Preskočiť na obsah
  |  

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende, ktoré bude v sobotu 21. januára. Ako uviedol počas utorkovej tlačovej konferencie predseda Smeru-SD Robert Fico, pokiaľ nebudeme mať funkčnú vládu, ľudia musia zabudnúť na to, že sa niekto bude zaoberať aktuálnymi problémami, akými sú napríklad zvyšujúce sa ceny energií.

Fico pripomenul okrem zvyšujúcich sa cien energií aj ďalšie problémy, ako je napríklad koniec spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom či poplatky, ktoré si začali pýtať lekári v ambulanciách. Predstavitelia Smeru-SD na viacerých príkladoch poukázali na podnikateľov, ktorých sa dotkli zvyšujúce sa ceny energií a za elektrinu či plyn budú musieť platiť niekoľkonásobne viac, ako to bolo v roku 2022. „Za takýchto podmienok sa podnikať nedá," povedal Fico. Poslanec Národnej rady SR Richard Takáč (Smer-SD) uviedol, že mnohí podnikatelia už začínajú zatvárať svoje prevádzky.

Líder Smeru-SD pripomenul aj obedy zadarmo, ktoré dostávali deti v školách v minulosti, ale súčasná vláda ich podľa jeho slov zrušila. Povedal, že v tomto roku budú rodičia platiť za obedy pre jedno dieťa 45 až 50 eur mesačne. „Toto všetko sa dá riešiť, len ak príde vláda, ktorá bude stabilná," poznamenal Fico. Ako tvrdí, všetko je to o referende a ak ľudia neprídu na referendum, tak „budeme svedkami najhoršieho roka". Východisko vidí v predčasných parlamentných voľbách.

„Základnou povinnosťou vlády je chrániť ekonomiku. Keď ju necháte padnúť, nemáte peniaze na nič. Táto vláda sa na to vykašľala," povedal predseda Smeru-SD. Ako dodal, referendum považujú za najvyššiu formu priamej demokracie.

(tasr)

  |  

SaS: Vláda by mala čo najskôr predstaviť konkrétne schémy pomoci podnikateľom

Podnikatelia ani začiatkom nového roka nevedia, kedy a aké kompenzácie vysokých cien energií môžu očakávať. Začínajú im pritom už chodiť nové niekoľkonásobne vyššie zálohové platby od dodávateľov energií. Upozornil na to v utorok Karol Galek z opozičnej SaS s tým, že toto by teraz mala byť pre vládny kabinet prioritná téma.

„Vyzývame vládu, aby predstavila a predložila harmonogram, schému a rozpočet, vrátane všetkých dotácií, ktoré budú k dispozícii v tomto roku na kompenzácie vysokých cien energií pre podnikateľov," vyhlásil Galek. Kabinet by tak mal podľa neho urobiť už na prípadnom rokovaní tento týždeň v stredu (11.1.).

„Podnikatelia hromadne avizujú, že ak nebudú vedieť, akým spôsobom im vláda pomôže, jednoducho zatvoria svoje prevádzky a neuhradia ani len prvú platbu," tvrdí bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR.

Pripomenul, že podmienky aj financie na kompenzácie cien energií už má vláda k dispozícii. Ešte vlani začiatkom decembra vstúpil do platnosti zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH. Schválený bol aj štátny rozpočet, v ktorom sú len pre podnikateľov vyčlenené finančné prostriedky v objeme viac ako pol miliardy eur. Ďalšie stovky miliónov eur zostali nevyčerpané z dotácií, ktoré sa nevyplatili v minulom roku.

„Vláda stále nekoná, mlčí, nemá žiadny časový plán, neexistuje žiadna schéma, ktorou by sa podnikatelia mohli riadiť," dodal Galek s tým, že toto sa musí zmeniť. Ako príklad uviedol susednú Českú republiku, kde hneď začiatkom roka v prehľadnej forme informovali všetkých podnikateľov, čo môžu od štátu v tejto oblasti požadovať.

