šéf ukrajinského rezortu diplomacie povedal, že "(Rusko) pravidelne hovorí o tom, že je pripravené rokovať, nie je to však pravda, lebo všetko, čo robí na bojisku, dokazuje opak".
17:37 Zelenskyj požiadal Módího o pomoc pri implementácii mierového vzorca
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Indiu o pomoc pri implementácii "mierového vzorca" zameraného na ukončenie vojny na Ukrajine. Zelenskyj to uviedol v pondelok po telefonáte s indickým premiérom Naréndrom Módím. "Telefonoval som s premiérom Naréndrom Módím a zaželal som mu úspešné predsedníctvo v skupine G20. Práve na tejto platforme som oznámil mierový vzorec a teraz počítam s účasťou Indie pri jeho implementácii," napísal Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinský prezident predstavil svoj mierový plán, ktorý by mal ukončiť vojnu na Ukrajine, počas novembrového summitu G20 na indonézskom ostrove Bali. Indická vláda vo vyhlásení po telefonáte uviedla, že Módí a Zelenskyj diskutovali o možnostiach posilnenia bilaterálnej spolupráce. Indický premiér tiež "dôrazne zopakoval" svoju výzvu na okamžité ukončenie nepriateľských akcií na Ukrajine a vyjadril svoju podporu akémukoľvek mierovému úsiliu.
17:05 K mestu Kremnina sa priblížila ukrajinská armáda
Ukrajinské sily sa podľa Kyjiva priblížili k mestu Kremnina v Luhanskej oblasti. Šéf ukrajinskej vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že boje pokračujú. „Vojenské veliteľstvo Ruskej federácie sa už presunulo z tohto mesta do mesta Rubižne," napísal Hajdaj. Považovať sa to môže za znak, že ruské sily by sa mohli pripravovať na ústup.
16:51 Rosatom očakáva tento rok rast exportu o pätnásť percent
Ruská štátna spoločnosť pre jadrovú energetiku Rosatom očakáva za tento rok rast exportu zhruba o pätnásť percent. Navyše jej portfólio zahraničných objednávok zostáva napriek zložitej situácii stabilné. Uviedol to šéf Rosatomu Alexej Lichačev.
"Export sa zvýši približne o pätnásť percent. Je však potrebné priznať, že to ani zďaleka nedosahuje limit," povedal Lichačev pre denník Izvestija, ktorý citovala agentúra Reuters. Pod rast sa okrem iného podpísali kontrakty, ktoré sa už realizujú, ako aj dodávky jadrového paliva a služby. Patrí sem aj výstavba 23 jadrových blokov v rámci projektov vo viacerých krajinách, uviedol Lichačev.
Od invázie Ruska na Ukrajinu koncom februára sa Rosatomu podarilo vyhnúť sankciám západných štátov, aj keď USA ich na začiatku zvažovali. "Aj za týchto podmienok je naše portfólio zahraničných objednávok na najbližších desať rokov stabilné, a to na úrovni približne dvesto miliárd USD (188,29 miliardy eur)," povedal Lichačev.
16:04 Ukrajina: Pondelkové výbuchy boli „dôsledkom činov Moskvy na Ukrajine"
Vzdušné sily ukrajinskej armády nepriamo potvrdili, že stáli za výbuchmi na leteckej základni v Rusku v meste Engels. Hovorca ukrajinských leteckých síl Jurij Ihnat povedal, že pondelkové výbuchy boli „dôsledkom činov Moskvy na Ukrajine". „Ak si Rusi mysleli, že vojna sa ich nedotkne hlboko v zázemí, tak sa mýlili," dodal. Na leteckej základni Engels zomreli traja ruskí vojaci pri výbuchoch, ktoré podľa Moskvy spôsobil zostrelený ukrajinský dron. Informuje o tom portál news.sky.com.
15:18 Meňnyk: Ukrajina sa nevzdá akejkoľvek časti svojho územia
Ukrajina potrebuje od svojich partnerov aj stíhačky a bojové lode, uviedol námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk. Povedal, že Ukrajina je veľmi vďačná za novú a odvážnu podporu Spojených štátov, v rámci ktorej Kyjev dostane systém protivzdušnej obrany Patriot.
Podľa Meľnyka však Ukrajina naďalej potrebuje podporu. "Naliehavo potrebujeme západné tanky, bojové lietadlá, bojové lode, salvové raketomety, muníciu," pokračoval. Dodal, že ide o jeho jediné vianočné želanie. Zároveň upozornil, že bez potrebnej podpory sa vojna natiahne a prinesie viac utrpenia a skazy.
Meľnyk tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin pripravuje svoju armádu na veľmi dlhú vojnu a mobilizuje všetky dostupné zdroje. "My Ukrajinci sme pripravení bojovať za oslobodenie svojej vlasti vrátane Krymu, kým budeme dýchať. To je isté bez ohľadu na to, čo naši partneri urobia," povedal. Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku tiež odmietol výzvy ruského prezidenta na rokovania o mieri, ktoré sú podľa jeho slov "čistým blufovaním". Dodal, že Ukrajina sa nikdy nevzdá akejkoľvek časti svojho územia.
15:14 FSB vraj zabila ukrajinských sabotérov, ktorí chceli preniknúť do Ruska
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v pondelok uviedla, že počas víkendu zneškodnila skupinu sabotérov z Ukrajiny, ktorí sa snažili preniknúť na ruské územie. "Pri potýčke 25. decembra 2022 boli zabití štyria sabotéri, ktorí sa snažili vstúpiť z Ukrajiny na územie Brianskej oblasti (v Rusku)," citujú FSB ruské agentúry.
Podľa FSB mali pri sebe zabité osoby automatické strelné zbrane nemeckej výroby, navigačné vybavenie a "štyri improvizované výbušné zariadenia". Ruské agentúry zverejnili tiež video, na ktorom je možné vidieť na zemi ležať štyri telá v zimnom kamuflážnom odeve a so zbraňami. Ukrajina sa zatiaľ k tejto záležitosti nevyjadrila, všíma si Reuters.
15:00 Rusi vraj venujú veľa úsilia posilňovaniu obrany
Ruské sily na Ukrajine podľa britských spravodajských informácií vynakladajú veľa úsilia na posilnenie svojich obranných pozícií. Ministerstvo obrany Veľkej Británie v najnovšej aktualizácii správy o vývoji vojny uviedlo, že ruská armáda od októbra na mnohých úsekoch frontu buduje polia s protitankovými a protipechotnými mínami. Dodalo však, že tieto obranné opatrenia pravdepodobne nie sú také efektívne, ako by Rusi chceli. Informuje o tom portál news.sky.com.
„Mínové polia pre vycvičených vojakov predstavujú prekážku len vtedy, ak sú pozorované a sú pod dosahom paľby," konštatovalo britské ministerstvo. „Veľkým problémom pre ruské sily pravdepodobne bude nedostatok prieskumných prostriedkov a trénovaného personálu na monitorovanie veľkých oblastí nových mínových polí," dodal britský rezort obrany.
12:35 Od začiatku vojny padlo už 102 600 ruských vojakov
Ruské ozbrojené sily na Ukrajine za uplynulý deň stratili 550 vojakov. Počet ruských strát na životoch tak od začiatku vojny stúpol na 102 600. Uviedol to na Facebooku generálny štáb ukrajinskej armády. Ruská armáda podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín prišla aj o päť tankov, sedem obrnených vozidiel pechoty a päť delostreleckých systémov. Najväčšie straty Rusi za uplynulý deň utrpeli v oblasti miest Kupiansk, Avdijivka a Bachmut. Od začiatku vojny Moskva na Ukrajine podľa ukrajinskej armády prišla o 3 016 tankov, 6 017 obrnených vozidiel pechoty a 1 996 delostreleckých systémov.
12:00 Rusko bombardovalo Ukrajinu aj na Prvý sviatok vianočný
Ruská armáda podnikla na Ukrajinu v nedeľu - na Prvý sviatok vianočný - vyše 40 raketových útokov, a to aj napriek vyhláseniam ruského prezidenta Vladimira Putina, že je pripravený rokovať. V uplynulých 24 hodinách ruská armáda ostreľovala desiatky ukrajinských miest vrátane Luhanska, Donecka, Charkova, Chersonu a Záporožia. "V smere na Cherson pokračoval nepriateľ v ostreľovaní obývaných oblastí ležiacich na pravom brehu rieky Dneper," uviedla ukrajinská armáda v pondelok ráno.
Ukrajinské ozbrojené sily zase v nedeľu podnikli takmer 20 útokov na ruské ciele. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že v sobotu - na Štedrý deň - ruská armáda zabila približne 60 ukrajinských vojakov pozdĺž kontaktnej línie medzi mestami Kupiansk a Lyman a zničila niekoľko kusov ukrajinského vojenského vybavenia. Guardian upozorňuje, že nedokázal dané informácie nezávisle overiť.
10:00 Ruské raketové systémy Iskander sú v Bielorusku
Raketové systémy Iskander, schopné niesť aj jadrové hlavice, a protiraketové systémy S-400, ktoré dodalo Rusko, boli rozmiestnené v Bielorusku a sú pripravené na vykonávanie svojich úloh. Leonid Kasinskyj, šéf oddelenia pre ideológiu bieloruského rezortu obrany, vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram v nedeľu uviedol: "Naši vojaci a posádky úplne dokončili svoj výcvik v spoločných bojových výcvikových centrách armád Ruskej federácie a Bieloruskej republiky."
"Tieto typy zbraní (systémy Iskander a S-400) sú dnes v bojovej službe a plne pripravené na vykonávanie svojho plánovaných úloh," dodal Kasinskyj. Nie je jasné, koľko raketových systémov Iskander presne v Bielorusku rozmiestnili, no podľa Guardianu prišlo k ich rozmiestneniu v Bielorusku po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý do Minska zavítal 19. decembra. Táto návšteva vyvolala na Ukrajine obavy, že Putin bude tlačiť na Bielorusko, aby sa pripojilo k novému pozemnému útoku a otvorilo v ukrajinskom konflikte nový front.
09:29 Rusko chce dodávať na starý kontinent zemný plyn
Moskva je pripravená obnoviť dodávky zemného plynu do Európy cez plynovod Jamal, povedal ruský vicepremiér Alexander Novak. "Európsky trh zostáva relevantný, keďže nedostatok plynu pretrváva a máme všetky príležitosti na obnovenie dodávok," uviedol Novak v nedeľu zverejnenom rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru TASS.
"Nevyužitý zostáva napríklad plynovod Jamal - Európa, ktorý bol zastavený z politických dôvodov," dodal Novak. Plynovod Jamal-Európa zvyčajne prúdi na západ, ale od decembra 2021 fungoval väčšinou v reverznom toku, pretože odberatelia v Poľsku čerpali skôr zo zásob v Nemecku.
07:31 V Rusku zostrelili vraj ukrajinský dron
Ruská protivzdušná obrana zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k vojenskej leteckej základni v Saratovskej oblasti na juhu Ruska. Ruské ministerstvo obrany podľa nich spresnilo, že ukrajinský dron bol zostrelený o 23:35 h SEČ v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engels v Saratovskej oblasti. "Výsledkom pádu vraku dronu utrpeli smrteľné zranenia traja ruskí technici, ktorí sa na letisku nachádzali," dodalo ministerstvo. Ďalších štyroch ľudí vraj previezli do nemocnice.
Podľa informácií zdieľaných na telegrame ruských médií sa po explózii rozhorel požiar na rozlohe 120 štvorcových metrov. Saratovský oblastný gubernátor Roman Busargin uviedol, že obyvateľom mesta nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
07:20 Ukrajina vyzve na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN
Ukrajina plánuje v pondelok vyzvať na vylúčenie Ruska z radov stálych členov Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Máme veľmi jednoduchú otázku: Má Rusko právo zostať stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a vôbec byť v Organizácii Spojených národov?" povedal Kuleba v nedeľu neskoro večer pre ukrajinskú štátnu televíziu. "Máme na to presvedčivú a opodstatnenú odpoveď - nie, nemá," dodal.
O otázke stáleho kresla Ruska s právom veta v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré zastávajú aj Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Čína, sa už podľa Kulebu v diplomatických kruhoch diskutuje. "O týchto otázkach sa ešte nehovorí na tlačových konferenciách a vo verejných vyhláseniach lídrov štátov a vlád, ale na nižšej úrovni si už ľudia kladú otázku - aké by malo byť Rusko, aby nepredstavovalo hrozbu pre mier a bezpečnosť," povedal.
01:49 Kyjev slovám Putina o ochote rokovať neverí, tvrdí Podoľak
Napriek opakovaným náznakom zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina o jeho ochote rokovať v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa Kyjev domnieva, že vyjednávať v skutočnosti nechce. TASR správu prevzala z agentúry DPA. "Rusko rokovania nechce a pokúša sa vyhnúť zodpovednosti (za vojnu)", napísal v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na sociálnej sieti Twitter. "Toto je jasné, takže smerujeme k tribunálu," dodal.
"Iba Rusko zaútočilo na Ukrajinu a zabíja jej občanov," podotkol ďalej poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Neexistujú podľa neho žiadne iné "strany, motívy ani geopolitika". Putin za uplynulé dni niekoľkokrát vyjadril ochotu rokovať, k podmienkam stanoveným Kyjevom sa však nevyjadril. Kým Moskva by rokovala na základe súčasného kurzu na frontovej línii, Kyjev v prvom rade požaduje úplné stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny - vrátane Krymu, okupovaného od roku 2014, i reparácie, pripomína DPA.
