Preskočiť na obsah
  |  

Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o cenách energií a Envirofonde

Na mimoriadnej parlamentnej schôdzi k cenám energií by sa malo rokovať o špeciálnom uznesení o cenách, tiež o podpore energeticky náročných podnikov z Environmentálneho fondu. Na nedeľnej tlačovej konferencii to avizoval šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico. Ozrejmil, že dátum schôdze, ktorú v piatok (13. 1.) iniciovali opoziční poslanci, ešte nie je známy.

"Chceme, aby sa využili všetky regulačné nástroje, žiadame o to, aby prišiel do parlamentu šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby sme sa bavili s elektrárňami a plynárňami," zdôraznil Fico. Schválenie uznesenia by podľa jeho slov mohlo zdynamizovať proces boja s cenami energií.

Ďalej uviedol, že so Sme rodina rokoval aj o podpore návrhu zákona v súvislosti s použitím prostriedkov z Envirofondu. "Sú tam naakumulované peniaze, môžu sa použiť na pomoc firmám ako Slovalco a ďalší," podotkol.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD zároveň vyzvali občanov na účasť v sobotnom (21. 1.) referende. Ľudia sa v ňom budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy.

Šéf Smeru-SD na tlačovej konferencii opakovane hovoril aj o komunikácii, ktorá má dokazovať, že predseda OĽANO Igor Matovič spolupracoval ešte pred parlamentnými voľbami 2020 s tzv. kajúcnikmi. Mal ich využiť na daňové podvody. Po voľbách im mal za to zaistiť beztrestnosť. OĽANO v piatok (13. 1.) Ficove tvrdenia nechcelo komentovať.

Podávané trestné oznámenia stranou Smer-SD sú podľa advokáta Mareka Paru "zametané pod koberec". Polícia má podľa bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara príkazy, voči komu konať a voči komu nekonať.

(tasr)

  |  

Ceny na slovenských čerpacích staniciach by mali zostať stabilné

Na slovenských čerpacích staniciach výrazné zmeny pri cenách pohonných látok analytička neočakáva. Analytička 365.bank Jana Glasová na základe vývoja svetových cien ropy predpokladá, že ceny na našich pumpách v nasledujúcom týždni budú viac-menej stabilné na súčasných úrovniach.

„Úvodný týždeň nového roka so sebou priniesol zvýšenie cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach. Čo sa týka vývoja na ropnom trhu, tak v prvom tohtoročnom týždni ceny ropy klesli pod 80-dolárovú hladinu, ale tento týždeň opäť vzrástli smerom k úrovni 85 dolárov za barel. Preto očakávame, že ceny pohonných látok na našich pumpách by sa mohli v ďalšom týždni držať zastabilizované na súčasných úrovniach,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Ceny benzínu na našich pumpách postupne z týždňa na týždeň klesali a to až 10 týždňov po sebe. Prvý tohtoročný týždeň ale priniesol zmenu. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa totiž ceny pohonných látok v prvom týždni 2023 zvýšili. Liter 95-oktánového benzínu sa minulý týždeň predával za priemernú cenu 1,491 eur a v týždňovom porovnaní sa tak jeho cena zvýšila o 0,4 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,679 eur a jeho cena dokonca výrazne vzrástla o 3,5 percenta. Nafta mierne zdražela o 0,4 percenta na úroveň 1,619 eur za liter.

V medziročnom porovnaní si za benzín a naftu ale stále priplácame, aj keď tento nárast je už len mierny. Benzín 95 je drahší o 2 percentá ako vlani a benzín 98 len o 1,3 percenta. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o zhruba 18 percent drahšia ako vlani.

Počas minulého týždňa ceny ropy Brent postupne klesali z úrovne 86 amerických dolárov za barel až smerom k 78 dolárom za barel. Tento týždeň bol ale vývoj na ropnom trhu presne opačný. V úvode tohto týždňa sa totiž Brent ešte držala pod 80-dolárovou hranicou, ale postupne zo dňa na deň rástla až nad hodnotu 84 dolárov za barel. „Pod zvýšenie cien ropy sa podpísali očakávania, že v Číne by mohol začať rásť dopyt po rope a pohonných látkach po tom, ako krajine po takmer troch rokoch opäť otvorila svoje hranice. Čína je pritom najväčším svetovým dovozcom ropy,“ podotkla Glasová.

