Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pelosiová má nástupcu. Šéfom Snemovne reprezentantov sa stal Kevin McCarthy

Po niekoľkých dňoch rokovaní a 15 kolách hlasovania sa republikánsky kongresman Kevin McCarthy stal predsedom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, čím strieda demokratku Nancy Pelosiovú.

V rozhodujúcom kole hlasovania získal väčšinu odovzdaných hlasov - 216, čím o štyri hlasy prekonal demokratického lídra Hakeema Jeffriesa. Bol to najdlhší výber predsedu snemovne za 164 rokov. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN.

Republikáni, ktorí majú v Snemovni reprezentantov tesnú väčšinu 222 kresiel voči 212 demokratom, sa dohodli, že na predsedu nominujú McCarthyho z Kalifornie. Ten bol v predošlej snemovni lídrom republikánskej menšiny. Jeho predsedníctvo však začalo byť neisté po tom, čo sa voči nemu postavila skupina republikánskych zákonodarcov.

K víťazstvu McCarthymu už zablahoželal demokratický prezident Joe Biden, ktorý uviedol, že je pripravený spolupracovať s republikánmi v Kongrese.

Krátko po zvolení členovia 118. Kongresu zložili prísahy. Bez predsedu snemovne nebolo možné robiť jej ďalšie činnosti, takže prísahy členov, menovanie predsedov výborov, zapájanie sa do konaní a spúšťanie kontrolných vyšetrovaní boli do jeho zvolenia odložené. Snemovňa najbližšie zasadne v pondelok.

(sita/tod)

Minúta  |  

Návrh novely Trestného poriadku je v súčasnej podobe neprijateľný, vraví Karas

Návrh novely Trestného poriadku je v súčasnej podobe neprijateľný. Vyhlásil to dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Legislatívu dala za rezort spravodlivosti do pripomienkového konania ešte vtedajšia ministerka Mária Kolíková (SaS). Subjekty vzniesli k návrhu 501 pripomienok, z toho 248 zásadných a päť hromadných.

,,Trestný poriadok je oveľa citlivejší ako Trestný zákon. V podobe, ako je navrhovaný dnes, je neprijateľný," uviedol Karas. Dodal, že sa v súčasnosti sústredí na novelu Trestného zákona, ktorú chce založiť na dôvere zo strany odbornej komunity.

,,Ak by sme túto vec dnes uzavreli a dostal by som mandát pokračovať aj s Trestným poriadkom, rád by som to s touto skupinou urobil, lebo by bol vyvážený. Rešpektoval by aj problémy, ktoré má dnes polícia s prieťahmi, rešpektoval by aj právo na obhajobu," zdôraznil.

Trestný poriadok je podľa jeho slov zatiaľ v čakačke. ,,Ale ak by sa mandát predĺžil čo len na pol roka, verte mi, že by sme prišli k rovnakým produktom ako teraz s Trestným zákonom. Mám tú ambíciu, mám podporu z odbornej komunity a viem aj ako," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Koronavírus XBB.1.5 sa onedlho stane v Európe dominantným, tvrdí nemecký odborník

Nový podtyp koronavírusového variantu omikron, ktorý dostal označenie XBB.1.5, by sa mohol v Európe a Nemecku rozšíriť už v priebehu niekoľkých nastávajúcich týždňov, domnieva sa Hajo Zeeb z Leibnizovho epidemiologického ústavu v nemeckom meste Brémy. Napísala o tom v sobotu agentúra DPA.

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v Spojených štátoch odhaduje, že už v súčasnosti je podtyp XBB.1.5 zodpovedný za takmer polovicu všetkých nových infekcií v USA.

„S prognostickou istotou možno povedať, že tento variant sa stane dominantným variantom aj v našej krajine," vyjadril sa uvedený nemecký odborník.

Subvariant omikronu XBB.1.5 bol objavený vlani v októbri a je nákazlivejší než všetky predošlé verzie koronavírusu, približuje DPA. Zatiaľ je však len málo informácií o tom, aké nebezpečné je ochorenie spôsobované týmto novým koronavírusom, upozorňuje Richard Neher, šéf bakteriologického výskumného tímu z univerzity vo švajčiarskom meste Bazilej.

Zatiaľ je XBB.1.5 najčastejší na severovýchode Spojených štátov, ale začína rýchlo prevládať už aj inde, dopĺňa Neher.

Znepokojenie nad novým koronavírusovým podtypom vyjadril tento týždeň aj nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach. „Dúfajme, že sa nám podarí prežiť zimu ešte skôr, než sa tu tento nový variant rozšíri," dúfa nemecký politik.

(tasr)

Minúta  |  

USA schválili nový liek na liečbu Alzheimerovej choroby, má názov Leqembi

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) v piatok schválil veľmi očakávaný nový liek, ktorý má spomaliť pokles poznávacích schopností u pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Schválenie lieku s názvom Leqembi, známeho aj ako lecanemab, prišlo len niekoľko dní po tom, ako bol FDA v kongresovej správe ostro skritizovaný za to, že "dal zelenú" inému lieku na Alzheimerovu chorobu – Aduhelmu.

Povolenie pre liek Aduhelm bolo udelené napriek výsledkom skúšok, ktoré ukázali, že liečba monoklonálnou protilátkou prináša riziká opuchu mozgu a krvácania.

