Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovalco definitívne odstavuje aj posledných desať pecí a viní vládu. Výroba hliníka končí po 70 rokoch

Spoločnosť Slovalco definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu primárneho hliníka. Toto rozhodnutie dnes odsúhlasili akcionári firmy. Po takmer sedemdesiatich rokoch sa tak v Žiari nad Hronom definitívne končí história výroby hliníka. Ako ďalej informuje fabrika, tento krok je výsledkom nečinnosti vlády Slovenskej republiky, konkrétne Ministerstva životného prostredia SR a bývalého ministra financií Igora Matoviča.

Tí podľa nej počas posledných rokov blokovali prijatie novely zákona, ktorá by upravila výšku kompenzácií pre energeticky náročné podniky na úroveň iných priemyselných krajín Európskej únie.

„Ide pritom o finančné prostriedky, ktoré Slovensko prakticky dostáva od únie a môže ich vynaložiť len na jasne zadefinované účely, vrátane kompenzácií. Nejde tak o peniaze daňových poplatníkov či mimoriadnu pomoc, ale o dlhodobú systematickú podporu a ekologizáciu priemyslu," poukazuje Slovalco.

Spoločnosť pôvodne prevádzkovala 226 elektrolýznych pecí, v ktorých však výrobu postupne utlmovala a v auguste 2022 sa rozhodla ponechať v chode iba posledných desať, ktoré by uľahčili reštart v prípade schválenia spomínanej novely. Tá ale nebola dodnes prijatá, firma sa preto rozhodla pece definitívne odstaviť. Fabrika však bude udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. To bude podnik stáť niekoľko miliónov eur ročne, náklady na reštart sa odhadujú na takmer sto miliónov eur.

Slovalco sa postupne rozlúči so zamestnancami, ktorých pozície s procesom výroby primárneho hliníka priamo súviseli. Spoločnosť tvrdí, že im ponúka nadštandardné odstupné, pre tých najdlhšie zamestnaných vo výške sedemnátich mesačných platov. Firma bude po odstavení výroby primárneho hliníka prevádzkovať pretavovacie centrum na spracovanie procesného hliníkového odpadu, ktoré uviedla do prevádzky v júni predchádzajúceho roka.

(sita)

Minúta  |  

Izraelský minister národnej bezpečnosti zakázal vyvesovanie palestínskej vlajky na verejnosti

Izraelský minister národnej bezpečnosti nariadil polícii, aby zabezpečila dodržiavanie zákazu vyvesovania palestínskych vlajok na verejných miestach. Itamar Ben Gvir už od nástupu do funkcie v novej izraelskej vláde zaviedol viacero obmedzení zameraných proti Palestínčanom.

„Dnes som nariadil izraelskej polícii, aby vynucovala zákaz vyvesovania akejkoľvek vlajky PLO (Organizácia za oslobodenie Palestíny, pozn. red), ktorá ukazuje stotožnenie s teroristickou organizáciou, vo verejnej sfére a brániť akémukoľvek podnecovaniu proti štátu Izrael,“ oznámil Ben Gvir na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Vyvesovanie palestínskej vlajky aktuálne na základe izraelského práva nie je považované za mimozákonnú činnosť. Generálny prokurátor v roku 2014 rozhodol, že vyhláška spred niekoľkých desaťročí umožňuje polícii jej zhabanie v prípade, že jej vyvesenie spôsobí narušenie poriadku alebo sa ňou podporuje terorizmus.

Nová vláda premiéra Benjamina Netanjahua začala po svojom nástupe do úradu s rýchlymi krokmi proti Palestínčanom odplatou za ich tlak, aby sa Medzinárodný súdny dvor vyjadril k 55-ročnej údajnej "izraelskej vojenskej okupácii Západného brehu Jordánu", ako nazývajú správu území, ktoré historicky patrili Izraelu.

Okrem iného zadržali takmer 40 miliónov dolárov z palestínskych daňových príjmov a oznámili, že ich presmerujú obetiam útokov palestínskych teroristov, odobrali palestínskym predstaviteľom VIP výsady a dokonca rozpustili stretnutie palestínskych rodičov, ktorí debatovali o vzdelávaní svojich detí s odôvodnením, že bolo protizákonne financované Palestínskou samosprávou.