Dlhodobo je ale ropa tlačená nadol hlavne obavami z potenciálnej recesie globálnej ekonomiky, ktorá by viedla aj k poklesu dopytu po nej. Ďalší vývoj na ropnom trhu bude podľa nej závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva a aké budú ich očakávania ohľadom vývoja dopytu po rope v Číne, uzavrela Glasová.

(sita)

  |  

KDH a progresívci vítajú postoj SR po útoku Ruska na Ukrajinu, ĽSNS a Republika ho kritizujú

Mimoparlamentné hnutia Progresívne Slovensko (PS) a KDH vítajú minuloročný postoj Slovenska po útoku Ruska na Ukrajinu. Strana ĽSNS aj hnutie Republika ho naopak kritizujú. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytli pre TASR.

PS aj KDH okrem reakcie Slovenska na ruskú agresiu vyzdvihli tiež jeho solidaritu pri pomoci Ukrajine. KDH zároveň v súvislosti s vojnou poukázalo na hlbokú polarizáciu spoločnosti, ktorú spôsobili dezinformácie a "lacný politický populizmus".

Podľa ĽSNS a Republiky vláda robila všetko preto, aby vojna pokračovala a aby do nej zatiahla Slovensko. Obe strany uviedli, že vláda slúži cudzím záujmom. Dôsledkom má byť extrémny nárast cien všetkého.

Za veľké minuloročné výzvy považujú PS a KDH aj energetickú či ekonomickú krízu. Vláda ich až tak presvedčivo nezvládla, upozornilo PS. K nezvládnutiu kríz podľa KDH prispeli pretrvávajúce vládne konflikty. Predseda PS Michal Šimečka poukázal na to, že spory v koalícii tiež do značnej miery limitovali snahu vlády o aktívne zapájanie sa do svetových tém. Martin Beluský z ĽSNS má za to, že minuloročné krízy ukázali, "aké zhubné je naše členstvo v Európskej únii a NATO". Tvrdí, že nebyť členstva, Slovenska by sa nijako zásadne nedotkla energetická ani migračná kríza.

ĽSNS podotklo, že vojna na Ukrajine príliš neovplyvnila vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky (V4), no ukázala, že jej členské štáty nie sú jednotné, pokiaľ ide o prístup ku konfliktu. "Ako príklad možno uviesť Maďarsko, ktoré sa na rozdiel od ostatných štátov nesnaží za každú cenu namočiť do tohto konfliktu a zachováva v zásade viac-menej neutrálny postoj," skonštatoval. Predseda Republiky Milan Uhrík zdôraznil, že formát V4 podporuje. "Má význam a budúcnosť najmä v zmysle obrany národnej suverenity, ochrany hraníc pred nelegálnou migráciou a zdravej, rodinnej politiky," uviedol.

PS a KDH hodnotia minuloročné vzťahy v rámci V4 pozitívne, nesúhlasia však s "provokáciami" a autoritárskym štýlom politiky maďarského premiéra Viktora Orbána. "Za nedostatočnú považujeme koordináciu v otázkach nelegálnej migrácie a ochrane spoločných európskych hraníc, kde by mala V4 zohrávať aktívnejšiu úlohu," uviedlo KDH. Spoločným postupom aj v rámci Európskej únie malo byť podľa hnutia okamžité dôsledné stráženie srbsko-maďarskej hranice a intenzívnejšia spolupráca so Srbskom.

Aktivitu vlády v zahraničných otázkach hodnotí Republika ako mizernú. "Vlastenecká vláda by sa angažovala v mierových iniciatívach, podpore vlastných občanov a firiem, zaistení energetického dostatku a ochrane hraníc v spolupráci s našimi susedmi," skonštatoval Uhrík. Podľa Beluského sa Slovensko na škodu národných záujmov zapájalo do takých svetových tém, kde malo zaujať neutrálny postoj. "Na druhej strane tam, kde malo aktívne brániť našu suverenitu, totálne zlyhalo," dodal.

Šimečka vyzdvihol jasný, proeurópsky smer Slovenska v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. "To viem oceniť aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, kde boli naše postoje vnímané pozitívne," skonštatoval. KDH ocenilo snahy dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) o hodnotovú a principiálnu zahraničnú politiku.

(tasr)

  |  

Polícia: V noci sa na Bzovíckej ulici v Bratislave strieľalo, nikto sa nezranil

V nedeľu v skorých ranných hodinách približne o 3.00 h sa strieľalo na Bzovíckej ulici v bratislavskej Petržalke. Pri streľbe nikto nebol zranený, informovala bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

"Podľa doterajších informácií k streľbe prišlo na parkovisku," uviedla polícia a okolnosti streľby začala vyšetrovať.

