Pre dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera je v súčasnosti najvyššou prioritou, aby vláda mohla pokračovať v implementácii reforiem a štátneho rozpočtu. Uviedol to v stredu a dodal, že jeho ambíciou je, aby vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020, za štyri roky mohla zrealizovať čo najviac plánov a pokračovať až do februára budúceho roku.
Šéf dočasne poverenej vlády sa teraz snaží pozbierať podpisy od poslancov naprieč politickým spektrom. Ešte začiatkom tohto mesiaca avizoval, že chce byť súčasťou politiky spojených demokratických síl, ktoré budú formovať spoločnosť pre všetkých.
Viacerí poslanci sa k novej 76-ke vyjadrili kladne. Tento scenár nie je nereálny. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár však už dlhodobo avizuje, že s novou väčšinou by súhlasil len v prípade zhody na predčasných voľbách, pričom požaduje, aby boli najneskôr v septembri. Rovnako sa pre médiá vyjadril aj Milan Krajniak. Hnutie Sme rodina podľa neho považuje predčasné voľby za najlepšie riešenie.
Krajniak zároveň tvrdí, že mu chýbajú odpovede na niektoré otázky. „76 poslancov je potrebných na pokračovanie akej vlády? Kto v tej vláde má vládnuť a dokedy? Toto všetko musí byť jasné, aby sa vôbec o niečom dalo hovoriť,“ myslí si šéf rezortu práce.
Ďalej zdôraznil, že novela ústavného zákona o skrátení volebného obdobia by mala v každom prípade prejsť. „V Ústave SR by malo byť uvedené, že bude možné skrátiť volebné obdobie, ak sa tak občania alebo Národná rada SR rozhodnú. Predložili sme to, určite budeme hľadať podporu u poslancov,“ vyjadril sa Krajniak.
Otázky má aj SaS, nezaradený Valášek je proti
Opozičná strana SaS je vraj pripravená rokovať o všetkých alternatívach, ktoré vyvedú Slovensko z aktuálneho chaosu. Strana však tvrdí, že v tejto chvíli nevie, s kým rokovať. Naráža na interné spory v OĽaNO.
„Tak, ako Igor Matovič rozložil celú vládu, rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom,“ uviedol v stanovisku šéf SaS Richard Sulík.
Ak chce Heger rokovať o akejkoľvek alternatíve, ako vyjsť z krízy von, SaS chce mať istotu, že rokuje s autentickým lídrom najsilnejšieho parlamentného hnutia so stabilnou podporou.
Nezaradený poslanec parlamentu Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) nepodporuje snahu povereného premiéra o zostavenie novej väčšiny v parlamente, ale chce predčasné voľby. Ako uviedol pre agentúru SITA, s ponukou pridať sa k 76-tke ho nikto neoslovil, ale keby sa tak aj stalo, svoj podpis k poslancom podporujúcim novú väčšinu nepridá. Hlasoval aj za pád vlády.
Heger má vraj podporu OĽaNO a prísľub Sme rodina a Za ľudí. Čaká na SaS
„Zbieranie podpisov pre novú 76-ku poslancov napreduje. Mám plnú podporu poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a taktiež prísľub hnutia Sme rodina a strany Za ľudí. Teraz je už len otázkou, ako zareaguje strana Sloboda a Solidarita,“ tvrdí dočasne poverený premiér.
Heger zároveň uviedol, že predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár si od neho vzal hárky, na ktoré bude zbierať podpisy v rámci hnutia. „Toto sú informácie, ktorými disponujem. Nič nám nebráni v tom, aby sme separátne diskutovali o zmene Ústavy SR a, samozrejme, potrebujeme diskutovať aj o prípadnom termíne predčasných volieb,“ dodal Eduard Heger.
Za Hegerom stojí liberálne krídlo OĽaNO a aj Remišová či nezaradený Šudík
Jaroslav Naď k hľadaniu novej väčšiny v parlamente uviedol, že sa „podpisuje na viacerých frontoch“. Očakáva podporu hnutia OĽaNO, ako aj poslancov Sme rodina. Rokuje sa podľa neho aj s ďalšími nezaradenými poslancami. „Ja si myslím, že tento projekt môže byť úspešný,“ komentoval. Cieľom je podľa Naďa dovládnuť štandardné štyri roky.
