Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf Dôvery: Slovenské zdravotníctvo potrebuje stabilitu, ale vládne v ňom chaos

Slovenské zdravotníctvo potrebuje stabilitu, realitou však je, že v ňom vládne chaos. Uviedol to generálny riaditeľ súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Poukazuje na neustále zmeny zákonov a pravidiel či na nejasné a nedostatočné financovanie. Kritizuje aj spochybňovanie prínosov súkromných investorov.

"Naše zdravotníctvo potrebuje stabilitu viac než čokoľvek iné. Pre zdravotníctvo platí, že čím horšie sa darí ekonomike, o to viac ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť. Aj zdravotníctvo musí ako súčasť ekonomického celku rešpektovať ekonomické cykly a má počítať s tým, že prídu horšie časy. Lenže s tým nepočíta, lebo realita je taká, že v našom zdravotníctve vládne chaos," ozrejmil.

Podotkol, že kľúčové procesy, tézy či zákony sa menia stádovitým spôsobom. "Zákony v zdravotníctve prešli stovkami novelizácií. Novelizujú sa novelizácie novelizovaných zákonov, nikto nevie, aké pravidlá budú platiť o pol roka," skonštatoval Kultan.

Ďalším znakom chaosu je podľa neho nejasný rozpočet. "Je celkom bežné, že na jeseň nevieme, koľko peňazí bude v zdravotníctve v danom roku. Ako potom môžeme pracovať aspoň v krátkodobom dvojročnom horizonte? O strednodobom či dlhodobom ani nehovorím. Pritom hovoríme o rezorte, o ktorom politici radi hovoria, že je pre nich prioritou," podotkol šéf Dôvery.

Kritizuje vyjadrenia vlády o tom, aký široký rozsah zdravotnej starostlivosti bude ľuďom k dispozícii krytý verejným zdravotným poistením. "Balamutia ľudí, že sa skrátia čakacie lehoty k lekárom a do nemocníc, že sa rozšíri sieť ambulantných lekárov, že sa zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti, že sa znížia doplatky pacientov, atď. A to všetko za menej peňazí zo štátneho rozpočtu," vymenoval Kultan. Podotkol, že to nie je možné, a naopak, financií je potrebných viac. "Veď hneď ako nemocniční lekári stiahli výpovede, ozvali sa ambulantní," doplnil.

Spochybňovanie prínosov súkromných investorov podľa neho vedie k posilneniu postavenia zástancov etatizmu a socializmu. "Podporovatelia pevnej ruky štátu odmietajú realitu, nepripúšťajú, že práve súkromníci držia slovenské zdravotníctvo od zmeny režimu nad vodou. Reč nie je o oligopoloch či finančných skupinách, sú to tisíce malých ambulancií a lekární, súkromných lekárov a lekárnikov, vďaka ktorým sa pacienti dostanú k liečbe a liekom," priblížil. Zdôraznil, že práve súkromných investorov štát nemusí, na rozdiel od štátnych inštitúcií, štátnej poisťovne aj iných štátnych zariadení, dokola oddlžovať.

"Dokonca dokážu vytvárať hodnoty, inovovať, prinášať pokrok v mnohých oblastiach," dodal Kultan.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>Nemecký minister hospodárstva nevylúčil dodanie tankov Leopard pre Ukrajinu</strong>

Nemecko nevylučuje, že v budúcnosti dodá Ukrajine tanky Leopard. Vyplýva to z pondelkového vyjadrenia nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka pre televíziu ARD. Informuje o tom správa britskej spravodajskej stanice Sky News.

Nemecko minulý týždeň oznámilo, že do konca marca dodá Ukrajine 40 bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder. Berlín informoval o nových dodávkach zbraní pre Ukrajinu po francúzskom prísľube, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá AMX-10 RC.

Nemecký kancelár Olaf Scholz po ohlásenej pomoci Paríža čelil novej vlne kritiky za nedostatočnú vojenskú pomoc pre Ukrajinu a niektorí poslanci ho vyzvali, aby Kyjevu dodal modernejšie zbrane.

Habeck na otázku, či by Berlín mohol Kyjevu dodať aj tanky Leopard odpovedal: "Samozrejme, nedá sa to vylúčiť."

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko v tichosti dobieha bohatších susedov, pomáhajú mu príspevky z fondov EÚ

Rumunská ekonomika tento rok predbehne stagnujúcich susedov. Pomáhajú jej pritom financie z Európskej únie (EÚ), menová stabilita a zahraničné investície, ktoré čiastočne podporili presuny z Ruska a Ukrajiny. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že rumunská ekonomika vzrastie o 3,1 percenta. Podľa prognózy Európskej komisie sa jej výkon zvýšil o 1,8 percenta, čo bude lepší výsledok ako v prípade Poľska, ktorému predpovedá rast o 0,7 percenta, a Maďarska, ktoré zápasí so spomalením a vysokou infláciou.

