Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval so Scholzom. V Kyjeve sa stretol s americkými senátormi

Nemecká vláda bude aj v tomto roku pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v piatkovom telefonáte. Oznámil to hovorca vlády v Berlíne, informuje americká televízia CNN.

"V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako dvanásť miliárd eur a bude v takto pokračovať aj v roku 2023," uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

"Kancelár potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie," píše sa vo vyhlásení. Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.

Ukrajinský prezident sa v piatok tiež stretol v Kyjeve s dvomi americkými senátormi – predsedom výboru pre ozbrojené sily Jackom Reedom a členom jeho výboru Angusom Kingom.

Obom podľa CNN povedal, že ruské vyhlásenie o 36-hodinovom prímerí považuje za "manipuláciu, ktorou sa agresor snaží skryť svoje skutočné vojenské plány a zámery".

Reed podľa vlastných slov Zelenskému povedal, že obeta jeho a jeho krajiny inšpirovala svet a že “vedú tento boj za nás všetkých".

"Dejiny ukazujú, že diktátori zvyknú tlačiť na otvorené dvere a ak ich nájdu, budú v tom pokračovať. Ak sa niekto čuduje, prečo je tento boj potrebný, stačí sa pozrieť do roku 1938 na Sudety, do roku 1936 na Porýnie, keď sa druhej svetovej vojne dalo zabrániť takým odporom, aký sa dnes odohráva tu," doplnil King.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za ďalšie tri miliardy dolárov

Spojené štáty v piatok oficiálne oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za tri miliardy dolárov. Podľa Bieleho domu ide o dosiaľ najväčší balík pomoci pre Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.

Podobnosti o tom, čo bude táto vojenská pomoc obsahovať, zverejní neskôr ministerstvo obrany USA. Mala by však zahŕňať bojové vozidlá pechoty Bradley, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP), transportéry a samohybné húfnice, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová.

Washington a Berlín vo štvrtok oznámili, že Ukrajine poskytnú obrnené vozidlá – americké Bradley a nemecké Marder. Ich počty však nešpecifikovali.

Vozidlá Bradley, ktoré sú zvyčajne vyzbrojené automatickým kanónom, guľometom a protitankovými strelami, poskytnú ukrajinskej armáde ďalšiu palebnú silu.

"Nie je to tank, ale zabijak tankov," povedal novinárom vo štvrtok hovorca Pentagónu Pat Ryder. "Sme presvedčení, že im to pomôže na bojisku," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Republikán McCarthy sa priblížil k zvoleniu za predsedu Snemovne reprezentantov

Líder republikánov v americkej Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy sa v piatok priblížil k zvoleniu za predsedu dolnej komory Kongresu USA. Hoci neuspel ani v dvanástom hlasovaní, na jeho stranu sa priklonilo štrnásť straníckych kolegov, ktorí ho dosiaľ odmietali. Informujú o tom správy agentúry AP a televízií BBC a CNN.

Súčasná voľba predsedu Snemovne reprezentantov je najdlhšou za 164 rokov. Trvá už štvrtý deň. Do zvolenia predsedu snemovne, tretieho najvyššieho ústavného činiteľa v USA, nemôže žiaden člen Kongresu zložiť prísahu pre tohtoročné 118. zasadnutie tohto zákonodarného zboru.

McCarthy potrebuje získať najmenej 218 hlasov. Republikáni majú v snemovni po novembrových voľbách znova väčšinu, aj keď je len tesná – 222 zo 435 kresiel.

Približne 20 rebelujúcich členov strany sa od utorkového začiatku zasadnutia stavalo McCarthymu na odpor s tvrdením, že nie je dostatočne konzervatívny. Kongresman z Kalifornie im ponúkol ústupky, na jeho stranu však prví z nich prešli až v piatkovom dvanástom kole, v ktorom dostal 213 hlasov.

Voľba bude v piatok pokračovať trinástym kolom.

Na zvolenie predsedu bolo viac ako jedno kolo potrebné naposledy v roku 1923, keď sa rozhodlo v deviatom hlasovaní.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko po odporúčaní EÚ od soboty zavádza povinné PCR testy pre cestujúcich z Číny

V Rakúsku vstúpi v sobotu do platnosti pre cestujúcich z Číny povinnosť preukazovať sa negatívnym PCR-testom na koronavírus nie starším ako 48 hodín, a to ešte pred odletom. V piatok to oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, informuje správa agentúry APA.

Rakúsko okrem toho leteckým spoločnostiam odporúča, aby cestujúci na palubách lietadiel z Číny nosili počas letu respirátory typu FFP-2.