NEDEĽA
22:23 Pokračovali boje o mesto Bachmut; Rusi údajne utrpeli ťažké straty
Ruskí vojaci pokračovali v nedeľu v boji za ovládnutie východoukrajinského mesta Bachmut, jednotky Kyjeva im však spôsobili "ťažké straty", uviedla prostredníctvom svojho hovorcu ukrajinská armáda. TASR informuje na základe správy agentúry DPA. Najmenej 50 ruských vojakov prišlo o život a ďalších 80 utrpelo zranenia len od soboty, uviedol v nedeľu Serhij Červatko, hovorca východného velenia ukrajinskej armády. Agentúra DPA pripomína, že počty nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj medzitým uviedol, že popri vojakoch regulárnej ruskej armády zlyhali pri útokoch na mesto Bachmut aj žoldnieri zo súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina i češenskí bojovníci. "Chcú ukázať bunkrovému dedkovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi), čo dokážu," uviedol Hajdaj na platforme Telegram. "Zatiaľ však iba prichádzajú o tisícky vojakov, ktorí tu zostanú navždy," dodal.
21:24 Najmenej 70 Rusov bolo zranených pri útoku na veliteľský post na juhu Ukrajiny
Najmenej 70 príslušníkov ruských síl utrpelo zranenia pri útoku na ruský veliteľský post v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámili v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. Správu priniesla tlačová agentúra DPA. Nie je jasné, koľko ruských príslušníkov zahynulo, ale najmenej 70 ich utrpelo zranenia. Ozbrojené sily Kyjeva zaútočili na stretnutie ruských príslušníkov v dedine Zabaryne, spresnila ukrajinská armáda.
Ukrajinskí bojovnícki útočia na ruské veliteľské centrá a veliteľské posty opakovane už od začiatku invázie Moskvy vo februári - lokalizujú ich tak, že sledujú ich rádiokomunikáciu a mobilnú telekomunikačnú sieť. Pri podobných útokoch už prišlo o život niekoľko vysokopostavených ruských dôstojníkov.
19:48 Šéf Vagnerovej skupiny kritizoval bohatých Rusov za to, že nepomáhajú vo vojne
Jevgenij Prigožin, blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina a šéf ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina, v nedeľnom interview ostro skritizoval oligarchov a ďalších bohatých ľudí v krajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA. Prigožin sa v minulosti zriedkakedy objavoval na verejnosti. V interview odvysielanom v nedeľu v ruskej štátnej televízii RT však vystúpil a obhajoval nápad odoberať oligarchom v Rusku ich bohatstvo a takto ich donútiť podporovať ruských vojakov na fronte na Ukrajine. "Sú vystrašení. Majú radi svoj komfort. Chcú si večer skočiť do vyhrievaného bazéna a užívať si," povedal 61-ročný finančník v rozhovore.
"Človek si však v určitých chvíľach musí uvedomiť, že sa musí odlúčiť od všetkého, čo má, od lákavého sveta, od reštaurácií, kúpeľov, dačí, bazénov. Čím skôr vám to vezmú, tým lepšie," vyhlásil. Na Prigožina, ktorý je na Západe tiež pokladaný za ruského oligarchu, uvalili západné vlády sankcie za jeho rolu v podporovaní ruskej invázie na Ukrajinu, pretože sa na nej podieľali jeho žoldnieri z Vagnerovej skupiny. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) ho zaradil na svoj zoznam najhľadanejších osôb za zasahovanie do volieb v USA. Prigožin, sivá eminencia v okolí Putina, nedávno priamo vo väzniciach verboval ruských väzňov do vojny na Ukrajine a sľuboval im amnestiu.
14:30 Takmer polovica Nemcov je proti dodávkam tankov Leopard Ukrajine
Väčšina obyvateľov Nemecka je proti tomu, aby Berlín dodal Ukrajine tanky Leopard 2, ktoré má nemecká armáda vo výzbroji od roku 1979. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky inštitútu YouGov pre agentúru DPA, ktoré boli zverejnené v nedeľu. S dodaním tankov nesúhlasí podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 2 075 opýtaných, 45 percent opýtaných, opačný názor má 33 percent, 22 percent sa nevyjadrilo. Nemecký kancelár Olaf Scholz opakovane odmietol žiadosti ukrajinskej vlády o poskytnutie týchto tankov s argumentom, že nijaké iné krajiny podporujúce Ukrajinu v boji proti invázii ruskej armády jej zbrane tohto druhu neposkytli. Tvrdí tiež, že ukrajinské tankové posádky by pred používaním Leoparda 2 potrebovali intenzívny výcvik.
Rozdelená je aj vládnuca trojkoalícia. Kým politici zo Scholzovej sociálnodemokratickej strany (SPD) sú vo všeobecnosti proti, z radov Zelených a liberálov (FDP) sa ozýva čoraz viac hlasov za dodanie tankov. Tento krok podporuje aj konzervatívny opozičný blok CDU/CSU. Najväčšia podpora dodávky tankov je medzi voličmi Zelených (50 percent za, 25 percent proti). U ostatných dvoch koaličných stranách sú vo väčšine odporcovia – 41 ku 40 percentám v SPD, respektíve 42 k 33 percentám v FDP. Rovnako je to aj v CDU/CSU (43 percent proti, 38 percent za). Najväčší odpor je medzi voličmi krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) — 76 ku 13 percentám.
13:56 Zomrel bývalý vrchný veliteľ ruských pozemných síl Maslov
Vo veku 69 rokov zomrel v nedeľu ráno v Moskve vo vojenskej nemocnici N. N. Burdenka bývalý vrchný veliteľ pozemných síl Ruskej federácie, armádny generál Alexej Maslov. Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na koncern Uralvagonzavod, kde Maslov v posledných rokoch pôsobil. Príčinu úmrtia Maslova koncern neoznámil. Maslov sa narodil 23. septembra 1953 v obci Panskoje ležiacej v Kurskej oblasti, ktorá hraniči s Ukrajinou.
Ruské pozemné sily viedol v rokoch 2004 — 2008, potom bol hlavným vojenským predstaviteľom Ruska pri Severoatlantickej aliancii. V októbri 2011 bol preradený z vojenskej služby do zálohy. V posledných rokoch pôsobil ako osobitný zástupca Uralvagonzavodu pre vojensko-technickú spoluprácu. Uralvagonzavod je spoločnosť zaoberajúca sa vývojom a výrobou vojenskej techniky, strojov na stavbu ciest a železničných vagónov.
12:40 Sirény oznámili na Ukrajine raketový útok pre štart ruských lietadiel
V Kyjeve a všetkých ukrajinských regiónoch v nedeľu predpoludním zvuk sirén vyhlásil raketový poplach, ale neskôr neboli hlásené žiadne nové ruské útoky. TASR informuje podľa agentúry Reuters. Podľa ukrajinských sociálnych médií spustenie sirén vyvolal štart ruských bojových lietadiel v Bielorusku. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v nedeľu pre národnú televíziu povedal, že ruské vojenské lietadlá lietajú prakticky nepretržite. "Ale zvýšili sme pripravenosť - všetko, čo vzlietne, musí byť pod našou kontrolou," povedal Ihnat.
Rusko od polovice októbra uskutočňuje množstvo raketových a bezpilotných útokov predovšetkým na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Jej poškodenie spôsobuje časté výpadky prúdu a problémy pri vykurovaní a dodávkach vody. V sobotu na Štedrý deň ruský útok na mesto Cherson zabil najmenej 10 ľudí a 58 zranil. Kyjev tento útok odsúdil ako svojvoľné zabíjanie pre potešenie. Moskva z útoku obvinila Ukrajinu.
12:37 V Chersonskej oblasti na Štedrý deň zomrelo 16 ľudí
Predstavitelia v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny po sobotňajších ruských útokoch vyzývajú ľudí, aby darovali krv pre zranených. Gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč informoval, že v sobotu v oblasti prišlo o život 16 ľudí. Medzi nimi sú obete ranného ruského ostreľovania aj traja členovia pohotovostných zložiek, ktorí zomreli pri odmínovávaní oblasti. Ostreľovanie si vyžiadalo tiež asi 68 zranených. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Januševyč uviedol, že na Štedrý deň Rusko zaútočilo na mesto Cherson 41-krát. Pod paľbou sa podľa jeho slov ocitli domy, priemyselné budovy, zdravotnícke zariadenia a bytové domy.
11:53 Putin obvinil Západ, že sa snaží roztrhať Rusko
Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval Západ za pokus "roztrhať" Rusko. Vyplýva to zo zverejnenej časti rozhovoru, ktorý odvysiela štátna televízia Rossija 1 neskôr v nedeľu. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters. "Jadrom toho všetkého je politika našich geopolitických protivníkov, ktorých cieľom je roztrhať Rusko, historické Rusko," povedal Putin. "Vždy sa snažili 'rozdeľovať a panovať'... Naším cieľom je niečo iné - zjednotiť ruský ľud," dodal ruský prezident. "Sme pripravení rokovať so všetkými zainteresovanými o prijateľných riešeniach, ale je to na nich - my nie sme tí, ktorí odmietajú rokovať, oni áno," povedal Putin v rozhovore pre štátnu televíziu Rossija 1.
Vyhlásil tiež, že ruské sily zničia najpokročilejší americký systém protivzdušnej obrany Patriot. "Samozrejme, že to zničíme, na 100 percent!" povedal Putin. USA v stredu oznámili, že Ukrajine poskytnú na obranu pred ruskou agresiou systémy Patriot v rámci balíka pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov. Putin to vo štvrtok označil za "predlžovanie konfliktu".
09:43 V meste Mariupol začali búrať činoherné divadlo
V Ruskom okupovanom juhoukrajinskom meste Mariupol začali búrať budovu činoherného divadla, ktorá bola v marci zničená ostreľovaním a stala sa jedným zo symbolov brutality vojny na Ukrajine. V noci na nedeľu o tom informovala britská stanica BBC. Ešte v piatok poradca prokyjevského primátora mesta Mariupol Petro Andriuščenko povedal, že okupačné úrady demolujú zadnú a strednú časť divadla. Čelný múr objektu bude ponechaný ako základ pre rekonštrukciu. Podľa Andriuščenka sa "demontujú iba tie časti budovy, ktoré by mohli poslúžiť ako dôkaz, že divadlo bolo bombardované". Došlo k tomu 16. marca, keď sa tam skrývali civilisti s deťmi.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) tragédiu v Mariupole vyšetrovala a dospela k záveru, že ruská armáda si zrejme zámerne vybrala ako terč útoku divadlo a s vysokou pravdepodobnosťou naň z vojenského lietadla zhodila dve 500-kilogramové bomby, ktoré vybuchli takmer súčasne. AI toto konanie kvalifikovala ako vojnový zločin. Pri tomto útoku zomrelo podľa ukrajinských predstaviteľov niekoľko stoviek ľudí. Ruské ministerstvo obrany naďalej tvrdí, že divadlo zvnútra zamínovala ukrajinská armáda.
01:17 Náhle zomrel riaditeľ ruských lodeníc, kde sa stavajú ponorky so strelami Kalibr
Vo veku 67 rokov zomrel v sobotu generálny riaditeľ ruského lodiarskeho podniku, kde sa stavali aj ponorky s riadenými strelami Kalibr. Smrť Alexandra Buzakova, ktorý viedol petrohradské Lodenice admirality 11 rokov, označila agentúra Reuters za náhlu. Ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na štátny lodiarsky holding OSK, pod ktorý Lodenice admirality patria, uviedla, že k Buzakovovej "predčasnej" smrti došlo "tragicky". Príčinu smrti a miesto, kde Buzakov zomrel, agentúra TASS neuviedla.
V tlačovej správe holdingu OSK sa konštatuje, že Buzakovovým "hlavným úspechom" od nástupu do čela jednej z najstarších a najväčších ruských lodeníc - v roku 2011 - bolo "zachovanie a posilnenie pozícií na trhu moderných nejadrových ponoriek, hladinových lodí a hlbinných zariadení". Ruská tlačová agentúra TASS podľa Reuters doplnila, že lodenice v Petrohrade stavajú vylepšené ponorky triedy Kilo s dieselovým pohonom schopné odpaľovať riadené strely Kalibr.
SOBOTA
21:29 Zelenskyj vystúpil s vianočným posolstvom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil v sobotu večer s vianočným posolstvom pre Ukrajincov. Vyzval ich na spolupatričnosť, a to práve v deň, keď uplynulo desať mesiacov od začiatku ruskej invázie. "Nech sme kdekoľvek, budeme dnes spolu. Spolu budeme hľadieť na večernú oblohu a spolu budeme spomínať na ráno 24. februára. Budeme spomínať na to, ako ďaleko sme zašli," povedal. "Aj keď vianočné zvuky zvonov nebudú možno znieť tak hlasno a povzbudzujúco – z dôvodu sirén leteckých poplachov alebo, ešte horšie, pre streľbu a výbuchy – nikdy nepocítime nedostatok odvahy a vytrvalosti," povedal Zelenskyj stojac pri vianočnom stromčeku a vianočnom osvetlení.
