Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko v sobotu otvorilo druhý terminál na skvapalnený zemný plyn

Nemecko v sobotu (14. 1.) slávnostne otvorilo svoj druhý terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý je súčasťou snahy najväčšej európskej ekonomiky zbaviť sa závislosti od ruských energií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Na slávnostnej ceremónii v Lubmine na pobreží Baltského mora sa zúčastnil aj spolkový kancelár Olaf Scholz. Pred necelým mesiacom sa otvoril prvý nemecký terminál vo Wilhelmshavene v Severnom mori. Očakáva sa, že v najbližších mesiacoch bude spustených niekoľko ďalších vrátane druhého terminálu v Lubmine.

Terminály na LNG sú súčasťou snáh Berlína o riešenie energetickej krízy, ktorých súčasťou je aj dočasné oživenie starých uhoľných elektrární a predĺženie životnosti posledných troch nemeckých atómových elektrární do polovice apríla. Posledné nemecké reaktory mali byť pôvodne vypnuté koncom do roka 2022.

Niekoľko dní po februárovom ruskom útoku na Ukrajinu Scholz oznámil, že jeho vláda sa rozhodla urýchlene vybudovať prvé terminály na LNG. Nemecko pred ruskou inváziou pokrývalo viac než polovicu spotreby zemného plynu dodávkami z Ruska, ktoré sa už úplne zastavili.

"Túto zimu prežijeme, nemáme problémy s dodávkami plynu a vieme ich zabezpečiť všade v Nemecku na rozdiel od toho, čoho sa mnohí dlho obávali," uviedol v sobotu Scholz a pochválil rýchlosť výstavby prvých terminálov na LNG. "Nemecko sa nakoniec ani nedostalo do ekonomickej krízy," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Bez zásahu vlády pri cenách energií hrozí nedostatok chleba, tvrdia pekári

Bez zásahu vlády pri cenách energií hrozí nedostatok chleba a pečiva, tvrdí Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Výšky faktúr, ktoré momentálne dostávajú malí a strední pekári, cukrári a cestovinári, sú štvor- až desaťkrát vyššie než minuloročné.

Podľa predsedu predstavenstva zväzu Milana Lapšanského hrozí v dôsledku novoročného šokového nárastu cien elektrickej energie priam historická vlna zatvárania malých a stredných pekární. „Zároveň máme informácie, že niektoré obchodné reťazce začínajú rušiť „pece na dopekanie mrazených polotovarov“, pretože náklady na ich prevádzku vysoko presahujú ceny hotového čerstvého pečiva zo skutočných slovenských pekárni. Kombinácia tejto situácie môže spôsobiť, že na Slovensku vznikne bezprecedentný nedostatok základných potravín ako sú chlieb a pečivo a ďalší nárast dovozu,“ uviedol. SZPCC o tom informoval v tlačovej správe.

Pekárenská výroba nedokáže fungovať bez plynu a elektrickej energie. Mechanizmus kompenzácií cien elektrickej energie na rok 2023 však dosiaľ nebol zverejnený, a to napriek jednoznačným deklaráciám predsedu vlády a ministra financií, a tiež napriek tomu, že vláda podmienila podporu pre podniky schválením štátneho rozpočtu. SZPCC požaduje bezodkladné zverejnenie kompenzačných schém. Žiada tiež, aby boli čo najskôr spustené, a zároveň požaduje, aby boli vytvorené ďalšie formy pomoci pre malé a stredné podniky. Podľa Lapšanského by si politici, ktorí sú momentálne poverení riadením štátu, mali uvedomiť, že hoci je pre nich aktuálnou prioritou udržanie sa pri moci a stanovenie termínu predčasných volieb, stále ich platia podnikatelia a obyvatelia štátu. „Ich pracovný kontrakt trvá. Ak sa nebudú venovať riešeniu energetickej situácie malých a stredných podnikov, ktoré tvoria väčšinu zo všetkých pekární, cukrární a cestovinární Slovenska, vytvárajú obrovský problém nielen v zásobovaní obyvateľstva základnými potravinami, ale aj skokovým nárastom nezamestnanosti v regiónoch,“ povedal.

SZPCC združuje výrobcov z celého Slovenska. Zahŕňa temer 500 členov vo všetkých slovenských regiónoch, od veľkých pekární až po SZČO. Jeho členovia každý deň zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín Sloveniek i Slovákov. Členstvo zväzu zamestnáva viac než 12-tisíc pracovníkov.

