Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vyzval republikánov, aby vo voľbe predsedu snemovne podporili McCarthyho

Bývalý americký prezident Donald Trump v stredu vyzval republikánskych poslancov, aby podporili Kevina McCarthyho pri hlasovaní o obsadení funkcie predsedu Snemovne reprezentantov v Kongrese. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Teraz je čas, aby všetci naši skvelí republikánski poslanci v snemovni hlasovali za Kevina, uzavreli dohodu, získali víťazstvo," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Exprezident zároveň republikánov vyzval, aby "veľký triumf" nezmenili "na obrovskú a ponižujúcu porážku". "Kevin McCarthy odvedie dobrú a možno aj skvelú prácu – len pozerajte!" dodal.

Poslanci americkej Snemovne reprezentantov v utorok nedokázali zvoliť nového predsedu ani po troch kolách hlasovania.

Na zvolenie do funkcie predsedu je potrebných 218 hlasov. Líder republikánov v snemovni McCarthy v prvých troch kolách hlasovania tento počet nezískal a mal dokonca nižšiu podporu ako kandidát demokratov Hakeem Jeffries.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok zasadla po prvý raz v novom zložení, pričom prevahu majú republikáni. Nového predsedu sa poslancom v prvom kole hlasovania nepodarilo zvoliť prvýkrát od roku 1923.

(tasr)

Minúta  |  

Republika predložila návrh na uznesenie, ktorým má NR SR odsúdiť vraždu v Michalovciach

Hnutie Republika predložilo prostredníctvom svojho poslanca Ondreja Ďuricu návrh na uznesenie Národnej rady SR, ktorým chce odsúdiť brutálnu vraždu Eriky v Michalovciach. V uznesení chce zároveň požiadať bezpečnostné zložky „o silnejší boj proti kriminalite asociálov na uliciach“.

Pri jeho písaní hnutie vychádzalo z uznesenia o vražde pred gej barom Tepláreň v Bratislave, kde mladý páchateľ zastrelil dvoch mužov z komunity LGBT, ktoré parlament schválil.

„Dúfame, že ak politici dokázali odsúdiť vraždu homosexuálov, tak nepochybne odsúdia aj túto brutálnu vraždu normálnej slušnej ženy,“ uviedla strana Republika vo svojom stanovisku. Zároveň zdôraznila, že okrem tvrdého exemplárneho trestu pre páchateľa žiada aj to, aby sa minister vnútra, polícia a vláda sústredili na ochranu ľudí „a nie imigrantov a osadníkov“.

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michaloviec dobodal 46-ročnú ženu, dnes vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze. Žena si 1. januára o 6.30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami.

Policajný prezident Štefan Hamran k prípadu uviedol, že v Michalovciach sa budú zameriavať na prostredie, z ktorého pochádza osoba páchateľa, či tam nie sú nejakí spolupáchatelia.

(sita)

Minúta  |  

Talianskej premiérke sa nepozdáva zákaz vozidiel so spaľovacími motormi v roku 2035

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi v Európskej únii (EÚ) od roku 2035 sa nepozdáva talianskej premiérke Giorgii Meloni. Tento krok podľa nej predstavuje riziko pre talianske hospodárstvo.

„Termín rozlúčky so spaľovacími motormi do roku 2035 nepovažujem za rozumný, ale za hlboko škodlivý pre náš výrobný systém, na vnútroštátnej úrovni existuje zhoda medzi jednotlivými stranami a ja ju chcem využiť na dôrazné riešenie tejto otázky,“ cituje političku web V:Motori.

Pre krok nemá veľké pochopenie súčasná ani bývalá vláda. Minister infraštruktúry a dopravy Matteo Salvini počas posledného zasadnutia Rady EÚ vyhlásil, že koniec dieselových a benzínových motorov je výsledkom „pseudoekologického fundamentalizmu“ a postaviť tieto druhy motorizácie od roku 2035 mimo zákona a zároveň požadovať prechod na normu Euro 7 od roku 2025 „nemá hospodársky, environmentálny ani sociálny zmysel“. Okrem toho podľa neho hrozí, že desaťtisíce robotníkov „môžu skončiť na ulici“ a európsky trh zahltia elektromobily z Číny, ktorá je v oblasti elektrifikácie nepochybne ďalej.

