Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská SBU odhalila od začiatku vojny viac ako 600 ruských agentov

Viac ako 600 ruských agentov a špiónov bolo od začiatku vojny odhalených na Ukrajine. Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), na ktorú sa v utorok odvolala spravodajská stanica Sky News.

SBU spresnila, že viac ako 340 takýchto páchateľov bolo postavených pred súd. Kyjev ich viní zo "špionážnych a podvratných aktivít". Niektorí z týchto "nepriateľských agentov" vraj pripravovali fyzickú likvidáciu ministra obrany Olexija Reznikova a šéfa vedenia spravodajských služieb, ako aj istého ukrajinského aktivistu, priblížila SBU.

Odhalený bol aj bývalý popredný predstaviteľ juhoukrajinského mesta Mykolajiv za to, že "dobrovoľne ponúkol pomoc nepriateľovi" poskytnutím informácií Rusom o vojnových zajatcoch držaných Ukrajinou.

Zatknutý bol tiež ruský občan, ktorý prišiel na Ukrajinu vlani v januári. Podľa SBU bol poverený vytvorením "rozsiahlej siete agentov zameranej na zhromažďovanie spravodajských informácií a vykonávanie sabotážnych akcií v západných regiónoch".

SBU tiež uviedla, že zneškodnila špióna, ktorý bol občanom Bieloruska a zbieral informácie o rozmiestnení a pohybe jednotiek ozbrojených síl Ukrajiny vo Volynskej oblasti, dodáva TASR vo svojej správe.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Chýbajú lieky, jednou z príčin je vojna na Ukrajine

V Maďarsku chýba v lekárňach čoraz viac dôležitých liekov. Jednou z príčin je hromadné šírenie až troch vírusových ochorení, avšak medzi príčinami je aj vojna na Ukrajine. Konštatoval to v utorok server infostart.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa stránky Národného ústavu pre farmaceutiku a potraviny (OGYÉI) v utorok chýbalo v lekárňach 1550 produktov. Podľa expertov v nadchádzajúcom období budú chýbať nielen lieky proti zápalu horných dýchacích ciest, ale môže vzniknúť aj nedostatok antibiotík.

Potvrdil to pre komerčnú televíziu ATV aj predseda Lekárnickej komory Baranskej župy Imre Kőhegyi, podľa ktorého nedostatkom antibiotík trpí aj západná Európa. "Vojna na Ukrajine si vyžaduje množstvo antibiotík. Je tam mnoho chorých a zranených, ktorí potrebujú antibiotiká, pričom výrobcov liekov vlani veľmi zaťažila aj koronavírusová epidémia," dodal Kőhegyi.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Ukrajinci sa v USA začnú školiť na systém Patriot na budúci týždeň

Ukrajinskí vojaci začnú s výcvikom zameraným na používanie amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot už na budúci týždeň, uviedli pre stanicu CNN dvaja predstavitelia USA oboznámení s touto záležitosťou, informuje TASR.

Výcvikový program bude prebiehať na vojenskej základni Fort Sill v štáte Oklahoma. Fort Sill je jednou zo štyroch hlavných výcvikových lokalít ozbrojených síl USA a sídli tam aj delostrelecká škola americkej armády.

Námestníčka amerického ministra obrany pre Rusko, Ukrajinu a Euráziu Laura Cooperová priblížila, že výcvik ukrajinských vojakov bude trvať niekoľko mesiacov. "Neviem vám dať konkrétny časový rámec, kedy bude výcvik ukončený," povedala.

Spojené štáty prisľúbili dodať Kyjevu systémy Patriot koncom decembra počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského v USA. Nemecko nedávno tiež ohlásilo, že Ukrajine posiela druhý systém Patriot z vlastných zásob.

Hovorca Pentagónu Pat Ryder minulý štvrtok avizoval, že USA zvažujú niekoľko možností, kde by sa mohol výcvik Ukrajincov na používanie systémov Patriot realizovať. Uviedol, že by to mohlo byť v USA, v inej krajine alebo by mohlo ísť o kombináciou oboch týchto možností.

Spojené štáty uplynulý piatok oznámili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za tri miliardy dolárov. Ide o dosiaľ najväčší balík pomoci pre Kyjev. Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová vtedy uviedla, že tento balík by mal zahŕňať bojové vozidlá pechoty Bradley, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP), transportéry a samohybné húfnice.