Tieto výsledky nasledujú po dekáde, keď Rumunsko, dlho jedna z najchudobnejších krajín Európy a zaťažené povesťou o korupcii, potichu začalo doháňať svojich susedov a stalo sa po Poľsku druhou najväčšou ekonomikou východnej Európy.

Podľa údajov Eurostatu hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený ako kúpna sila v prípade Rumunska dosiahol v roku 2021 už 74 percenta priemeru EÚ, čo je od roku 2010 nárast o 21 percentuálnych bodov. Priemerný Rumun by na kúpu nového auta Dacia Jogger potreboval čistý príjem za približne 20 mesiacov, rovnako ako jeho kolega v tradične bohatšom Maďarsku.

Túto transformáciu sa podarilo dosiahnuť napriek politickej nestabilite v Rumunsku, kde došlo naposledy ku kolapsu vlády v roku 2021. Vyhliadky Rumunska podporujú jeho členstvo v EÚ a dobré vzťahy s Bruselom.

Zatiaľ čo Budapešť a Varšava sa sporia s Bruselom o zásadách právneho štátu spojených s miliardovými fondmi na obnovu po pandémii, Rumunsko už získalo viac ako šesť miliárd eur v grantoch a lacných úveroch.

Premiér Nicolae Ciuca uviedol, že cieľom vlády je využiť viac ako 10 miliárd eur ročne, čo zodpovedá približne štyrom percentám HDP z približne 90 miliárd eur z finančných prostriedkov EÚ dostupných pre Bukurešť do roku 2027.

Stabilita rumunskej meny lei je ďalším faktorom, najmä v porovnaní s maďarským forintom, ktorý minulý rok dosiahol niekoľkonásobné rekordné minimá. Vyššie platy za hranicami už viedli niektorých Maďarov k tomu, aby prijali prácu v industrializovanom západnom Rumunsku. Firmy, ktoré sa presúvajú z Ruska a Ukrajiny, pomohli Rumunsku dosiahnuť nárast priamych zahraničných investícií na 9,39 miliardy eur v období január až október 2022.

Rumunské ministerstvo pre malé firmy a podnikanie uviedlo, že dohliada na päť možných projektov presunu z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny v odhadovanej hodnote 705 miliónov eur. Je medzi nimi fínska spoločnosť Nokian Tyres, ktorá plánuje do roku 2024 investovať 650 miliónov eur do továrne v Oradea na severozápade Rumunska, bohatej oblasti hraničiacej s chudobnými časťami Maďarska.

Pred ekonomikou však stále stoja viaceré prekážky vrátane veľkého deficitu bežného účtu Rumunska, starnutia obyvateľstva a chronickej byrokracie, ktorá zmarila rozvoj infraštruktúry. Zníženie fiškálneho deficitu môže byť zložité pred voľbami v roku 2024.

Ani vzťahy s EÚ nie sú vždy hladké. V decembri opozícia Rakúska voči nepovolenému prisťahovalectvu zastavila vstup Rumunska do schengenského priestoru. Bukurešť tvrdí, že by k ročnému rastu pridala len pol percentuálneho bodu. Regionálne rozdiely v rámci samotného Rumunska sú obrovské, pričom niektoré vidiecke oblasti sú stále mimo elektrickej siete, zatiaľ čo životná úroveň v rušnej Bukurešti presahuje úroveň v bývalom východnom Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v EÚ sa v novembri nezmenila

Miera nezamestnanosti v eurozóne po úprave o sezónne vplyvy zostala v novembri 2022 na októbrovom historickom minime 6,5 percenta. Klesla zo 7,1 % v novembri 2021. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Miera nezamestnanosti v celej Európskej únii (EÚ) zostala tiež v novembri 2022 na októbrovej úrovni šesť percent a bola nižšia než 6,5 percenta v novembri 2021.

Eurostat odhaduje, že v novembri 2022 bolo v EÚ bez práce 12,950 milióna mužov a žien, z toho 10,849 milióna v eurozóne. V porovnaní s októbrom 2022 vzrástol počet nezamestnaných v EÚ o 10-tisíc osôb, zatiaľ čo eurozóne sa znížil o 2-tisíc. Oproti novembru 2021 klesol počet nezamestnaných o 875-tisíc v celej Únii a o 846-tisíc v eurozóne.

