Preskočiť na obsah
  |  

Po útoku na bytový dom v Dnipre našli už najmenej 14 mŕtvych ľudí

Najmenej 14 ľudí vrátane 15-ročného dievčaťa zahynulo a 64 ďalších utrpelo zranenia v sobotu pri smrtiacom ruskom raketovom útoku, ktorý zasiahol výškový bytový dom vo východoukrajinskom meste Dnipro, oznámili v nedeľu aktuálne údaje miestne úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Ukrajinskí predstavitelia odsúdili najnovšiu vlnu smrtiacich raketových útokov, ktorú počas soboty po celej Ukrajine podniklo Rusko. Ukrajinci práve v ten deň oslavovali "Starý Nový rok", obľúbený sviatok, v predvečer ktorého sú deti tradične obdarovávané sladkosťami.

Medzi zranenými pri útoku v Dnipre, ktorý zničil 72 bytov, bolo sedem detí a najmladšie má tri roky, doplnil prokyjevský šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.

Záchranári aj počas noci na nedeľu stále prehľadávali sčasti zrútenú budovu a vyťahovali z nej ľudí.

Celkovo zatiaľ vyslobodili z trosiek 38 ľudí, uviedol Rezničenko.

Čaty záchranárov sa počas noci snažili v Dnipre vyslobodiť takisto ženu uviaznutú po sutinami zničeného domu, keď započuli jej hlas.

Raketový útok na tento bytový dom v Dnipre spôsobil, že 100 až 200 osôb je teraz bez domova, pričom okolo 1700 obyvateľov nemá elektrinu a teplo, doplnil zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Obyvatelia uväznení pod troskami signalizovali svoje miesto baterkami v mobilných telefónoch, napísali ukrajinské médiá. Mnohí obyvatelia aj kričali, ako počuť na videách zverejnených v sociálnych médiách.

(tasr)

  |  

Británia pošle Ukrajine bojové tanky, Rusko ju pred tým varovalo

Britský premiér Rishi Sunak sľúbil v sobotu dodanie 14 tankov Challenger 2 Ukrajine a Británia sa tak stane prvou západnou krajinou, ktorá Kyjevu poskytne toľko žiadané bojové tanky. Premiérov sľub vyvolal okamžitú reakciu Ruska, ktoré varovalo, že toto konflikt iba "zosilní". Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra AFP.

"Dodanie tankov do oblasti konfliktu bude mať ďaleko k ukončeniu vojny a bude slúžiť iba na zosilnenie bojových operácií, čo prinesie ďalšie obete, vrátane obetí medzi civilnými obyvateľmi," uviedlo ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve.

Sunak už telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili spolu o súčasnej situácii na Ukrajine a ukrajinských vojenských úspechoch pri potláčaní ruských vojakov. Britský premiér Zelenskému povedal, že sľub dodať tanky je signálom, že Spojené kráľovstvo má ambíciu zintenzívniť pomoc Ukrajine, ako uviedlo v prepise telefonátu sídlo premiéra na Downing Street.

Sunak a celá britská vláda budú s medzinárodnými partnermi intenzívne pracovať, aby Ukrajina urýchlene dostala takú pomoc, akú potrebuje na víťazstvo vo vojne a na zabezpečenie trvalého mieru, dodalo sídlo britského premiéra.

Kyjev Západ dlhodobo žiada o dodanie ťažkých ozbrojených vozidiel. Ak by západné krajiny tejto žiadosti Kyjeva vyhoveli, išlo by o výrazný krok v rámci pomoci Ukrajine.

Európski spojenci Ukrajiny poslali Kyjevu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyše 300 modernizovaných sovietskych tankov.

Doteraz však váhali s vyslaním západných bojových tankov, ktoré Ukrajina opakovane žiadala, aby mohla úspešne postupovať v boji proti ruským okupantom.

Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval Spojenému kráľovstvu za rozhodnutia, ktoré "nielenže nás posilnia na bojisku, ale vyšlú aj správy signál ostatným partnerom".

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Ruský teror možno zastaviť len na bojisku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že ruský "teror" možno zastaviť len na bojisku. Prezident to povedal po tom, ako ruské okupačné sily v rámci novej vlny útokov zasiahli obytnú budovu a energetickú infraštruktúru. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Je možné zastaviť ruský teror? Áno, je. Dá sa to urobiť inak ako na bojisku na Ukrajine? Žiaľ, nie," povedal Zelenskyj vo svojom každodennom príhovore a dodal, že ukrajinská armáda v sobotu zostrelila viac ako 20 z 30 ruských rakiet.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko uviedol, že v sobotu boli vo „väčšine regiónov" Ukrajiny v dôsledku ruských útokov vyhlásené mimoriadne výpadky elektrickej energie.

„Nepriateľ dnes opäť zaútočil na energetické zariadenia a rozvodnú sieť krajiny. K útokom došlo v Charkovskej, Ľvovskej, Ivanofrankivskej, Záporožskej, Vinnickej a Kyjevskej oblasti," uviedol Haluščenko na Facebooku.

Dodávatelia energie sa usilujú opraviť energetickú sieť, keďže zima sa prehlbuje a Rusko pokračuje v systematických útokoch na energetickú infraštruktúru.

Zelenskyj privítal v sobotu rozhodnutie Británie posilniť pozíciu Ukrajiny na bojiskách.

Britský premiér Rishi Sunak hovoril počas sobotňajšieho telefonátu so Zelenským o ambícii Británie týkajúcej sa posilnenia pomoci pre Ukrajinu prostredníctvom poskytnutia tankov Challenger 2 a ďalších delostreleckých systémov.