Národne orientovaný Ben Gvir, známy svojou protiarabskou rétorikou, si minulý týždeň vyslúžil medzinárodnú kritiku, keď sa rozhodol navštíviť jedno z najcitlivejších posvätných miest v Jeruzaleme – Chrámovú horu.

Izraelská mimovládna organizácia Be-celem, ktorá sa zaoberá dodržiavaním ľudských práv na územiach, kde má vplyv Izrael, upozornila, že ďalšie podobné kroky môžu po najsmrteľnejšom roku izraelsko-palestínskeho konfliktu za takmer dve desaťročia, ešte viac zvýšiť napätie.

Netanjahu v nedeľu povedal svojmu kabinetu, že opatrenia proti Palestínčanom sú zamerané proti podľa neho „extrémne protiizraelskému“ kroku v OSN.

Červeno-zeleno-biela vlajka Palestíny má v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu veľkú symbolickú úlohu. Izrael ju kedysi považoval za vlajku militantnej skupiny, no po tom, ako Izrael a Palestínčania podpísali sériu predbežných mierových dohôd, známych ako Mierová dohoda z Osla, uznali ju ako vlajku Palestínskej samosprávy, vytvorenej na spravovanie Pásma Gazy a častí Západného brehu, ktoré kontroluje Izrael.

(sita, krk)

Minúta  |  

Západné zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov, vyhlásil Kremeľ

Dodávanie západných zbraní na Ukrajinu len sťaží Ukrajincom život, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Tieto dodávky v zásade nič nezmenia… iba predĺžia utrpenie ukrajinského ľudu," uviedol Peskov pre novinárov. Reagoval tak na otázku týkajúcu sa rozhodnutie Francúzska poslať na Ukrajinu obrnené vozidlá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozhodnutie dodať Ukrajine francúzske obrnené vozidlá AMX-10 RC minulý týždeň. Macron pritom podľa Peskova ostáva naďalej v kontakte aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa hovorcu Kremľa je kontakt prezidentov "napriek rozdielom užitočný".

Peskov sa vyjadril aj k ruskému útoku na ukrajinské mesto Kramatorsk, pri ktorom podľa ruského ministerstva obrany zahynulo 600 ukrajinských vojakov. Podľa starostu Kramatorska a reportérov agentúru Reuters na Ukrajine však pri útoku nezomrel nikto. Kremeľ však podľa Peskova informáciám ruského rezortu obrany "plne dôveruje".

Peskov tiež označil za nepravdivé tvrdenie tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexija Danilov. Ten minulý týždeň uviedol, že námestník šéfa ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak rokoval s európskymi predstaviteľmi o potenciálnej mierovej dohode, všíma si britský denník The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko plánuje poslať do okupovaného Mariupoľa až 50-tisíc civilistov

Do Rusmi okupovaného Mariupoľa v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny môže v januári prísť asi 50-tisíc ruských civilistov. Na Telegrame to uviedol poradca legitímneho mariupoľského starostu Vadyma Bojčenka Petro Andriuščenko.

„Ničenie Mariupoľa pokračuje bez prestávok a dní voľna. Po novoročných sviatkoch sa očakáva nová vlna civilných okupantov. Hlavnou úlohou je čo najviac zbúrať a vyčistiť mesto až do bodu 'nula'. Okupácia pokračuje a očakáva sa, že počet ruských občanov v januári vzrastie na 50-tisíc ľudí,“ uviedol Andriuščenko.

Ten taktiež povedal, že v dedine Manhuš neďaleko Mariupoľa dali zamestnanci spoločnosti, ktorá opravovala vodovod, výpovede z dôvodu nevyplatených miezd. Teraz pre nedostatok pracovníkov pri oprave prasknutého vodovodného potrubia začala voda zamŕzať, takže väčšina dediny zostala bez vody a momentálne podľa Andriuščenka nie je takmer žiadna šanca to opraviť, kým sa neoteplí.

(sita)

Minúta  |  

Dlh Slovenska sa vlani pravdepodobne opäť dostal pod hranicu 60 percent HDP

Zadlženie Slovenska sa v druhom polroku vlaňajška pravdepodobne opäť znížilo pod maastrichtskú úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Makroekonóm VÚB Michal Lehuta na základe mesačných údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), ktorá spravuje približne deväť desatín celkového verejného dlhu SR, odhaduje pokles zadlženia ku koncu minulého roka na úroveň okolo 59,8 percenta HDP. Odhad samotnej ARDAL, ale aj schváleného rozpočtu na nasledujúce roky, je pokles na 59,4 percent HDP.