(tasr)

Minúta  |  

Benzín a nafta v Maďarsku výrazne zdraželi. Vodiči chodia tankovať do okolitých krajín, aj na Slovensko

V Maďarsku sú podstatne drahšie pohonné látky než v susedných krajinách vrátane Slovenska. Uviedol to v utorok server liner.hu, podľa ktorého najlacnejšie je možné natankovať na prihraničných čerpacích staniciach Chorvátska a Rumunska, ale Maďari chodia tankovať už aj na Slovensko, pričom benzín a nafta sú lacnejšie už aj v Rakúsku.

Generálny tajomník Maďarskej asociácie pre minerálne oleje (MÁSZ) Ottó Grád pre server uviedol, že za vysokými cenami nie je snaha predajcov pohonných látok kompenzovať vyše roka trvajúce regulované ceny, ale vysoká daň z pridanej hodnoty.

"Žiaľ, nákupné ceny v Maďarsku podliehajú 27-percentnej DPH a pri pohľade na okolité krajiny, aj v prípade krajín s vyššími spotrebnými daňami, pri tejto cenovej hladine je už rozdiel DPH taký, že pohonné látky sú v Maďarsku drahšie ako v susedných krajinách," dodal Grád.

Maďarská vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od 6. decembra cenový strop na pohonné látky, ktorý bol zavedený 15. novembra 2021. Úradná cena základných druhov pohonných látok bola stanovená vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od 30. júla 2022 mohli regulované ceny využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

Aktuálne sú ceny pohonných látok v Maďarsku vyššie od chorvátskych a rumunských o 100 - 130 forintov (0,25 - 0,33 eura) za liter a o 50 - 60 forintov (0,13 - 0,15 eura) vyššie ako na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Heger ubezpečil, že každý občan bude platiť za teplo ceny schválené vládou

AKTUALIZOVANÉ Každý občan bude platiť za teplo také ceny, aké vláda schválila ešte minulý rok, ubezpečil na sociálnej sieti dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO). Občania, ktorí dostali vyššie zálohové faktúry za teplo, by mali podľa neho v najbližších dňoch dostať nižšie opravné faktúry.

Ako priblížil, inicioval stretnutie s Ministerstvom hospodárstva SR, aby vyzvalo výrobcov tepla na zmenu faktúr. "Zároveň, chcem ubezpečiť všetky firmy, že pomoc, ktorú sme poskytli minulý rok a bola vo výške 117 miliónov eur, bude pokračovať aj v tomto roku," dodal Heger.

Vláda bude kompenzácie firmám za energie poskytovať aj v roku 2023. Uviedla to Ľubica Janíková, niekoľko hodín pred Hegerovým statusom hovorkyňa dočasne povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO), v reakcii na utorkovú tlačovú besedu zamestnávateľských zväzov.

"Okrem doterajšieho rozsahu pomoci sa uvažuje aj o zvýšení mesačných limitov pomoci a rozšírení pomoci na ďalšie subjekty. V krátkom čase očakávame od Európskej komisie schválenie ďalšej schémy pomoci pre priemysel," spresnila. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR už podľa nej poskytlo 117 miliónov eur v rámci pomoci podnikateľom, energeticky náročným podnikom, samosprávam a občianskym združeniam.

Podľa MH SR schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 umožní rezortu hospodárstva pokračovať v kompenzáciách pre energeticky náročné firmy. "O kompenzácie tak budú môcť opäť požiadať oprávnené energeticky náročné podniky, ktoré spĺňajú kritériá ustanovené zákonom číslo 309 z roku 2009 a vyhláškou MH číslo 106 z roku 2019. Výzva bude štandardne zverejnená na prelome mesiacov marec – apríl," spresnilo MH SR.

Rezort hospodárstva pripomenul, že už 5. januára ohlásil pokračovanie pomoci v zmysle schémy pomoci 2.1, ktorá vychádza z Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine. Vyhlásenie výzvy plánuje rezort vo februári 2023.

Uvedená výzva bude rozšírená aj o pomoc menším odberateľom elektriny mimo domácností s celkovým ročným odberom elektriny za predchádzajúci rok najviac 30-tisíc kilowatthodín (kWh) a odberateľom plynu mimo domácností s celkovým ročným odberom plynu za predchádzajúci rok najviac 100-tisíc kWh, ktorí splnia podmienky výzvy.

