Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že nezaznamenal žiadne prípady obmedzovania cien ruskej ropy

Rusko zatiaľ nezaznamenalo žiadne prípady uplatňovania cenového stropu na ruskú ropu, ktorý Západ zaviedol minulý mesiac. Vyhlásil to v stredu na brífingu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informujú o tom správy agentúr Bloomberg a Reuters.

Niektorí analytici už od začiatku upozorňovali, že cenový strop bude mať len malý vplyv na príjmy Moskvy z ropy.

Koalícia G7, ktorú tvoria USA, Kanada, Austrália, Japonsko a 27-členná Európska únia (EÚ), zaviedla od 5. decembra cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 dolárov (55,95 eura) za barel (159 litrov). V súčasnosti sa ruská ropa Ural obchoduje pod úrovňou cenového stropu.

"Pokiaľ ide o straty, nikto ešte nevidel uplatnenie špeciálnych limitov," povedal novinárom Peskov.
Cenový strop umožňuje krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ, pokračovať v dovoze ruskej ropy po mori, ale zakazuje lodným, poisťovacím a zaisťovacím spoločnostiam manipulovať s nákladmi ruskej ropy po celom svete, pokiaľ sa nepredáva za menej ako 60 dolárov za barel.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac podpísal dekrét, ktorý zakazuje dodávky ropy a ropných produktov od 1. februára na päť mesiacov do krajín, ktoré tento strop dodržiavajú.

Ruská ropa sa tradične predáva so zľavou voči iným typom ropy, ako je napríklad severomorská ropná zmes Brent. Táto zľava ešte stúpla po západných sankciách uvalených v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v súčasnosti predstavuje približne 25 až 30 dolárov za barel oproti Brentu.

Peskov novinárom tiež povedal, že Rusko urobí všetko pre to, aby sa chránilo pred plánmi G7, ktorá chcú zaviesť cenové stropy aj na ruské ropné produkty.

Zdroj z G7 totiž v utorok (10. 1.) uviedol, že koalícia sa vo februári pokúsi stanoviť cenové stropy aj na ruské produkty, ako je nafta, petrolej a vykurovací olej, aby ešte viac znížila príjmy Moskvy z vývozu energií, ktoré jej slúžia na financovanie invázie na Ukrajinu.

Bude to však zložitejšie ako v prípade ropy, pretože existuje veľa ropných produktov a ich cena často závisí od toho, kde sa kupujú, a nie od toho, kde sa vyrábajú, povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Ako príklad uviedol naftu a petrolej, ktoré majú tendenciu predávať sa s prirážkou, zatiaľ čo vykurovací olej sa zvyčajne predáva so zľavou. G7 preto zvažuje dva cenové stropy, jeden na produkty s prirážkou, ktorá je definovaná ako rozdiel medzi trhovou cenou ropy a odhadovanou cenou, a druhý pre produkty so zľavou.

(tasr)

Minúta  |  

Boje o ukrajinské mesto Soledar stále prebiehajú, uviedla ruská armáda

Kruté boje o mesto Soledar na východe Ukrajiny stále prebiehajú, oznámila v stredu ruská armáda. Jej oznam odporuje skoršiemu vyhláseniu ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina, že jej bojovníci už mesto ovládli. Informuje o tom agentúry AFP.

"V meste bojujú útočné oddiely," napísala regulárna ruská armáda v oznámení. Dodala, že jej jednotky blokujú Soledar zo severných a južných častí mesta a že armádne vzdušné sily útočia na "nepriateľské bašty".

Aj Kremeľ predtým v stredu oznámil, že je dôležité neponáhľať sa s vyhlásením ruského víťazstva v ukrajinskom meste Soledar. Moskva to uviedla niekoľko hodín po tom, čo Vagnerova skupina informovala, že dobyla toto mesto blízko strategicky významného Bachmutu. "Neponáhľajme sa tak. Počkajme na oficiálne oznámenia," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kyjev takisto poprel v stredu správu, že jednotky ruskej armády žoldnierov dobyli Soledar, ktorého ovládnutie by Rusku otvorilo cestu k ďalším územným ziskom v ukrajinskom regióne Donbas.

"Soledar bol, je a bude ukrajinský," uviedol vo vyhlásení odbor ukrajinskej armády pre strategickú komunikáciu. Napísal tiež, že fotografie zverejnené Vagnerovcami, ktoré podľa ruských médií zachytávajú scény v Soledare, boli urobené inde.

