Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po streľbe v rakúskych kasárňach zomrel vojak, ďalší je zranený

Pri piatkovej streľbe v kasárňach rakúskej armády na letisku južne od Viedne zomrel vojak a jeden sa zranil. Informujú o tom agentúra APA a denníka Kurier. "Pri prestrelke dnes krátko pred siedmou hodinou ráno v kasárňach na letisku vo Wiener Neustadt zahynul strážca a ďalší vojak utrpel zranenia," napísal na Twitteri hovorca rakúskej armády plukovník Michael Bauer. Zraneného previezli do nemocnice a incident vyšetruje polícia. "Zjavne došlo k sporu medzi strážcom a jeho nadriadeným dôstojníkom," povedal plukovník Bauer pre denník Kurier.

Dôstojník sa pravdepodobne cítil ohrozovaný strážcom a použil služobnú zbraň. Či naozaj išlo o sebaobranu, sa v tejto chvíli nedá povedať, uviedol Bauer pre Kurier. Zatiaľ tiež nie je jasné, či jeho zranenia spôsobila streľba, dodala APA. Takéto smrteľné incidenty sú v rakúskej armáde výnimočné.

V roku 2019 zomrel 31-ročný psovod po útoku armádnych psov, pričom tento incident sa tiež odohral v kasárňach vo Wiener Neustadt.

(tasr)

Minúta  |  

Rozsudok v kauze Čapí hnízdo zaznie v pondelok

Rozsudok pre českého expremiéra a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša a bývalú členku predstavenstva holdingu Agrofert Janu Nagyovú v kauze Farmy Čapí hnízdo zaznie v pondelok budúci týždeň. V piatok to oznámil predseda súdneho senátu Jan Šott, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pôvodne sa očakávalo, že by verdikt mohol zaznieť už v piatok, ale s ohľadom na ďalšie dôkazy predkladané obhajobou a rozsah záverečných rečí k tomu nedôjde.

Vo štvrtok zaznela záverečná reč štátneho zástupcu (prokurátora) Jaroslava Šarocha, ktorý v prípade vypracoval obžalobu. Ten navrhol uznať obžalovaného expremiéra Andreja Babiša a jeho spolupracovníčku Janu Nagyovú za vinných. Pre oboch odporučil trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s päťročným podmienečným odkladom. Nagyovej zároveň navrhol peňažný trest 500 000 českých korún (približne 20 000 eur) a Babišovi desať miliónov korún (viac než 400 000 eur).

Po Šarochovi svoju záverečnú reč predniesli právny zástupca Jany Nagyovej Josef Bartončík a jeden z právnikov Andreja Babiša Eduard Bruna. Obaja odmietli akúkoľvek vinu svojich klientov a žiadajú súd, aby ich oslobodil spod obžaloby.

V piatok zaznie záverečná reč ďalšieho z Babišových právnikov, Michaela Bartončíka, a následne obžalovaných Nagyovej a Babiša. Bývalý premiér avizoval, že jeho reč by mala trvať tri hodiny.

Český expremiér je v kauze Čapí hnízdo obžalovaný z napomáhania dotačného podvodu s cieľom získať takmer 50 miliónov českých korún (približne dva milióny eur) na stavbu multifunkčného centra a z poškodenia finančných záujmov EÚ. Dotácia bola určená malým a stredným podnikom. Okrem neho je v prípade obžalovaná aj bývalá manažérka Jana Nagyová. Podľa obžaloby Babiš a Nagyová účelovo tajili, že skutočným žiadateľom o dotáciu je koncern Agrofert.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše 8,94 milióna ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,94 milióna ľudí, oznámila v piatok ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu štvrtka približne 24 000 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že vo štvrtok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 31 700 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,16 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov. Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz nedávno pre PAP povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí majú byť prevezení do poľských nemocníc.

(tasr)

Minúta  |  

Soltészovi je ľúto, že je hetero. Poliačik zasa zvažuje, že bude bisexuál

Oživenie témy sexuálnych menšín vo vysokej politike prináša kuriózne reakcie. Dve známe postavy z prostredia médií a politiky prehodnocujú svoju výhradnú náklonnosť k opačnému pohlaviu.

Publicista a komentátor TV Joj Arpád Soltész vo štvrtok na sociálnej sieti uviedol, že miestami ľutuje svoju sexuálnu orientáciu.