(tasr)

  |  

Analytici: Ekonomika sa vyhne recesii, pomôžu investície, spotreba bude utlmená

Slovenská ekonomika sa v tomto roku pravdepodobne vyhne recesii. Podporiť by ju mali najmä investície z eurofondov a plánu obnovy, spotreba domácností bude naopak utlmená. Na začiatku roka to predpovedajú ekonomickí analytici.

"V základnom scenári predpokladáme, že slovenská ekonomika sa vyhne recesii a rast hrubého domáceho produktu dosiahne 1,5 percenta medziročne. Podporou mu bude najmä investičná aktivita a miliardy z európskych fondov, tieto peniaze však musíme vedieť rýchlo a efektívne vyčerpať," upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. V prvej polovici roka očakáva spomalenie tempa rastu, s opätovným rozbehom v závere roka.

V prvom štvrťroku, kedy budú kulminovať viaceré negatívne efekty, možno podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka očakávať aj medzikvartálny pokles HDP. Optimistickejší je pri pohľade na celý rok 2023. "Síce rast nedosiahne hodnoty uplynulého roka (1,6 percenta), ale napriek tomu prekoná pôvodné očakávania Národnej banky Slovenska. Podľa najnovších prognóz sa udrží v kladných číslach, a to na úrovni 1 percento," vyčíslil.

Ekonomiku by aj podľa neho mali potiahnuť investície. "Investičná aktivita z eurofondov by mala zmierniť negatívne efekty poklesu spotreby domácností, ako aj spomaľovania u našich zahraničných obchodných partnerov, a zachrániť slovenskú ekonomiku pred poklesom HDP," vysvetlil Fojtík. Rizikom je, či bude vláda v súčasnej situácii schopná tieto zdroje efektívne využiť.

V novom roku čaká Slovensko viacero výziev, upozornil Horňák. Medzi tie kľúčové zaradil zabezpečenie dostatku energetických dodávok aj pre ďalšiu zimu, zlepšenie v čerpaní eurofondov a plánu obnovy, ale aj vysporiadanie sa s dlhodobejším nastavením energetickej pomoci či regulácie. Predstavené riešenia sú totiž zatiaľ iba krátkodobé.

"Netreba tiež zabúdať na potenciálne predčasné voľby, ktoré na jednej strane prinesú zvoľnenie fiškálnych pravidiel do najbližších rokov (výnimka v ústavnom zákone), na strane druhej môžu priniesť do popredia iné priority novej koaličnej väčšiny," dodal analytik.

(tasr)

  |  

Peru: Vláda vyhlásila výnimočný stav v nepokojných regiónoch

Peruánska vláda v sobotu neskoro večer vyhlásila výnimočný stav v hlavnom meste Lima a troch ďalších regiónoch. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Výnimočný stav kvôli protestom proti prezidentke Dine Boluarteovej sa okrem hlavného mesta vzťahuje na regióny Cusco a Puno a prístav Callao susediaci s Limou. Viac ako 100 cestných zátarasov blokuje dopravu najmä na juhu, ktorý bol epicentrom protestov, a tiež v okolí Limy.

Výnimočný stav počas 30 dní oprávňuje armádu zasiahnuť na udržanie poriadku, pozastavuje niekoľko ústavných práv, ako je sloboda pohybu a zhromažďovania, uvádza sa v dekréte zverejnenom v oficiálnom vestníku. Úrady však znovu otvorili medzinárodné letisko Cusco, ktoré je životne dôležité pre peruánsky turistický sektor.

Masové protivládne demonštrácie vypukli začiatkom decembra ako reakcia na odvolanie prezidenta Pedra Castillu 7. decembra. Prezidenta sa pokúsil rozpustiť parlament a snažil sa zabrániť hlasovaniu o svojom impeachmente. Následne bol zatknutý a obvinený z pokusu o štátny prevrat. Nahradila ho Dina Boluarteová. Odvtedy si protesty vyžiadali najmenej 48 obetí a stovky zranených.

Peru už niekoľko rokov čelí politickej nestabilite a 60-ročná Boluarteová je za posledných päť rokov už šiestym človekom, ktorý vykonáva prezidentskú funkciu.

(tasr)