Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka má politickú zodpovednosť za vládu, ktorú vymenuje, vraví publicista Hrabko

Prezidentka Zuzana Čaputová by teoreticky mohla nechať dovládnuť aktuálny dočasný kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) až do riadnych volieb alebo vymenovať novú vládu v starom zložení na základe argumentácie, že už získala väčšinovú podporu v parlamente. Takýto postup je však málo pravdepodobný, lebo prezidentka nesie za vládu, ktorú vymenuje, politickú zodpovednosť. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Na poverenie zostaviť vládu podľa neho nestačí len deklarovaná podpora 76 poslancov, je potrebný aj súhlas prezidentky. "Prezidentka potom vezme politickú zodpovednosť za to, ak by takúto vládu opäť vymenovala," podčiarkol Hrabko.

Ak by bol nový alebo staronový kabinet priamym pokračovaním toho, ktorý v Národnej rade (NR) SR stratil dôveru poslancov, podľa Hrabka by so sebou ďalej niesol aj problémy, ktoré k pádu vlády viedli. "Chaos a zmätok by iba ďalej pokračoval. Myslím si, že to fungovať nebude, lebo to nefungovalo tri roky," dodal.

Aj keď sa takýto scenár úplne vylúčiť nedá, Hrabko skôr očakáva vytvorenie kabinetu na báze úradníckej vlády vytvorenej prezidentkou alebo na základe parlamentnej podpory, ale v inom zložení, ako má aktuálna vláda. "Správny demokratický scenár by bol taký, že si pani prezidentka koncom januára pozve relevantné politické strany a bude sa zaujímať o to, čo mienia robiť so situáciou a na základe týchto rozhovorov sa rozhodne," podčiarkol.

Na margo referenda, ktoré sa má na Slovensku konať 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na samotných voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. Ak by ale presadili ústavnú zmenu, pre všetky ďalšie vlády bude platiť, že im ľudia budú môcť skrátiť volebné obdobie referendom, alebo poslanci 76 hlasmi v parlamente.

"Nevieme, to môže ukázať až prax," reagoval na otázku, či nebudú za týchto podmienok budúce slovenské vládne koalície príliš krehké. "Ale neodškriepiteľný fakt je, a to bude platiť aj pre ďalšie vlády, ak nepríde k zmene ústavy, že vláda vládne, ak má podporu najmenej 76 poslancov. A ak ju nemá, tak padne. Možno by to, naopak, prispelo k väčšej politickej zodpovednosti poslancov. Ale áno, možno by sa ukázalo, že sa takto nedá dobre spravovať krajina," pripustil Hrabko.

Samotná skutočnosť, že referendum prebehne, je podľa neho politickým úspechom opozície a najmä Smeru-SD, ktorý z nej bude profitovať bez ohľadu na to, či samotné hlasovanie voličov bude úspešné, alebo nie. "Ale čo sa týka volieb, čím neskôr budú, tým viac na tom môže získať práve Smer-SD a Robert Fico," uzavrel Hrabko.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval so Scholzom. V Kyjeve sa stretol s americkými senátormi

Nemecká vláda bude aj v tomto roku pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v piatkovom telefonáte. Oznámil to hovorca vlády v Berlíne, informuje americká televízia CNN.

"V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako dvanásť miliárd eur a bude v takto pokračovať aj v roku 2023," uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

"Kancelár potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie," píše sa vo vyhlásení. Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.

Ukrajinský prezident sa v piatok tiež stretol v Kyjeve s dvomi americkými senátormi – predsedom výboru pre ozbrojené sily Jackom Reedom a členom jeho výboru Angusom Kingom.

Obom podľa CNN povedal, že ruské vyhlásenie o 36-hodinovom prímerí považuje za "manipuláciu, ktorou sa agresor snaží skryť svoje skutočné vojenské plány a zámery".

Reed podľa vlastných slov Zelenskému povedal, že obeta jeho a jeho krajiny inšpirovala svet a že “vedú tento boj za nás všetkých".

"Dejiny ukazujú, že diktátori zvyknú tlačiť na otvorené dvere a ak ich nájdu, budú v tom pokračovať. Ak sa niekto čuduje, prečo je tento boj potrebný, stačí sa pozrieť do roku 1938 na Sudety, do roku 1936 na Porýnie, keď sa druhej svetovej vojne dalo zabrániť takým odporom, aký sa dnes odohráva tu," doplnil King.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za ďalšie tri miliardy dolárov

Spojené štáty v piatok oficiálne oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za tri miliardy dolárov. Podľa Bieleho domu ide o dosiaľ najväčší balík pomoci pre Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.

Podobnosti o tom, čo bude táto vojenská pomoc obsahovať, zverejní neskôr ministerstvo obrany USA. Mala by však zahŕňať bojové vozidlá pechoty Bradley, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP), transportéry a samohybné húfnice, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová.