„Keď vidím, ktorí ľudia útočia na LGBTI komunitu, chvíľami je mi až ľúto, že som hetero. S touto hovädzinou totiž nie je dobré mať čokoľvek spoločné, ani len sexuálnu orientáciu,“ napísal okrem iného na Facebooku.

Zároveň tým inšpiroval bývalého poslanca za SaS, ktorý neskôr prestúpil do Progresívneho Slovenska, Martina Poliačika, a ten zvažuje, že bude bisexuál.

https://standard.sk/288618/poliacik-ma-novy-dzob-bude-pracovat-pre-globsec-v-kyjeve/

„Zvažujem, že budem bisexuál. Arpád správne poznamenal, že s týmito heterákmi človek má potrebu nemať nič spoločné. A bisexualita je v podstate len upgrade, v prípade šťastného manželstva latentný,“ skonštatoval.

Témou LGBT sa v uplynulých dňoch zviditeľnili dvaja expremiéri – Robert Fico a Igor Matovič. Poliačik pritom v komentároch k príspevku vysvetlil, že reagoval práve na nich.

Fico sa v spomínanej súvislosti zviditeľnil brbtom na tlačovej konferencii, keď tento týždeň novinárom povedal: „Ja som heterexuál [namiesto heterosexuál, pozn. red], ja mám rád ženy. Podľa mňa je to veľmi jasné, už keď sa tak každý priznáva, ja to poviem takto veľmi jasne.“

Matovič, ktorý po dvojnásobnej vražde na Zámockej ulici v Bratislave zverejnil notoricky známy status v znení „som hetero“, zasa v posledných dňoch vo veľkom rieši kontroverzie okolo zmien pohlavia na Západe, predovšetkým pokiaľ ide o deti.

https://standard.sk/300689/matovic-zdielal-video-o-dievcati-ktore-lutuje-zmenu-pohlavia-facebook-vraj-obmedzil-jeho-sirenie/

(tod)

Minúta  |  

Hlasovací preukaz na referendum na voľbu mimo svojej obce sa dá získať do 20. januára

Volič, ktorý sa chce zúčastniť na referende, no v deň jeho konania nebude môcť hlasovať v mieste svojho trvalého pobytu, môže požiadať o hlasovací preukaz. Urobiť tak môže už len osobne do 20. januára. Týka sa to len voliča, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku. Následne môže hlasovať v hociktorej volebnej miestnosti. Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Ministerstva vnútra SR.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku. Požiadať oň môže už len osobne najneskôr posledný pracovný deň pred referendom, čiže 20. januára v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne.

Požiadať o hlasovací preukaz sa dá aj prostredníctvom osoby splnomocnenej žiadateľom. Urobiť tak môže tiež do 20. januára.

Referendum bude v sobotu 21. januára. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením NR SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v USA obvinil Washington, že nemá záujem na skončení vojny

Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov obvinil Washington, že neprejavuje dostatok ochoty, aby sa skončila vojna na Ukrajine, ktorú Moskva začala už pred vyše desiatimi mesiacmi. Veľvyslancovo vyjadrenie je reakciou na ohlásenie Spojených štátov, že dodajú Kyjevu bojové vozidlá pechoty.

,,Všetky súčasné činy Spojených štátov len priamo dokazujú, že Washington si neželá na Ukrajine politické riešenie," povedal Antonov vo štvrtok vo Washingtone, ako ho podľa agentúry DPA citoval ruský TASS.

,,Nikto by už teraz nemal pochybovať o tom, kto je zodpovedný za predlžovanie súčasného konfliktu," dodal Antonov.

Spojené štáty a Nemecko v týchto dňoch oznámili, že dodajú Ukrajine bojové vozidlá pechoty (BVP) typu Bradley. Malo by ísť o vôbec prvé obrnené delostrelecké pechotné vozidlá vyrobené na Západe, ktoré Kyjev dostane, analyzuje DPA.

Pritom len v stredu tento týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil dodávku obrnených vozidiel francúzskej výroby.

Macron v telefonickom rozhovore so Zelenským sľúbil dodávku obrnených vozidiel typu AMX-10 RC. Zelenskyj sa na sociálnej sieti Macronovi poďakoval za rozhodnutie dodať Ukrajine tieto obrnené vozidlá i obrnené transportéry typu Bastion.

Paríž už Ukrajine poskytol raketomety, systémy protivzdušnej obrany, protitankové a protilietadlové strely či obrnené vozidlá určené na prepravu osôb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.