Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WHO neočakáva, že zhoršenie pandemickej situácie v Číne zásadne ovplyvní Európu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neočakáva, že stúpajúci počet prípadov nákazy covidom v Číne zásadne ovplyvní situáciu v Európe. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Hansa Klugeho, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nepredpokladá sa, že by prudký nárast prípadov (covidu) v Číne v súčasnosti výrazne ovplyvnil epidemiologickú situáciu s ochorením COVID-19 v európskom regióne WHO," povedal Kluge na tlačovej konfenrencii. Zdôraznil však, že sa nemôžeme uspokojiť.

Čína v decembri náhle uvoľnila prísne protipandemické opatrenia, čo vyvolalo množstvo nových prípadov covidu.

Desiatky krajín preto zaviedli preventívne obmedzenia pre cestujúcich z Číny. Peking to kritizuje.

Podľa Klugeho je rozumné, aby krajiny prijali preventívne opatrenia, ale žiada, aby boli primerané, nediskriminačné a zavádzané na základe doterajších vedeckých poznatkov.

Krajinám odporučil, aby zintenzívnili snahy o monitorovanie šírenia a sekvenovanie variantov tohto ochorenia, pričom poznamenal, že mnohé v tomto smere „výrazne znížili" svoje kapacity.

Európsky región WHO tvorí 53 krajín vrátane Ruska a krajín v Strednej Ázii, vysvetľuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vymenovalo nového náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk

Ruský generálplukovník Alexandr Lapin bol vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk ruskej armády napriek kritike jeho výkonu na Ukrajine. V utorok to s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla ruská štátna agentúra TASS, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Lapin bol doteraz veliteľom ruského Centrálneho vojenského okruhu a vlani v októbri ho viacero spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina kritizovalo za stiahnutie ruských vojsk z východoukrajinského mesta Lyman. Boli to napríklad čečenský vodca Ramzan Kadyrov či šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Vymenovanie Lapina nasleduje po sérii zmien v ruskom vojenskom vedení počas jedenásť mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine. Na začiatku konfliktu totiž ruská armáda obsadila rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny, no neskôr utrpela sériu porážok a niekoľkokrát bola nútená sa stiahnuť.

Začiatkom októbra bol vymenovaný za veliteľa ruských vojsk na Ukrajine generál vzdušných síl Sergej Surovikin. Krátko predtým boli vymenení aj velitelia ruského Východného a Západného vojenského okruhu.

V auguste ruská agentúra RIA Novosti informovala o odvolaní veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Igora Osipova po sérii vojenských neúspechov. Reuters v tejto súvislosti pripomína potopenie vlajkovej lode flotily alebo stratu ôsmich vojenských lietadiel počas útoku na ruskú vojenskú základňu na polostrove Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom SR. Dúfa v posilnenie medzištátnych vzťahov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová odovzdala dnes poverovacie listiny trom novým splnomocneným veľvyslancom SR.

Branislav Pavlovič bude zastupovať Slovensko v Lotyšsku a Litve, pričom sídlo bude mať v Rige. Peter Hatiar bude zastupovať Slovensko v Rumunsku a Viktor Borecký v Uzbekistane, Tadžikistane, Turkménsku, pričom sídlo bude mať v Taškente. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Pevne verím, že veľvyslanec Pavlovič počas svojho pôsobenia ešte viac prehĺbi veľmi dobré vzťahy, ktoré s Litvou aj Lotyšskom už máme, a s ktorými sme spoločne vstupovali do Európskej únie i Severoatlantickej aliancie. Rumunsko, kam odchádza pôsobiť veľvyslanec Hatiar, je jedným z našich kľúčových partnerov v juhovýchodnej Európe. Rumunsko má zároveň potenciál stať sa významným partnerom pre riešenie energetickej krízy v regióne, čo je dôležité aj z hľadiska našej potreby diverzifikácie energetických zdrojov,“ skonštatovala Zuzana Čaputová.

Dodala, že víta postupné kroky v oblasti ekonomickej liberalizácie v Uzbekistane a dúfa, že aj vďaka dohode o rozšírenom partnerstve medzi Taškentom a EÚ bude môcť Slovensko posilniť vzájomné obchodné kontakty a spoluprácu v oblasti bezpečnosti či nelegálnej migrácie.

To podľa prezidentky platí nielen pre Uzbekistan, ale aj pre ďalšie krajiny, ktoré bude pokrývať veľvyslanec Borecký, teda Tadžikistan a Turkménsko.

(sita)

Minúta  |  

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende, ktoré bude v sobotu 21. januára. Ako uviedol počas utorkovej tlačovej konferencie predseda Smeru-SD Robert Fico, pokiaľ nebudeme mať funkčnú vládu, ľudia musia zabudnúť na to, že sa niekto bude zaoberať aktuálnymi problémami, akými sú napríklad zvyšujúce sa ceny energií.