18:35 Turecko: Vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí "Zdá sa, že táto vojna sa neskončí len tak ľahko," povedal turecký minister obrany Hulusi Akar novinárom počas koncoročného brífingu v hlavnom meste Ankara. Poukázal pritom na podporu Ukrajiny zo strany Západu a na vyhlásenia Ruska o tom, že sa nevzdá. "Musím skonštatovať, že napriek všetkej našej dobrej vôli a výzvam na prímerie bude táto vojna pravdepodobne pokračovať aj v roku 2023," povedal Akar.
16:16 Ukrajinský súd poslal za mreže štyroch Rusov za mučenie ukrajinských veteránov
Dvoch ruských vojakov a dvoch žoldnierov poslal ukrajinský súd na 11 rokov za mreže za mučenie troch vojnových veteránov v obci Borova v Charkovskej oblasti. Všetci štyria sa k činu priznali. Voči rozsudku sa podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry môžu ešte odvolať.
15:55 ISW: Rusko možno chce zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska
Rusko vykazuje potenciálne náznaky, že má zámer zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska, tvrdí americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone. V sobotu aj ukrajinská armáda zhodne upozornila, že Rusko presunulo na uvedené územie niekoľko práporov svojich ozbrojených síl, píše agentúra DPA. Náznaky, že Rusko by mohlo zaútočiť z Bieloruska, vychádzajú podľa ISW zo zriadenia poľnej nemocnice na bieloruskom území.
15:51 Reznikov: Útok v Chersone je dôkaz, že potrebujeme viac zbraní
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyhlásil, že sobotňajší delostrelecký útok ruskej armády na Cherson je ďalším dôkazom, že Ukrajina potrebuje dostať viac obranných systémov. "Ukrajina by bola schopná predísť podobným tragédiám, ak by mala viac prostriedkov protivzdušnej obrany, delostrelectva a muníciu s dlhším dosahom," napísal Reznikov na Twitteri.
14:13 Po ostreľovaní Chersonu je zatiaľ osem potvrdených obetí
Sobotné delostrelecké ostreľovanie Chersonu si vyžiadalo najmenej osem životov. Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že zasiahnuté boli obytné oblasti. Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč informoval, že zranených je 58 osôb. Rusi podľa neho zaútočili na trhovisko, nákupné centrum, domy a administratívne budovy.
12:17 Zelenskyj označil útoky na Cherson za terorizmus
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom profile na sociálnej sieti Telegram odsúdil piatkové útoky Ruska na Cherson. "Tento teroristický štát prináša 'ruský svet' v podobe bombardovania civilného obyvateľstva," napísal a priložil fotografie mŕtvol ležiacich na ulici a horiacich áut. "Toto neboli vojenské zariadenia. Toto nie je vojna podľa pravidiel. Je to terorizmus, je to zabíjanie za účelom zastrašovania a pre potešenie," vyhlásil Zelenskyj.
11:53 Pri piatkovom ostreľovaní Chersonu zahynuli piati ľudia, oznámil gubernátor
Pri ruských útokoch na Cherson v piatok zahynulo päť osôb a ďalších 35 utrpelo zranenia, z toho 16 osôb ťažké. Gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč na Telegrame informoval, že jedno šesťročné dievča je po zranení šrapnelmi v nemocnici vo vážnom stave. Ruské delostrelectvo podľa neho zasiahlo Cherson v piatok 74 ráz.
9:38 Podoľak vyzýva na zničenie iránskych tovární na drony a rakety
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu reagoval na plány Iránu zvýšiť dodávky rakiet a dronov do Ruska, čo je podľa neho "ponížením" medzinárodných sankcií. "Je potrebné zanechať túto nefunkčnú koncepciu sankcií a rezolúcií OSN, a namiesto toho prejsť k ničivejším nástrojom – likvidácii tovární a zatýkaniu dodávateľov," napísal Podoľak v sobotu na Twitteri.
8:22 Nemecký prezident neočakáva skorý koniec vojny na Ukrajine. Vyhlásil to vo vianočnom prejave
Najväčším želaním nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeier je skorý koniec vojny na Ukrajine a opätovný mier, avšak ten ešte "nie je na dosah". Musí ísť o mier, ktorý Ukrajincov nevystaví svojvôli a násiliu okupantov. "Kým sa nevráti mier, je povinnosťou ľudstva stáť pri tých, na ktorých útočia, ktorí sú ohrození a utláčaní," zdôraznil. "Aj tým prinášame do tmy neprávosti svetlo nádeje," dodal.
7:02 Ukrajina odhaduje, že úroda obilia klesla pre ruskú inváziu o 40 percent
Do konca roka Ukrajina očakáva úrodu obilia 65-66 miliónov ton. Vlani to bolo rekordných 106 miliónov ton, priblížil Ivaščenko. „Hlavným dôvodom (poklesu) je vojna,“ zdôraznil s tým, že invázia viedla okamžite k nedostatku palív a znemožnila siatie. Ako dodal, na produkciu mali negatívny dosah aj ruská okupácia viacerých ukrajinských regiónov, boje a ničenie infraštruktúry. Niekoľko mesiacov trvajúca ruská blokáda prístavov, kde sa nachádzalo ukrajinské obilie, podľa slov Ivaščenka prerušila poľnohospodársky cyklus.
6:42 USA: Putin už uznal vojnu a mal by uznať aj ďalšiu realitu
Spojené štáty v piatok reagovali na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ruskú inváziu na Ukrajinu až po niekoľkých mesiacoch trvania verejne a v rozpore s oficiálnou rétorikou Kremľa nazval „vojnou“. Washington ho vyzval, aby uznal realitu a stiahol vojenské sily z Ukrajiny. „Od 24. februára Spojené štáty a zvyšok sveta vedia, že Putinova ‚špeciálna vojenská operácia‘ je nevyprovokovanou a nespravodlivou vojnou proti Ukrajine. Konečne, po 300 dňoch, nazval Putin vojnu vojnou,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA. „Ako ďalší krok v uznaní reality ho vyzývame, aby túto vojnu skončil stiahnutím svojich síl z Ukrajiny,“ dodal.
PIATOK
21:40 USA: Kongres schválil financovanie štátnych inštitúcií i pomoc Ukrajine
Americká Snemovňa reprezentantov schválila v piatok rozsiahly návrh zákona o výdavkoch vo výške takmer 1,7 bilióna dolárov. Zabezpečí financovanie federálnych inštitúcií do októbra 2023, zvýši rozpočet rezortu obrany, poskytne ďalšiu pomoc Ukrajine a reformuje volebný zákon.
Zákon už vo štvrtok prijal Senát USA a členovia snemovne ho potvrdili len niekoľko hodín pred tým, ako by federálne inštitúcie zasiahol tzv. čiastočný shutdown, teda zastavenie financovania. Potrebný je ešte podpis prezidenta Joea Bidena.
"Tento zákon je ďalším dôkazom, že republikáni a demokrati sa dokážu spojiť, aby dosiahli výsledky pre Američanov," uviedol Biden vo vyhlásení, v ktorom privítal výsledok hlasovania.
Súhrnný návrh zákona, ktorý má vyše 4000 strán, vyčleňuje rekordných 858 miliárd dolárov pre ministerstvo obrany, čo je asi o desať percent viac ako vlani.
Na vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu je určených takmer 45 miliárd dolárov.
21:22 Putin: Ruský vojenský priemysel musí zdokonaliť zbrane podľa skúseností z bojov
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil riaditeľom ruského zbrojárskeho priemyslu, aby pre ruskú armádu zabezpečili v čo najkratšom čase všetky zbrane, techniku a iné vybavenie, ktoré potrebuje pre boj na Ukrajine.
"Najdôležitejšou úlohou nášho vojensko-priemyselného komplexu je poskytnúť našim jednotkám na fronte všetko, čo potrebujú: zbrane, vybavenie, strelivo a výstroj v potrebných množstvách a v správnej kvalite v čo najkratšom časovom horizonte," povedal Putin na začiatku stretnutia s predstaviteľmi zbrojárskeho priemyslu v meste Tula, ktoré je centrom tohto priemyselného odvetvia v Rusku.
Ruský prezident takisto označil za dôležité zdokonaliť zbrane a výstroj na základe skúseností získaných z bojov.
20:57 Jermak: Zelenského návšteva potvrdila, že USA a Ukrajina sú strategickí partneri
Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome potvrdila, že Ukrajina a USA sú po prvý raz v dejinách strategickými partnermi. Uviedol to šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre denník The Guardian.
Jermak označil USA za "lídra slobodného sveta a demokracie". Stredajšie stretnutie podľa jeho slov ukázalo, aký hlboký postoj má Biden ku všetkému, čo je spojené s Ukrajinou.
Zelenského návšteva Washingtonu bola jeho prvou zahraničnou cestou od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu 24. februára.
USA v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 1,85 miliardy amerických dolárov, ktorého súčasťou budú aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot.
"Som presvedčený, že dostaneme všetko, čo potrebujeme, a že táto návšteva vyšle všetkým spojencom veľmi výrazný signál, že USA veria v naše víťazstvo," povedal Jermak, ktorý Zelenského na stredajšej ceste sprevádzal.
20:43 Ukrajina: Zelenskyj varoval pred možnými ruskými útokmi počas sviatkov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom videopríhovore varoval obyvateľov pred možnými ruskými útokmi počas nadchádzajúcich sviatkov.
"Obdobie sviatkov sa blíži a ruskí teroristi budú zrejme opäť aktívni," povedal Zelenskyj vo videopríhovore. "Oni pohŕdajú hodnotami Vianoc a vôbec akýmikoľvek hodnotami," dodal.
Zelenskyj varoval Ukrajincov, aby si v nasledujúcich dňoch dávali mimoriadny pozor. "Prosím, venujte pozornosť sirénam ohlasujúcim letecký poplach, pomáhajte si navzájom a vždy dbajte jeden na druhého," uviedol prezident.
Zároveň neobvykle ostro varoval Rusko. "Občania Ruska musia jasne chápať, že teror nikdy neostane bez odozvy," povedal, aj keď výstrahu nespresnil.
20:17 Čínsky veľvyslanec: Ruská invázia na Ukrajinu poškodila vzťahy Pekingu s EÚ
Ruská invázia na Ukrajinu postavila Čínu do "veľmi ťažkej pozície", pokiaľ ide o bilaterálne vzťahy s Európskou úniou. Povedal to nový čínsky veľvyslanec pri EÚ Fu Cchung pre hongkonský denník South China Morning Post (SCMP).
Fu v rozhovore zverejnenom v piatok uviedol, že Peking si nechce "vyberať medzi priateľmi". Za jednu zo svojich priorít na poste, ktorý bol rok neobsadený, označil "odpolitizovanie" vzťahov Číny a EÚ.
"Ukrajinská kríza sa stáva problémom pre naše bilaterálne vzťahy s EÚ," povedal veľvyslanec, podľa ktorého je Peking presvedčený, že táto otázka by problémom pre tieto väzby byť nemala.
Zdôraznil tiež, že Čína nemá z vojny na Ukrajine nijaký prospech a nemá záujem o jej predlžovanie. Pripomenul, že Peking deň po začiatku ruskej invázie, 25. februára, vyzval na mierové riešenie – v telefonáte čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.
Fu dodal, že postoj Číny pri tomto konflikte je "dosť vyvážený" a že jeho krajina je pripravená angažovať sa v snahách o mier.
19:27 Zelenskyj: Moja návšteva USA bola iba výnimkou; otvorím nové ambasády v Afrike
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vystúpil v Kyjeve s príhovorom na stretnutí s ukrajinskými veľvyslancami. Išlo o jeho prvé verejné vystúpenie od návratu zo Spojených štátov cez Poľsko. Zdôraznil, že jeho návšteva v USA bola výnimkou a cestovať do zahraničia nebude.
"Nemám možnosť chodiť na zahraničné návštevy – jednoducho na to nemám čas," povedal Zelenskyj, pričom svoju návštevu v USA označil ako "nasadenie latky".
Ukrajinský prezident potom adresoval výzvu zahraničným partnerom, že ak sú pripravení chopiť sa realizácie ukrajinského mierového plánu, môžu o tom osobne rokovať s ním.
V prejave Zelenskyj hovoril aj o "mohutnom finančnom balíku", ktorý Spojené štáty pripravujú pre Ukrajinu, a uviedol aj jeho výšku – 45 miliárd dolárov.
Zelenskyj tiež povedal, že sa bude snažiť získať pre Ukrajinu väčšiu podporu aj v Afrike. Oznámil preto, že otvorí desať nových veľvyslanectiev na tomto kontinente – celkovo ich tam Ukrajina bude mať 30. Nové ambasády budú mať za úlohu posilniť aj obchodné styky.
Tlačová agentúra Reuters napísala, že Zelenskyj sa zrejme bude snažiť využiť ukrajinské zásoby obilnín na boj proti chudobe a hladu v Afrike v tých oblastiach, ktorých podporu potrebuje získať.
"Musíme napraviť vzťahy s desiatkami afrických krajín," povedal už predtým Zelenskyj. "Na budúci rok ich musíme posilniť," doplnil a Afriku označil za miesto, "kde sú naše záujmy zatiaľ zastúpené menej, než potrebujeme".
18:06 Ukrajina: Kyjevu chýba 50 percent elektriny
Ukrajinské hlavné mesto Kyjev má približne o 50 percent elektrickej energie menej, než potrebuje, informovali v piatok tamojší predstavitelia. Dodali, že prednostne je elektrina dodávaná do nemocníc a na prevádzku vodovodných sietí.
Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba v piatok popoludní uviedol, že práce na obnovení dodávok elektriny pokračujú 24 hodín denne. Energetickú infraštruktúru tam poškodzuje ostreľovanie Ruska, ktoré Ukrajina i Západ obviňujú, že využíva zimu a tmu ako zbraň proti civilistom.
Na niektorých miestach majú ľudia prúd len štyri hodiny denne, potom úrady musia elektrinu vypnúť aj cielene.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko otvoril po celom meste celkovo 632 núdzových centier s generátormi, ktoré obyvateľom pomáhajú počas výpadkov elektriny. Môžu sa tam zohriať či nabiť si mobilný telefón.
Holandsko poskytne Ukrajine v roku 2023 pomoc vo výške 2,5 miliardy eur, oznámila v piatok holandská vláda.
Táto suma bude využitá na vojenskú pomoc, obnovu kľúčovej infraštruktúry a vyšetrovanie možných vojnových zločinov.
Holandský premiér Mark Rutte na Twitteri napísal: "Keďže Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine, Holandsko poskytne Ukrajine pomoc. Vojenskú, humanitárnu a diplomatickú. V roku 2023 na to vyčleníme 2,5 miliardy eur. Ukrajina sa na Holandsko môže spoľahnúť. Práve sme to potvrdili v rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským."
O telefonickom rozhovore referoval na Twitteri aj Zelenskyj. Poďakoval sa Holandsku za pomoc "v boji proti agresorovi".
"Ceníme si podporu Holandska! Pokračujeme v spolupráci na posilnení obranyschopnosti, energetickej stability a obnove dôležitej infraštruktúry," napísal ukrajinský prezident.
16:57 Na nádvorie fínskeho veľvyslanectva v Moskve niekto hodil kladivá
Fínske veľvyslanectvo v Moskve žiada ruské orgány, aby mu zaručili bezpečnosť v súlade s dohovormi o diplomatických vzťahoch. Žiadosť prišla po tom, čo maskované osoby tento týždeň hodili na nádvorie fínskeho veľvyslanectva niekoľko kladív.
Fínske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že pri incidente nikto neutrpel zranenia a nebola poškodená ani budova.
Na platforme Telegram sa objavil videozáznam zachytávajúci skupinu približne desiatich ľudí, ako bežia k budove veľvyslanectva a cez plot prehadzujú niekoľko veľkých tupých kladív. Agentúra Reuters však uviedla, že sa jej bezprostredne nepodarilo preveriť autenticitu záberov.
15:36 Ruské okupačné úrady likvidujú ruiny divadla v Mariupole
Ruské okupačné úrady začali likvidovať ruiny divadla v meste Mariupol na juhu Ukrajiny. Poradca starostu mesta, ktorý z neho ušiel, obvinil okupačné úrady zo snahy zakryť vraždu stoviek civilistov, keď budovu ruské lietadlá v marci zbombardovali. Petro Andrjuščenko povedal, že Rusi plánujú zachovať prednú stranu divadla a zlikvidovať zvyšok stavby, aby vybudovali nové divadlo „na kostiach obyvateľov Mariupola". Informuje o tom portál bbc.com.
Šestnásteho marca ruské lietadlá zhodili na mariupolské mestské divadlo dve 500-kilogramové bomby, ktoré podľa správy organizácie Amnesty International explodovali simultánne. Organizácia tento útok odsúdila ako vojnový zločin. Vo chvíli dopadu bômb bolo vnútri budovy približne 1 200 ľudí. Podľa ukrajinských úradov bolo v divadle zabitých 300 ľudí, ale podľa vyšetrovania tlačovej agentúry the Associated Press bolo obetí takmer 600. V novembri vysielacia spoločnosť BBC informovala, že podľa svedkov ruské okupačné úrady z trosiek zničeného divadla vyslobodzovali mŕtve telá a odvážali ich na pochovanie. Ukrajinské úrady odhadujú, že počas bojov v Mariupole zomrelo v meste 25-tisíc ľudí. Novinári tlačovej agentúry the Associated Press tento mesiac s použitím satelitných snímok odhadli, že na cintoríne v Mariupole vykopali 10 300 nových hrobov.
14:58 Bieloruská opozícia odsúdila rozsudok nad železničným partizánom
Bieloruská opozícia v piatok kritizovala rozhodnutie súdu v Bielorusku, ktorý muža obvineného zo sabotáže na železnici vo štvrtok odsúdil na 16 rokov väzenia a peňažný trest, informuje agentúra AFP. Išlo o jeden zo série činov, ktorými sa aktivisti v Bielorusku snažili poškodiť železničnú sieť, aby zabránili presunu vojenskej techniky nasadzovanej do bojov na Ukrajine, kde Rusko koncom februára rozpútalo vojnu.
Vitalij Meľnik v marci údajne podpálil zabezpečovacie zariadenie na železničnej trati, ktorú používala ruská armáda počas invázie na Ukrajinu, napísala vo svojom tvíte líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská. Dodala, že Meľnik bol v apríli pri svojom zatýkaní postrelený do kolena. Melnika súd uznal za vinného z viacerých trestných činov vrátane "terorizmu" a "urážky" lídra Alexandra Lukašenka, ktorého Západ ako bieloruského prezidenta neuznáva.
13:43 Ruské útoky na Chersonskú oblasť zabili jedného civilistu a dvoch zranili
Ruská armáda za uplynulý deň 61-krát zaútočila na Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny raketami, delostrelectvom a mínometmi, pričom zabila jedného civilistu a ďalších dvoch zranila. Gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruské sily útočili zo zákopov na pravom brehu rieky Dnipro a zasiahli vzdelávacie inštitúcie, obytné bloky a rodinné domy.
Ruské bombardovanie v noci na piatok zasiahlo aj okresnú nemocnicu v meste Volčansk v Charkivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a zranilo piatich ľudí. Informoval o tom gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Na platforme Telegram napísal, že zranení sú štyria muži a jedna žena, pričom všetci sú v stredne ťažkom stave.
12:03 Poslanec z Petrohradu žiada, aby bol i Putin stíhaný za vyslovenie slova vojna
Ruský komunálny poslanec Nikita Juferev žiada generálnu prokuratúru a ministerstvo vnútra, aby začali trestné stíhanie proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a to pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde. Juferev žiada, aby príslušné orgány preverili prezidentove výroky na tlačovej konferencii z 21. decembra v Moskve, počas ktorej vyslovil slovo "vojna".
Používanie tohto slova v súvislosti s vojnou na Ukrajine je v Rusku trestané. Boje a vojenské operácie, ktoré sa začali po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny, sa v Rusku smú označovať len slovným spojením "špeciálna vojenská operácia".Putin sa pred niekoľkými dňami pred novinármi vyjadril, že "naším cieľom nie je roztočiť tento zotrvačník vojenského konfliktu, ale naopak, ukončiť túto vojnu. O to sa snažíme a budeme sa snažiť aj naďalej."
Komunálny poslanec vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter upozornil, že v Rusku bolo od februára, keď ruská armáda spustila útok na Ukrajine, za použitie slova "vojna" odsúdených už niekoľko tisíc ľudí. Juferev medzičasom v piatok informoval, že na jeho tweet reagovali desiatky sympatizantov Putinovej politiky, ktorí Jufereva obvinili zo zrady vlasti a žiadajú, aby bol trestne stíhaný. Iní mu odkazujú, že koná detinsky. Našlo sa však aj veľa takých, ktorí sa mu poďakovali za občiansky postoj, aj keď "trochu samovražedný".
11:44 Litva: Ukrajinci ukončili výcvik zameraný na opravu nemeckých húfnic
Skupina technikov ukrajinskej armády absolvovala v Litve výcvik zameraný na opravu húfnic, ktoré na obranu proti ruskej invázii dodalo Ukrajine Nemecko. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej už účastníci výcviku odcestovali z Litvy. Celkovo 16 ukrajinských vojenských opravárov sa v priebehu posledných dvoch týždňov učilo opravovať nemecké húfnice s kalibrom 155 mm v meste Rukla v strednej Litve. Niektorí z nich predtým absolvovali aj úvodný kurz, ktorý prebehol v Nemecku.
"Teoretické vedomosti získali inde... ale my sme ich naučili veci z reálneho života – aké časté sú také poruchy (húfnic), ktoré nie sú popísané v učebniciach," povedal pre AFP major litovskej armády Žilvinas Čerškus. Litva, ktorá patrí medzi členské krajiny organizácie NATO, má nemecké húfnice už od roku 2016. Od začiatku tohto roka absolvovalo rôzne kurzy v Litve už 500 ukrajinských vojakov a na budúci rok by sa mal tento počet strojnásobiť.
10:29 Rozšírenie radov ruskej armády bude v čase vojny na Ukrajine ťažké, hovoria Briti
Plány na zvýšenie početného stavu ruskej armády by podľa britských vojenských expertov mohli predstavovať dosť veľkú úlohu, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany v najnovšom vyhlásení k vojne na Ukrajine. Uviedla to agentúra DPA. Plány predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počítajú s personálnym zvýšením armády o 30 percent, teda na 1,5 milióna vojakov. "Zostáva nejasné, ako chce Rusko nájsť regrútov na dosiahnutie takéhoto zvýšenia v čase, keď sú jeho jednotky pod doposiaľ nevídaným tlakom na Ukrajine," uviedlo ministerstvo.
Informácie pochádzajúce od spravodajských služieb Spojeného kráľovstva, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany už od začiatku vojny na Ukrajine z februára tohto roka s cieľom oponovať ruským správam a posilňovať podporu Ukrajiny na Západe. Moskva však obviňuje Londýn z cielenej dezinformačnej kampane.
09:01 Vývoz ruskej ropy z baltických prístavov klesne asi o 20 percent, plánujú znížiť ťažbu
Export ruskej ropnej zmesi Urals z baltických prístavov môže v decembri klesnúť zhruba o pätinu. Príčinou je zákaz Európskej únie na dovoz ruskej ropy tankermi a cenový strop na túto ropu. Poukazujú na to výpočty agentúry Reuters aj vyjadrenia obchodníkov. Obchodníci na ropnom trhu uviedli, že Rusko nedokáže v plnej miere presunúť export ropy z Európy na iné trhy, pričom kľúčové sú pre Moskvu Čína a India. Podľa ich údajov, ako aj kalkulácií agentúry Reuters, export ropy Urals z baltických prístavov dosiahne za december pravdepodobne zhruba 5 miliónov ton, zatiaľ čo v novembri vyviezlo Rusko z týchto prístavov približne 6 miliónov ton ropy. Niektorí odhadujú pokles exportu na 4,7 milióna ton.
Rusko zároveň zopakovalo, že v reakcii na zavedenie cenového stropu na ruskú ropu obmedzí ťažbu suroviny. Prezident Vladimir Putin vo štvrtok (22. 12.) informoval, že dekrét týkajúci sa krokov reagujúcich na cenový strop vydá v pondelok, prípadne utorok na budúci týždeň.
07:26 Prigožin odmietol americké tvrdenia, že Vagnerovci dostali zbrane zo Severnej Kórey
Ruský oligarcha a zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok odmietol tvrdenia Spojených štátov, že jeho skupina prijala dodávky zbraní zo Severnej Kórey ako „klebety a špekulácie“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Každý vie, že už uplynul dlhý čas odkedy Severná Kórea dodávala zbrane Ruskej federácii,“ napísal Prigožin vo vyhlásení, ktoré zverejnil prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram a dodal, že sa o to ani nepokúsili. „Preto tieto dodávky zbraní z KĽDR nie sú nič iné ako klebety a špekulácie,“ skonštatoval a zároveň dodal, že nakupujú dosť veľa amerických zbraní. „A preto sa budú moji právnici viac ako pravdepodobne aktívne podieľať na procese zrušenia amerických sankcií na dodávky zbraní Wagnerovej skupine. Sme presvedčení, že tieto reštrikcie sú úplne nespravodlivé, keďže Wagner PMC nikdy neporušila medzinárodné obchodné pravidlá, keď nakupovala americké zbrane,“ vyjadril sa ďalej Prigožin.
Hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady John Kirby vo štvrtok oznámil, že ruská žoldnierska Vagnerova skupina prijala dodávky zbraní zo Severnej Kórey v snahe posilniť svoje sily v boji po boku ruskej armády na Ukrajine. Podľa zistení americkej spravodajskej služby Severná Kórea minulý mesiac dokončila počiatočnú dodávku zbraní, ktorá obsahovala rakety a strely. Vagnerovci sú od roku 2017 na americkom sankčnom zozname, pričom ministerstvo obchodu v stredu predstavilo ďalšie obmedzenia exportu zamerané na skupinu v snahe ešte viac obmedziť ich prístup k technológiám a materiálu.
ŠTVRTOK
22:23 Senát schválil balík na financovanie štátnych inštitúcií i pomoc Ukrajine
Americký Senát vo štvrtok schválil návrh zákona o výdavkoch vo výške 1,7 bilióna dolárov, ktorý zabezpečí financovanie federálnych vládnych inštitúcií do konca septembra budúceho roka a poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc. TASR správu prevzala z agentúry AP. Senátori návrh schválili pomerom hlasov 68 k 29. Teraz ho musí schváliť Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu a následne podpísať prezident USA Joe Biden.