Za kontrolu negatívnych výsledkov testov budú zodpovedné aerolínie, ktoré o tejto povinnosti už boli upovedomené. Prvý let z Číny, ktorý nové pravidlá zasiahnu, sa na letisku vo Viedni očakáva v pondelok.

Na letisku Schwechat už medzičasom odobrali prvú vzorku odpadovej vody z jedného z lietadiel z Pekingu. Tú teraz preskúmajú s cieľom zistiť prípadnú prítomnosť nových vírusových variantov. Vzorky sa budú v budúcnosti pravidelne odoberať aj z čistiarne odpadových vôd v Hallstatte. Momentálne už beží kontrola vzoriek z čistiarní vo Viedni a Salzburgu.

Šéf rakúskeho rezortu zdravotníctva Johannes Rauch vyjadril ohľadom rýchlej implementácie nových opatrení spokojnosť. Ako uviedol, neočakáva však, že by malo dôjsť k zhoršeniu pandemickej situácie v Rakúsku. Zdôvodnil to slovami, že na rozdiel od Číny panuje v Rakúsku v širokej populácii imunita aj voči variantu omikron, ktorý v Číne prevažuje.

Vzhľadom na novú vlnu nákazy, ktorá v Číne vypukla po rozsiahlom uvoľnení opatrení v decembri minulého roka, už negatívne covid testy od cestujúcich z Číny vyžadujú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Tento krok ohlásili vo štvrtok aj Nemecko a Švédsko.

Európska únia v stredu "dôrazne odporučila" svojim členským štátom, aby zaviedli testovanie na koronavírus pre pasažierov z Číny, a tiež nosenie respirátorov v lietadlách smerujúcich z Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské bombardovanie Luhanskej oblasti sa nezastavilo, hoci Kremeľ vyhlásil prímerie

Ruské bombardovanie v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa v piatok nezastavilo ani na okamih napriek tomu, že Kremeľ vyhlásil prímerie. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor ukrajinskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Podľa Hajdaja počas prvých troch hodín prímeria ruská armáda začala bombardovanie štrnásťkrát. Hajdaj dodal, že napriek vyhláseniu prímeria sa jednu obec v oblasti ruskí vojaci pokúšali obsadiť trikrát.

(sita)

Minúta  |  

USA uvalili nové sankcie na Irán v súvislosti s dronmi, ktoré dodáva Rusku

Spojené štáty uvalili nové sankcie na Irán za jeho vojenskú podporu, ktorú poskytuje ruskej armáde.

Sankcie sú zamerané na šesť vedúcich osobností spoločnosti Qods Aviation Industries (QAI), ktorá je zodpovedná za vývoj a výrobu dronov. Tieto bezpilotné lietadlá Teherán poskytol ruským silám bojujúcim na Ukrajine. V piatok o tom informovalo ministerstvo financií USA, píšu agentúra DPA a denník The Guardian.

Sankcie sa vzťahujú tiež na riaditeľa iránskej Organizácie pre letecký priemysel (AIO), ktorá je podľa vlády USA najdôležitejšou čo sa týka monitorovania iránskych programov balistických rakiet. Súčasťou sankčných opatrení je zmrazenie majetku v USA. Americkí občania nesmú s týmito firmami podnikať a výrazné skomplikovanie obchodovania pocítia tieto spoločnosti aj na medzinárodnej úrovni.

Šéfka amerického rezortu financií Janet Yellenová vo vyhlásení uviedla, že USA nasadia všetky dostupné prostriedky, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi získať zbrane, "s ktorými vedie barbarskú a nevyprovokovanú vojnu voči Ukrajine".

"Irán sa stal hlavným vojenským podporovateľom Ruska," vyhlásil minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ktorého citovala agentúra AP. Prisľúbil, že Washington sa bude všetkými silami usilovať prerušiť dodávky dronov pre ruské sily a bude sankcionovať osoby zapojené do tejto činnosti.

Yellenová dodala, že skutočnosť, že Kremeľ sa spolieha na takých dodávateľov zbraní, akým je Irán, poukazuje na jeho "zúfalstvo vzhľadom na statočný odpor Ukrajincov a úspech globálnej koalície čo sa týka prerušovania vojenských zásobovacích reťazcov Ruska".

Irán poslal údajne drony vlastnej výroby do Ruska už vlani v auguste. O niekoľko týždňov neskôr ruské sily zaútočili kamikadze dronmi typu Šáhid 136 na kľúčovú infraštruktúru Ukrajiny, pričom spôsobili obrovské škody.

The Guardian pripomína, že USA už prijali viacero sankcií voči firmách a osobám, ktoré vinia z výroby a prevozu iránskych dronov, ktoré Moskva využíva pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.