Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moderna získala vlani 18,4 miliardy dolárov z predaja vakcíny proti koronavírusu

Americká farmaceutická a biotechnologická spoločnosť Moderna vygenerovala v roku 2022 tržby z predaja vakcín proti ochoreniu COVID-19 vo výške 18,4 miliardy dolárov (17,52 miliardy eur). Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Spoločnosť tak splnila svoju prognózu za uplynulý rok, v ktorom očakávala tržby z vakcíny v pásme 18 až 19 miliárd dolárov.

V súčasnom roku 2023 očakáva minimálne tržby z predaja vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vo výške približne päť miliárd dolárov. To je revízia smerom nadol v porovnaní s predchádzajúcou prognózou z novembra 2022, keď odhadovala tržby na 4,5 až 5,5 miliardy dolárov.

Spoločnosť plánuje tento rok zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 4,5 miliardy dolárov z 3,3 miliardy USD v roku 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny bytov na konci minulého roka klesali, pokles však neprekročil desať percent

Ceny bytov na Slovensku na konci minulého roka klesali, pokles však neprekročil desať percent. Vyplýva to z aktuálnych údajov realitného portálu Nehnuteľnosti.sk. Podľa nich na konci roku 2022 priemerná cena bytov na Slovensku už druhý štvrťrok poklesla vo všetkých regiónoch. Napriek niektorým prognózam je však pokles všade len v jednotkách percent a vo väčšine okresov sa k cenám z roku 2021 zďaleka nepriblížil.

„Pri pohľade na vývoj trhu dvojizbových bytov vidíme, že pokles priemernej ceny sa pohybuje medzi hodnotami nula až sedem percent. Z tohto intervalu vybočuje len Banská Bystrica, kde sa ceny menších bytov kvartálne znížili až o 12,09 percenta," uvádza portál.

Opačnou výnimkou je Nitra, kde dvojizbové byty naopak vzrástli o 7,25 percenta a rekord drží aj medziročne, a to o 26,5 percenta. „Napriek zjavnému trendu poklesu cien nehnuteľností treba poznamenať, že priemerné ceny bytov sa znižujú len v jednotkách percent, niekde sa to dá nazvať skôr štatistickou korekciou. Pokles teda nie je taký intenzívny, ako mnohí predpovedali,“ hovorí analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Michal Pružinský s informáciou, že v medziročnom porovnaní sú ceny bytov stále vysoké a vo väčšine regiónov je nárast v dvojciferných číslach.

Pri trojizbových bytoch je stabilizácia cien podľa portálu tiež evidentná. Najviac poklesli medzikvartálne v časti Košice II o 8,02 percenta, v Bratislave II o 6,46 percenta a v Bratislave III o 7,69 percenta. Väčšie byty však stále rastú v košickom Starom Meste o 2,5 percenta a v Trnave o 3,89 percenta, najväčší skok vidieť v centre Bratislavy, kde sa medzikvartálne zvýšili o 23,31 percenta a medziročný nárast tam dosiahol 21,45 percenta. „Táto odchýlka od zvyšku regiónov je spôsobená tým, že v hlavnom meste sa stále dostávajú na trh rezidenčné novostavby, ktoré sú najluxusnejšie a vďaka lokalite sa ponúkajú za najvyššie ceny,“ dodáva Pružinský.

(sita)

Minúta  |  

Vyše 40 percent Slovákov vníma samostatné Slovensko ako úspešný príbeh, ukázal prieskum

Štyridsaťpäť percent Slovákov vníma existenciu samostatného Slovenska ako úspešný príbeh. Ďalších 44 percent s tým nesúhlasí. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research, ktorý sa realizoval od 18. do 22. novembra na vzorke 1 027 respondentov.

"Najväčšie rozdiely sú u ľudí s rôznym stupňom vzdelania. S vyšším vzdelaním je v spoločnosti viac Slovákov, ktorí hodnotia existenciu samostatného Slovenska ako úspešný príbeh," ozrejmila agentúra. Zvyšní respondenti to nevedeli zhodnotiť.

