Preskočiť na obsah
  |  

Šeliga žiada generálneho prokurátora Žilinku, aby zrušil zmluvy s ruskou prokuratúrou

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (Za ľudí) žiada v otvorenom liste generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku, aby zrušil zmluvy s ruskou prokuratúrou.

„Prešiel už jeden rok, odkedy som sa na Vás obrátil listom, v ktorom som Vás vyzval, aby ste zrušili svoju cestu do Moskvy na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry. Žiaľ, do Moskvy ste cestovali a podpísali Program spolupráce na roky 2022 a 2023 medzi ruskou a slovenskou prokuratúrou. Tento dokument nadväzuje na Dohodu o spolupráci medzi slovenskou a ruskou generálnou prokuratúrou z roku 2002, ktorá je dodnes v platnosti," uviedol v liste poslanec.

Šeliga o zrušenie dohôd Žilinku požiadal aj z dôvodu ruskej invázie na Ukrajine. „V Rusku zatýkajú nevinných ľudí len preto, že sa ozvú proti nezmyselnému zabíjaniu, kritizujú vládu či hovoria pravdu o vojne. Tí sú stíhaní ruskou prokuratúrou. S takouto prokuratúrou prokuratúra demokratického a právneho štátu nemá mať dohody a spoluprácu," myslí si poslanec.

Zároveň tvrdí, že spomínané dohody sú výsmechom spravodlivosti a nevinným obetiam. „Na základe uvedeného si Vás preto dovoľujem opätovne požiadať, aby ste ako generálny prokurátor urobili všetky kroky k vypovedaniu týchto dohôd, prípadne jednostranne od týchto dohôd odstúpili," napísal v liste Juraj Šeliga.

Poslanec ďalej informoval, že podľa vyjadrení prokuratúry sa dohoda aktuálne nebude napĺňať, preto je, o to viac v čase ruského teroru, od nej potrebné odstúpiť. „Nie je hanbou povedať, že s agresorom, ktorý zabíja nevinných, terorizuje a do väzenia zatvára svojich kritikov, sa dohody neuzatvárajú a uzatvorené sa vypovedajú. Najmä, keď hovoríme o ochrane základných ľudských práv a slobôd, čo má byť primárnou úlohou prokuratúry," uzavrel poslanec Šeliga.

(sita)

  |  

SaS je pripravená rokovať, upozorňuje na potrebu vyriešenia sporov v OĽaNO

Opozičná strana SaS je pripravená rokovať o všetkých alternatívach, ktoré vyvedú Slovensko z aktuálneho chaosu. Zároveň strana tvrdí, že v tejto chvíli nevie, s kým rokovať. Upozorňuje na interné spory v OĽaNO. Ak chce dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) rokovať, SaS chce mať istotu, že rokuje s lídrom najsilnejšieho hnutia so stabilnou podporou.

"Tak ako Igor Matovič rozložil celú vládu, rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom," uviedol v stanovisku šéf SaS Richard Sulík.

Aktuálne podľa neho nikto nevie, či Heger, jeho spolustraníci Jaroslav Naď a Ján Budaj, prípadne iní poslanci a ministri, budú ešte aj na konci januára členmi OĽaNO, alebo či plánujú svoju politickú budúcnosť inde. "Je preto možné, že snaha o 76-ku je len zastieracím manévrom na podporu ich osobných politických záujmov," myslí si Sulík.

Ak chce Heger rokovať o akejkoľvek alternatíve ako z krízy von, SaS chce mať istotu, že rokuje s autentickým lídrom najsilnejšieho parlamentného hnutia so stabilnou podporou.

SaS zároveň upozorňuje, že prioritou pre odvolanú vládu musia byť obrovské zálohové faktúry na energie, ktoré dnes dostávajú takmer všetci podnikatelia. "Až následne by mala vláda riešiť samú seba," doplnil Sulík.

Naď v stredu deklaroval, že má iný názor na politiku ako šéf OĽaNO Matovič. S Hegerom sa stotožňuje v svetonázore a v cieli v politike. Pripustil debatu o odchode z OĽaNO. S Hegerom hľadá Naď podľa svojich slov také riešenie, aby si mal volič čo vybrať v ďalších voľbách.

(tasr)

  |  

Bielorusko posilnilo svoje spoločné jednotky protivzdušnej obrany s Ruskom

Bieloruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že spoločné rusko-bieloruské sily protivzdušnej obrany boli posilnené a na pozície presunuli nové raketové jednotky. Informuje o tom správa tlačovej agentúry Reuters.

"Protilietadlové raketové jednotky sa presunuli do určených oblastí a nastúpili do bojovej služby," uviedol bieloruský silový rezort v krátkom vyhlásení.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a umožnilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi využiť svoje územie ako jednu z východiskových plôch pre inváziu na Ukrajinu z 24. februára 2022. Obe krajiny plánujú v druhej polovici januára uskutočniť spoločné letecké cvičenia, ktoré sa začnú na budúci týždeň v pondelok.

Ukrajina opakovane varovala, že Putin sa môže pokúsiť využiť Bielorusko na začatie novej fázy invázie na Ukrajinu zo severu, čo by v tejto vojne otvorilo nový dôležitý front.

Utorkové spravodajské hodnotenie britského ministerstva obrany zaznamenalo oznámenie o spoločnom rusko-bieloruskom taktickom letovom cvičení naplánovanom na druhú polovicu januára, ale prítomnosť ďalších ruských vojenských vrtuľníkov v blízkosti bieloruskej metropoly Minsk bagatelizovalo.

