Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hirmanov rezort tvrdí, že spolu s vládou rieši pomoc s vysokými cenami energií

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) spolu s vládou SR intenzívne rieši pomoc s vysokými cenami energií pre domácnosti, verejný sektor a podnikateľské subjekty na Slovensku. V tlačovej správe to uviedla hovorkyňa ministerstva Mária Pavlusík v reakcii na tlačovú besedu zástupcov zamestnávateľov a podnikateľov.

V novembri 2022 MH SR po schválení navýšenia rozpočtu pre rok 2022 a po rokovaní so zástupcami zamestnávateľov a podnikateľov vyhlásilo prvú výzvu vo výške 40 mil. eur na pomoc v boji s vysokými cenami energií pre energeticky náročné podniky.

Rezort hospodárstva v závere roku 2022 vyhlásil výzvu v zmysle schémy pomoci 2.1 Dočasného krízového rámca Európskej komisie (EK), a to pre všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť. „O kompenzácie mohli požiadať podniky, ale i verejný sektor, ako sú samosprávy, dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS) či občianske združenia," poznamenala hovorkyňa s tým, že žiadosť mohli podať veľké a energeticky náročné podniky, pričom vyhlásenie výzvy, spracovanie, ako i vyplatenie kompenzácii rezort zrealizoval do konca roku 2022.

„Dňa 23. decembra 2022 bola na notifikáciu EK zaslaná ďalšia schéma pomoci tzv. 2.4 v zmysle Dočasného krízového rámca EK. Doteraz poskytnutá pomoc prebehla rýchlo a efektívne a ministerstvo intenzívne pracuje na príprave ďalších výziev," doplnila hovorkyňa s tým, že o všetkých možnostiach pomoci pre rok 2022 aj 2023 zároveň rezort diskutoval spolu so zástupcami zamestnávateľov a podnikateľov a uprednostňuje ďalej diskusiu o možnej pomoci pri rokovacom stole pred medializáciou.

https://standard.sk/304014/premier-vlada-bude-kompenzacie-firmam-za-energie-poskytovat-aj-v-roku-2023/

Poverený premiér Eduard Heger v reakcii na dnešnú tlačovú konferenciu zamestnávateľov uviedol, že kľúčovým partnerom pre zamestnávateľov a firmy je rezort hospodárstva. „Energetickú pomoc v čase krízy však predseda vlády považuje za mimoriadne dôležitú, a preto sa pravidelne zúčastňuje rokovaní s firmami a priemyslom," poznamenala hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková a dodala, že MH SR už poskytlo 117 miliónov eur v rámci pomoci podnikateľom, energeticky náročným podnikom, samosprávam a občianskym združeniam.

Vláda bude podľa hovorkyne predsedu vlády poskytovať kompenzácie firmám aj v roku 2023. „Okrem doterajšieho rozsahu pomoci sa uvažuje aj o navýšení mesačných limitov pomoci a rozšírení pomoci na ďalšie subjekty," doplnila Janíková s tým, že v krátkom čase očakávajú od EK schválenie ďalšej schémy pomoci pre priemysel.

https://standard.sk/303703/prudky-pokles-priemyselnej-vyroby-na-slovensku-velki-zamestnavatelia-vsak-stale-nepoznaju-vladne-riesenie-energetickej-krizy/

(sita)

Minúta  |  

Svetová banka: Globálna ekonomika sa dostane k blízkosti recesie

Globálna ekonomika sa v toto roku dostane „nebezpečne blízko" k recesii. Upozornila na to v utorok Svetová banka. Dôvodom bude spomalenie všetkých hlavných svetových ekonomík, a to USA, Európy a Číny.

Banka vo výročnej správe uviedla, že prognózu rastu globálneho hospodárstva v tomto roku zredukovala o takmer polovicu na 1,7 percenta. Jej predošlá predikcia rátala s rastom globálnej ekonomiky o 3 percentá. Ak sa terajšia prognóza Svetovej banky potvrdí, globálny rast bude tretí najslabší za tri desaťročia. Horšie boli len recesie v dôsledku finančnej krízy z roku 2008 a pandémie z roku 2020.

