Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH a progresívci vítajú postoj SR po útoku Ruska na Ukrajinu, ĽSNS a Republika ho kritizujú

Mimoparlamentné hnutia Progresívne Slovensko (PS) a KDH vítajú minuloročný postoj Slovenska po útoku Ruska na Ukrajinu. Strana ĽSNS aj hnutie Republika ho naopak kritizujú. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytli pre TASR.

PS aj KDH okrem reakcie Slovenska na ruskú agresiu vyzdvihli tiež jeho solidaritu pri pomoci Ukrajine. KDH zároveň v súvislosti s vojnou poukázalo na hlbokú polarizáciu spoločnosti, ktorú spôsobili dezinformácie a "lacný politický populizmus".

Podľa ĽSNS a Republiky vláda robila všetko preto, aby vojna pokračovala a aby do nej zatiahla Slovensko. Obe strany uviedli, že vláda slúži cudzím záujmom. Dôsledkom má byť extrémny nárast cien všetkého.

Za veľké minuloročné výzvy považujú PS a KDH aj energetickú či ekonomickú krízu. Vláda ich až tak presvedčivo nezvládla, upozornilo PS. K nezvládnutiu kríz podľa KDH prispeli pretrvávajúce vládne konflikty. Predseda PS Michal Šimečka poukázal na to, že spory v koalícii tiež do značnej miery limitovali snahu vlády o aktívne zapájanie sa do svetových tém. Martin Beluský z ĽSNS má za to, že minuloročné krízy ukázali, "aké zhubné je naše členstvo v Európskej únii a NATO". Tvrdí, že nebyť členstva, Slovenska by sa nijako zásadne nedotkla energetická ani migračná kríza.

ĽSNS podotklo, že vojna na Ukrajine príliš neovplyvnila vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky (V4), no ukázala, že jej členské štáty nie sú jednotné, pokiaľ ide o prístup ku konfliktu. "Ako príklad možno uviesť Maďarsko, ktoré sa na rozdiel od ostatných štátov nesnaží za každú cenu namočiť do tohto konfliktu a zachováva v zásade viac-menej neutrálny postoj," skonštatoval. Predseda Republiky Milan Uhrík zdôraznil, že formát V4 podporuje. "Má význam a budúcnosť najmä v zmysle obrany národnej suverenity, ochrany hraníc pred nelegálnou migráciou a zdravej, rodinnej politiky," uviedol.

PS a KDH hodnotia minuloročné vzťahy v rámci V4 pozitívne, nesúhlasia však s "provokáciami" a autoritárskym štýlom politiky maďarského premiéra Viktora Orbána. "Za nedostatočnú považujeme koordináciu v otázkach nelegálnej migrácie a ochrane spoločných európskych hraníc, kde by mala V4 zohrávať aktívnejšiu úlohu," uviedlo KDH. Spoločným postupom aj v rámci Európskej únie malo byť podľa hnutia okamžité dôsledné stráženie srbsko-maďarskej hranice a intenzívnejšia spolupráca so Srbskom.

Aktivitu vlády v zahraničných otázkach hodnotí Republika ako mizernú. "Vlastenecká vláda by sa angažovala v mierových iniciatívach, podpore vlastných občanov a firiem, zaistení energetického dostatku a ochrane hraníc v spolupráci s našimi susedmi," skonštatoval Uhrík. Podľa Beluského sa Slovensko na škodu národných záujmov zapájalo do takých svetových tém, kde malo zaujať neutrálny postoj. "Na druhej strane tam, kde malo aktívne brániť našu suverenitu, totálne zlyhalo," dodal.

Šimečka vyzdvihol jasný, proeurópsky smer Slovenska v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. "To viem oceniť aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, kde boli naše postoje vnímané pozitívne," skonštatoval. KDH ocenilo snahy dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) o hodnotovú a principiálnu zahraničnú politiku.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: V noci sa na Bzovíckej ulici v Bratislave strieľalo, nikto sa nezranil

V nedeľu v skorých ranných hodinách približne o 3.00 h sa strieľalo na Bzovíckej ulici v bratislavskej Petržalke. Pri streľbe nikto nebol zranený, informovala bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

"Podľa doterajších informácií k streľbe prišlo na parkovisku," uviedla polícia a okolnosti streľby začala vyšetrovať.

