Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šojgu: Rusko bude pokračovať vo vývoji jadrovej triády

Rusko bude pokračovať vo vyvíjaní svojej jadrovej triády - balistických rakiet, ponoriek a strategických bombardérov - pretože tieto zbrane mu zaisťujú suverenitu. Vyhlásil to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Budeme pokračovať vo vývoji jadrovej triády a udržiavať jej bojovú pripravenosť, keďže jadrový štít bol a stále ostáva hlavným garantom suverenity a územnej celistvosti nášho štátu," uviedol Šojgu.

Zároveň oznámil, že Rusko zvýši bojové schopnosti svojich vzdušných síl v oblastiach, kde sú rozmiestnené moderné systémy vzdušnej obrany, ako aj v súvislosti so zlepšovaním bezpilotných lietadiel.

Počas konferenčného hovoru Šojgu ruským generálom povedal, že pri obnove armády musia prihliadať na bojové skúsenosti z občianskej vojny v Sýrii, kde ruské sily bojujú na strane sýrskeho prezidenta Bašára Asada. „Musíme neustále analyzovať a systematizovať skúsenosti našich skupinových akcii na Ukrajine a v Sýrii a na ich základe navrhovať cvičebné programy pre príslušníkov (armády) a plány súvisiace s dodávkami vojenskej techniky," povedal minister obrany.

Agentúra Reuters upozorňuje, že Šojgu sa takto vyjadril po tom, čo sa jeho kritici opakovanie pýtali, prečo nedokázalo Rusko ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor, prečo sa ruskí generáli opakovane dopúšťajú taktických chýb a prečo sú ruskí vojaci posielaní do boja bez náležitého vybavenia.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil začiatkom januára po stretnutí s matkami mŕtvych ruských vojakov Šojguovi, aby vypracoval správu o zásobovaní ruských vojenských jednotiek. Okrem toho mal predostrieť návrhy na zlepšenie práce ministerstva obrany, pripomína Reuters.

V rámci týchto návrhov Šojgu poukázal na potrebu modernizácie vojenských komisariátov, ktoré boli zodpovedné za mobilizáciu vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš sa v Elyzejskom paláci stretol s Macronom, hovorili o aktuálnych témach

Expremiér ČR a kandidát na prezidenta Andrej Babiš sa v utorok v Paríži v Elyzejskom paláci stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Diskutovali o vojne na Ukrajine a riešení energetickej krízy v Európe. Babiš o tom napísal v príspevku na sociálnej sieti, informuje TASR.

„Strávili sme spolu s pánom prezidentom Emmanuelom Macronom asi 40 minút. Zaujímal som sa o jeho názor na ukončenie vojny na Ukrajine a samozrejme na riešenie energetickej krízy v Európe," napísal Babiš na Facebooku.

Dodal, že riešili aj všetky aktuálne témy a európsku agendu. „Sme priatelia. Vážim si to, že si na mňa našiel čas v Elyzejskom paláci, tak ako si ho na mňa našiel aj prednedávnom v Prahe," skonštatoval expremiér.

Babiša v pondelok mestský súd v Prahe oslobodil v dotačnej kauze Farma Čapí hnízdo. Podľa súdu sa nepreukázalo, že skutok popísaný v obžalobe bol trestným činom.

Český expremiér sa bude v piatok a v sobotu (13. a 14. januára) uchádzať o priazeň voličov v prvom kole prezidentských volieb. Podľa prieskumu agentúry Median, ktorý sa uskutočnil od 5. do 9. januára, by obsadil druhé miesto s 26,5 percentami hlasov za generálom vo výslužbe Petrom Pavlom (29,5 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

Nájomné v Európskej únii od roku 2010 vzrástlo o 18 percent, ceny domov o polovicu

Nájomné a ceny domov v Európskej únii (EÚ) v treťom štvrťroku 2022 naďalej rástli, pričom v porovnaní s tretím štvrťrokom 2021 vzrástli o 2,1 percenta, respektíve 7,4 percenta. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Pri pohľade hlbšie do histórie, od roku 2010 do tretieho štvrťroka 2022 sa nájomné zvýšilo o 18 percent a ceny domov o 49 percenta. Ceny domov sa viac ako zdvojnásobili v Estónsku, Maďarsku, Luxembursku, Litve, Lotyšsku, Česku a Rakúsku.

Pri porovnaní tretieho štvrťroka 2022 s rokom 2010 vzrástli ceny domov viac ako nájomné v 19 členských štátoch EÚ.

Počas tohto obdobia sa ceny nehnuteľností zvýšili v 24 členských štátoch EÚ a klesli v troch. Viac ako zdvojnásobili sa v Estónsku (+ 199 percent), Maďarsku (+ 174 percenta), Luxembursku (+ 140 percenta), Litve (+ 137 percenta), Lotyšsku (+ 134 percenta), Česku (+ 133 percenta) a Rakúsku (+ 130 percenta). Pokles zaznamenali v Grécku (- 22 percenta), Taliansku (- 9 percenta) a na Cypre (- 0,3 percenta).