FDA schválil oba zmienené lieky v rámci zrýchleného procesu, ktorý tomuto americkému regulačnému úradu umožňuje urýchlené schvaľovanie liekov na závažné ochorenia, kde existuje neuspokojená medicínska potreba.

Predbežné údaje z testovania lieku Leqembi boli zverejnené vlani v septembri, pričom sa zistilo, že daný liek počas 18 mesiacov spomalil proces poklesu poznávacích schopností u pacientov o 27 percent.

Lieky Leqembi a Aduhelm, ktoré spoločne vyvinuli japonská spoločnosť Eisai a americká spoločnosť Biogen, "predstavujú dôležitý pokrok v prebiehajúcom boji za účinnú liečbu Alzheimerovej choroby", uvádza sa vo vyhlásení FDA.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka má politickú zodpovednosť za vládu, ktorú vymenuje, vraví publicista Hrabko

Prezidentka Zuzana Čaputová by teoreticky mohla nechať dovládnuť aktuálny dočasný kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) až do riadnych volieb alebo vymenovať novú vládu v starom zložení na základe argumentácie, že už získala väčšinovú podporu v parlamente. Takýto postup je však málo pravdepodobný, lebo prezidentka nesie za vládu, ktorú vymenuje, politickú zodpovednosť. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Na poverenie zostaviť vládu podľa neho nestačí len deklarovaná podpora 76 poslancov, je potrebný aj súhlas prezidentky. "Prezidentka potom vezme politickú zodpovednosť za to, ak by takúto vládu opäť vymenovala," podčiarkol Hrabko.

Ak by bol nový alebo staronový kabinet priamym pokračovaním toho, ktorý v Národnej rade (NR) SR stratil dôveru poslancov, podľa Hrabka by so sebou ďalej niesol aj problémy, ktoré k pádu vlády viedli. "Chaos a zmätok by iba ďalej pokračoval. Myslím si, že to fungovať nebude, lebo to nefungovalo tri roky," dodal.

Aj keď sa takýto scenár úplne vylúčiť nedá, Hrabko skôr očakáva vytvorenie kabinetu na báze úradníckej vlády vytvorenej prezidentkou alebo na základe parlamentnej podpory, ale v inom zložení, ako má aktuálna vláda. "Správny demokratický scenár by bol taký, že si pani prezidentka koncom januára pozve relevantné politické strany a bude sa zaujímať o to, čo mienia robiť so situáciou a na základe týchto rozhovorov sa rozhodne," podčiarkol.

Na margo referenda, ktoré sa má na Slovensku konať 21. januára, Hrabko povedal, že závisí len na samotných voličoch, či prídu k urnám v dostatočnom počte a rozhodnú o zmene ústavy. Ak by ale presadili ústavnú zmenu, pre všetky ďalšie vlády bude platiť, že im ľudia budú môcť skrátiť volebné obdobie referendom, alebo poslanci 76 hlasmi v parlamente.

"Nevieme, to môže ukázať až prax," reagoval na otázku, či nebudú za týchto podmienok budúce slovenské vládne koalície príliš krehké. "Ale neodškriepiteľný fakt je, a to bude platiť aj pre ďalšie vlády, ak nepríde k zmene ústavy, že vláda vládne, ak má podporu najmenej 76 poslancov. A ak ju nemá, tak padne. Možno by to, naopak, prispelo k väčšej politickej zodpovednosti poslancov. Ale áno, možno by sa ukázalo, že sa takto nedá dobre spravovať krajina," pripustil Hrabko.

Samotná skutočnosť, že referendum prebehne, je podľa neho politickým úspechom opozície a najmä Smeru-SD, ktorý z nej bude profitovať bez ohľadu na to, či samotné hlasovanie voličov bude úspešné, alebo nie. "Ale čo sa týka volieb, čím neskôr budú, tým viac na tom môže získať práve Smer-SD a Robert Fico," uzavrel Hrabko.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj telefonoval so Scholzom. V Kyjeve sa stretol s americkými senátormi

Nemecká vláda bude aj v tomto roku pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v piatkovom telefonáte. Oznámil to hovorca vlády v Berlíne, informuje americká televízia CNN.

"V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako dvanásť miliárd eur a bude v takto pokračovať aj v roku 2023," uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

"Kancelár potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie," píše sa vo vyhlásení. Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.

Ukrajinský prezident sa v piatok tiež stretol v Kyjeve s dvomi americkými senátormi – predsedom výboru pre ozbrojené sily Jackom Reedom a členom jeho výboru Angusom Kingom.

Obom podľa CNN povedal, že ruské vyhlásenie o 36-hodinovom prímerí považuje za "manipuláciu, ktorou sa agresor snaží skryť svoje skutočné vojenské plány a zámery".

Reed podľa vlastných slov Zelenskému povedal, že obeta jeho a jeho krajiny inšpirovala svet a že “vedú tento boj za nás všetkých".

"Dejiny ukazujú, že diktátori zvyknú tlačiť na otvorené dvere a ak ich nájdu, budú v tom pokračovať. Ak sa niekto čuduje, prečo je tento boj potrebný, stačí sa pozrieť do roku 1938 na Sudety, do roku 1936 na Porýnie, keď sa druhej svetovej vojne dalo zabrániť takým odporom, aký sa dnes odohráva tu," doplnil King.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.