(tasr)

Minúta  |  

Analytici: Ekonomika sa vyhne recesii, pomôžu investície, spotreba bude utlmená

Slovenská ekonomika sa v tomto roku pravdepodobne vyhne recesii. Podporiť by ju mali najmä investície z eurofondov a plánu obnovy, spotreba domácností bude naopak utlmená. Na začiatku roka to predpovedajú ekonomickí analytici.

"V základnom scenári predpokladáme, že slovenská ekonomika sa vyhne recesii a rast hrubého domáceho produktu dosiahne 1,5 percenta medziročne. Podporou mu bude najmä investičná aktivita a miliardy z európskych fondov, tieto peniaze však musíme vedieť rýchlo a efektívne vyčerpať," upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. V prvej polovici roka očakáva spomalenie tempa rastu, s opätovným rozbehom v závere roka.

V prvom štvrťroku, kedy budú kulminovať viaceré negatívne efekty, možno podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka očakávať aj medzikvartálny pokles HDP. Optimistickejší je pri pohľade na celý rok 2023. "Síce rast nedosiahne hodnoty uplynulého roka (1,6 percenta), ale napriek tomu prekoná pôvodné očakávania Národnej banky Slovenska. Podľa najnovších prognóz sa udrží v kladných číslach, a to na úrovni 1 percento," vyčíslil.

Ekonomiku by aj podľa neho mali potiahnuť investície. "Investičná aktivita z eurofondov by mala zmierniť negatívne efekty poklesu spotreby domácností, ako aj spomaľovania u našich zahraničných obchodných partnerov, a zachrániť slovenskú ekonomiku pred poklesom HDP," vysvetlil Fojtík. Rizikom je, či bude vláda v súčasnej situácii schopná tieto zdroje efektívne využiť.

V novom roku čaká Slovensko viacero výziev, upozornil Horňák. Medzi tie kľúčové zaradil zabezpečenie dostatku energetických dodávok aj pre ďalšiu zimu, zlepšenie v čerpaní eurofondov a plánu obnovy, ale aj vysporiadanie sa s dlhodobejším nastavením energetickej pomoci či regulácie. Predstavené riešenia sú totiž zatiaľ iba krátkodobé.

"Netreba tiež zabúdať na potenciálne predčasné voľby, ktoré na jednej strane prinesú zvoľnenie fiškálnych pravidiel do najbližších rokov (výnimka v ústavnom zákone), na strane druhej môžu priniesť do popredia iné priority novej koaličnej väčšiny," dodal analytik.

(tasr)

Minúta  |  

Peru: Vláda vyhlásila výnimočný stav v nepokojných regiónoch

Peruánska vláda v sobotu neskoro večer vyhlásila výnimočný stav v hlavnom meste Lima a troch ďalších regiónoch. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Výnimočný stav kvôli protestom proti prezidentke Dine Boluarteovej sa okrem hlavného mesta vzťahuje na regióny Cusco a Puno a prístav Callao susediaci s Limou. Viac ako 100 cestných zátarasov blokuje dopravu najmä na juhu, ktorý bol epicentrom protestov, a tiež v okolí Limy.

Výnimočný stav počas 30 dní oprávňuje armádu zasiahnuť na udržanie poriadku, pozastavuje niekoľko ústavných práv, ako je sloboda pohybu a zhromažďovania, uvádza sa v dekréte zverejnenom v oficiálnom vestníku. Úrady však znovu otvorili medzinárodné letisko Cusco, ktoré je životne dôležité pre peruánsky turistický sektor.

Masové protivládne demonštrácie vypukli začiatkom decembra ako reakcia na odvolanie prezidenta Pedra Castillu 7. decembra. Prezidenta sa pokúsil rozpustiť parlament a snažil sa zabrániť hlasovaniu o svojom impeachmente. Následne bol zatknutý a obvinený z pokusu o štátny prevrat. Nahradila ho Dina Boluarteová. Odvtedy si protesty vyžiadali najmenej 48 obetí a stovky zranených.

Peru už niekoľko rokov čelí politickej nestabilite a 60-ročná Boluarteová je za posledných päť rokov už šiestym človekom, ktorý vykonáva prezidentskú funkciu.