Za najpozitívnejší vplyv na vývoj samostatného Slovenska najviac respondentov (27 percent) považuje vstup do Európskej únie, NATO a prijatie eura. "Na popredných priečkach udalostí s najviac pozitívnym vplyvom sa umiestnil aj vstup do Schengenského priestoru (25 percent)," doplnila agentúra.

Za udalosť, ktorá negatívne ovplyvnila vývoj Slovenska, najviac respondentov (40 percent) označilo pandémiu ochorenia COVID-19. Za druhú najnegatívnejšiu udalosť označili zase víťazstvo hnutia OĽaNO v posledných parlamentných voľbách (32 percent). Trojicu negatívnych míľnikov uzatvára vznik vlády Vladimíra Mečiara v roku 1994 (26 percent).

(tasr)

Minúta  |  

Slovalco definitívne odstavuje aj posledných desať pecí a viní vládu. Výroba hliníka končí po 70 rokoch

Spoločnosť Slovalco definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu primárneho hliníka. Toto rozhodnutie dnes odsúhlasili akcionári firmy. Po takmer sedemdesiatich rokoch sa tak v Žiari nad Hronom definitívne končí história výroby hliníka. Ako ďalej informuje fabrika, tento krok je výsledkom nečinnosti vlády Slovenskej republiky, konkrétne Ministerstva životného prostredia SR a bývalého ministra financií Igora Matoviča.

Tí podľa nej počas posledných rokov blokovali prijatie novely zákona, ktorá by upravila výšku kompenzácií pre energeticky náročné podniky na úroveň iných priemyselných krajín Európskej únie.

„Ide pritom o finančné prostriedky, ktoré Slovensko prakticky dostáva od únie a môže ich vynaložiť len na jasne zadefinované účely, vrátane kompenzácií. Nejde tak o peniaze daňových poplatníkov či mimoriadnu pomoc, ale o dlhodobú systematickú podporu a ekologizáciu priemyslu," poukazuje Slovalco.

Spoločnosť pôvodne prevádzkovala 226 elektrolýznych pecí, v ktorých však výrobu postupne utlmovala a v auguste 2022 sa rozhodla ponechať v chode iba posledných desať, ktoré by uľahčili reštart v prípade schválenia spomínanej novely. Tá ale nebola dodnes prijatá, firma sa preto rozhodla pece definitívne odstaviť. Fabrika však bude udržiavať technológiu v takom stave, aby ju bolo možné opätovne spustiť. To bude podnik stáť niekoľko miliónov eur ročne, náklady na reštart sa odhadujú na takmer sto miliónov eur.

Slovalco sa postupne rozlúči so zamestnancami, ktorých pozície s procesom výroby primárneho hliníka priamo súviseli. Spoločnosť tvrdí, že im ponúka nadštandardné odstupné, pre tých najdlhšie zamestnaných vo výške sedemnátich mesačných platov. Firma bude po odstavení výroby primárneho hliníka prevádzkovať pretavovacie centrum na spracovanie procesného hliníkového odpadu, ktoré uviedla do prevádzky v júni predchádzajúceho roka.

(sita)

Minúta  |  

Izraelský minister národnej bezpečnosti zakázal vyvesovanie palestínskej vlajky na verejnosti

Izraelský minister národnej bezpečnosti nariadil polícii, aby zabezpečila dodržiavanie zákazu vyvesovania palestínskych vlajok na verejných miestach. Itamar Ben Gvir už od nástupu do funkcie v novej izraelskej vláde zaviedol viacero obmedzení zameraných proti Palestínčanom.