Šéf Vagnerovej skupiny a spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina Jevgenij Prigožin totiž v utorok večer oznámil, že jeho jednotky úplne ovládli Soledar. Dodal, že ukrajinskí vojaci v centre mesta sú obkľúčení a vagnerovci im dali ultimátum, aby sa v utorok do polnoci vzdali.

Soledar sa nachádza desať kilometrov severne od Bachmutu, ktorého dobytie zrejme zostáva hlavnou operačnou úlohou ruskej armády. Útok ruských jednotiek na Soledar je pokusom obísť Bachmut zo severu a narušiť zásobovacie trasy slúžiace ukrajinskej armáde.

Ruská strana má zrejme záujem ovládnuť aj vstupy do 200 kilometrov dlhých opustených tunelov soľných baní, ktoré vedú pod touto oblasťou. Obe strany sa obávajú, že ich nepriateľ môže použiť na prienik do tyla.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko začalo s USA rokovania o obrannej dohode aj pre postoj Turecka

Švédsko začalo so Spojenými štátmi rokovania o novej obrannej dohode (DCA), keďže proces ratifikácie jeho prihlášky do Severoatlantickej aliancie sa naťahuje a Turecko stále blokuje jeho členstvo v NATO.

Švédske ministerstvo obrany vo vyhlásení pre médiá uviedlo, že Štokholm a Washington rokujú o dohode o "ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi", a to tak bilaterálne, ako aj v rámci NATO.

Švédsky minister obrany Pal Jonson pre tlačovú agentúru AFP spresnil, že o tom, čo presne bude zahŕňať DCA, sa ešte rokuje, dohoda však uľahčí americkým jednotkám pôsobenie vo Švédsku.

"Mohlo by to zahŕňať skladovanie vojenských zásob, investície do infraštruktúry, ktoré umožnia podporu a právne postavenie amerických jednotiek vo Švédsku," povedal Jonson. Rokovania sa podľa neho už začali, aj preto, že Švédsko je na dobrej ceste stať sa spojencom USA prostredníctvom členstva v NATO.

Švédsko a Fínsko minulý rok, po vypuknutí ruskej agresie voči Ukrajine, požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie.

Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov v Štokholme poďakoval 28 členským krajinám 30-člennej Aliancie, ktoré už ratifikovali vstup Švédska do NATO. Čaká sa ešte na Maďarsko a najmä Turecko, ktoré odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska. Turecká strana tvrdí, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka práve Švédska pre jeho pevnejšie väzby s kurdskou diaspórou.

Kristersson novinárom pripomenul, že pokračujú práce na základe memoranda medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom, stretávajú sa rôzne pracovné skupiny a švédska vláda plní to, čo sľúbila. Mení napríklad legislatívu v oblasti boja proti terorizmu, nemôže však prijať požiadavky Ankary na vydanie ľudí, ktorých Turecko obviňuje z terorizmu alebo z účasti na pokuse o zvrhnutie prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v roku 2016.

Premiér v tejto súvislosti spresnil, že švédska legislatíva rešpektuje princípy medzinárodného práva a jednoducho nemôže urobiť to, čo žiada turecká strana. Zároveň vyjadril nádej, že Turecko, ktoré podľa neho treba chápať aj tak, že je ovplyvnené domácim predvolebným procesom, nakoniec členstvo Švédska v NATO ratifikuje.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsky premiér: Neplánujeme umiestniť jadrové zbrane NATO na svojej pôde. Moskva šíri dezinformácie

Ruské médiá šíria "čisté dezinformácie" o tom, že Švédsko plánuje povoliť Severoatlantickej aliancii, aby umiestnila jadrové zbrane na jeho územie v čase mieru. Uviedol to švédsky premiér Ulf Kristersson v stredu v Štokholme pred delegáciou európskych novinárov.

Delegácia okolo 70 novinárov zavítala do Štokholmu pri príležitosti slávnostného otvorenia švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Kristersson počas spoločnej tlačovej konferencie s ministerkou pre európske záležitosti Jessikou Roswallovou pripomenul tri základné priority predsedníctva – zameranie sa na bezpečnejšiu, zelenšiu a slobodnejšiu Európu. Spresnil, že hlavnou prioritou bude zachovať pomoc EÚ pre Ukrajinu, humanitárnu, finančnú aj vojenskú, a zaistiť jednotný postoj eurobloku voči Rusku, čo sa týka aj sankčného režimu.