"Je to jeden z najvýznamnejších balíčkov s vyčlenenou pomocou, aký sme schválili za veľmi dlhý čas," povedal Chuck Schumer, vodca demokratickej väčšiny v Senáte. Podľa jeho slov to pomôže veľkému množstvu ľudí. Líder republikánov v americkom Senáte Mitch McConnell pochválil desaťpercentné zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré americkým ozbrojeným silám poskytne istotu a zachová bezpečnosť krajiny.
21:48 Ruský súd vymeral tri roky za "nepravdivé" informácie o invázii na Ukrajine
Ruský súd poslal vo štvrtok na tri roky do väzenia muža za šírenie "nepravdivých informácií" o ruskej ofenzíve na Ukrajine na pirátskej rozhlasovej stanici, informuje agentúra AFP. Vladimir Rumiancev (61) z mesta Vologda na severozápade Ruska je vinný z vysielania "nepravdivých informácií" "plných nenávisti" voči ruskej armáde, uviedol regionálny súd na sociálnej sieti Telegram. Vologda leží asi 500 kilometrov severne od Moskvy.
Po začiatku ruskej vojny na Ukrajine vstúpili do platnosti nové zákony, ktoré trestajú "poškodzovanie povesti ruskej armády alebo šírenie falošných informácií o nej". "Obžalovaný od 7. do 13. apríla vysielal zo svojho bytu vo Vologde cez určitú rádiofrekvenciu nepravdivé informácie o negatívnych činoch príslušníkov ozbrojených síl," uviedol súd. Medzi "nepravdivými" informáciami boli obvinenia z "násilných lúpeží", "ničenia miestnych oblastí" či zo "znásilňovania mladých žien" na Ukrajine.
19:38 Výbuch auta zabil na juhu Ukrajiny starostu dediny dosadeného Moskvou
Pri výbuchu auta zahynul vo štvrtok starosta juhoukrajinskej dediny Ľubymivka okupovanej Ruskom. Informovali o tom Moskvou dosadené miestne úrady. Ide o najnovší zo série útokov proti miestnym predstaviteľom kolaborujúcim s Moskvou. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP a portálu britskej televízie Sky News.
"Dnes následkom explózie auta tragicky zahynul Andrej Nikolajevič Štepa, pravý vlastenec svojej rodnej krajiny," napísali Ruskom dosadené úrady na sociálnej sieti Telegram. Z jeho smrti obvinili "ukrajinských teroristov". Ruská štátna tlačová agentúra TASS napísala, že podľa záchranných služieb "boli výbušniny umiestnené v aute". Štepa bol proruským starostom dediny Ľubymivka na ľavom brehu Dnepra v Chersonskej oblasti.
19:05 Rusko tvrdí, že námorné cvičenia s Čínou sú odpoveďou na agresívnu politiku USA
Spoločné námorné cvičenia Ruska a Číny sú reakciu na čoraz agresívnejšie správanie americkej armády v ázijsko-tichomorskom regióne, uviedol vo štvrtok náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Táto spolupráca je prirodzenou reakciou na agresívne budovanie vojenského potenciálu USA v regióne... Cvičenia, ktoré vedieme, sú prísne v súlade s medzinárodným právom," povedal Gerasimov.
Rusko nedávno oznámilo, že od 21. do 27. decembra sa niekoľko jeho vojenských lodí zapojí do spoločných vojenských manévrov pri čínskom pobreží. Ich cieľom je posilniť vojenskú spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom. "Účelom týchto cvičení je zvýšiť bojovú pripravenosť síl oboch krajín a schopnosť odolávať novým výzvam a hrozbám," vysvetlil náčelník ruského generálneho štábu.
19:02 Biely dom: Severná Kórea dodala zbrane ruskej Vagnerovej skupine
Severná Kórea dodala zbrane ruskej súkromnej vojenskej organizácii Vagnerova skupina, oznámil vo štvrtok Biely dom. Skupina podľa USA s ministerstvom obrany a ďalšími ministerstvami "súperí" o moc v Kremli, uviedla agentúra AFP. Spojené štáty na minulomesačný predaj rakiet a riadených striel pre pechotu zareagujú posilním sankcií proti Vagnerovej skupine.
Ako uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, ide o porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. "Vagnerova skupina zháňa dodávateľov zbraní po celom svete, aby pomohla svojim vojenským operáciám na Ukrajine," povedal Kirby novinárom. "Môžeme potvrdiť, že Severná Kórea dokončila prvú dodávku zbraní Vagnerovej skupine, ktorá za túto výzbroj zaplatila," dodal. Kirby odhadol sumu, ktorú Vagnerova skupina minie počas bojov na Ukrajine, na vyše 100 miliónov dolárov.
18:29 Putin označil dodávky Patriotov na Ukrajinu za predlžovanie konfliktu
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok kritizoval Spojené štáty za poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Tí, ktorí nám čelia, tvrdia, že je to obranná zbraň," uviedol ruský prezident a dodal, že sa voči nej vždy nájde prostriedok. "Ľudia, ktorí takto konajú, konajú naprázdno. Len to predlžuje konflikt," dodal Putin pre novinárov.
USA v stredu oznámili, že Ukrajine poskytnú na obranu pred ruskou agresiou systémy Patriot v rámci balíka pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov. Americký prezident Joe Biden neskôr v Bielom dome prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý mal prejav aj v americkom Kongrese.
Kremeľ v reakcii na Zelenského návštevu vyhlásil, že Washington a Kyjev sú hluchí k obavám Ruska. Systém Patriot bol pôvodne vyvinutý spoločnosťou Raytheon na zachytávanie vysoko letiacich lietadiel. V 80. rokoch minulého storočia bol upravený, aby dokázal čeliť novým hrozbám vo forme taktických balistických rakiet, vysvetlila agentúra AFP.
17:52 Kyjev očakáva, že ukrajinskí vojaci rýchlo zvládnu obsluhu amerických Patriotov
Kyjev sa vyjadruje optimisticky v súvislosti s výcvikom ukrajinských vojakov v obsluhe protiraketových systémov Patriot. TASR informuje podľa stanice CNN. Patrioty a výcvik ich obsluhy Ukrajine sľúbili v stredu Spojené štáty. Ide o súčasť nového balíka pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov, ktorý USA ohlásili pri príležitosti návštevy prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone.
"PATRIOT-ickí (ukrajinskí) vojaci tieto systémy rýchlo zvládnu. Svoje schopnosti dokázali už veľakrát," napísal ukrajinský minister obrany Olexij Reznikovv vo štvrtok v príspevku na Twitteri. Informoval tiež, že telefonoval s americkým rezortným kolegom Lloydom Austinom a "je vďačný za ďalší balík (americkej) pomoci, a to predovšetkým pre poskytnutie novej (úrovne) kapacity na obranu (ukrajinskej) oblohy pred brutálnymi ruskými útokmi". Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat vo štvrtok povedal, že výcvik ukrajinských vojakov pre obsluhu Patriotov prebehne rýchlo. Američania podľa jeho slov výcvik berú "veľmi vážne" a bude "podľa striktných pravidiel". Ihnat tiež v ukrajinskej televízii povedal, že Patrioty majú pomôcť pri ochrane "dôležitých strategických" cieľov ako napríklad objektov infraštruktúry.
16:25 Zelenskyj sa pri návrate z USA stretol s poľským prezidentom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že sa pri návrate zo Spojených štátov zastavil v Poľsku, aby sa stretol so svojím poľským partnerom Andrzejom Dudom, informuje agentúra AFP.
"Cestou domov som absolvoval stretnutie s priateľom Ukrajiny – poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Zhrnuli sme rok, ktorý priniesol historické výzvy v dôsledku rozsiahlej vojny," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že diskutovali o "strategických plánoch do budúcnosti".
16:00 Gerasimov: Ruská armáda sa sústreďuje na úplne oslobodenie Doneckej oblasti
Ruská armáda sa v bojoch na Ukrajine sústredí na úplne oslobodenie Doneckej oblasti, uviedol vo štvrtok náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Situácia na fronte sa stabilizovala a hlavné úsilie našich jednotiek sa teraz sústreďuje na dokončenie oslobodenia územia Doneckej ľudovej republiky (DĽR)," povedal Gerasimov. Dodal, že frontová línia sa tiahne cez 815 kilometrov.
Ruská armáda "zasiahla viac ako 1 300 kritických cieľov... čím výrazne znížila bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl," pokračoval. Veliteľ generálneho štábu ruských ozbrojených síl poznamenal, že v bojových podmienkach prvýkrát použili aj hypersonické strely vrátane rakiet Kinžal. Cieľom útokov je naďalej poškodzovať dopravnú a energetickú infraštruktúru hlboko na ukrajinskom území.
15:41 Rusko oznámilo, že bude útočiť na americký obranný systém Patriot na Ukrajine
Rusko bude cieliť na americký systém protivzdušnej obrany Patriot so zámerom zničiť ho, vyhlásil vo štvrtok v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedla to agentúra DPA. "Nakoniec, demilitarizácia je jedným z cieľov špeciálnej vojenskej operácie," povedal Peskov, ktorého vyjadrenia priniesla ruská tlačová agentúra Interfax. Týmto termínom označuje Moskva vojnu, ktorú rozpútala na Ukrajine 24. februára. "Toto neprispeje k rýchlemu riešeniu situácie - naopak," vyhlásil Peskov s tým, že USA a ďalšie krajiny dodávajú Ukrajine čoraz sofistikovanejšie zbrane.
Spojené štáty a ich spojenci nehovoria o tom, ako západné zbrane ostreľujú obyvateľstvo a infraštruktúru vo východoukrajinskom regióne Donbas ovládanom Ruskom, uviedol ďalej Peskov. Moskva sa nenechá odradiť od svojich vojnových cieľov, dodal. Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v stredu vo Washingtone ukázala, že Washington ani Kyjev nie sú pripravení počúvať názory Moskvy. "A nezazneli ani skutočné výzvy na mier," povedal hovorca Kremľa. Pokračovanie dodávok zbraní len predlžuje utrpenie ukrajinského ľudu a Rusko už dokázalo, že jeho nové hypersonické rakety sú schopné prekonať akúkoľvek protivzdušnú obranu, vyjadril sa Peskov.
14:30 Rusko tvrdí, že rokovania o bezpečnej zóne pri záporožskej elektrárni pokračujú
Rokovania o vytvorení bezpečnej zóny v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na Ukrajine, ktorá je zároveň najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, stále pokračujú, uviedla vo štvrtok Moskva, informuje stanica Sky News. Ruský štátny energetický gigant Rosatom uviedol, že diskusie o tejto otázke s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) doposiaľ nedospeli k dohode. Pozície oboch strán sú však podľa Rosatomu "blízke".
MAAE vyzýva na zriadenie bezpečnej zóny v okolí ZAES, ktorú v súčasnosti okupujú ruské jednotky, odkedy sa elektráreň stala opakovane terčom ostreľovania v rámci bojov prebiehajúcich v oblastiach neďaleko od elektrárne. Zodpovednosť zaň si navzájom pripisujú Rusko a Ukrajina. Útoky vyvolali obavy z možnej jadrovej katastrofy v prípade, že by bola elektráreň zničená alebo vážne poškodená. Doterajšie ostreľovanie sa zatiaľ zaobišlo bez vážnejších škôd.
13:55 Kremeľ tvrdí, že Biden a Zelenskyj odmietajú počúvať obavy Ruska
Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Washington a Kyjev sú hluchí k obavám Ruska. Reagoval tak na stredajšiu návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch, informuje agentúra AFP. Zelenskému sa počas bleskovej návštevy Washingtonu okrem iného stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer 1,8 miliárd dolárov. Nový balík pomoci po prvý raz zahŕňa aj dodanie batérie protivzdušného obranného systému Patriot.
"Môžeme s poľutovaním povedať, že doteraz prezident Biden a prezident Zelenskyj nepovedali ani pár slov, ktoré by mohli byť vnímané ako potenciálna pripravenosť vypočuť si obavy Ruska," povedal vo štvrtok reportérom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Neodznelo ani jediné slovo, ktoré by Zelenského varovalo pred pokračujúcim ostreľovaním obytných budov v mestách a dedinách v Donbase a nezazneli žiadne skutočné výzvy na mier," dodal Peskov po takmer desiatich mesiacoch invázie, v rámci ktorej Rusko útočí aj na civilné ciele a infraštruktúru po celej Ukrajine.
13:39 Lukašenko tvrdí, že manévre bieloruskej armády neboli zamerané proti Ukrajine
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok uviedol, že nedávne cvičenia bieloruskej armády neboli zamerané na Ukrajinu. Odmietol aj tvrdenia, že o rozmiestnení bieloruských ozbrojených zložiek na hraniciach, ktoré označil za konšpiračné teórie. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Lukašenko na stretnutí s predstaviteľmi armády okrem toho vyhlásil, že nemôže vylúčiť riziko použitia "násilia voči Bielorusku", ktorého by sa neho mohli dopustiť bližšie nešpecifikované "susedné štáty".
"Kto chce mier, musí sa pripraviť na vojnu," dodal bieloruský prezident, pričom upozornil, že vojenské cvičenia bieloruskej armády sa týkali len územia Bieloruska a nikoho neohrozovali. Agentúra Reuters pripomína, že Bielorusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoju vojenskú aktivitu. Tamojšia armáda vykonala neohlásenú previerku bojovej pripravenosti vojakov a do Bieloruska prišli aj ruské jednotky, ktoré tam začali vojenské cvičenia. Ukrajinské predstavitelia sa obávajú, že by tieto manévre mohli byť prípravou na možný ďalší ruský útok na Ukrajinu z územia Bieloruska.