Washington a Berlín vo štvrtok oznámili, že Ukrajine poskytnú obrnené vozidlá – americké Bradley a nemecké Marder. Ich počty však nešpecifikovali.

Vozidlá Bradley, ktoré sú zvyčajne vyzbrojené automatickým kanónom, guľometom a protitankovými strelami, poskytnú ukrajinskej armáde ďalšiu palebnú silu.

"Nie je to tank, ale zabijak tankov," povedal novinárom vo štvrtok hovorca Pentagónu Pat Ryder. "Sme presvedčení, že im to pomôže na bojisku," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Republikán McCarthy sa priblížil k zvoleniu za predsedu Snemovne reprezentantov

Líder republikánov v americkej Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy sa v piatok priblížil k zvoleniu za predsedu dolnej komory Kongresu USA. Hoci neuspel ani v dvanástom hlasovaní, na jeho stranu sa priklonilo štrnásť straníckych kolegov, ktorí ho dosiaľ odmietali. Informujú o tom správy agentúry AP a televízií BBC a CNN.

Súčasná voľba predsedu Snemovne reprezentantov je najdlhšou za 164 rokov. Trvá už štvrtý deň. Do zvolenia predsedu snemovne, tretieho najvyššieho ústavného činiteľa v USA, nemôže žiaden člen Kongresu zložiť prísahu pre tohtoročné 118. zasadnutie tohto zákonodarného zboru.

McCarthy potrebuje získať najmenej 218 hlasov. Republikáni majú v snemovni po novembrových voľbách znova väčšinu, aj keď je len tesná – 222 zo 435 kresiel.

Približne 20 rebelujúcich členov strany sa od utorkového začiatku zasadnutia stavalo McCarthymu na odpor s tvrdením, že nie je dostatočne konzervatívny. Kongresman z Kalifornie im ponúkol ústupky, na jeho stranu však prví z nich prešli až v piatkovom dvanástom kole, v ktorom dostal 213 hlasov.

Voľba bude v piatok pokračovať trinástym kolom.

Na zvolenie predsedu bolo viac ako jedno kolo potrebné naposledy v roku 1923, keď sa rozhodlo v deviatom hlasovaní.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko po odporúčaní EÚ od soboty zavádza povinné PCR testy pre cestujúcich z Číny

V Rakúsku vstúpi v sobotu do platnosti pre cestujúcich z Číny povinnosť preukazovať sa negatívnym PCR-testom na koronavírus nie starším ako 48 hodín, a to ešte pred odletom. V piatok to oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva, informuje správa agentúry APA.

Rakúsko okrem toho leteckým spoločnostiam odporúča, aby cestujúci na palubách lietadiel z Číny nosili počas letu respirátory typu FFP-2.

Za kontrolu negatívnych výsledkov testov budú zodpovedné aerolínie, ktoré o tejto povinnosti už boli upovedomené. Prvý let z Číny, ktorý nové pravidlá zasiahnu, sa na letisku vo Viedni očakáva v pondelok.

Na letisku Schwechat už medzičasom odobrali prvú vzorku odpadovej vody z jedného z lietadiel z Pekingu. Tú teraz preskúmajú s cieľom zistiť prípadnú prítomnosť nových vírusových variantov. Vzorky sa budú v budúcnosti pravidelne odoberať aj z čistiarne odpadových vôd v Hallstatte. Momentálne už beží kontrola vzoriek z čistiarní vo Viedni a Salzburgu.

Šéf rakúskeho rezortu zdravotníctva Johannes Rauch vyjadril ohľadom rýchlej implementácie nových opatrení spokojnosť. Ako uviedol, neočakáva však, že by malo dôjsť k zhoršeniu pandemickej situácie v Rakúsku. Zdôvodnil to slovami, že na rozdiel od Číny panuje v Rakúsku v širokej populácii imunita aj voči variantu omikron, ktorý v Číne prevažuje.

Vzhľadom na novú vlnu nákazy, ktorá v Číne vypukla po rozsiahlom uvoľnení opatrení v decembri minulého roka, už negatívne covid testy od cestujúcich z Číny vyžadujú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Tento krok ohlásili vo štvrtok aj Nemecko a Švédsko.

Európska únia v stredu "dôrazne odporučila" svojim členským štátom, aby zaviedli testovanie na koronavírus pre pasažierov z Číny, a tiež nosenie respirátorov v lietadlách smerujúcich z Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské bombardovanie Luhanskej oblasti sa nezastavilo, hoci Kremeľ vyhlásil prímerie

Ruské bombardovanie v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa v piatok nezastavilo ani na okamih napriek tomu, že Kremeľ vyhlásil prímerie. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor ukrajinskej administratívy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Podľa Hajdaja počas prvých troch hodín prímeria ruská armáda začala bombardovanie štrnásťkrát. Hajdaj dodal, že napriek vyhláseniu prímeria sa jednu obec v oblasti ruskí vojaci pokúšali obsadiť trikrát.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.