Medzi mladými ľuďmi vo veku do 25 rokov bolo v novembri 2022 bez práce 2,880 milióna osôb, z toho 2,353 milióna v eurozóne. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa vlani v novembri zvýšila v oboch blokoch na 15,1 percenta z 15 percent v predchádzajúcom mesiaci. V porovnaní s novembrom 2021 pribudlo v EÚ 180-tisíc mladých ľudí bez práce, z toho 157-tisíc v eurozóne.

Eurostat informoval tiež, že miera nezamestnanosti žien v EÚ zostala v novembri 2022 na októbrovej úrovni 6,4 percenta. Aj miera nezamestnanosti mužov bola stabilná na úrovni 5,7 percenta.

Podobne aj v eurozóne miera nezamestnanosti žien v novembri stagnovala na úrovni sedem percent a miera nezamestnanosti mužov na úrovni 6,1 .percenta.

Spomedzi piatich najväčších ekonomík eurozóny mali v novembri najvyššiu mieru nezamestnanosti v Španielsku (12,4 percenta), Taliansku (7,8 percenta) a Francúzsku (sedem percent), zatiaľ čo v Holandsku to bolo len 3,6 percenta a v Nemecku tri percentá.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Na rokovanie o novej 76-ke nás neoslovili, Máme ale jasné predstavy, ako ďalej

Opozičná strana SaS tvrdí, že na rokovania o novej väčšine 76 poslancov ju nikto neoslovil. Zároveň hovorí o jasných predstavách, ako ďalej, zatiaľ ich nekonkretizuje. Počkať si chce na rokovania.

"Vyhlásenia Juraja Šeligu o novej 76-ke v parlamente sa zrejme netýkajú SaS, pretože nás nikto s rokovaniami neoslovil," uviedol v stanovisku strany šéf SaS Richard Sulík.

Zopakoval, že jeho strana urobila to, čo musela. "Igor Matovič ako najväčší problém krajiny opustil vládu. Mohlo to byť už pred šiestimi mesiacmi a v tichosti, respektíve to mohlo byť bez pádu vlády, keby bola normálne podaná demisia," ozrejmil.

Na ďalšie kroky treba podľa Sulíka dohodu aj s ostatnými politickými stranami. "Máme jasné predstavy, ako ďalej, počkáme si však na rokovania. Následne budeme informovať verejnosť," skonštatoval.

Poslanec parlamentu zo strany Za ľudí Juraj Šeliga cez víkend avizoval, že pri rokovaniach nie sú ďaleko od novej 76-ky. Aktuálne je podľa jeho slov na strane SaS, ako sa k tomu postaví. Rokovania o možnej novej väčšine v parlamente vedie podľa neho dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Finálnu dohodu Heger chce predstaviť v priebehu januára.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár povedal, že zatiaľ nevie o žiadnej novej 76-ke. Hegerovi v rokovaniach nebude brániť, stretnúť sa s ním má v pondelok. Podotkol však, že súčasná koalícia spolu nevedela fungovať, pripomenul hádky aj odchod SaS. Za "psychiatriu" označil to, ak vládu dajú dokopy "tí istí".

(tasr)

Minúta  |  

V Spojených arabských emirátov zaradia učivo o holokauste do školských osnov

Spojené arabské emiráty (SAE) začnú vyučovať o holokauste na hodinách dejepisu na základných a stredných školách. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na veľvyslanectvo tejto arabskej krajiny v USA.

"V nadväznosti na historicky významné Abrahámove dohody SAE odteraz zahrnú holokaust do učebných osnov základných a stredných škôl," uviedlo veľvyslanectvo na sociálnej sieti Twitter.

Dohody o normalizácii vzťahov podpísal Izrael so štyrmi arabskými štátmi: SAE, Bahrajnom, Sudánom a Marokom. Niektoré pomohol sprostredkovať aj americký exprezident Donald Trump.

Osobitná veľvyslankyňa USA proti antisemitizmu Deborah Lipstadtová toto oznámenie ocenila a očakáva, že SAE budú čoskoro nasledovať aj ďalšie krajiny. "Vzdelávanie o holokauste je pre ľudstvo nevyhnutne potrebné a príliš veľa krajín príliš dlho z politických dôvodov naďalej šoa bagatelizuje," napísala Lipstadtová, pričom použila hebrejský výraz pre holokaust.

Oznámenie prichádza pred plánovaným stretnutím pracovných skupín Negevského fóra v Abú Zabí. Na stretnutí sa zúčastnia predstavitelia Bahrajnu, Egypta, Izraela, Maroka, SAE a Spojených štátov.

Nacisti vyvraždili v celej Európe počas druhej svetovej vojny približne šesť miliónov Židov. Izrael, založený v roku 1948 ako útočisko pre Židov, automaticky udeľuje občianstvo každému, kto má židovský pôvod.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.