(tasr)

  |  

Klimatickí aktivisti nesmú zostať v opustenej nemeckej dedine, kde sa má rozšíriť ťažba uhlia

Súd v Nemecku zamietol posledný pokus klimatických aktivistov zostať v opustenej dedine, ktorá má byť vysídlená z dôvodu plánovaného rozšírenia neďalekej uhoľnej bane.

Regionálny správny súd v Münsteri v pondelok večer potvrdil rozhodnutie súdu nižšej kategórie, ktorým aktivistom zakázali zostať v dedinke Lützerath západne od Kolína nad Rýnom. Súd odmietol argument aktivistov, že ich konanie bolo podnietené klimatickou krízou.

Energetická spoločnosť RWE chce ťažiť uhlie pri obci Lützerath, pričom argumentuje, že je to nevyhnutné na zabezpečenie energetickej bezpečnosti v Nemecku.

V utorok ráno stáli desiatky aktivistov pri provizórnej zátarase a snažili sa zablokovať pracovníkov RWE, aby do dediny nepriviezli ťažkú techniku. Policajti boli v pohotovosti, ale okamžite nezasiahli.

(sita)

  |  

Belgická vláda sa dohodla na predĺžení životnosti dvoch jadrových reaktorov

Belgická federálna vláda sa uplynulý pondelok v Bruseli dohodla s francúzskou energetickou skupinou Engie Electrabel o desaťročnom predĺžení životnosti dvoch jadrových reaktorov v Belgicku – Doel 4 a Tihange 3. Informovala o tom v utorok väčšina belgických médií.

Premiér Alexander De Croo v rozhovore pre televíziu RTBF obhajoval dohodu o predĺžení jadrovej energetiky. Čiastočne uzavretá dohoda – ďalšie kolo rokovaní sa má uskutočniť koncom marca – potvrdzuje predĺženie životnosti jadrových reaktorov Doel 4 a Tihange 3 o ďalších desať rokov, od novembra 2026.

Vláda začala so spoločnosťou Engie rokovať o tejto možnosti už vlani, prvá dohoda po šesťmesačných rokovaniach sa črtala v decembri, nakoniec sa však obe strany dohodli až 9. januára.

Dohoda stanovuje, že oba reaktory budú spoločne spravovať štát a Engie, pričom spoločnosť Engie sa bude podieľať na nákladoch a ziskoch z výroby elektriny. Štát a Engie si prostredníctvom spoločného podniku, fungujúceho na trhu s elektrickou energiou, rozdelia povinnosti a zisky pol na pol.

Podľa premiéra dohoda umožní začať najskôr štúdie potrebné na umožnenie predĺženia fungovania oboch reaktorov, garantuje však ich reštart od roku 2026.

„Všetko sa robí tak, aby sme zladili naše záujmy. Sme partnerom, belgický štát je 50-percentným akcionárom, a preto odteraz sa budú rozhodnutia prijímať tu, v Belgicku, a nie v iných európskych metropolách. Celý systém dohody bol vytvorený tak, aby bola záväzná, veľmi atraktívna a pripravená na zimu 2026," vysvetlil De Croo.

RTBF upozornila, že oba reaktory budú musieť byť koncom roka 2025 odstavené, kým nebudú uvedené do súladu s najmodernejšími požiadavkami a po komplexnej revízii a údržbe pripravené na ďalší cyklus životnosti. Podľa predstáv vlády a Engie by mali byť uvedené do prevádzky najneskôr pred zimnou sezónou 2026 – 2027.

Aby pre ich odstávku nedošlo k prerušeniu dodávok energií, spoločnosť Elia, prevádzkovateľ elektrickej prenosovej siete v Belgicku, dostala pokyn, aby urobila nový výpočet, ktorý bude „základným kameňom" energetickej stratégie Belgicka na nasledujúce roky.

