Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Naša vláda má najvyššiu legitimitu. Strany chcú, aby predčasné voľby boli 30. septembra

Bývalé koaličné strany sa zatiaľ zhodujú na tom, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť uznesením Národnej rady SR. Zhoda je predbežne na septembrovom termíne volieb. Predbežná dohoda je aj na zmene legislatívy tak, aby na zmenu volebného systému bola potrebná ústavná väčšina.

Rokovania majú pokračovať v nedeľu večer. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Ako premiér skonštatoval, v utorok (24. januára) sa začína schôdza parlamentu, kde je potrebné otvorenie rozpravy k zmene ústavy, predložia sa pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať podporu, tie sa prerokujú a schváli sa znenie Ústavy SR.

"Smerujeme k tomu, že sa volebné obdobie ukončí uznesením, čiže 90 poslancov v parlamente musí dať hlas na to, aby sa ukončilo volebné obdobie predčasne. Je to uznesenie, ktoré by sa následne po zmene ústavy predložilo do parlamentu, a takýmto spôsobom by sa nastavil presný termín volieb," načrtol Heger a dodal, že veľa strán chce, aby predčasné voľby boli 30. septembra.

Na zakotvenie špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy, ako si to žiadal podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, podľa Hegera zatiaľ nie je v bývalej koalícii dostatočná podpora.

Súčasná vláda má najvyššiu legitimitu

Pri súčasnej poverenej vláde je podľa Hegera väčšia pravdepodobnosť, že nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov, ako pri úradníckej vláde. "Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my," podotkol.

Aktuálna vláda vie podľa neho ľahšie rokovať a dokáže aj prijímať zákony. "Naša vláda má najvyššiu legitimitu. Úradnícka vláda by nemala ani takú podporu, ako má tá naša," povedal Heger s dôvetkom, že s výnimkou dvoch zákonov prechádzali na jeseň v parlamente vládne novely bezproblémovo.

Priorita na posledné mesiace vládnutia je pre Hegera previesť Slovensko energetickou krízou a napĺňať plán obnovy. Ako uviedol, personálne zmeny v kabinete nie sú možné. "Keď je vláda v poverení, neviete vymenovať iného ministra, viete len ministra zbaviť poverenia," vysvetlil a dodal, že rezort by tak zostal bez vedenia.

Odchod z OĽaNO premiér nepotvrdil

Výsledky referenda podľa Hegera neukázali nič nové. "Teraz je dôležité, aby demokratické strany dali atraktívnu ponuku, a tá atraktivita je v tom, že sa prestanú medzi sebou požierať, začnú spolupracovať a ukážu, že vedia spolu fungovať," apeloval.

K svojmu potenciálnemu odchodu z OĽaNO sa zatiaľ nechcel vyjadriť. Uviedol, že chce robiť politiku, ktorá bude v medzinárodnej sfére zameraná na západných spojencov a vnútropoliticky slušná. "Slušnosť v politike chýba a je po nej dopyt. Štát, ktorý funguje, nepotrebuje, aby sa o ňom rozprávalo," skonštatoval premiér.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ultraortodoxný minister v Izraeli skončil pre daňové podvody

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu odvolal ministra vnútra a zdravotníctva Arieho Deriho, ktorý je zároveň šéfom koaličnej ultraortodoxnej strany Šas.        

Podriadil sa tak verdiktu izraelského najvyššieho súdu, ktorý v stredu rozhodol, že Arie Deri by nemal ostať vo funkcii, pretože ho vlani odsúdili za daňové trestné činy. TASR správu prevzala a agentúr AP a AFP.        

O odvolaní ministra informoval premiér počas pravidelného nedeľňajšieho zasadnutia vládneho kabinetu, pričom vyjadril nad týmto krokom hlboké poľutovanie.        

"S ťažkým srdcom, hlbokým smútkom a s mimoriadne nepríjemným pocitom som nútený presunúť vás z vašej pozície ministra vlády," povedal Netanjahu Derimu. Zároveň prisľúbil, že bude hľadať legálne možnosti, aby Deri mohol ďalej vykonávať činnosť v prospech štátu Izrael.        

Arie Deri, ktorý zastáva aj post vicepremiéra, vopred avizoval, že dobrovoľne z vlády neodíde. Po svojom odvolaní uviedol, že naďalej zostane lídrom strany Šas a bude podporovať vládu pri presadzovaní jej programu, vrátane kontroverznej súdnej reformy.        

Deriho vlani odsúdili za daňové trestné činy a v rámci dohody o vine a treste, mu plynie podmienečný trest. Počas procesu tvrdil, že sa stiahne z politiky.
Nová koalícia špeciálne upravila zákon, aby sa Deri, ktorý pôsobil aj v predchádzajúcich Netanjahuových vládach, aj napriek tomu mohol stať ministrom.
        (afp, ap, tasr)

Minúta  |  

Heger: Referendum neukázalo nič nové. Demokratické strany majú dať atraktívnu ponuku

Bývalé koaličné strany sa zatiaľ zhodujú na tom, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť uznesením Národnej rady SR. Zhoda je predbežne tiež na septembrovom termíne volieb. Predbežná dohoda je aj na zmene legislatívy tak, aby na zmenu volebného systému bola potrebná ústavná väčšina.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) to povedal v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Rokovania majú pokračovať v nedeľu večer.        

Ako premiér skonštatoval, v utorok (24. 1.) sa začína schôdza parlamentu, kde je potrebné otvorenie rozpravy k zmene ústavy, predložia sa pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať podporu, a tie sa prerokujú a schváli sa znenie Ústavy SR.        