(sita)

Minúta  |  

Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o cenách energií a Envirofonde

Na mimoriadnej parlamentnej schôdzi k cenám energií by sa malo rokovať o špeciálnom uznesení o cenách, tiež o podpore energeticky náročných podnikov z Environmentálneho fondu. Na nedeľnej tlačovej konferencii to avizoval šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico. Ozrejmil, že dátum schôdze, ktorú v piatok (13. 1.) iniciovali opoziční poslanci, ešte nie je známy.

"Chceme, aby sa využili všetky regulačné nástroje, žiadame o to, aby prišiel do parlamentu šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby sme sa bavili s elektrárňami a plynárňami," zdôraznil Fico. Schválenie uznesenia by podľa jeho slov mohlo zdynamizovať proces boja s cenami energií.

Ďalej uviedol, že so Sme rodina rokoval aj o podpore návrhu zákona v súvislosti s použitím prostriedkov z Envirofondu. "Sú tam naakumulované peniaze, môžu sa použiť na pomoc firmám ako Slovalco a ďalší," podotkol.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD zároveň vyzvali občanov na účasť v sobotnom (21. 1.) referende. Ľudia sa v ňom budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena ústavy.

Šéf Smeru-SD na tlačovej konferencii opakovane hovoril aj o komunikácii, ktorá má dokazovať, že predseda OĽANO Igor Matovič spolupracoval ešte pred parlamentnými voľbami 2020 s tzv. kajúcnikmi. Mal ich využiť na daňové podvody. Po voľbách im mal za to zaistiť beztrestnosť. OĽANO v piatok (13. 1.) Ficove tvrdenia nechcelo komentovať.

Podávané trestné oznámenia stranou Smer-SD sú podľa advokáta Mareka Paru "zametané pod koberec". Polícia má podľa bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara príkazy, voči komu konať a voči komu nekonať.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny na slovenských čerpacích staniciach by mali zostať stabilné

Na slovenských čerpacích staniciach výrazné zmeny pri cenách pohonných látok analytička neočakáva. Analytička 365.bank Jana Glasová na základe vývoja svetových cien ropy predpokladá, že ceny na našich pumpách v nasledujúcom týždni budú viac-menej stabilné na súčasných úrovniach.

„Úvodný týždeň nového roka so sebou priniesol zvýšenie cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach. Čo sa týka vývoja na ropnom trhu, tak v prvom tohtoročnom týždni ceny ropy klesli pod 80-dolárovú hladinu, ale tento týždeň opäť vzrástli smerom k úrovni 85 dolárov za barel. Preto očakávame, že ceny pohonných látok na našich pumpách by sa mohli v ďalšom týždni držať zastabilizované na súčasných úrovniach,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Ceny benzínu na našich pumpách postupne z týždňa na týždeň klesali a to až 10 týždňov po sebe. Prvý tohtoročný týždeň ale priniesol zmenu. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa totiž ceny pohonných látok v prvom týždni 2023 zvýšili. Liter 95-oktánového benzínu sa minulý týždeň predával za priemernú cenu 1,491 eur a v týždňovom porovnaní sa tak jeho cena zvýšila o 0,4 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,679 eur a jeho cena dokonca výrazne vzrástla o 3,5 percenta. Nafta mierne zdražela o 0,4 percenta na úroveň 1,619 eur za liter.

V medziročnom porovnaní si za benzín a naftu ale stále priplácame, aj keď tento nárast je už len mierny. Benzín 95 je drahší o 2 percentá ako vlani a benzín 98 len o 1,3 percenta. Najvýraznejší medziročný rast však zaznamenáva nafta, ktorá je až o zhruba 18 percent drahšia ako vlani.

Počas minulého týždňa ceny ropy Brent postupne klesali z úrovne 86 amerických dolárov za barel až smerom k 78 dolárom za barel. Tento týždeň bol ale vývoj na ropnom trhu presne opačný. V úvode tohto týždňa sa totiž Brent ešte držala pod 80-dolárovou hranicou, ale postupne zo dňa na deň rástla až nad hodnotu 84 dolárov za barel. „Pod zvýšenie cien ropy sa podpísali očakávania, že v Číne by mohol začať rásť dopyt po rope a pohonných látkach po tom, ako krajine po takmer troch rokoch opäť otvorila svoje hranice. Čína je pritom najväčším svetovým dovozcom ropy,“ podotkla Glasová.

Dlhodobo je ale ropa tlačená nadol hlavne obavami z potenciálnej recesie globálnej ekonomiky, ktorá by viedla aj k poklesu dopytu po nej. Ďalší vývoj na ropnom trhu bude podľa nej závisieť hlavne od toho, ako budú trhy ďalej vnímať obavy z recesie globálneho hospodárstva a aké budú ich očakávania ohľadom vývoja dopytu po rope v Číne, uzavrela Glasová.