Plnú podporu premiérovi pri hľadaní novej 76-ky vyjadrila po rokovaní vlády aj predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Dodala, že nevidí dôvod na čo najskorší návrat Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby mohli realizovať svoje perverzné návrhy týkajúce sa napríklad zrušenia špeciálnej prokuratúry či špecializovaného trestného súdu. Vnútornú situáciu v hnutí OĽaNO nechcela komentovať.
Za novú parlamentnú väčšinu je aj nezaradený poslanec a člen občiansko-demokratickej platformy Tomáš Šudík (OĽaNO). Na sociálnej sieti uviedol, že opozícia zneužíva súčasnú náročnú situáciu na svoj veľkolepý návrat a jej plánom nebude sekundovať.
„Ľudia si demokraticky zvolili vládu a poslancov na štyri roky a tí majú počas mandátu dokončiť to, čo začali. Za posledné tri roky sa udialo množstvo pozitívnych zmien, a to aj napriek všetkým krízam, ktorým sme museli ako spoločnosť čeliť,“ vyjadril sa k téme Šudík.
Rozkol vnútri OĽaNO
Pokiaľ by sa našlo 76 poslancov, ktorí by podporili nový Hegerov kabinet a vláda by tak vydržala do volieb vo februári 2024, dočasne poverený premiér spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom by opustili hnutie OĽaNO a pracovali by na založení novej politickej strany. S touto informáciou prišiel v utorok večer denník Postoj, ktorému to potvrdili viacerí poslanci hnutia i zdroje zvnútra koalície.
Matovič by tak mal podľa informácií denníka profilovať svoje hnutie viac sociálno-konzervatívnym smerom, zatiaľ čo Heger by cielil na stredových voličov a snažil by sa pospájať viaceré sily v politickom priestore. V prípade takéhoto scenára chcú hnutie koordinovane rozdeliť, nechcú rozkol s búchajúcimi dverami.
Ak by sa však novú väčšinu v parlamente nepodarilo zostaviť, tento scenár by sa podľa denníka nemal zrealizovať. Heger by tak zostal súčasťou OĽaNO, s ktorým by sa uchádzal o podporu v predčasných voľbách. Tie majú v Matovičom hnutí väčšiu podporu ako možnosť úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej.
Naď a Budaj stoja za Hegerom
Jaroslav Naď v stredu uviedol, že má iný názor na politiku ako šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič. So straníckym kolegom a dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom sa stotožňuje v svetonázore a v cieli v politike.
„Čo dnes chýba voličovi, je alternatíva, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie, je proreformná a smeruje k tomu, aby to nebolo mantinelové. Ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a príliš ľavicové, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a s nimi mám ja ako osoba problém,“ uviedol Naď s dôvetkom, že nejde o osobný konflikt s Matovičom.
Podobný postoj má aj minister životného prostredia Ján Budaj.
„Ja si myslím, že Eduard Heger je teraz v takej pozícii, že predovšetkým na ňom je otázka, koho vie spojiť, a je to oveľa logickejšie, než keby si takúto otázku kládol napríklad Mikuláš Dzurinda,“ skonštatoval Budaj. Možné je podľa neho všetko, aj to, že vznikne nový projekt, ktorý spojí politické sily aj za účasti OĽaNO a SaS.
V súčasnej situácii pokladá za vhodné riešenie, aby vláda dovládla, pretože predčasné voľby by mohli znamenať návrat k moci Roberta Fica. „Doteraz všetky predčasné voľby končili nástupom tých síl minulosti, ktoré sa predtým už zdali porazené. Raz dokonca do tej miery, že Robert Fico vládol sám ako počas komunistických čias. Ten, kto to chce teraz vyskúšať, ženie krajinu do rizika,“ uviedol Budaj.
Veronika Remišova sa na otázku, či si vie predstaviť nejaký spoločný projekt s Eduardom Hegerom (OĽaNO) v prípade jeho odchodu z hnutia, vyjadrila, že k Hegerovi má blízko. Dodala, že spájanie "demokratických síl" považuje za jedinú hrádzu proti "zlodejom, mafiánom, extrémistom a klamárom z radov opozície".
K Dzurindovmu projektu uviedla, že má o ňom minimálne informácie, no premiéra Hegera opísala ako konsenzuálneho človeka, ktorý neprehlbuje zákopy a je človekom spájania, ktorý by podľa nej mohol figurovať ako ústredná postava.
(tasr, sita, sak)