"Jednota je kľúčová," zdôraznil premiér. Ocenil, že Únia dokázala byť od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine jednotná a odkázal, že víťazstvo Ukrajiny v tejto vojne je životne dôležité aj pre zvyšok Európy.
V tomto kontexte chce švédske predsedníctvo pomôcť pri implementácii takzvaného strategického kompasu EÚ a tiež pri prehlbovaní spolupráce medzi EÚ a NATO.

Švédsky premiér pri tejto príležitosti poprel čerstvé správy niektorých ruských médií o tom, že Švédsko chce povoliť, aby NATO umiestnilo jadrové zbrane na jeho území. Kristersson zdôraznil, že touto témou sa jeho vláda vôbec nezaoberá, a označil to za šírenie falošných informácií. Médiá a sociálne médiá vyzval, aby tieto dezinformácie ďalej nešírili.

Premiér potvrdil, že jeho krajina chce poskytnúť Ukrajine modernú výzbroj. Doplnil, že počas utorňajšej videokonferencie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovoril o vojenskej pomoci, ale aj všeobecne o pomoci ako takej a o bilaterálnych vzťahoch Švédska a Ukrajiny. Podporuje Zelenského desaťbodový mierový plán, ktorý má zaručiť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

Na otázku novinárov, či by po vzore Švédska mali aj iné krajiny EÚ zaslať Ukrajine ťažkú vojenskú techniku, Kristersson odpovedal, že EÚ by mala konať na základe princípu spoločnej zodpovednosti. Zdôraznil, že nemôže hovoriť za iné krajiny, ktoré uzatvárajú s Kyjevom bilaterálne dohody aj čo sa týka dodávok zbraní, spresnil však, že treba zaistiť určitú mieru koordinácie pri dodávkach zbraní a vybavenia, ktoré ukrajinská strana potrebuje na svoju obranu.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: V roku 2023 budeme pracovať na tom, aby sme sa vyhli európskej recesii

Maďarsko sa bude musieť po pandémii koronavírusu popasovať s vojnou a s ňou súvisiacou ekonomickou a energetickou krízou. Jedným z hlavných cieľov vlády je vyhnúť sa európskej recesii, napísal v stredu na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvode prvého zasadnutia svojej vlády v novom roku.

"Vstúpili sme do obdobia nebezpečenstiev," konštatoval Orbán a dodal, že ani v tejto situácii sa vládny kabinet nevzdáva svojich "veľkých cieľov".

Parlament schválil rozpočet na ochranu režijných nákladov domácností, vláda bude chrániť rodiny a bude pracovať v záujme toho, aby sa Maďarsko vyhlo európskej recesii, zdôraznil ministerský predseda.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinec vinný z vraždy svojej spolužiačky dostal trest takmer 15 rokov za mrežami

Študent Volodymyr M. dostal za vlaňajšiu vraždu ukrajinskej spolužiačky v bratislavskom internáte Mladá Garda 14,5-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Okrem iného musí absolvovať aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. V stredu o tom rozhodol senát Okresného súdu Bratislava III. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné.

Súd prihliadol na veľkú prevahu poľahčujúcich okolností, medzi inými i na psychické ochorenie páchateľa.

Aj v dôsledku toho bola horná hranica trestnej sadzby znížená o tretinu. Podľa súdu bolo jednoznačne preukázané, že skutok bol spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti. Volodymyr M. dostal aj trojročný ochranný dohľad a povinnosť nahradiť škodu. Trest si má odpykať v ústave s maximálnym stupňom stráženia.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry ozrejmil, že obžalovaný sám oznámil spáchanie žalovaného skutku a podieľal sa na jeho objasnení. Podotkol, že spáchaný skutok bol nevyprovokovaný.

Obhajoba tvrdila, že Volodymyr M. nebol v čase spáchania skutku psychicky v poriadku, keďže trpí viacerými chorobami. Žiadala mimoriadne zníženie trestu. Na stredajšom pojednávaní Volodymyr M. priznal svoju vinu. "Je mi to strašne ľúto," povedal.

Vysokoškolskú študentku našli bez známok života v priestoroch bratislavského internátu 3. júna 2022. O deň skôr ju mal usmrtiť vtedy 21-ročný Volodymyr M. K spáchaniu skutku sa priznal aj v prípravnom konaní. Motívom vraždy mala byť frustrácia z neúspešnej skúšky, z čoho vinil poškodenú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.