USA sa podľa banky v tomto roku pravdepodobne recesii vyhnú. Banka však predpokladá, že americká ekonomika sa zväčší len o 0,5 percenta. Hospodárstvo Európskej únie podľa nej bude stagnovať a čínska ekonomika posilní len o 4,3 percenta. Čínsky rast sa tak v porovnaní s rokom 2021 zmenší na polovicu.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina: Baerbocková navštívila Charkov, po prvý raz bola blízko frontu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila v utorok východoukrajinské mesto Charkov. Stala sa tak prvou členkou nemeckej vlády, ktorá prišla do oblasti blízko frontovej línie, a tiež najvyššie postavenou západnou političkou na návšteve Charkova od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr DPA a AFP.

Nemeckú ministerku zahraničia sprevádzal jej ukrajinský rezortný kolega Dmytro Kuleba a veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Olexij Makejev.

Baerbocková označila svoju tretiu návštevu Ukrajiny od začiatku vojny za vyjadrenie solidarity Nemecka. Prisľúbila Ukrajine ďalšiu pomoc vrátane dodávok zbraní, ale aj humanitárneho materiálu, ako sú generátory, palivo či prikrývky.

Na Ukrajinu prišla iba niekoľko dní po tom, čo nemecká vláda schválila poskytnutie bojových vozidiel pechoty Marder Ukrajine. Kyjev chce od Berlína aj tanky, ten však zatiaľ odmieta vyhovieť tejto požiadavke.

Ako pripomína DPA, zahraniční politici, ktorí navštívia Ukrajinu, prídu väčšinou iba do Kyjeva. Charkov je miliónové mesto nachádzajúce sa iba niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc. V nedávnom období bolo terčom viacerých ruských raketových útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko odmietlo organizovať vojenské cvičenia. Moskva žiada od Jerevanu vysvetlenie

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok povedal, že jeho krajina odmietla organizovať vojenské cvičenia plánované v rámci bezpečnostného paktu, v ktorom má dominantné postavenie Rusko. Toto oznámenie je odrazom rastúceho napätia medzi arménskou vládou a Moskvou.

Pašinjan opakovane kritizoval ruské mierové jednotky za to, že nedokázali zabezpečiť voľný tranzit pozdĺž koridoru spájajúceho Arménsko a separatistický región Náhorný Karabach, ktorý azerbajdžanskí aktivisti blokujú od minulého mesiaca.

Na utorkovej tlačovej konferencii Pašinjan uviedol, že Arménsko považuje vojenské cvičenie Organizácie Dohody o spoločnej bezpečnosti plánované na koniec tohto roka za „nevhodné v súčasnej situácii“. „Aspoň tento rok sa tieto cvičenia neuskutočnia,“ povedal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva požiada Jerevan, aby objasnil svoju pozíciu. „V každom prípade, Arménsko je naším blízkym spojencom a budeme pokračovať v našom dialógu vrátane najzložitejších otázok,“ povedal novinárom.

(sita)

Minúta  |  

Švédsko očakáva zintenzívnenie ruských útokov na telekomunikácie a energetiku

Švédska tajná služba SÄPO očakáva, že Rusko zintenzívni aktivity ohrozujúce bezpečnosť Švédska vrátane útokov na telekomunikačné zariadenia a energetickú sieť. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP.

Riaditeľka Švédskej bezpečnostnej služby (SÄPO) Charlotte von Essenová zdôraznila, že ruské kroky zamerané voči bezpečnosti Švédska je ťažké predvídať, ale že v ďalšom období je možné očakávať ich zintenzívnenie. Podľa nej hrozí riziko špionážnych a sabotážnych činností predovšetkým vo sfére telekomunikácií, dodávok elektriny a prepravy citlivých materiálov.

„Z ruskej strany je záujem rušivo zasiahnuť do týchto oblastí. Ide o sektory, v ktorých by útoky voči Švédsku mohli poškodiť aj zvyšok Európy," varovala šéfka SÄPO na záver trojdňovej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa konala v lyžiarskom stredisku Sälen v strednej časti Švédska.