"Vzhľadom na vývoj situácie rezort zvažuje zvýšenie mesačných limitov na prvý štvrťrok 2023 a svoje rozhodnutie v krátkej dobe zverejní. Pripomíname, že výzva sa nebude týkať iba malých a stredných podnikov, o uvedenú pomoc môžu požiadať všetky, aj veľké podniky," zdôraznilo MH SR.

Rezort hospodárstva pripomenul, že konať môže iba v medziach zákona a pravidiel EÚ a Dočasného krízového rámca a v rámci možností schváleného štátneho rozpočtu. "Taktiež upozorňujeme, že rezort vie vyplácať kompenzácie iba spätne po uzavretí mesiaca na základe účtov, čo zároveň zabraňuje špekulatívnym kompenzáciám," uzavrelo MH SR.

Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Asociácii priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ako aj v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS) stále nepoznajú vládne riešenie energetickej krízy pre veľké subjekty.

(tasr)

Minúta  |  

Hirmanov rezort tvrdí, že spolu s vládou rieši pomoc s vysokými cenami energií

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) spolu s vládou SR intenzívne rieši pomoc s vysokými cenami energií pre domácnosti, verejný sektor a podnikateľské subjekty na Slovensku. V tlačovej správe to uviedla hovorkyňa ministerstva Mária Pavlusík v reakcii na tlačovú besedu zástupcov zamestnávateľov a podnikateľov.

V novembri 2022 MH SR po schválení navýšenia rozpočtu pre rok 2022 a po rokovaní so zástupcami zamestnávateľov a podnikateľov vyhlásilo prvú výzvu vo výške 40 mil. eur na pomoc v boji s vysokými cenami energií pre energeticky náročné podniky.

Rezort hospodárstva v závere roku 2022 vyhlásil výzvu v zmysle schémy pomoci 2.1 Dočasného krízového rámca Európskej komisie (EK), a to pre všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť. „O kompenzácie mohli požiadať podniky, ale i verejný sektor, ako sú samosprávy, dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS) či občianske združenia," poznamenala hovorkyňa s tým, že žiadosť mohli podať veľké a energeticky náročné podniky, pričom vyhlásenie výzvy, spracovanie, ako i vyplatenie kompenzácii rezort zrealizoval do konca roku 2022.

„Dňa 23. decembra 2022 bola na notifikáciu EK zaslaná ďalšia schéma pomoci tzv. 2.4 v zmysle Dočasného krízového rámca EK. Doteraz poskytnutá pomoc prebehla rýchlo a efektívne a ministerstvo intenzívne pracuje na príprave ďalších výziev," doplnila hovorkyňa s tým, že o všetkých možnostiach pomoci pre rok 2022 aj 2023 zároveň rezort diskutoval spolu so zástupcami zamestnávateľov a podnikateľov a uprednostňuje ďalej diskusiu o možnej pomoci pri rokovacom stole pred medializáciou.

https://standard.sk/304014/premier-vlada-bude-kompenzacie-firmam-za-energie-poskytovat-aj-v-roku-2023/

Poverený premiér Eduard Heger v reakcii na dnešnú tlačovú konferenciu zamestnávateľov uviedol, že kľúčovým partnerom pre zamestnávateľov a firmy je rezort hospodárstva. „Energetickú pomoc v čase krízy však predseda vlády považuje za mimoriadne dôležitú, a preto sa pravidelne zúčastňuje rokovaní s firmami a priemyslom," poznamenala hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková a dodala, že MH SR už poskytlo 117 miliónov eur v rámci pomoci podnikateľom, energeticky náročným podnikom, samosprávam a občianskym združeniam.

Vláda bude podľa hovorkyne predsedu vlády poskytovať kompenzácie firmám aj v roku 2023. „Okrem doterajšieho rozsahu pomoci sa uvažuje aj o navýšení mesačných limitov pomoci a rozšírení pomoci na ďalšie subjekty," doplnila Janíková s tým, že v krátkom čase očakávajú od EK schválenie ďalšej schémy pomoci pre priemysel.

https://standard.sk/303703/prudky-pokles-priemyselnej-vyroby-na-slovensku-velki-zamestnavatelia-vsak-stale-nepoznaju-vladne-riesenie-energetickej-krizy/

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.