Verejný dlh by mohol ostať pod úrovňou 60 percent HDP aj celý tento rok a v jeho závere byť o čosi nižší ako v decembri 2022. "Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (6,4 percent HDP) k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu (sedem až desať percent HDP). Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8 percent HDP)," vyčíslil Lehuta.

Zdôraznil, že zníženie verejného dlhu je potešujúcou správou, keďže úverový rating SR má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných medzinárodných agentúr. "No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55 % HDP - bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak ešte citeľne nižšie," zdôraznil analytik.
Pripomenul, že ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia. Keďže však ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády. Významnejšie obmedzenia by hrozili v máji, kedy by dlhová brzda vyžadovala viazanie tri percentá výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. "Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády," doplnil Lehuta.

Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky v priebehu niekoľkých rokov vyrovnať a ekonomika by v bežných cenách rástla o štyri až 4,5 percenta, dlh v pomere k HDP by sa podľa neho mohol znižovať aj o viac ako dva percentuálne body (p.b.) ročne. Na predpandemickú úroveň by sa tak teoreticky mohol znížiť do roku 2030.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Dôvery: Slovenské zdravotníctvo potrebuje stabilitu, ale vládne v ňom chaos

Slovenské zdravotníctvo potrebuje stabilitu, realitou však je, že v ňom vládne chaos. Uviedol to generálny riaditeľ súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Poukazuje na neustále zmeny zákonov a pravidiel či na nejasné a nedostatočné financovanie. Kritizuje aj spochybňovanie prínosov súkromných investorov.

"Naše zdravotníctvo potrebuje stabilitu viac než čokoľvek iné. Pre zdravotníctvo platí, že čím horšie sa darí ekonomike, o to viac ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť. Aj zdravotníctvo musí ako súčasť ekonomického celku rešpektovať ekonomické cykly a má počítať s tým, že prídu horšie časy. Lenže s tým nepočíta, lebo realita je taká, že v našom zdravotníctve vládne chaos," ozrejmil.

Podotkol, že kľúčové procesy, tézy či zákony sa menia stádovitým spôsobom. "Zákony v zdravotníctve prešli stovkami novelizácií. Novelizujú sa novelizácie novelizovaných zákonov, nikto nevie, aké pravidlá budú platiť o pol roka," skonštatoval Kultan.

Ďalším znakom chaosu je podľa neho nejasný rozpočet. "Je celkom bežné, že na jeseň nevieme, koľko peňazí bude v zdravotníctve v danom roku. Ako potom môžeme pracovať aspoň v krátkodobom dvojročnom horizonte? O strednodobom či dlhodobom ani nehovorím. Pritom hovoríme o rezorte, o ktorom politici radi hovoria, že je pre nich prioritou," podotkol šéf Dôvery.

Kritizuje vyjadrenia vlády o tom, aký široký rozsah zdravotnej starostlivosti bude ľuďom k dispozícii krytý verejným zdravotným poistením. "Balamutia ľudí, že sa skrátia čakacie lehoty k lekárom a do nemocníc, že sa rozšíri sieť ambulantných lekárov, že sa zvýši kvalita zdravotnej starostlivosti, že sa znížia doplatky pacientov, atď. A to všetko za menej peňazí zo štátneho rozpočtu," vymenoval Kultan. Podotkol, že to nie je možné, a naopak, financií je potrebných viac. "Veď hneď ako nemocniční lekári stiahli výpovede, ozvali sa ambulantní," doplnil.

Spochybňovanie prínosov súkromných investorov podľa neho vedie k posilneniu postavenia zástancov etatizmu a socializmu. "Podporovatelia pevnej ruky štátu odmietajú realitu, nepripúšťajú, že práve súkromníci držia slovenské zdravotníctvo od zmeny režimu nad vodou. Reč nie je o oligopoloch či finančných skupinách, sú to tisíce malých ambulancií a lekární, súkromných lekárov a lekárnikov, vďaka ktorým sa pacienti dostanú k liečbe a liekom," priblížil. Zdôraznil, že práve súkromných investorov štát nemusí, na rozdiel od štátnych inštitúcií, štátnej poisťovne aj iných štátnych zariadení, dokola oddlžovať.

"Dokonca dokážu vytvárať hodnoty, inovovať, prinášať pokrok v mnohých oblastiach," dodal Kultan.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.