(tasr)

Minúta  |  

V Nepále havarovalo lietadlo, na palube bolo 72 ľudí

 V Nepále sa v nedeľu zrútilo lietadlo so 72 ľuďmi na palube, informuje TASR podľa agentúry AFP. Lietadlo sa zrútilo neďaleko letiska v meste Pokhara v centrálnom Nepále, východne od metropoly Káthmandu. Vrak začal po páde na zeme horieť.

"Na palube bolo 68 pasažierov a štyria členovia posádky... Záchrana pokračuje, momentálne nevieme, či existujú preživší," povedal hovorca Yeti Airlines Sudaršan Bartaula pre agentúru AFP.

"Všetky záchranné zložky sa teraz sústreďujú na uhasenie ohňa a záchranu cestujúcich," povedal miestny predstaviteľ Gurudutta Dhakal.

Nepálsky letecký priemysel zaznamenal v posledných rokoch veľký rozmach, keď prepravuje čoraz viac tovarov a ľudí medzi ťažko dostupnými oblasťami, rastie aj množstvo turistov a horolezcov zo zahraničia. Pre nedostatočné školenia personálu a technickú údržbu však nedosahuje bezpečnostné štandardy vyspelých krajín. EÚ preto zakázala všetkým nepálskym leteckým dopravcom vstup do svojho vzdušného priestoru.

Letiská v himalájskej krajine tiež patria medzi najodľahlejšie a aj skúsení piloti mávajú problémy pri štarte či pristávaní na dráhach uprostred zasnežených hôr.

Prevádzkovateľom lietadiel chýba infraštruktúra na presné predpovede počasia, pričom počasie sa môže v horách rýchlo meniť a obmedzovať letové podmienky.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Ústavné orgány štátu prestali fungovať, riešením je referendum a voľby

Ústavné orgány štátu v podstate prestali fungovať, vládna koalícia je rozpadnutá, vláda má minimálnu dôveru a nie je schopná včas prijímať rozhodnutia. Riešením politickej a sociálnej krízy môže byť úspešné referendum o ústavnej zmene a následne predčasné voľby. V TASR TV to uviedol predseda Smeru-SD Robert Fico.

Úradnícku vládu menovanú prezidentkou Zuzanou Čaputovou za východisko z krízy nepovažuje, keďže by podľa neho mala malú šancu získať dôveru parlamentu. "Teoreticky môžeme byť svedkami látania politických dier až do riadnych parlamentných volieb. Ale to si neviem celkom dobre predstaviť. Postaviť úradnícku vládu a nemať podporu v parlamente je hazardovanie so stabilitou tohto štátu," tvrdí Fico s poukazom na množstvo problémov, ktoré vláda musí riešiť.

Aktuálnu snahu dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) vyzbierať v parlamente 76 hlasov na podporu svojho nového kabinetu považuje Fico za neformálnu aktivitu, ktorá má v tejto chvíli veľmi ďaleko k úspešnej realizácii.

Situácia je podľa neho zrelá na riešenie predčasnými voľbami, po rozhodnutí ústavného súdu o referendovej petícii z roku 2021 však chýbajú právne nástroje na ich vypísanie. "Môže sa stať, že chaos, ktorý v tomto okamihu naberá na obrátkach, bude pokračovať počas celého roka 2023 až do riadnych volieb v roku 2024, čo by túto krajinu neuveriteľne poškodilo," dodal Fico.

Scenár, podľa ktorého by novelu ústavy a následne vypísanie predčasných volieb dokázal odhlasovať parlament, podľa neho naráža na neochotu množstva poslancov, ktorí majú malú šancu postúpiť do parlamentu aj po voľbách. Riešenie vidí v referende, ktoré bude 21. januára. V ňom by mohli ústavu zmeniť voliči.

Hoci referendum aktívne podporovali politické strany, podľa Fica nejde o stranícku akciu, keďže na vypísanie treba minimálne 350.000 podpisov. Na otázku, aká veľká je šanca, že volebná účasť prekoná kvórum viac ako 50 percent voličov, Fico odpovedal, že to nebude jednoduché a práve preto s ďalšími opozičnými stranami mobilizujú voličov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.