12:25 Slovenské ozbrojené sily zabezpečili výcvik pre viac ako 600 ukrajinských vojakov
Príslušníci Ozbrojených síl (OS) SR už takmer 10 mesiacov pomáhajú ukrajinským kolegom pri obrane pred ruskou agresiou. Celkovo zabezpečili výcvik pre viac ako 600 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl v rámci výcvikových aktivít European Shield. Taktiež vykonávali prípravy špecialistov na rôzne druhy výzbroje a techniky. Od jarných mesiacov OS SR odoslali viac ako 11 500 ton materiálu a zabezpečili takmer 250 cestných a vlakových presunov. Poskytli tiež priestor na výstavbu a prevádzku opravárenského strediska, kde budú vykonávané opravy nemeckej vojenskej techniky, ktorá je nasadená na Ukrajine. V tlačovej správe o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
„Pomoc našim ukrajinským kolegom a priateľom je naša povinnosť pre budúcnosť aj našich detí tak, aby žili v pokoji a mieri,“ vyhlásil náčelník generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko. OS SR plánujú aj v budúcom roku zabezpečovať výcvik ukrajinských vojakov, tento raz v rámci misie Európskej Únie EUMAM. „V rámci tejto aktivity sa budú naši vojaci podieľať ako na zabezpečení výcviku jednotlivca a špecialistu na našom území, tak aj na koordinácii výcvikových aktivít v rámci krajín Európskej únie, ktoré na aktivite aktívne participujú," uviedli OS SR a upresnili, že projekt EUMAM je financovaný z rozpočtových zdrojov Únie a pokrýva náklady spojené s výcvikom, vrátane preplatenia poskytnutých služieb, stravovania, ubytovania, ale aj potrebnej vojenskej výstroje.
12:10 Samit EÚ — Ukrajina sa bude konať 3. februára, miesto ešte neurčili
Lídri 27 krajín eurobloku sa 3. februára stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Konanie samitu EÚ — Ukrajina oznámil vo štvrtok hovorca predsedu Európskej rady Barend Leyts. Miesto, na ktorom bude prebiehať, sa však dosiaľ neurčilo, informuje agentúra Reuters. "Môžem potvrdiť, že samit EÚ — Ukrajina sa bude konať 3. februára," povedal Leyts. Dodal, že Zelenskyj dostal "otvorenú pozvánku" do Bruselu, čo však neznamená, že vrcholná schôdzka sa bude konať práve tam.
Reuters citujúc nemenovaných predstaviteľov EÚ píše, že témou summitu bude zrejme hľadanie spôsobov, akými môže Európska únia naďalej Ukrajine pomáhať vo vojne proti Rusku. Lídri krajín eurobloku by tiež mali zhodnotiť ukrajinské snahy o členstvo v Únii.
11:45 Bielorusko má pravdepodobne významnú rolu pri výcviku ruských záložníkov
Bieloruská armáda pravdepodobne „prevzala významnú, ale diskrétnejšiu úlohu pri výcviku tisícov“ ruských záložníkov. Vo svojej štvrtkovej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany s tým, že by to mohlo byť „pokusom čiastočne napraviť nedostatok ruských vojenských cvičiteľov", pričom mnohí sú už nasadení na Ukrajine alebo zahynuli v boji.
Krajiny majú dlhú históriu vojenskej spolupráce, výcvik mobilizovaného ruského personálu Bielorusmi však podľa Londýna „predstavuje obrat úloh“. „Bieloruské sily sú Ruskom tradične považované za menejcenné ako ruské sily a ich zamestnanie ako cvičiteľov je znakom prepätia v rámci ruského vojenského systému,“ cituje ministerstvo spravodajský portál Sky News.
11:24 Na ruskom lietadlovom krížniku Admirál Kuznecov vypukol požiar
Na jedinom ruskom lietadlovom krížniku - lodi Admirál Kuznecov -, ktorý prechádza opravami v Murmansku, vypukol požiar. Vo štvrtok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá sa odvolala na agentúru TASS citujúcu nemenovaného predstaviteľa ruských záchranných zložiek.
Podľa dostupných informácií v stredu začali krížnik sťahovať zo suchého doku opravárenského závodu Zviozdočka v Murmansku, kde plavidlo od mája prechádza opravami a modernizáciou. Zdroj agentúry TASS spresnil, že pre "lokálne zadymenie" bolo evakuovaných 20 ľudí. Krížnik nebol požiarom poškodený. Jeho príčina nateraz nie je známa. K podobnému incidentu na tomto plavidle došlo v opravárenskom závode Zviozočka aj v roku 2019. Pri tomto požiari zomreli dvaja ľudia.
Admirál Kuznecov je jedinou lietadlovou loďou v Rusku a je schopnou niesť 50 lietadiel. V roku 2017 boli oznámené plány na jeho opravu a modernizáciu, pričom sa odhadovalo, že si to vyžiada investíciu v objeme najmenej 20 miliárd rubľov. Časť odborníkov upozorňovala, že ide o vyššie náklady, než by stála výstavba novej korvety.
08:39 Kyjev bude mať začiatkom roka elektrinu najviac desať hodín denne
Ukrajinské hlavné mesto Kyjev bude mať začiatkom januára nadchádzajúceho roka aj pri najoptimistickejšom scenári elektrinu len najviac desať hodín denne, upozornil v stredu poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko, uvádza stanica CNN. Najnovšia vlna ruských útokov dronmi bola zameraná špeciálne na elektrickú sieť v Kyjeve a spôsobila značné škody na celom systéme, spresnil v ukrajinskej televízii Charčenko, ktorý je zároveň riaditeľom Výskumného energetického centra. "Vzhľadom na povahu škôd sa domnievam, že obyvatelia Kyjeva by sa mali pripraviť na to, že dobrou správou bude, ak počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov budú mať domácnosti elektrinu štyri až šesť hodín (denne)," dodal.
"Nanajvýš za poldruha týždňa sa vrátime k plánovaným odstávkam v Kyjeve a regióne," povedal ďalej Charčenko s tým, že začiatkom nového roka "budeme mať elektrinu v najlepšom prípade desať hodín denne". Neustále prerušovanie dodávok elektriny však podľa Charčenka poškodilo malé rozvodne. "Opravárenské čaty nemôžu byť všade. Pri rozhodovaní, či opravovať niečo, čo dodáva elektrinu 30 domom, alebo rozvodňu zásobujúcu tri domy, sa často volí možnosť, kde sa dá pripojiť viac ľudí. Sú teda ojedinelé situácie, kedy ľudia skutočne trpia," vysvetlil Charčenko.
06:18 Pri ostreľovaní v Donbase utrpel ranenia bývalý šéf Roskosmosu Rogozin
Pri ostreľovaní ukrajinského mesta Doneck utrpel v stredu zranenia bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin a ešte jeden vysokopostavený proruský predstaviteľ.
Mesto Doneck je pod kontrolou ruskej armády a leží v regióne Donbas, ktorý sa stal epicentrom ostrých bojov medzi ruskou a ukrajinskou armádou.
Pri stredajšom ostreľovaní ukrajinskou armádou pritom podľa ruských médií utrpel na predmestí Donecka zranenia aj Rogozin. Tento bývalý ruský vicepremiér poskytuje v ukrajinských oblastiach - Doneckej a Luhanskej, na ktoré si Moskva nárokuje -, vojenské poradenstvo.
Podľa agentúry TASS, ktorá cituje jedného z Rogozinových asistentov, utrpel bývalý šéf Roskosmosu zranenia chrbta a bol hospitalizovaný. Jeho stav však nie je životohrozujúci.
Druhým raneným vysokopostaveným proruským predstaviteľom je Vitalij Chocenko, predseda vlády samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Obaja muži utrpeli zranenia pri ostreľovaní hotela v okrajových častiach Donecka, ktorý sa stal cieľom vysokopresných zbraní. V čase útoku sa v hoteli nachádzal aj ruský poslanec parlamentu, podľa ktorého útočníci nekonali náhodne, ale dostali tip.
05:22 Zelenskyj v Kongrese: Pomoc Ukrajine nie je charita ale investácia do bezpečnosti
Pomoc smerovaná Ukrajine zo Spojených štátov nie je charitou ale investíciou do svetovej bezpečnosti. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príhovore, ktorý predniesol v americkom Kongrese.
"Porazili sme Rusko v boji o mysle sveta," uviedol ukrajinský prezident, ktorého členovia Kongresu privítali v stoji. Traja americkí zákonodarcovia tiež v rukách držali ukrajinskú vlajku.
"Vaše peniaze nejdú na charitu, je to investícia do svetovej bezpečnosti a demokracie, s ktorou zaobchádzame čo najzodpovednejšie," povedal Zelenskyj.
Podľa Zelenského bude výsledok vojny na Ukrajine formovať svet celé generácie. "Tento boj určí to, v akom svete budú žiť naše deti a vnúčatá a potom ich deti... Tento boj nemožno ignorovať dúfajúc, že oceán alebo niečo iné vám ponúkne ochranu," uviedol ukrajinský prezident.
Ukrajinský prezident na záver americkým zákonodarcom daroval ukrajinskú vlajku, ktorá pochádza z mesta Bachmut ležiaceho na frontovej línii. Toto mesto Zelenskyj osobne navštívil len pár dní pred vycestovaním do Spojených štátov.
01:29 Biden: Spojené štáty budú stáť po boku Ukrajiny tak dlho, ako bude treba
Americký prezident Joe Biden prisľúbil v stredu Ukrajine a jej obyvateľom, že v boji proti Rusku nebudú nikdy sami a Spojené štáty budú stáť po ich boku tak dlho, ako to bude potrebné. Šéf Bieleho domu to povedal počas tlačovej konferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Washingtone, informuje TASR.
"Nikdy nebudete sami... Američania sú na každom kroku tejto cesty s vami... Ostaneme s vami tak dlho, ako to bude potrebné, " uviedol Biden s tým, že "boj Ukrajiny je súčasťou niečoho väčšieho".
Zároveň dodal, že ruský prezident Vladimir Putin "nemá v úmysle túto krutú vojnu zastaviť," cituje Bidena televízia Sky News.
STREDA
22:20 Rusko: Štátna duma prijala legislatívu s prísnymi trestami pre sabotérov
Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, v stredu schválila novú legislatívu, na základe ktorej bude možné ukladať "sabotérom" dlhoročné tresty väzenia.
Dolná komora parlamentu vo vyhlásení uviedla, že poslanci v treťom a záverečnom čítaní prijali balík opatrení, ktorých cieľom je "chrániť našu krajinu a občanov pred teroristickými a sabotérskymi hrozbami".
"Ruská federácia uskutočňuje špeciálnu vojenskú operáciu a v tom istom čase aj prijíma utečencov a zostáva otvorená pre príchod i odchod občanov zahraničných krajín," vysvetlil potrebu novej legislatívy predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.
Tresty pre sabotérov budú podľa jeho slov "také prísne, ako len bude možné".
21:24 Biden: Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu poďakoval Spojeným štátom za podporu. Zelenskyj je vo Washingtone na svojej prvej zahraničnej ceste od začiatku ruskej invázie na Ukrajine a to, že môže byť v Bielom dome, označil za veľkú česť.
"Vďaka od našich obyčajných ľudí vašim obyčajným ľuďom, Američanom. Veľmi si vás vážim. Myslím, že je naozaj ťažké pochopiť, čo máme na mysli, keď hovoríme, že si to vážime," povedal Zelenskyj. Následne odovzdal Bidenovi vojenskú medailu od vojaka z ukrajinského mesta Bachmut, kde v súčasnosti prebiehajú tvrdé boje.
Americký prezident svojmu ukrajinskému kolegovi povedal, že Ukrajinci "inšpirujú svet" svojou odvahou a odolnosťou. "Prezident Zelenskyj, Spojené štáty stoja pri ukrajinskom ľude, stojíme pri Vás, ste skvelým lídrom," uviedol Biden. Dodal, že USA budú "pokračovať v posilňovaní obranyschopnosti Ukrajiny, najmä protivzdušnej obrany."
20:53 Ukrajina získa vojenskú podporu aj od Dánska
Dánsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za tristo miliónov dánskych korún (42,8 milióna dolárov), oznámilo v stredu dánske ministerstvo obrany. Kodaň poskytne balík vojenskej pomoci Kyjevu v rámci Medzinárodného fondu vedeného Veľkou Britániou, prostredníctvom ktorého poskytujú zúčastnené krajiny vojenskú pomoc a ďalšiu podporu pre ukrajinskú armádu.
Dánsko po začatí ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine 24. februára poskytlo Kyjevu zbrane a podporu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Dánsky vojenskí inštruktori navyše pomáhajú pri výcviku ukrajinských vojakov.
19:32 Mecenáš Wagnerovcov chce, aby na Ukrajinu išli bojovať aj ruské ženy
Ruský oligarcha a zakladateľ žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin podporuje nápad, aby v ruskej armáde vo vojne na Ukrajine bojovali aj odsúdené ženy. Na Prigožina sa údajne obrátil poslanec ruského parlamentu zo Sverdlovskej oblasti Viačeslav Wegner, ktorý tvrdí, že ho oslovila skupina žien odpykávajúcich si trest vo väznici číslo šesť v meste Nižný Tagil. Tieto ženy sú vraj ochotné ísť bojovať za Rusko „ako spojky, lekárky a zdravotné sestry“, aby pomohli okupantom v „špeciálnej vojenskej operácii“.
