Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že jeho rozpočtový deficit dosiahol vlani 2,3 percenta HDP

Rusko vykázalo za rok 2022 rozpočtový deficit vo výške 2,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Uviedol to v utorok minister financií Anton Siluanov, podľa ktorého schodok v rozpočte odráža vplyv vojny na Ukrajine na štátne financie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Predtým, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, počítalo s rozpočtovým prebytkom na úrovni jedného percenta HDP za rok 2022. Ešte vlani v septembri prezident Vladimir Putin predpovedal rozpočtový prebytok takmer 500 miliárd rubľov.

Siluanov v utorok uviedol, že rozpočtový deficit za minulý rok dosiahol 3,3 bilióna rubľov (47,45 miliardy USD; 44,36 miliardy eur).

Rusko bolo v uplynulých mesiacoch nútené čerpať zo svojho fondu pre ťažšie časy a značne zvýšiť svoje pôžičky prostredníctvom domácich aukcií dlhu, pretože odvádza viac prostriedkov na bezpečnosť a obranu.

Siluanov koncom minulého mesiaca pripustil tiež, že cenový strop na ruskú ropu, ktorý zaviedol Západ, by mohol v roku 2023 prehĺbiť rozpočtový deficit Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko sprísni tresty za internetové príručky o pedofílii

Vlastníctvo, výroba a distribúcia príručiek o pedofílii, ktoré kolujú v online prostredí a obsahujú tipy ako zneužívať deti, odstraňovať dôkazy a vyhýbať sa polícii, bude v Belgicku oficiálne trestný čin. Belgická europoslankyňa Hilde Vautmansová žiada, aby Belgicko nasledovala aj celá Európska únia, informuje spravodajca TASR.

Internetový denník The Brussels Times v utorok upozornil, že ide o viac ako tisíc-stranové príručky, ktoré sa nezákonne šíria prostredníctvom internetu.

Federálna justičná polícia objavuje takéto príručky buď verejne prístupné na internete, na darknete alebo v zhabaných počítačoch podozrivých osôb. Doteraz vo väčšine prípadov činy súvisiace s držaním príručiek o pedofílii neboli výslovne trestné.

„Príručky o pedofílii sú odporné. Podnecujú zneužívanie detí a robia deti mimoriadne zraniteľnými. Preto treba proti tomu prísne zakročiť," vyhlásil minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne. Vzhľadom na spôsob, akým sú prezentované vždy existuje šanca na oslobodenie ich držiteľov. To je podľa ministra neprijateľné a preto sa zmení zákon. Zámerne sa použije široká definícia pedofílie, aby sa príručky o zneužívaní detí nezmenili tak, že nebudú spadať pod platnosť zákona.

V návrhu zákona sa uvádza, že výroba, distribúcia, držanie a získavanie takýchto príručiek bude štát trestať odňatím slobody až na päť rokov. Tým, ktorí sa dostanú k obsahu pedofilných príručiek, hrozí väzenie na šesť mesiacov až tri roky.

Toto rozhodnutie privítala belgická poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Hilde Vautmansová. V marci 2022 spustila iniciatívu za zákaz takýchto typov internetových príručiek na úrovni celej EÚ. Tvrdí, že príslušné zákony sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia, obsahujú rôzne právne medzery, a preto treba zaistiť spoločný celoeurópsky prístup.

„Tieto príručky dávajú návody ako pristupovať k deťom a zneužívať ich bez zanechania stôp. Normalizujú pedofíliu a sexuálne vzťahy s maloletými a preto sú podľa mňa nebezpečenstvom pre celú spoločnosť," tvrdí Vautmansová.

(tasr)

Minúta  |  

G7 sa pokúsi zaviesť cenové stropy na ruské ropné produkty

Koalícia G7, ktorú tvoria najbohatšie ekonomiky sveta, sa vo februári pokúsi stanoviť cenové stropy na vybrané ruské rafinérske produkty. Uviedol to zdroj z G7. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Koalícia, ktorú tvoria USA, Kanada, Austrália, Japonsko a 27-členná Európska únia (EÚ), zaviedla od 5. decembra cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 USD (56,10 eura) za barel (159 litrov) nad rámec embarga EÚ na námorný dovoz ruskej ropy.

A od 5. februára chce koalícia zaviesť cenové stropy aj na ruské produkty, ako je nafta, petrolej a vykurovací olej, aby ešte viac znížila príjmy Moskvy z vývozu energií, ktoré jej slúžia na financovanie invázie na Ukrajinu.

Obmedzenie cien ruských ropných produktov je však zložitejšie ako stanovenie cenového limitu len pre ropu, pretože existuje veľa ropných produktov a ich cena často závisí od toho, kde sa kupujú, a nie od toho, kde sa vyrábajú, povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Ako príklad uviedol naftu a petrolej, ktoré majú tendenciu predávať sa s prirážkou, zatiaľ čo vykurovací olej sa zvyčajne predáva so zľavou. G7 preto zvažuje dva cenové stropy, jeden na produkty s prirážkou, ktorá je definovaná ako rozdiel medzi trhovou cenou ropy a odhadovanou cenou, a druhý pre produkty so zľavou.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ a NATO sa zaviazali k rozšíreniu spolupráce i podpore Ukrajiny

Vrcholní predstavitelia Európskej únie a NATO sa v utorok v spoločnom vyhlásení zaviazali k rozšíreniu spolupráce medzi týmito dvoma inštitúciami. Vyjadrili podporu Ukrajine a upozornili i na výzvu zo strany Číny. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vyhlásenie v Bruseli podpísali generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predsedníčka EK komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Stoltenberg po podpise povedal, že spolupráca je „dôležitejšia, než kedykoľvek predtým".         