Pri porovnaní tretieho štvrťroka 2022 s rokom 2010 v prípade nájomného sa ceny zvýšili v 26 členských štátoch EÚ a klesli v jednom, pričom najviac vzrástli v Estónsku (+ 233 percenta) a Litve (+ 151 percenta). Pokles zaznamenalo Grécko (- 24 percenta).

(sita)

Minúta  |  

Enviromentálny fond: Obce môžu získať štátnu pomoc pri budovaní vodovodnej infraštruktúry

Environmentálny fond (EF) poskytne obciam štátnu pomoc pri budovaní vodovodnej infraštruktúry a vodozádržných opatrení.

Dotačná podpora má dve formy. Tá prvá je na pomoc obciam do 2-tisíc obyvateľov, ktoré sa aspoň čiastočne nachádzajú v chránenom území, a druhá je pre všetky obce do 2-tisíc obyvateľov.

EF pre zvýšenie transparentnosti zverejnil zoznam oprávnených žiadateľov. O dotáciu sa môžu uchádzať aj záujmové združenia obcí. Informovala o tom v tlačovej správe vedúca oddelenia komunikácie a propagácie EF Tamara Lesná.

Ak ide o obec, maximálna dotácia pre jedného žiadateľa na budovanie verejnej vodovodnej infraštruktúry sú tri milióny eur, v prípade záujmových združení obcí šesť miliónov eur. V prípade budovania vodozádržných opatrení poskytuje EF podporu obciam aj združeniam obcí do výšky stotisíc eur.

Podmienkou je päťpercentná spoluúčasť hradenia oprávnených nákladov žiadateľom. EF na spoluúčasť poskytuje podporu, ktorou je čerpanie výhodného úveru s fixovanými úrokmi 0,1 percenta počas celej doby splácania, bez založenia nehnuteľnosti alebo navyšovania dlhu obce.

(sita, krk)

Minúta  |  

WHO neočakáva, že zhoršenie pandemickej situácie v Číne zásadne ovplyvní Európu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neočakáva, že stúpajúci počet prípadov nákazy covidom v Číne zásadne ovplyvní situáciu v Európe. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Hansa Klugeho, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nepredpokladá sa, že by prudký nárast prípadov (covidu) v Číne v súčasnosti výrazne ovplyvnil epidemiologickú situáciu s ochorením COVID-19 v európskom regióne WHO," povedal Kluge na tlačovej konfenrencii. Zdôraznil však, že sa nemôžeme uspokojiť.

Čína v decembri náhle uvoľnila prísne protipandemické opatrenia, čo vyvolalo množstvo nových prípadov covidu.

Desiatky krajín preto zaviedli preventívne obmedzenia pre cestujúcich z Číny. Peking to kritizuje.

Podľa Klugeho je rozumné, aby krajiny prijali preventívne opatrenia, ale žiada, aby boli primerané, nediskriminačné a zavádzané na základe doterajších vedeckých poznatkov.

Krajinám odporučil, aby zintenzívnili snahy o monitorovanie šírenia a sekvenovanie variantov tohto ochorenia, pričom poznamenal, že mnohé v tomto smere „výrazne znížili" svoje kapacity.

Európsky región WHO tvorí 53 krajín vrátane Ruska a krajín v Strednej Ázii, vysvetľuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vymenovalo nového náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk

Ruský generálplukovník Alexandr Lapin bol vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk ruskej armády napriek kritike jeho výkonu na Ukrajine. V utorok to s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla ruská štátna agentúra TASS, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Lapin bol doteraz veliteľom ruského Centrálneho vojenského okruhu a vlani v októbri ho viacero spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina kritizovalo za stiahnutie ruských vojsk z východoukrajinského mesta Lyman. Boli to napríklad čečenský vodca Ramzan Kadyrov či šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Vymenovanie Lapina nasleduje po sérii zmien v ruskom vojenskom vedení počas jedenásť mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine. Na začiatku konfliktu totiž ruská armáda obsadila rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny, no neskôr utrpela sériu porážok a niekoľkokrát bola nútená sa stiahnuť.

Začiatkom októbra bol vymenovaný za veliteľa ruských vojsk na Ukrajine generál vzdušných síl Sergej Surovikin. Krátko predtým boli vymenení aj velitelia ruského Východného a Západného vojenského okruhu.

V auguste ruská agentúra RIA Novosti informovala o odvolaní veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Igora Osipova po sérii vojenských neúspechov. Reuters v tejto súvislosti pripomína potopenie vlajkovej lode flotily alebo stratu ôsmich vojenských lietadiel počas útoku na ruskú vojenskú základňu na polostrove Krym.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.