„Absolútne s vami súhlasím,“ vyhlásil Prigožin, ktorý chce, aby ženy vo vojne na Ukrajine pôsobili aj v sabotážnych jednotkách a ako ostreľovačky. Tvrdí, že takáto prax bola v minulosti bežná. „Je tu odpor, ale myslím si, že ho prekonáme,“ dodal.
19:16 Výcvik ukrajinských vojakov na obsluhu Patriotov bude možno v Nemecku
Nemecká vláda označila rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského navštíviť Biely dom za "veľmi pozitívny signál". Uviedol to v stredu hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. Fakt, že Zelenskyj môže odcestovať zo svojej krajiny na prvú zahraničnú návštevu od začiatku ruskej invázie, je podľa Hebestreita "nádejným krokom".
Spojené štáty ešte pred príchodom Zelenského oznámili, že Ukrajine dodajú systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot v rámci balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov. Hebestreit privítal toto rozhodnutie aj napriek tomu, že Berlín nedávno odmietol Kyjevu poskytnúť svoje systémy Patriot určené pre Poľsko. Pripomenul však, že Nemecko Ukrajine poskytlo iné systémy protivzdušnej obrany. Povedal tiež, že výcvik ukrajinských vojakov na obsluhu Patriotov by sa mohol uskutočniť v Európe, veľmi pravdepodobne v Nemecku.
18:56 Zelenskyj je už v USA
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pricestoval do Spojených štátov, kde sa má stretnúť s americkým prezidentom Joeom Biden a vystúpiť na pôde Kongresu. Predstaviteľ amerických úradov pre AP potvrdil, že lietadlo Vzdušných síl USA s ukrajinským prezidentom na palube pristálo na Andrewsovej leteckej základni v štáte Maryland, neďaleko Washingtonu. Ide o Zelenského prvú zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára tohto roka.
Biden má privítať Zelenského v Bielom dome o 14.00 h miestneho času (20.00 h SEČ). Po približne dvojhodinovom rozhovore bude nasledovať tlačová konferencia (22.30 h SEČ). O 19.30 h washingtonského času (štvrtok 1.30 h SEČ) vystúpi Zelenskyj s príhovorom pred členmi oboch komôr Kongresu.
18:39 Americké systémy Patriot poputujú na Ukrajinu
Spojené štáty v stredu oznámili, že Ukrajine dodajú systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. "Dnešná pomoc po prvý raz zahŕňa systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý je schopný zostreliť riadené strely, balistické strely krátkeho doletu a lietadlá vo výrazne vyššej letovej hladine, ako dokázali predtým poskytnuté systémy," uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Zariadenia Patriot sú súčasťou balíka v hodnote 1,85 miliardy amerických dolárov avizovaný v spojitosti so stredajšou návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone.
18:33 Rusko zriadi v ukrajinských prístavoch základne
Rusko plánuje zriadiť základne na podporu svojho vojnového loďstva v dvoch okupovaných prístavoch na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. "Prístavy v (ukrajinskom) Berďansku a Mariupole sú plne funkčné. Máme v úmysle zriadiť tam základne na podporu plavidiel, záchranných služieb a opravy lodí (ruského) námorníctva," uviedol Šojgu v rámci správy prednesenej na stretnutí prezidenta Vladimira Putina s velením ruskej armády.
15:43 Káčer: Zelenského návšteva USA môže upevniť ich podporu Ukrajine
Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch amerických a jeho vystúpenie v Kongrese môže upevniť podporu zo strany USA pre Ukrajinu. Uviedol to dočasne poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Minister vníma Zelenského návštevu veľmi pozitívne, jeho prijatie americkým prezidentom Joeom Bidenom považuje za sympatické gesto. "Som rád, že prezident Zelenskyj vystúpi v Kongrese, pretože je to veľmi dôležité pre udržanie americkej podpory Ukrajine. Vojenskej, politickej aj ekonomickej," povedal.
Podotkol, že americká podpora bola okrem európskej kľúčová. "Možno v niektorých vojenských technológiách ešte výraznejšia ako tá naša," dodal. Vystúpenie v Kongrese bude podľa neho kľúčové pre udržanie podpory Ukrajine. "Pred doplňovacími voľbami v Senáte zaznievali rôzne hlasy, ktoré akoby relativizovali túto pomoc," vysvetlil. "Zelenskyj je veľmi charizmatický a veľmi silný človek so silnou schopnosťou osobnej výpovede a myslím si, že v tom môže zohrať zásadnú úlohu," doplnil minister.
15:21 Biden ohlási balík pomoci Ukrajine vrátane rakiet Patriot
Biely dom potvrdil, že americký prezident Joe Biden sa chystá v stredu oznámiť dodanie systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot Ukrajine na pomoc v boji s Ruskom. Informuje o tom denník The Guardian odolávajúci sa na prepis telekonferencie s novinármi, ktorú Biely dom zverejnil na svojej webstránke.
Konferencia sa konala v predvečer návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v USA. Popredný predstaviteľ Bieleho domu na nej potvrdil, že Biden v stredu ohlási "významný" nový balík bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer dvoch miliárd dolárov. Balík bude obsahovať "batériu systému Patriot, ktorá bude kľúčovým prostriedkom na obranu ukrajinského obyvateľstva voči barbarským ruským útokom na kritickú infraštruktúru Ukrajiny".
Predstaviteľ Bieleho domu tiež povedal, že USA vycvičia ukrajinských vojakov v zaobchádzaní s touto batériou, pričom k výcviku dôjde na území tretej krajiny. "Nejaký čas to potrvá, ale ukrajinskí vojaci si tento výcvik odnesú späť do svojej krajiny, aby tak mohli batériu obsluhovať," dodal.
15:15 Putin: Za konflikt na Ukrajine môže Kyjev a spojenci
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil konflikt na Ukrajine za "spoločnú tragédiu", za ktorú však podľa neho nemôže Moskva, ale Kyjev a jeho spojenci. "To, čo sa deje, je, samozrejme, tragédia – naša spoločná tragédia. Nie je to však výsledok našej politiky. Je to výsledok politiky tretích krajín," povedal Putin v prejave pred vysokými predstaviteľmi ruskej armády, ktorý vysielala aj televízia.
14:30 Ruská armáda by mala mať až milión a pol príslušníkov
Rusko plánuje zriadiť základne na podporu svojho vojnového loďstva v dvoch okupovaných prístavoch na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý zároveň vyhlásil, že počet príslušníkov ruskej armády by sa mal zvýšiť na 1,5 milióna.
"Prístavy v (ukrajinskom) Berďansku a Mariupole sú plne funkčné. Máme v úmysle zriadiť tam základne na podporu plavidiel, záchranných služieb a opravy lodí (ruského) námorníctva," uviedol Šojgu v rámci správy prednesenej na stretnutí šéfa Kremľa Vladimira Putina s poprednými predstaviteľmi ruskej armády.
Podľa ministra by sa mal početný stav ruskej armády – v čase pokračujúcich bojov na Ukrajine – zvýšiť zo súčasného jedného na 1,5 milióna. Toto číslo by malo zahŕňať aj 695-tisíc vojakov-dobrovoľníkov, ktorí budú v armáde pôsobiť na základe kontraktu. Šojgu neuviedol, v akom časom horizonte by malo k takémuto zvýšeniu počtu vojakov dôjsť. Šéf ruského rezortu obrany vo svojej správe avizoval aj vytvorenie nových jednotiek, ktoré budú operovať v západných oblastiach Ruska v reakcii na plány Fínska a Švédska na vstup do Severoatlantickej aliancie.
14:00 Ruské námorníctvo dostane novú hypersonickú raketu
Ruská vláda je zároveň pripravená podporovať ozbrojené sily bez finančných obmedzení a na vedenie takzvanej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine dostanú ruské sily všetko, čo budú potrebovať. V prejave pred vysokými predstaviteľmi armády to v stredu prisľúbil ruský prezident Vladimir Putin.
"Od januára bude (trieda) fregát Admirál Gorškov vyzbrojená novou hypersonickou raketou Zirkón (Cirkon), ktorá nemá vo svete obdobu," uviedol Putin. "Naše ozbrojené sily a ich bojové schopnosti sa denne zlepšujú," vyhlásil Putin a dodal, že Rusko posilní aj bojovú pripravenosť svojej jadrovej triády. Rusko bude podľa neho venovať pozornosť aj dronom, ktorých dôležitosť sa ukázala počas už desať mesiacov prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. Onedlho bude pripravená aj ťažká medzikontinentálna balistická raketa Sarmat, ktorou budú vyzbrojené pozemné sily.
13:40 EÚ vraj riadne nevyšetruje výbuchy na plynovodoch Nord Stream
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu obvinil európske krajiny, že nevedú riadne vyšetrovanie série výbuchov, ktoré v septembri zasiahli plynovody Nord Stream. "Po výbuchoch na Nord Stream – ktoré, ako sa zdá, nikto v Európskej únii nebude objektívne vyšetrovať – Rusko zastavilo prepravu plynu cez severné trasy," povedal Lavrov.
Rusko obvinilo z účasti na výbuchoch Britániu, čo Londýn odmietol. Vyšetrovatelia vo Švédsku a Dánsku tvrdia, že explózie boli výsledkom úmyselnej sabotáže, možných vinníkov však neuviedli. Denník The Washington Post s odvolaním sa na diplomatov a predstaviteľov tajných služieb v stredu uviedol, že sa doposiaľ neobjavili nijaké presvedčivé dôkazy o tom, že za útokmi mohlo stáť samotné Rusko, ako bezprostredne po nich tvrdili niektoré západné vlády a analytici. Niektoré zo zdrojov sa podľa denníka teraz domnievajú, že vinníkov zrejme nebude možné určiť.
12:59 Kremeľ klamal, že Putin navštívil frontovú líniu, tvrdí ukrajinský web
Po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov v meste Bachmut, ktoré čelí tvrdým bojom, sa podobným krokom snažili pozdvihnúť morálku svojej armády aj Rusi. Moskva informovala, že ruský vodca Vladimir Putin ešte v piatok vycestoval na frontovú líniu, no nešpecifikovala miesto, ktoré šéf Kremľa navštívil. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Z analýzy záberov zverejnenej na telegramovom kanáli Agentstvo.Novosti však vyplynulo, že správy o Putinovej návšteve frontovej línie neboli pravdivé a ruský prezident dokonca neopustil územie Ruska. Zábery, na ktorých sa Putin nachádza na mieste údajnej frontovej línie, podľa spomenutého zdroja vznikli v ruskom meste Rostov nad Donom.
12:00 Rzeczpospolita: Nemožno vylúčiť, že Rusko zaútočí na Ukrajinu z Bieloruska
Bolo naivné očakávať, že ruský prezident Vladimir Putin počas svojej utorkovej návštevy Minska predstúpi pred novinárov a oznámi dátum ďalšieho ruského útoku na Ukrajinu z Bieloruska, napísal v stredu v súvislosti so stretnutím Putina s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom poľský denník Rzeczpospolita. TASR správu prevzala z agentúry DPA. "Že k takému útoku dôjde, však nemožno vylúčiť. Úder z Bieloruska by totiž mohol nielen oslabiť obranyschopnosť Ukrajiny, ale aj výrazne sťažiť zásobovanie zbraňami zo Západu cez Poľsko," všíma si Rzeczpospolita.
Lukašenko s tým Putinovi zrejme nepomôže – podľa denníka si totiž drží tisícky svojich lojálnych, dobre vycvičených vojakov a špeciálnych jednotiek v zálohe pre prípad, že v jeho krajine opäť vypuknú protesty. Ak sa teda Kremeľ rozhodne pre takýto útok, Moskva na túto úlohu využije mobilizovaných ruských vojakov, cituje DPA. "Jedno je isté: Lukašenko sa pritom Putinovi do cesty nepostaví," konštatuje Rzeczpospolita.
11:38 Kremeľ: Návšteva Zelenského v USA neprinesie nič dobré
Ďalšie dodávky zbraní Ukrajine podľa Kremľa iba prehĺbia konflikt, pričom stredajšia návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch s určitosťou neprinesie nič dobré. O vyhlásení hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova informujú správy agentúr AFP a Reuters. Očakáva sa, že Spojené štáty počas Zelenského stredajšej návštevy ohlásia nový balík vojenskej pomoci Kyjevu vrátane dodávky protivzdušných raketových systémov Patriot. "Toto všetko s určitosťou povedie k zhoršeniu konfliktu a neveští to pre Ukrajinu nič dobré," povedal Peskov reportérom.
Kremeľ podľa neho neočakáva, že po Zelenského návšteve vo Washingtone zmení Ukrajina svoj postoj k mierovým rokovaniam a bude naďalej odmietať vyjednávať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Na otázku, či Moskva vôbec očakáva niečo pozitívne od Zelenského cesty do USA, Peskov odpovedal stručným: "Nie". Zelenskyj sa v stredu plánuje stretnúť s americkým prezidentom Joeom Bidenom a lídrami Kongresu USA. Ide o jeho prvú zahraničnú cestu od konca februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.