Moldavsko medzitým oznámilo, že po novej vlne ruských útokov na susednú Ukrajinu našlo na svojom území úlomky rakety, a útoky odsúdilo.

„Brutálna vojna Ruska proti Ukrajine má opäť priamy vplyv na Moldavsko," napísala na Twitteri moldavská prezidentka Maia Sanduová a zverejnila fotografie zvyšku rakety.

„Pohraničná polícia našla úlomky rakety pri dedine Larga na severe Moldavska. Dôrazne odsudzujeme dnešné zintenzívnené útoky," uviedla Sanduová.

(tasr)

  |  

Nemecko: Thunbergová podporila aktivistov, ktorí bojujú proti zničeniu dediny

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová v sobotu odsúdila zámer zbúrať nemeckú dedinu, aby sa tak vytvoril priestor pre rozšírenie uhoľnej bane. Počas protestu v inkriminovanej obci Lützerath v západnej časti Nemecka došlo aj k zrážkam polície s demonštrantmi. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Dedinou pochodovali davy aktivistov s transparentmi, ktorí skandovali a sprevádzala ich dychová hudba. Popri tom sa v lejaku odohrávali napäté konfrontácie a potýčky medzi niektorými protestujúcimi a políciou.

Obec Lützerath je už dlhší čas opustená pôvodnými obyvateľmi. Momentálne ju zrovnávajú so zemou, aby sa vytvoril priestor pre rozšírenie priľahlej povrchovej uhoľnej bane, jednej z najväčších v Európe, ktorú prevádzkuje energetická spoločnosť RWE.

Thunbergová (20) kráčala na čele sprievodu demonštrantov, ktorí sa zišli v danej dedine. Vyjadrila tak podporu aktivistom, ktorí obec na protest obsadili.

„To, že nemecká vláda uzatvára dohody a kompromisy s fosílnymi spoločnosťami, ako je RWE, je hanebné. Nemecko ako jeden z najväčších znečisťovateľov na svete nesie obrovskú zodpovednosť," vyhlásila Thunbergová z pódia.

Polícia uviedla, že aktivisti prelomili ochranné zábrany v blízkosti uhoľnej bane a prenikli na jej územie.

(tasr)

  |  

Babiš prirovnal svojho súpera v druhom kole generála Pavla k Putinovi

Veľmi ostrý prejav predniesol v sobotu český expremiér Andrej Babiš krátko po zrátaní väčšiny hlasov v prvom kole prezidentských volieb. Dosť tvrdo sa pustil do svojho súpera Petra Pavla, s ktorým postupuje do druhého kola súboja o post hlavy štátu. Generála vo výslužbe Pavla Babiš prirovnal k Putinovi. „Viete, kde je prezidentom komunistický rozviedčik? V Rusku. Prezident Putin bol agentom KGB, ktorý bol vysadený a nasadený v Berlíne. A na toto bol trénovaný pán Pavel," vyhlásil Babiš. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

Šéf hnutia ANO ďalej povedal, že sa na jeho rodinu pred druhým kolom prezidentských volieb údajne chystá kompromitujúci materiál. „Keď budete robiť nejakú fotomontáž s údajnou milenkou, tak nezabudnite, že som na blondínky," povedal Babiš.

„Trošku ma mrzí, keď som považovaný za zlo. Ja som venoval tejto krajine viac ako desať rokov svojho života. Nemusel som ísť do politiky. Firma, ktorá oslávi 25. januára 30 rokov, zamestnáva vrátane fondov 40-tisíc ľudí. Nemusel som chodiť do politiky, keby tie tradičné strany nerobili tu politiku po svojom. Korupciu, proti ktorej som bojoval, neznášam. A za našej vlády nijaká korupcia nebola. Nerozumiem tomu, prečo mám byť zlo," vyhlásil Babiš. Za zlo ho označila kandidátka Danuše Nerudová, ktorá v prvom kole volieb skončila na treťom mieste.

(sita)

  |  

Turecko tvrdí, že nie je v pozícii ratifikovať členstvo Švédska v NATO

Turecko v sobotu vyhlásilo, že „nie je v pozícii" ratifikovať členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO), a to napriek sérii krokov, ktoré už Štokholm prijal, aby splnil požiadavky Ankary.

„Nie sme schopní poslať (ratifikačný) zákon do parlamentu," povedal novinárom Ibrahim Kalin, poradca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pre zahraničnú politiku.

Švédsko a jeho severský sused Fínsko upustili od svojej desaťročia pretrvávajúcej vojenskej neangažovanosti a požiadali o vstup do tejto západnej obrannej aliancie v reakcii na minuloročnú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Turecko a Maďarsko zostávajú jedinými členmi NATO, ktorí hlasovaním v parlamente ešte stále neratifikovali členstvo Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii.

Ankara tvrdí, že najmä Švédsko nesplnilo sériu záväzkov, ktoré obe žiadateľské krajiny prijali na júnovom samite NATO. Erdogan následne zrušil svoje námietky voči ich žiadostiam výmenou za prísľuby, že zakročí proti kurdským skupinám, ktoré Turecko považuje za „teroristov".

Švédsko medzičasom schválilo novelu ústavy, ktorá umožní prijať prísnejšie protiteroristické zákony.

Kalin však uviedol, že švédsky parlament bude o opatreniach hlasovať minimálne do júna a že Ankara počká na prijatie všetkých švédskych právnych predpisov, kým začne konať.

„Vypracovanie a prijatie nových zákonov bude (Švédsku) trvať približne šesť mesiacov. Budú na to potrebovať trocha viac času," povedal novinárom Kalin.

(tasr)