Okrem Salviniho a Meloniovej vyjadrili nesúhlas pri viacerých príležitostiach aj Giancarlo Giorgetti a Roberto Cingolani z predchádzajúcej vlády Maria Draghiho. Cingolani, ktorý je bývalý minister pre ekologický prechod, skonštatoval, že nemá zmysel vsádzať všetko na elektrinu. Za nerozumný krok považuje zákaz áut so spaľovacím motorom aj predseda talianskeho automobilového klubu ACI Angelo Sticchi Damiani.

Pochybnosti o zákaze sa podľa V:Motori objavujú aj v Bruseli. Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v rozhovoroch naznačil, že jeho silné pochybnosti pramenia z možných negatívnych dôsledkov pre pracovníkov v tomto sektore. Preto navrhol vytvorenie komunitného fondu a revíziu rámca už v roku 2026, aby bolo možné kontrolovať kroky a vývoj energetickej transformácie.

(sita)

Minúta  |  

V Rakúsku vlani zaistili 687 prevádzačov nelegálnych migrantov

V Rakúsku vlani dolapili 687 prevádzačov nelegálnych migrantov, pričom väčšinu z nich aj zadržali. Najviac prevádzačov pochádzalo zo Sýrie, Turecka, Rumunska a Ukrajiny, vyplýva z údajov, ktoré v stredu zverejnil rakúsky Spolkový kriminálny úrad (BKA). Informuje o tom správa agentúry APA.

Viac než 300 z celkového počtu zaistili v spolkovej krajine Burgenland, 32 zo zadržaných prevádzačov tvorili Rakúšania.

V rokoch 2015 a 2016 boli zaznamenané rekordné počty zadržaných prevádzačov a ich počty opäť stúpli počas vlaňajšieho roka. Prevádzači využili vojnu na Ukrajine, aby nelegálnym migrantom nahovorili, že vzhľadom na prílev ukrajinských utečencov sa dá relatívne ľahko dostať do Európy, keďže na hraniciach neprebiehajú prísne kontroly, konštatuje APA.

"Vysoký počet zatknutých prevádzačov súvisí na jednej strane s intenzívnymi kontrolami na hraniciach Burgenlandu a Maďarska a na strane druhej s intenzívnou spoluprácou s útvarmi kriminálnej polície štátov západného Balkánu," uviedol rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.

"Rozhodujúcim faktorom v boji proti pašeráckej mafii je úzka a predovšetkým medzinárodná spolupráca," zdôraznil. Dodal, že nasadenie rakúskych policajtov v Maďarsku, Srbsku či Severnom Macedónsku je dôležitým prejavom takejto spolupráce.

Gerhard Tatzgern, ktorý v BKA šéfuje oddeleniu boja proti nelegálnemu prevádzačstvu, doplnil, že Rakúsko úzko spolupracuje aj s Tureckom, s cieľom zastaviť pašerákov ľudí. Do Rakúska sa najviac nelegálnych migrantov aj vlani dostalo cez východné Stredomorie, a to najmä cez balkánsku trasu, ktorá prechádza cez Turecko, Grécko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Rumunsko a Maďarsko až do Rakúska.

V Rakúsku v roku 2022 zachytili vyše 100-tisíc nelegálnych migrantov – presné čísla majú byť zverejnené neskôr. Najviac ľudí prišlo z Afganistanu a Sýrie. Šéf rezortu vnútra Karner poznamenal, že k rozmachu prevádzačskej mafie prispelo zavedenie bezvízového vstupu do Srbska pre Indov a Tunisanov. V novembri sa však možnosť vstupu do Srbska bez víz skončila pre občanov Tuniska a od 1. januára tohto roku aj pre obyvateľov Indie, dodáva APA.

(tasr)

Minúta  |  

Putin vyslal do medzinárodných vôd fregatu vyzbrojenú hypersonickými strelami Zirkón

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyslal fregatu triedy Admirál Gorškov vyzbrojenú novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon) na cvičenia do Atlantického a Indického oceánu i Stredozemného mora. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Putin to oznámil vo videorozhovore s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a kapitánom lode Igorom Krochmalom.