„Musíme naďalej pokračovať v posilňovaní partnerstva medzi NATO a EÚ a musíme ešte viac posilniť podporu Ukrajine," povedal. "Prezident Putin chcel zabrať Ukrajinu za niekoľko dní a rozdeliť nás. Nepodarilo sa mu ani jedno z toho," povedal Stoltenberg a pripomenul stretnutie s von der Leyenovou a Michelom z obdobia krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Ruská vojna na Ukrajine podľa textu deklarácie „porušuje medzinárodné právo a zásady charty OSN", oslabuje stabilitu a bezpečnosť Európy a sveta, a takisto prehlbuje potravinovú a energetickú krízu.

Predstavitelia EÚ a NATO "odsudzujú" ruskú agresiu, žiadajú okamžité stiahnutie Ruska z Ukrajiny a vyjadrujú solidaritu a podporu tejto krajine. V deklarácii upozorňujú na výzvu, ktorú predstavuje narastajúca asertivita a politika Číny.

NATO a EÚ plánujú v budúcnosti spolupracovať v oblasti bezpečnosti, ochrany kritickej infraštruktúry, disruptívnych technológií, vesmíru či klimatickej zmeny.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: Rusko bude pokračovať vo vývoji jadrovej triády

Rusko bude pokračovať vo vyvíjaní svojej jadrovej triády - balistických rakiet, ponoriek a strategických bombardérov - pretože tieto zbrane mu zaisťujú suverenitu. Vyhlásil to v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Budeme pokračovať vo vývoji jadrovej triády a udržiavať jej bojovú pripravenosť, keďže jadrový štít bol a stále ostáva hlavným garantom suverenity a územnej celistvosti nášho štátu," uviedol Šojgu.

Zároveň oznámil, že Rusko zvýši bojové schopnosti svojich vzdušných síl v oblastiach, kde sú rozmiestnené moderné systémy vzdušnej obrany, ako aj v súvislosti so zlepšovaním bezpilotných lietadiel.

Počas konferenčného hovoru Šojgu ruským generálom povedal, že pri obnove armády musia prihliadať na bojové skúsenosti z občianskej vojny v Sýrii, kde ruské sily bojujú na strane sýrskeho prezidenta Bašára Asada. „Musíme neustále analyzovať a systematizovať skúsenosti našich skupinových akcii na Ukrajine a v Sýrii a na ich základe navrhovať cvičebné programy pre príslušníkov (armády) a plány súvisiace s dodávkami vojenskej techniky," povedal minister obrany.

Agentúra Reuters upozorňuje, že Šojgu sa takto vyjadril po tom, čo sa jeho kritici opakovanie pýtali, prečo nedokázalo Rusko ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor, prečo sa ruskí generáli opakovane dopúšťajú taktických chýb a prečo sú ruskí vojaci posielaní do boja bez náležitého vybavenia.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil začiatkom januára po stretnutí s matkami mŕtvych ruských vojakov Šojguovi, aby vypracoval správu o zásobovaní ruských vojenských jednotiek. Okrem toho mal predostrieť návrhy na zlepšenie práce ministerstva obrany, pripomína Reuters.

V rámci týchto návrhov Šojgu poukázal na potrebu modernizácie vojenských komisariátov, ktoré boli zodpovedné za mobilizáciu vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Babiš sa v Elyzejskom paláci stretol s Macronom, hovorili o aktuálnych témach

Expremiér ČR a kandidát na prezidenta Andrej Babiš sa v utorok v Paríži v Elyzejskom paláci stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Diskutovali o vojne na Ukrajine a riešení energetickej krízy v Európe. Babiš o tom napísal v príspevku na sociálnej sieti, informuje TASR.

„Strávili sme spolu s pánom prezidentom Emmanuelom Macronom asi 40 minút. Zaujímal som sa o jeho názor na ukončenie vojny na Ukrajine a samozrejme na riešenie energetickej krízy v Európe," napísal Babiš na Facebooku.

Dodal, že riešili aj všetky aktuálne témy a európsku agendu. „Sme priatelia. Vážim si to, že si na mňa našiel čas v Elyzejskom paláci, tak ako si ho na mňa našiel aj prednedávnom v Prahe," skonštatoval expremiér.

Babiša v pondelok mestský súd v Prahe oslobodil v dotačnej kauze Farma Čapí hnízdo. Podľa súdu sa nepreukázalo, že skutok popísaný v obžalobe bol trestným činom.

Český expremiér sa bude v piatok a v sobotu (13. a 14. januára) uchádzať o priazeň voličov v prvom kole prezidentských volieb. Podľa prieskumu agentúry Median, ktorý sa uskutočnil od 5. do 9. januára, by obsadil druhé miesto s 26,5 percentami hlasov za generálom vo výslužbe Petrom Pavlom (29,5 percenta).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.