„Dnes som nariadil izraelskej polícii, aby vynucovala zákaz vyvesovania akejkoľvek vlajky PLO (Organizácia za oslobodenie Palestíny, pozn. red), ktorá ukazuje stotožnenie s teroristickou organizáciou, vo verejnej sfére a brániť akémukoľvek podnecovaniu proti štátu Izrael,“ oznámil Ben Gvir na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Vyvesovanie palestínskej vlajky aktuálne na základe izraelského práva nie je považované za mimozákonnú činnosť. Generálny prokurátor v roku 2014 rozhodol, že vyhláška spred niekoľkých desaťročí umožňuje polícii jej zhabanie v prípade, že jej vyvesenie spôsobí narušenie poriadku alebo sa ňou podporuje terorizmus.

Nová vláda premiéra Benjamina Netanjahua začala po svojom nástupe do úradu s rýchlymi krokmi proti Palestínčanom odplatou za ich tlak, aby sa Medzinárodný súdny dvor vyjadril k 55-ročnej údajnej "izraelskej vojenskej okupácii Západného brehu Jordánu", ako nazývajú správu území, ktoré historicky patrili Izraelu.

Okrem iného zadržali takmer 40 miliónov dolárov z palestínskych daňových príjmov a oznámili, že ich presmerujú obetiam útokov palestínskych teroristov, odobrali palestínskym predstaviteľom VIP výsady a dokonca rozpustili stretnutie palestínskych rodičov, ktorí debatovali o vzdelávaní svojich detí s odôvodnením, že bolo protizákonne financované Palestínskou samosprávou.

Národne orientovaný Ben Gvir, známy svojou protiarabskou rétorikou, si minulý týždeň vyslúžil medzinárodnú kritiku, keď sa rozhodol navštíviť jedno z najcitlivejších posvätných miest v Jeruzaleme – Chrámovú horu.

Izraelská mimovládna organizácia Be-celem, ktorá sa zaoberá dodržiavaním ľudských práv na územiach, kde má vplyv Izrael, upozornila, že ďalšie podobné kroky môžu po najsmrteľnejšom roku izraelsko-palestínskeho konfliktu za takmer dve desaťročia, ešte viac zvýšiť napätie.

Netanjahu v nedeľu povedal svojmu kabinetu, že opatrenia proti Palestínčanom sú zamerané proti podľa neho „extrémne protiizraelskému“ kroku v OSN.

Červeno-zeleno-biela vlajka Palestíny má v rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu veľkú symbolickú úlohu. Izrael ju kedysi považoval za vlajku militantnej skupiny, no po tom, ako Izrael a Palestínčania podpísali sériu predbežných mierových dohôd, známych ako Mierová dohoda z Osla, uznali ju ako vlajku Palestínskej samosprávy, vytvorenej na spravovanie Pásma Gazy a častí Západného brehu, ktoré kontroluje Izrael.

(sita, krk)

Minúta  |  

Západné zbrane len predĺžia utrpenie Ukrajincov, vyhlásil Kremeľ

Dodávanie západných zbraní na Ukrajinu len sťaží Ukrajincom život, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Tieto dodávky v zásade nič nezmenia… iba predĺžia utrpenie ukrajinského ľudu," uviedol Peskov pre novinárov. Reagoval tak na otázku týkajúcu sa rozhodnutie Francúzska poslať na Ukrajinu obrnené vozidlá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozhodnutie dodať Ukrajine francúzske obrnené vozidlá AMX-10 RC minulý týždeň. Macron pritom podľa Peskova ostáva naďalej v kontakte aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa hovorcu Kremľa je kontakt prezidentov "napriek rozdielom užitočný".

Peskov sa vyjadril aj k ruskému útoku na ukrajinské mesto Kramatorsk, pri ktorom podľa ruského ministerstva obrany zahynulo 600 ukrajinských vojakov. Podľa starostu Kramatorska a reportérov agentúru Reuters na Ukrajine však pri útoku nezomrel nikto. Kremeľ však podľa Peskova informáciám ruského rezortu obrany "plne dôveruje".

Peskov tiež označil za nepravdivé tvrdenie tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexija Danilov. Ten minulý týždeň uviedol, že námestník šéfa ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak rokoval s európskymi predstaviteľmi o potenciálnej mierovej dohode, všíma si britský denník The Guardian.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.