"Tentokrát je táto loď vybavená najnovším hypersonickým raketovým systémom ‚Zirkón‘, ktorý nemá obdoby," povedal Putin. Dodal, že členom posádky želá úspechy "v ich službe pre dobro vlasti".

Podľa ruského prezidenta umožnia takéto účinné zbrane spoľahlivú ochranu Ruska a jeho národných záujmov pred možnými vonkajšími hrozbami, napísali ruské médiá, na ktoré sa odvolala agentúra AFP.

Hypersonické rakety Zirkón dokážu podľa Šojgua prekonať akýkoľvek systém protiraketovej obrany. Spresnil, že tieto strely letia deväťkrát rýchlejšie ako zvuk a majú dosah vyše tisíc kilometrov.

Rusko, Čína a USA sa v súčasnosti pretekajú vo vývoji hypersonických zbraní, ktoré vďaka svojej rýchlosti a manévrovateľnosti dávajú útočiacim silám značnú výhodu nad protivníkom, vysvetľuje Reuters. Cieľ hypersonickej rakety je pre protivzdušnú obranu oveľa ťažšie vypočítať ako v prípade medzikontinentálnych balistických striel.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský vojenský bloger kritizuje oficiálne vysvetlenie útoku v Makijivke

Ruský vojenský bloger kritizoval vysvetlenie ruského ministerstva obrany pre raketový útok, pri ktorom prišli na východe Ukrajiny o život desiatky ruských vojakov. Oficiálnu verziu pritom označil za „nepresvedčivú“ a tiež za „nehorázny pokus o prenesenie viny“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Semjon Pegov, ktorý bloguje pod aliasom WarGonzo a pred niekoľkými týždňami dostal ocenenie od Vladimira Putina, v utorok spochybnil oficiálne údaje Moskvy o obetiach nedávneho raketového útoku na východe Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany v stredajšom vyhlásení uviedlo, že Ukrajina zasiahla budovu odborného učilišťa v Makijivke v okupovanej časti Doneckej oblasti, kde boli umiestnení najmä odvedenci, krátko po polnoci 1. januára. Vojaci v tom čase podľa rezortu používali zakázané telefóny, čo umožnilo lokalizovať cieľ. O život údajne prišlo najmenej 89 ruských vojakov.

„Zoznamy nezvestných sú, bohužiaľ, výrazne dlhšie,“ reagoval Pegov. Vyjadril sa tiež, že i keď používanie mobilných telefónov v blízkosti frontovej línie, samozrejme, nie je dobré, „príbeh s mobilmi nie je príliš presvedčivý“. Dodal pritom, že je to objektívne konštatovanie, a nie jeho osobný názor. Oficiálne vysvetlenie tiež označil za „nehorázny pokus o prenesenie viny“ a poznamenal, že oficiálni predstavitelia by urobili lepšie, keby až do konca vyšetrovania radšej mlčali.

Pegov zároveň zapochyboval, ako si môže byť ministerstvo „také isté“, že umiestnenie vojakov v budove školy neodhalili s pomocou dronu alebo miestneho informátora. Ukrajinská armáda by tiež podľa neho nepoužila HIMARS, ak by si nebola cieľom istá.

Ruské ministerstvo obrany pôvodne v pondelok uviedlo, že pri ukrajinskom raketovom útoku na zariadenie s vojenským personálom v okupovanej Doneckej oblasti prišlo o život 63 ruských vojakov. Teraz počet obetí zvýšilo na 89, no ani tento údaj nie je možné overiť.

Učilište však bolo v čase útoku plné odvedencov spomedzi 300-tisíc, ktorých v septembri povolali v rámci „čiastočnej mobilizácie“ Vladimira Putina. V blízkosti budovy, z ktorej zostali len trosky, bola navyše uskladnená aj munícia.

I keď počet obetí nie je nezávisle overený, je zatiaľ najvyšší, ktorý Rusko priznalo od začiatku vojny. Ukrajinská armáda však uvádza omnoho vyššie čísla a tvrdí, že pri útoku zahynulo asi 400 ruských vojakov a ďalších 300 utrpelo zranenia.

(sita, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.