11:02 Ruské sily sa dostávajú do pouličných bojov, na ktoré sú slabo vycvičené, tvrdia Briti
Ruská armáda a žoldnieri z Wagnerovej skupiny urobili malé pokroky na východnom okraji mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Podľa neho má teraz ruská pechota pravdepodobne základňu vo východných priemyselných oblastiach mesta a občas postúpi do obytnej štvrte, pričom pokračujú pouličné boje. Na tie sú však bojovníci nedostatočne vycvičení. „Pri bojoch v zastavaných oblastiach vyžadujúcich vysoko vycvičenú pechotu s vynikajúcim vedením juniorov je nepravdepodobné, že by tento typ boja zvýhodnil slabo vycvičených bojovníkov Wagnerovej skupiny a mobilizovaných záložníkov ruskej armády,“ konštatuje podľa spravodajského portálu Sky News ministerstvo.
V oblasti Bachmutu sa intenzívne bojuje od júna, pripomína rezort. Frontové línie však boli primárne v otvorenej krajine okolo východných prístupov k mestu. Vo vojne od postupu Ruska do Lysyčanska a Sjevjerodonecka v júli sa vyskytlo málo zdĺhavých rozsiahlych bojov v zastavaných oblastiach, uvádza tiež ministerstvo.
10:15 Medvedev sa v Pekingu stretol so Si Ťin-pchingom, hovorili aj o Ukrajine
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v stredu nečakane navštívil čínsku metropolu Peking, kde rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, okrem iného aj o vojne na Ukrajine, informuje agentúra Reuters. Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, zverejnil na svojom účte na platforme Telegram video zo stretnutia s prezidentom Číny, ako aj zo spoločnej schôdzky čínskych a ruských predstaviteľov.
Ruský exprezident so Si Ťin-pchingom diskutoval o "neobmedzenom" strategickom partnerstve Moskvy a Pekingu, a tiež o situácii na Ukrajine, kde Rusko od februára vedie vojenskú ofenzívu. Ďalšie detaily o obsahu schôdzky neuviedol. "Hovorili sme o spolupráci medzi vládnucimi stranami v Rusku a Číne... o bilaterálnej spolupráci v rámci nášho strategického partnerstva vrátane ekonomiky a priemyselnej produkcie," priblížil Medvedev. Dodal, že predmetom rokovaní boli aj medzinárodné témy vrátane konfliktu na Ukrajine. "Rozhovory boli užitočné," zhodnotil. Čína dúfa, že všetky strany konfliktu na Ukrajine vyriešia bezpečnostné problémy prostredníctvom politických riešení, povedal Si Ťin-pching podľa stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na čínsku štátnu agentúru Sinchua.
08:39 Bielorusko obmedzí vstup a pohyb v pohraničnej zóne
Bielorusko vydalo v stredu výnos, že "dočasne obmedzí vstup, dočasný pobyt a pohyb v pohraničnej zóne" v troch okresoch Homeľskej oblasti – Lojevskom, Brahinskom a Chojnickom. Vládny kabinet nespresnil, ako dlho toto obmedzenie potrvá. Zároveň dodal, že sa nevzťahuje na oficiálnych predstaviteľov ani na ľudí, ktorí tam pracujú či bývajú.
Bielorusko 11. októbra uskutočnilo v Homeľskej oblasti podľa vlastných slov takzvané protisabotážne cvičenie. O štyri dni neskôr prišli do Bieloruska ruskí vojaci a pripojili sa k regionálnemu zoskupeniu, ktoré Minsk zriadil. Šéf Kremľa Putin navštívil Minsk v pondelok – išlo o jeho prvú návštevu Bieloruska od roku 2019. Tento krok vyvolal v Kyjeve obavy, že Putin sa bude bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka snažiť prinútiť, aby v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine otvoril vo svojej krajine nový front, analyzuje Reuters.
08:27 Ukrajina možno dostane od USA systém Patriot
Biely dom potvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu (21. decembra) pricestuje na návštevu Washingtonu. Bude to jeho prvá cesta do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára.
Samotný Zelenskyj v stredu ráno na Twitteri oznámil, že cestuje do USA. "Cestujem do USA s cieľom posilniť odolnosť a obranyschopnosť Ukrajiny. Konkrétne budem diskutovať o spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Budem mať prejav v Kongrese a viacero bilaterálnych stretnutí," napísal Zelenskyj.
Zelenskyj sa v Bielom dome stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a pri tejto príležitosti bude oznámený "významný nový balík bezpečnostnej pomoci", avizovala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová. Nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy podľa AFP v tejto súvislosti potvrdil, že súčasťou balíka bude aj protivzdušný raketový systém Patriot.
08:00 Historický objav na Ukrajine
Ukrajinskí pohraničníci, ktorí stavali opevnenia pri rieke Dneper, objavili v Chersonskej oblasti pozostatky starovekého rímskeho sídliska. Oznámila to v utorok Štátna pohraničná stráž Ukrajiny (DPSU). "V hĺbke približne jedného metra sa začala ukazovať keramika, črepy z amfor a džbánov," uviedla DPSU vo vyhlásení.
"Armáda informovala miestnych archeológov o náleze a prerušila na mieste stavebné práce, aby zachovala vzácne historické artefakty," uvádza ukrajinská pohraničná stráž. Zároveň dodala, že keď sa Ukrajine podarí dosiahnuť víťazstvo, tak začne na nálezisku pracovať "archeologická expedícia".
Výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktorý vyšetroval útok na Kapitol z januára 2021, po 18 mesiacoch v utorok ukončí svoju činnosť. Vyšetrovatelia svoje závery zaslali ministerstvu spravodlivosti a navrhli trestné stíhanie exprezidenta Donalda Trumpa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Pôsobenie výboru sa oficiálne skončí v utorok, keď novozložená Snemovňa, v ktorej majú prevahu republikáni, zloží slávnostnú prísahu. Voľby do Kongresu sa konali v novembri minulého roka. Američania si vtedy volili aj 34 zo 100 senátorov a v niektorých štátoch sa konali aj voľby guvernérov či ďalších predstaviteľov.
Príslušný výbor vyšetroval, akú úlohu zohral Trump pri podnecovaní svojich podporovateľov k útoku na washingtonský Kapitol 6. januára 2021. V tom čase tam zasadali obe komory Kongresu, aby potvrdili výsledky prezidentských volieb z roku 2020. Tie sa Trump usiloval zvrátiť. Pri následných nepokojoch prišlo o život viacero osôb.
Zákonodarcovia z výboru uviedli, že chcú výsledky svojej práce zverejniť, aby upozornili na vážnosť útoku na Kapitol a na Trumpovo úsilie zvrátiť výsledky volieb. Časť záverov vyšetrovania - vrátane videozáznamov vypočúvania stoviek svedkov - však nebude bezprostredne zverejnená, píše AP. Videá a ďalšie materiály sú zaslané do národných archívov, ktoré ich v súlade so zákonmi zverenia o 50 rokov. Republikáni sa budú môcť pokúsiť tento materiál získať, dodáva agentúra.
Program osláv 30. výročia vzniku samostatnej Českej republiky sa zavŕšil v pondelok slávnostným koncertom Českej filharmónie v pražskom Rudolfine, na ktorom sa spolu s českým premiérom Petrom Fialom a predstaviteľmi jeho vlády zúčastnil aj slovenský premiér Eduard Heger s manželkou. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy vlády Českej republiky.
"Náš spoločný štát sa síce pred rokmi rozdelil, no naše národy sa nikdy nerozdelili. A hoci tri desaťročia kráčame ako dve suverénne republiky, aj tak ideme po rovnakej ceste. Po ceste demokracie, slobody, vzájomného rešpektu a podpory," uviedol Heger na sociálnych sieťach.
"Dobre to dokazuje, ako máme aj 30 rokov po rozdelení spoločného štátu úzke, priateľské a mimoriadne vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskom," uviedol Fiala.
Český premiér sa spolu s manželkou zúčastnil okrem koncertu aj na tradičnom novoročnom obede s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch a pri príležitosti okrúhlelo výročia vzniku Českej republiky pozval na slávnostnú večeru vo svojom sídle Kramárovej vile všetkých predchádzajúcich predsedov vlád ČR s partnerkami.
"Napriek tomu, že mnohí boli alebo navzájom sú politickými súpermi a že máme na veľa vecí rozdielne názory, pokladám za dobré, aby boli v takýchto slávnostných chvíľach spolu všetci, čo mali v nejakej dobe v dejinách modernej samostatnej Českej republiky zodpovednosť, možnosť a príležitosť stáť na čele vlády, byť na vrchole výkonnej moci... a spoluutvárať ich smerovanie," uviedol Fiala.
Štyridsať percent území okupovaných Ruskom od 24. februára, keď Moskva spustila inváziu na Ukrajinu, bolo za minulý rok oslobodených. V pondelok to oznámil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj. Správu priniesol portál americkej televízie CNN.
„Ozbrojené sily oslobodili 40 percent území okupovaných počas tejto totálnej invázie a 28 percent všetkých území okupovaných Ruskom od roku 2014," uviedol v hodnotiacom príspevku o roku 2022 v aplikácii Telegram.
Súčasná frontová línia je dlhá 1500 kilometrov, dodal generál.
Podľa Zalužného ukrajinské ozbrojené sily podstupujú výcvik na území 17 európskych krajín.
„Vďaka zahraničným partnerom bolo možné vycvičiť vyše 20-tisíc vojakov," napísal a doplnil: „V roku 2022 bolo z oblastí nepriateľských akcií evakuovaných vyše 600-tisíc ľudí a boli doručené viac než dva milióny ton humanitárnej pomoci."
Súd v nemeckom meste Weinheim udelil trest odňatia slobody na dva roky a deväť mesiacov lekárke, ktorá 4247 osobám nezákonne udelila potvrdenie na výnimku z nosenia rúšok počas pandémie koronavírusu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Súd lekárke takisto zakázal dočasne vykonávať povolanie a nariadil zhabanie približne 28-tisíc eur. Túto sumu mala lekárka získať za vydanie certifikátov. Rozhodnutie súdu ešte nie je právoplatné.
Lekárka takéto nezákonné potvrdenia vydala osobám z rôznych častí krajiny bez toho, aby ich vyšetrila alebo mala informácie o ich predchádzajúcich ochoreniach, píše DPA.
Weinheim sa nachádza v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na juhozápade Nemecka neďaleko mesta Mannheim.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou o európskom programe finančnej pomoci pre Ukrajinu a nadchádzajúcom samite Ukrajiny a Európskej únie, ktorý sa uskutoční vo februári v Kyjeve. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia kancelárie ukrajinského prezidenta a vyjadrenia šéfky EK.
Išlo o prvý telefonát ukrajinského prezidenta so zahraničným predstaviteľom v tomto roku. Zelenskyj počas neho informoval von der Leyenovú o situácii na bojisku.
„Samostatnou témou konverzácie bola implementácia nového programu makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur," uviedla kancelária. Zároveň poukázala na to, že Ukrajina dostane prvú časť tejto pomoci v hodnote troch miliárd eur už v januári.
Zelenskyj ďalej informoval von der Leyenovú o pokroku dosiahnutom pri implementácii siedmich odporúčaní Európskej komisie, ktoré Ukrajina dostala v spojitosti so štatútom kandidátskej krajiny EÚ.
„Strany hovorili o očakávaných výsledkoch ďalšieho samitu Ukrajina-EÚ, ktorý sa uskutoční 3. februára v Kyjeve, a zhodli na posilnení prípravných prác," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie.
„V prvom telefonáte nového roka s prezidentom Zelenským som vyjadrila svoju bezvýhradnú podporu a blahopriania pre rok 2023 ukrajinskému ľudu... Podporujeme váš hrdinský boj," uviedla von der Leyenová po telefonáte na Twitteri. Dodala, že sa teší na skoré stretnutie so Zelenským na Ukrajine.
Belgicko bude testovať na nové varianty koronavírusu odpadovú vodu z lietadiel prichádzajúcich z Číny. Spraví tak v rámci nových opatrení zameraných proti šíreniu covidu v čase nárastu nových prípadov nákazy v Číne. Oznámila to v pondelok belgická vláda, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Bude to doplnkové opatrenie na overenie toho, či sú údaje, ktoré dostávame z Číny, presné," uviedol pre Reuters Steven Van Gucht z belgického Inštitútu pre verejné zdravie Sciensano.
Dodal, že belgické úrady si uvedomujú, že pasažieri nakazení koronavírusom nemusia počas letu použiť toaletu na palube lietadla, preto neplánujú v rámci tohto nového opatrenia sledovať ľudí, ale to, čo sa deje v Číne.
Belgicko okrem toho žiada ľudí, ktorí do krajiny pricestovali z Číny, aby sa otestovali na ochorenie COVID-19, ak sa u nich sedem dní po príchode vyskytnú príznaky. Ide však len o odporúčanie a vláda toto opatrenie neplánuje vynucovať.
Belgický minister zdravotníctva Frank Vandenbroucke pri oznámení testovania odpadovej vody na tlačovej konferencii povedal, že je potrebné rozšíriť opatrenia Európskej únie zamerané na nárast počtu prípadov nákazy koronavírusom v Číne.
Úrady na celom svete zavádzajú alebo zvažujú zaviesť rôzne opatrenia pre cestovateľov z Číny vrátane povinného testovania na koronavírus. Počet prípadov nákazy v Číne vzrástol po tom, čo Peking oznámil uvoľnenie tzv. politiky nulovej tolerancie covidu, uvádza Reuters.