Na každoročnom podujatí sa okrem iných zúčastnili aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a švédsky premiér Ulf Kristersson.

Von Essenová varovala, že Rusko bude zrejme pre svoje aktivity častejšie využívať aj rôzne neoficiálne platformy, ako sú ruská diaspóra vo Švédsku či miestne inštitúcie a firmy.

Experti SÄPO podľa nej v poslednej dobe zaznamenali aj intenzívnejšie šírenie konšpiračných teórii a protištátnych textov, ktoré môžu v dlhodobom horizonte podkopať dôveru spoločnosti v štátne orgány, politikov a ich legitimitu.

Šéfka SÄPO neuviedla, či sa aktivity Ruska zvýšili po tom, ako tradične neutrálne Švédsko – rovnako ako susedné Fínsko – vlani požiadalo o vstup do Severoatlantickej aliancie. Obe severské krajiny tak urobili v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Služba Copernicus: Posledných osem rokov bolo globálne najteplejších

Posledných osem rokov bolo globálne — aj napriek ochladzujúcemu vplyvu oceánskeho a atmosférického javu La Niňa od roku 2020 — najteplejších od začiatku meraní. V utorok to oznámila Služba Európskej únie pre sledovanie klímy (Copernicus), informuje agentúra AFP.

Priemerné teploty počas roka 2022, počas ktorého sa udialo množstvo bezprecedentných prírodných katastrof, ešte zhoršených zmenou klímy, spôsobili, že tento rok bol piaty najteplejší od začiatku meraní v 19. storočí.

Pakistan a severnú Indiu postihla dvojmesačná jarná vlna horúčav, keď teploty nepretržite výrazne stúpali nad 40 stupňov Celzia. Po nej nasledovali v Pakistane záplavy, ktoré postihli tretinu územia krajiny.

Francúzsko, Británia, Španielsko a Taliansko zaznamenali vlani nové rekordné priemerné teploty, pričom Európa ako celok zažila svoj druhý najteplejší rok vôbec. Vlny horúčav v Európe boli navyše spojené so zničujúcim suchom.

Teploty v Európe stúpli za posledných 30 rokov o viac než dvojnásobok v porovnaní s globálnym priemerom, pričom v tomto regióne sa prejavuje najväčší nárast zo všetkých kontinentov na Zemi.

Aj rozsiahle oblasti Blízkeho východu, Číny, strednej Ázie a severnej Afriky počas roka 2022 zažívali bezprecedentné horúčavy.

Čína a západná Európa zápasili s negatívnymi vplyvmi na poľnohospodárstvo, riečnu dopravu a energetický manažment, súvisiace s počasím.

Aj polárne oblasti Zeme zaznamenali vlani rekordné teploty. Odľahlá ruská výskumná stanica Vostok vo východnej Antarktíde zaznamenala pomerne miernu teplotu mínus 17,7 stupňa Celzia, čo je najvyššia nameraná hodnota počas 65 rokov jej existencie.

Septembrové teploty v Grónsku boli o osem stupňov Celzia vyššie než priemer, čím sa zrýchlil úbytok ľadovej pokrývky, najviac prispievajúci k stúpaniu hladiny oceánov.

Najteplejšími rokmi v celosvetovom meradle sú zatiaľ — v zostupnom poradí — 2016, 2020, 2019 a 2017, uviedol Copernicus.

Koncentrácie dvoch hlavných — plynov v ovzduší, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie — oxidu uhličitého (CO2) a metánu (CH4) — sa vlani tiež ďalej zvýšili na rekordné úrovne.

Úroveň CO2 stúpla na 417 častíc na milión — najviac za vyše dva milióny rokov. Metán stúpol na 1894 častíc na miliardu, najviac za 800-tisíc rokov.

„Rok 2022 bol ďalším rokom klimatických extrémov v celej Európe a na celom svete," uviedla vo vyhlásení Samantha Burgessová, zástupkyňa šéfa služby Copernicus. „Tieto javy poukazujú na to, že už zažívame ničivé následky nášho otepľujúceho sa sveta," dodala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.