Fico pripomenul okrem zvyšujúcich sa cien energií aj ďalšie problémy, ako je napríklad koniec spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom či poplatky, ktoré si začali pýtať lekári v ambulanciách. Predstavitelia Smeru-SD na viacerých príkladoch poukázali na podnikateľov, ktorých sa dotkli zvyšujúce sa ceny energií a za elektrinu či plyn budú musieť platiť niekoľkonásobne viac, ako to bolo v roku 2022. „Za takýchto podmienok sa podnikať nedá," povedal Fico. Poslanec Národnej rady SR Richard Takáč (Smer-SD) uviedol, že mnohí podnikatelia už začínajú zatvárať svoje prevádzky.

Líder Smeru-SD pripomenul aj obedy zadarmo, ktoré dostávali deti v školách v minulosti, ale súčasná vláda ich podľa jeho slov zrušila. Povedal, že v tomto roku budú rodičia platiť za obedy pre jedno dieťa 45 až 50 eur mesačne. „Toto všetko sa dá riešiť, len ak príde vláda, ktorá bude stabilná," poznamenal Fico. Ako tvrdí, všetko je to o referende a ak ľudia neprídu na referendum, tak „budeme svedkami najhoršieho roka". Východisko vidí v predčasných parlamentných voľbách.

„Základnou povinnosťou vlády je chrániť ekonomiku. Keď ju necháte padnúť, nemáte peniaze na nič. Táto vláda sa na to vykašľala," povedal predseda Smeru-SD. Ako dodal, referendum považujú za najvyššiu formu priamej demokracie.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Vláda by mala čo najskôr predstaviť konkrétne schémy pomoci podnikateľom

Podnikatelia ani začiatkom nového roka nevedia, kedy a aké kompenzácie vysokých cien energií môžu očakávať. Začínajú im pritom už chodiť nové niekoľkonásobne vyššie zálohové platby od dodávateľov energií. Upozornil na to v utorok Karol Galek z opozičnej SaS s tým, že toto by teraz mala byť pre vládny kabinet prioritná téma.

„Vyzývame vládu, aby predstavila a predložila harmonogram, schému a rozpočet, vrátane všetkých dotácií, ktoré budú k dispozícii v tomto roku na kompenzácie vysokých cien energií pre podnikateľov," vyhlásil Galek. Kabinet by tak mal podľa neho urobiť už na prípadnom rokovaní tento týždeň v stredu (11.1.).

„Podnikatelia hromadne avizujú, že ak nebudú vedieť, akým spôsobom im vláda pomôže, jednoducho zatvoria svoje prevádzky a neuhradia ani len prvú platbu," tvrdí bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR.

Pripomenul, že podmienky aj financie na kompenzácie cien energií už má vláda k dispozícii. Ešte vlani začiatkom decembra vstúpil do platnosti zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH. Schválený bol aj štátny rozpočet, v ktorom sú len pre podnikateľov vyčlenené finančné prostriedky v objeme viac ako pol miliardy eur. Ďalšie stovky miliónov eur zostali nevyčerpané z dotácií, ktoré sa nevyplatili v minulom roku.

„Vláda stále nekoná, mlčí, nemá žiadny časový plán, neexistuje žiadna schéma, ktorou by sa podnikatelia mohli riadiť," dodal Galek s tým, že toto sa musí zmeniť. Ako príklad uviedol susednú Českú republiku, kde hneď začiatkom roka v prehľadnej forme informovali všetkých podnikateľov, čo môžu od štátu v tejto oblasti požadovať.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti nesmú zostať v opustenej nemeckej dedine, kde sa má rozšíriť ťažba uhlia

Súd v Nemecku zamietol posledný pokus klimatických aktivistov zostať v opustenej dedine, ktorá má byť vysídlená z dôvodu plánovaného rozšírenia neďalekej uhoľnej bane.

Regionálny správny súd v Münsteri v pondelok večer potvrdil rozhodnutie súdu nižšej kategórie, ktorým aktivistom zakázali zostať v dedinke Lützerath západne od Kolína nad Rýnom. Súd odmietol argument aktivistov, že ich konanie bolo podnietené klimatickou krízou.

Energetická spoločnosť RWE chce ťažiť uhlie pri obci Lützerath, pričom argumentuje, že je to nevyhnutné na zabezpečenie energetickej bezpečnosti v Nemecku.

V utorok ráno stáli desiatky aktivistov pri provizórnej zátarase a snažili sa zablokovať pracovníkov RWE, aby do dediny nepriviezli ťažkú techniku. Policajti boli v pohotovosti, ale okamžite nezasiahli.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.