De Croo zdôraznil, že dohoda s Engie zaručuje bezpečnosť dodávok energie a podporuje aj pokles cien. „Je to elektrina vyrábaná v Belgicku, ktorú máme pod kontrolou, a jadrová energia je vo všeobecnosti lacnejšia ako plyn," odkázal šéf belgickej vlády.

Viaceré belgické médiá dohodu kritizujú, lebo nie je zatiaľ jasné, kto bude zdieľať náklady za nakladanie s jadrovým odpadom, ktorý vznikne v dôsledku pokračovania činnosti Doel 4 a Tihange 3.

Aj o tom má byť ďalšie kolo rokovaní, o spôsobe výpočtu nákladov na nakladanie s jadrovým odpadom. De Croo však spresnil, že dohoda už stanovuje, kedy bude jadrový odpad odovzdaný Federálnej organizácii pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom (Ondraf).

(tasr)

  |  

Tajomník ruskej bezpečnostnej rady: Rusko na Ukrajine bojuje s NATO

Rusko v súčasnosti na Ukrajine bojuje proti Severoatlantickej aliancii vedenej Spojenými štátmi. Vyhlásil to v utorok jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina – tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Udalosti na Ukrajine nie sú konfliktom medzi Moskvou a Kyjevom, je to vojenská konfrontácia medzi Ruskom a NATO a predovšetkým Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom," uviedol Patrušov.

„Plánom západniarov je pokračovať v rozdeľovaní Ruska a nakoniec ho jednoducho vymazať z mapy sveta," uviedol Patrušev v rozhovore pre ruský týždenník Argumenty i fakty.

Patrušev je bývalým sovietskym tajným agentom a Putina pozná od 70. rokov minulého storočia. Ako jeden z mála jeho spolupracovníkov dokáže ovplyvniť rozhodnutia šéfa Kremľa, píše Reuters.

Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala v Európe jeden z najničivejších konfliktov od druhej svetovej vojny. Zároveň v jej dôsledku prichádza k najväčšej konfrontácii medzi Moskvou a Západom od kubánskej jadrovej krízy v roku 1962.

(tasr)

  |  

Belgicko: Pri streľbe súvisiacej s drogovými gangmi zomrelo 11-ročné dievča

Jedenásťročné dievča zomrelo v pondelok pri streľbe v belgickom prístavnom meste Antverpy, ktorá súvisí s ilegálnym obchodovaním s drogami. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Miestna polícia uviedla, že dieťa zabila črepina po výbuchu mikrovlnky, keď útočníci strieľali na dom v mestskej časti Merksem.

„Stala sa strašná tragédia, pri ktorej zomrelo nevinné dieťa. Prebieha vyšetrovanie, ale urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme týchto bezohľadných zločincov chytili. Deti nemajú nič spoločné s akoukoľvek drogovou vojnou," napísala na Twitteri belgická ministerka vnútra Annelies Verlindenová.

Hovorca prokuratúry v Antverpách oznámil, že „vyšetrujú" prepojenie na obchod s drogami.

Starosta Antverp Bart De Wever pre televíziu VRT povedal, že útok bol zrejme „vyrovnávaním starých účtov".

„Prebieha drogová vojna, zločinci útočia na domy iných zločincov," vysvetlil starosta. „Sme toho svedkami už celé mesiace a to, čoho som sa dlho obával, sa stalo – je tu nevinná obeť, dieťa," dodal.

Belgické úrady majú v utorok informovať o rekordnom množstve kokaínu zadržaného v prístave Antverpy za minulý rok, ktoré presiahlo hranicu 100 ton. Úrady odhadujú, že zadržali len približne desať percent kontrabandu pašovaného cez Antverpy napriek využívaniu cvičených psov a skenerov kontajnerov.

Pre množstvo zachyteného kokaínu sa polícia obáva, že v spaľovniach nebude dostatok kapacity na jeho zničenie.

(tasr)