(sita)

Minúta  |  

KDH a progresívci vítajú postoj SR po útoku Ruska na Ukrajinu, ĽSNS a Republika ho kritizujú

Mimoparlamentné hnutia Progresívne Slovensko (PS) a KDH vítajú minuloročný postoj Slovenska po útoku Ruska na Ukrajinu. Strana ĽSNS aj hnutie Republika ho naopak kritizujú. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytli pre TASR.

PS aj KDH okrem reakcie Slovenska na ruskú agresiu vyzdvihli tiež jeho solidaritu pri pomoci Ukrajine. KDH zároveň v súvislosti s vojnou poukázalo na hlbokú polarizáciu spoločnosti, ktorú spôsobili dezinformácie a "lacný politický populizmus".

Podľa ĽSNS a Republiky vláda robila všetko preto, aby vojna pokračovala a aby do nej zatiahla Slovensko. Obe strany uviedli, že vláda slúži cudzím záujmom. Dôsledkom má byť extrémny nárast cien všetkého.

Za veľké minuloročné výzvy považujú PS a KDH aj energetickú či ekonomickú krízu. Vláda ich až tak presvedčivo nezvládla, upozornilo PS. K nezvládnutiu kríz podľa KDH prispeli pretrvávajúce vládne konflikty. Predseda PS Michal Šimečka poukázal na to, že spory v koalícii tiež do značnej miery limitovali snahu vlády o aktívne zapájanie sa do svetových tém. Martin Beluský z ĽSNS má za to, že minuloročné krízy ukázali, "aké zhubné je naše členstvo v Európskej únii a NATO". Tvrdí, že nebyť členstva, Slovenska by sa nijako zásadne nedotkla energetická ani migračná kríza.

ĽSNS podotklo, že vojna na Ukrajine príliš neovplyvnila vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky (V4), no ukázala, že jej členské štáty nie sú jednotné, pokiaľ ide o prístup ku konfliktu. "Ako príklad možno uviesť Maďarsko, ktoré sa na rozdiel od ostatných štátov nesnaží za každú cenu namočiť do tohto konfliktu a zachováva v zásade viac-menej neutrálny postoj," skonštatoval. Predseda Republiky Milan Uhrík zdôraznil, že formát V4 podporuje. "Má význam a budúcnosť najmä v zmysle obrany národnej suverenity, ochrany hraníc pred nelegálnou migráciou a zdravej, rodinnej politiky," uviedol.

PS a KDH hodnotia minuloročné vzťahy v rámci V4 pozitívne, nesúhlasia však s "provokáciami" a autoritárskym štýlom politiky maďarského premiéra Viktora Orbána. "Za nedostatočnú považujeme koordináciu v otázkach nelegálnej migrácie a ochrane spoločných európskych hraníc, kde by mala V4 zohrávať aktívnejšiu úlohu," uviedlo KDH. Spoločným postupom aj v rámci Európskej únie malo byť podľa hnutia okamžité dôsledné stráženie srbsko-maďarskej hranice a intenzívnejšia spolupráca so Srbskom.

Aktivitu vlády v zahraničných otázkach hodnotí Republika ako mizernú. "Vlastenecká vláda by sa angažovala v mierových iniciatívach, podpore vlastných občanov a firiem, zaistení energetického dostatku a ochrane hraníc v spolupráci s našimi susedmi," skonštatoval Uhrík. Podľa Beluského sa Slovensko na škodu národných záujmov zapájalo do takých svetových tém, kde malo zaujať neutrálny postoj. "Na druhej strane tam, kde malo aktívne brániť našu suverenitu, totálne zlyhalo," dodal.

Šimečka vyzdvihol jasný, proeurópsky smer Slovenska v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. "To viem oceniť aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, kde boli naše postoje vnímané pozitívne," skonštatoval. KDH ocenilo snahy dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) o hodnotovú a principiálnu zahraničnú politiku.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia: V noci sa na Bzovíckej ulici v Bratislave strieľalo, nikto sa nezranil

V nedeľu v skorých ranných hodinách približne o 3.00 h sa strieľalo na Bzovíckej ulici v bratislavskej Petržalke. Pri streľbe nikto nebol zranený, informovala bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

"Podľa doterajších informácií k streľbe prišlo na parkovisku," uviedla polícia a okolnosti streľby začala vyšetrovať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.