Britské ministerstvo na sociálnej sieti Twitter uviedlo, že nové nasadenie ruských lietadiel v Bielorusku – na území severného suseda Ukrajiny - "je pravdepodobne skutočným cvičením, a nie prípravou na ďalšie útočné operácie proti Ukrajine".

Veliteľ kyjevskej obrany Olexij Pavľuk podľa tlačovej agentúry DPA v utorok uviedol, že ukrajinská armáda posilnila svoje obranné pozície severne od hlavného mesta a pripravuje sa na možnú ofenzívu spoza blízkych bieloruských hraníc.

(tasr)

  |  

Remišová: Podporujeme Hegera pri hľadaní novej 76-tky. Potrebujeme konsolidáciu síl demokratického spektra

Plnú podporu premiérovi pri hľadaní novej "sedemdesiatšestky" vyjadrila po rokovaní vlády predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.

Dodala, že nevidia dôvod na čo najskorší návrat Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby mohli realizovať svoje perverzné návrhy týkajúce sa napríklad zrušenia špeciálnej prokuratúry či špecializovaného trestného súdu.

Vnútornú situáciu v hnutí OĽaNO nechcela komentovať. Na otázku, či si vie predstaviť nejaký spoločný projekt s Eduardom Hegerom (OĽaNO) v prípade jeho odchodu z hnutia, sa vyjadrila, že k Hegerovi majú blízko. Dodala, že spájanie demokratických síl považuje za jedinú hrádzu proti zlodejom, mafiánom, extrémistom a klamárom z radov opozície. Situáciu prirovnala k mečiarizmu, ich protivníci majú podľa nej už zrovnané šíky a napredujú, teraz je potrebná konsolidácia síl demokratického spektra.

Remišová sa vyjadrila, že diskutujú so všetkými relevantnými politickými lídrami, a to vrátane KDH. Dodala, že diskusia je mimoriadne potrebná. S Mikulášom Dzurindom naposledy komunikovala približne pred rokom a nevidí na to ani dôvod, pretože momentálne je podľa nej potrebné spájať väčšie politické celky.

K Dzurindovmu projektu uviedla, že má o ňom minimálne informácie, no premiéra Hegera opísala ako konsenzuálneho človeka, ktorý neprehlbuje zákopy a je človekom spájania, ktorý by podľa nej mohol figurovať ako ústredná postava. Celkovo to ale považuje za predčasné otázky, keďže momentálne nie je známy ani termín volieb, ani to, či budú predčasné voľby.

Podpisy k novej "sedemdesiašestke" sa podľa nej zbierajú, avšak poniektorí poslanci sa nachádzajú v regiónoch. Dodala, že ich koaliční partneri vedia, že na predčasné voľby podpisy nedodajú, keďže mnohé reformy, ktoré aktuálna vláda načala, je potrebné dokončiť a podľa vicepremiérky ich nik iný nedokončí. Remišová si myslí, že aktualizácia programového vyhlásenia vlády bude potrebná vzhľadom na to, že aktuálna vláda mnohé veci z neho už splnila. Doplnila, že o tom budú diskutovať.

(sita)

  |  

Putin povedal, že situácia v anektovaných ukrajinských regiónoch je komplikovaná

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu povedal, že situácia v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vlani anektovalo, je "miestami komplikovaná". Informuje o tom správa britskej spravodajskej stanice Sky News.

Putin na stretnutí s predstaviteľmi ruskej vlády, ktoré bolo odvysielané v televízii, takisto povedal, že Kremeľ má všetky prostriedky potrebné na zlepšenie života v daných regiónoch. Zároveň sa ruskej vláde poďakoval za prácu odvedenú v roku 2022.

Moskva v septembri na základe referende anektovala Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a považuje ich za súčasť ruského územia.

Tieto oblasti tvoria 15 percent ukrajinského územia a v Európe ide o najväčšie násilné zabratie pôdy cudzieho štátu od druhej svetovej vojny, napísal britský denník The Guardian.

(tasr)

  |  

Rezort hospodárstva chce, aby dodávatelia energií počkali a pozhoveli s platením navýšených zálohových platieb

Ministerstvo hospodárstva SR už rokuje s dodávateľmi energií, aby boli zhovievaví pri platení niekoľkonásobne vyšších preddavkových faktúr pre malé podniky za energie.

„Sme v rokovaniach s dodávateľmi, aby sme posunuli splatnosť zálohových platieb,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Švec.

Druhou cestou, ako pomôcť malým podnikom, samosprávam, či rôznym organizáciám, ktorí patria medzi zraniteľných odberateľov (ich ročná spotreba nepresahuje 30 megawatthodín v elektrine a sto megawatthodín v plyne), je podľa štátneho tajomníka možnosť kompenzácie zálohových platieb z pripravovanej dotačnej výzvy. „Ale tu sme závislí od reakcie Európskej únie,“ podotkol Švec.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva potvrdil, že ministerstvo chce v čo najkratšom čase vyhlásiť pokračovanie pomoci Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorú ministerstvo poskytovalo už v priebehu decembra 2022. Rezort hospodárstva opakovane zdôraznil, že o uvedenú pomoc na drahé energie môžu požiadať taktiež samosprávy. O kompenzácie vysokých cien energií môžu požiadať všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť.

„Pripravujeme publikovanie výzvy čo najskôr. Zatiaľ sa však jedná o kompenzácie po úhrade faktúr,“ podotkol Švec, podľa ktorého ministerstvo myslí aj na väčšie podniky a preto navrhuje zvýšiť mesačné kompenzácie zo súčasných stotisíc eur na 200-tisíc eur. „Bude sa to týkať teda aj väčších firiem,“ konštatoval Švec.

(sita)