"Smerujeme k tomu, že sa volebné obdobie ukončí uznesením, čiže 90 poslancov v parlamente musí dať hlas na to, aby sa ukončilo volebné obdobie predčasne. Je to uznesenie, ktoré by sa následne po zmene ústavy predložilo do parlamentu, a takýmto spôsobom by sa nastavil presný termín volieb," načrtol Heger.        

Na zakotvenie špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy podľa neho zatiaľ nie je v bývalej koalícii dostatočná podpora. Pri súčasnej poverenej vláde je podľa Hegera väčšia pravdepodobnosť, že nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov ako pri úradníckej vláde. "Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my," podotkol. Aktuálna vláda vie podľa neho ľahšie rokovať.        

Priorita na posledné mesiace vládnutia je pre Hegera previesť Slovensko energetickou krízou a napĺňanie plánu obnovy. Ako uviedol, personálne zmeny v kabinete nie sú možné. "Keď je vláda v poverení, neviete vymenovať iného ministra, viete len ministra zbaviť poverenia," vysvetlil s tým, že rezort by tak zostal bez vedenia.

Výsledky referenda podľa Hegera neukázali nič nové. "Teraz je dôležité, aby demokratické strany dali atraktívnu ponuku, a tá atraktivita je v tom, že sa prestanú medzi sebou požierať, začnú spolupracovať a ukážu, že vedia spolu fungovať," apeloval. K svojmu potenciálnemu odchodu z OĽANO sa nechcel zatiaľ vyjadriť.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja. Reagoval tak na kritiku povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) za nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku.

"Použitím paragrafu 363 som nikdy nikomu nepomáhal zbaviť sa obvinenia a už vôbec nie preto, že ide o osobu vplyvnú," uviedol Žilinka na sociálnej sieti.        

Generálny prokurátor tvrdí, že k aplikácii tohto procesného inštitútu vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, teda v prípravnom konaní.        

"Neodstránenie porušenie zákona z mojej strany, ak som ho prieskumom trestných vecí zistil, by nebolo ničím iným, ako rezignovaním na plnenie zákonných úloh prokuratúry a generálneho prokurátora SR," skonštatoval.        

Paragraf 363 je podľa Žilinku platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR a generálny prokurátor ho nemôže ignorovať len preto, že jeho aplikácia nevyhovuje určitej časti spoločnosti. "Nie je ani vinou generálneho prokurátora SR, že sa nenašla v Národnej rade SR politická vôľa a sila presadiť jeho zmenu," poznamenal.        

Vyjadrenia povereného predsedu vlády SR považuje Žilinka za čisto politické, bez prejavenia čo i len snahy o zdanie objektívnosti a odbornosti. Heger na sociálnej sieti uviedol, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba koalície, pričom nádej, ktorú do neho vkladali, premenil na beznádej. Premiér hovorí o nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku a poukazuje na zrušenie obvinení vo viacerých kauzách. Tvrdí, že o vine majú rozhodovať súdy. Zásah generálneho prokurátora tak podľa neho marí aj možnosť verejnosti posúdiť prácu OČTK.        

"Som rád, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preskúmal paragraf 363. Už pred rokom podnet v tejto veci podali na ÚS SR aj poslanci OĽANO a SaS. Na odpoveď však stále čakáme," pripomenul Heger. V tejto súvislosti poznamenal, že je smutné, že Žilinka je prijateľný pre niektorých koaličných politikov a veľkú časť opozície.

(tasr)

Minúta  |  

Pre streľbu v Kalifornii zahynulo najmenej deväť ľudí

Deväť ľudí zahynulo počas streľby, ku ktorej došlo v sobotu neskoro večer v kalifornskom meste Monterey Park. Oznámila to v nedeľu miestna polícia.

Monterey Park je zhruba 60-tisícové mesto ležiace neďaleko Los Angeles. V tejto oblasti južnej Kalifornie žijú početné komunity obyvateľov ázijského pôvodu, ktorí v sobotu večer slávili začiatok nového čínskeho lunárneho roka.        

Bližšie informácie neboli bezprostredne známe. Polícia uviedla len to, že páchateľom bol muž a že k streľbe došlo v podniku na ulici Garvey Avenue. Podľa správ amerických médií si hromadná streľba v Monterey Parku, ktorá údajne vypukla v jednom z tanečných klubov, vyžiadala aj bližšie nešpecifikovaný počet zranených.        

Streľbu polícii ohlásili v sobotu o 22.22 h, krátko po ukončení miestnych osláv príchodu čínskeho nového roka, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Na mieste zasahovali desiatky policajtov, ktorým asistovali aj hliadkovacie vrtuľníky.        

Svedkovia tvrdia, že útok spáchal strelec ozbrojený automatickou zbraňou.

(tasr, ap)

Minúta  |  

SNS: Účasť v referende značí zmeny v krajine

Účasť ľudí v referende znamenala prvú aktivizáciu zmien na Slovensku. V reakcii na výsledky sobotňajšieho (21. 1.) referenda to uviedla mimoparlamentná SNS s tým, že si váži každý jeden hlas v jeho prospech. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu strany Zuzana Škopcová.

SNS skonštatovala, že približne 1,2 milióna ľudí, ktorí sa na referende zúčastnili, predstavujú potenciálne hlasy strán, ktoré chcú pre Slovensko zmenu. "Všetky strany, ktoré podporovali referendum, majú možnosť získať v súčte takmer 50 percent v najbližších parlamentných voľbách. Je to zároveň potvrdením, že musíme vytvoriť jednotný opozičný blok," uviedla strana vo vyhlásení.        

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.