Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blanár: Všetko nasvedčuje, že koalícia chce dovládnuť do riadneho termínu volieb

Zmenu ústavy bude sprevádzať chaos, strany si kladú nezmyselné požiadavky, tvrdí poslanec Juraj Blanár.

Podpredseda opozičnej strany Smer-SD a opozičný poslanec Juraj Blanár sa obáva, že vládna koalícia nakoniec neschváli novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila predčasné voľby. Ako povedal v nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS, pred referendom koaliční politici odrádzali ľudí od účasti, keď tvrdili, že už majú skoro dohodu na predčasných voľbách.

Nezmyselné požiadavky, ktorými rôzne strany podmieňujú novelizáciu ústavy, však podľa neho nasvedčujú, že koalícia chce dovládnuť do riadneho termínu volieb.

„Aj pani prezidentka zmenila svoj názor a vytvorila im priestor až do septembra," uviedol Blanár s tým, že prezidentka pôvodne tvrdila, že chce predčasné voľby v prvom polroku 2023. Navyše, koalícia mohla podľa Blanára novelu už dávno schváliť. „My si myslíme, že sa to bude ťažko schvaľovať," doplnil Blanár.

Opozičný poslanec sa obáva chaosu, ktorý bude podľa neho diskusiu o zmene ústavy sprevádzať. Poukazuje aj na návrhy lídra OĽaNO Igora Matoviča. "Vymyslel si agendu len preto, aby zmena ústavy nebola prijatá," uviedol. Kritizuje tiež, že sa o zmene nehlasovalo ešte v decembri. Dodal, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh, že na zmenu volebného zákona bude potrebných 90 hlasov. Trvať bude na tom, aby v ústave zostala možnosť referenda.

Za ľudí trvá na zakotvení pozície Úradu špeciálnej prokuratúry

Podľa poverenej ministerky investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie a šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej je novela ústavy predmetom rokovaní. „Nehovorím, že novelu ústavy nepodporíme ako strana," povedala s tým, že najskôr je potrebné poznať konečnú podobu novely. „Sme rodina, SaS a OĽaNO majú dosť hlasov aj bez nás," skonštatovala Remišová.

Ak by sa však do ústavy dostalo aj zakotvenie pozície Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry alebo zmena volebného systému 90 hlasmi poslancov, Za ľudí podľa nej nevylučujú podporu novely. „Ja nehovorím, že to podporíme, ale hovorím, že diskutujeme," dodala Ramišová.

Blanár: Výsledok referenda je obdivuhodný

Diskutujúci sa dotkli aj témy referenda. Blanár považuje výsledok účasti za obdivuhodný, vzhľadom na interpretácie, že je nepotrebné. Kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej prístup.

Remišová zdôraznila, že referendum bolo neúspešné napriek "dvojročnej kampani Fica a Pellegriniho". "Považujem to za debakel. Je to aj dobrá správa v tom, že politika zloby a rozvratu získava menšiu podporu," skonštatovala.

Blanár zároveň v relácii vylúčil, že by sa predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko objavil na kandidátke Smeru-SD. Drží mu palce, aby spojil konzervatívne a národné strany, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu. "V opačnom prípade by ich hlasy prepadli," povedal.

(tasr, sita, est)

Minúta  |  

Šéf ruskej Štátnej dumy: Nové zbrane pre Ukrajinu povedú ku globálnej katastrofe

V prípade, že USA a členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) dodajú Ukrajine zbrane, ktoré môžu ohroziť územie Ruska, čaká svet "globálna katastrofa", uviedol v nedeľu predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin.

Šéf Štátnej dumy a blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina na platforme Telegram ďalej dodal, že takýmito krokmi by sa argumenty proti použitiu zbraní hromadného ničenia stali "neudržateľnými".        

Podľa Volodina vedie podpora Ukrajiny zo strany Spojených štátov a NATO svet do "strašnej vojny".        

"Ak Washington a krajiny NATO dodajú zbrane, ktoré budú použité na útoky na civilné mestá a pokusy obsadiť naše územia, ako hrozia, povedie to k odvetným opatreniam s použitím silnejších zbraní," napísal.        

Argumenty, že jadrové mocnosti predtým nepoužívali zbrane hromadného ničenia v lokálnych konfliktoch, sú podľa neho neudržateľné, cituje The Guardian. Dodal, že je to preto, lebo USA a NATO "nečelili situácii, v ktorej by bola ohrozená bezpečnosť ich občanov a územná celistvosť krajiny".        

V piatok sa 50 krajín dohodlo, že poskytne Kyjevu vojenskú techniku v hodnote miliárd dolárov vrátane obrnených vozidiel a munície potrebnej na zatlačenie ruských síl. Nemecko však čelí kritike spojencov kvôli neochote dodať tanky Leopard 2 na posilnenie bojovej kapacity Ukrajiny.

(tasr) 

Minúta  |  

Remišová pripúšťa, že možno podporí zmenu ústavy

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová si vie predstaviť, že strana za istých podmienok podporí zmenu ústavy k predčasným voľbám. Vyplýva to z jej vyjadrení v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) si myslí, že bývalá koalícia nebude schopná novelu prijať.        

Remišová podotkla, že OĽANO, Sme rodina a SaS majú na schválenie novely dosť hlasov aj bez Za ľudí. Strana podľa nej premýšľa nad jej podporou pre dobré návrhy, ktoré môžu byť zapracované. "Keď bude posilnené postavenie Špecializovaného trestného súdu alebo tam bude návrh, že volebný systém sa bude meniť 90 hlasmi, je možné, že po diskusii v strane to podporíme," povedala. Rokovania podľa jej slov prebiehajú. Zopakovala, že vymenovanie úradníckej vlády nepovažuje za dobré riešenie.        

Blanár sa obáva chaosu, ktorý bude podľa neho diskusiu o zmene ústavy sprevádzať. Poukazuje aj na návrhy lídra OĽANO Igora Matoviča. "Vymyslel si agendu len preto, aby zmena ústavy nebola prijatá," uviedol. Kritizuje tiež, že sa o zmene nehlasovalo ešte v decembri. Dodal, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh, že na zmenu volebného zákona bude potrebných 90 hlasov. Trvať bude na tom, aby v ústave zostala možnosť referenda.        

Diskutujúci sa dotkli aj témy referenda. Blanár považuje výsledok účasti za obdivuhodný, vzhľadom na interpretácie, že je nepotrebné. Kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej prístup. Remišová zdôraznila, že referendum bolo neúspešné napriek "dvojročnej kampani Fica a Pellegriniho". "Považujem to za debakel. Je to aj dobrá správa v tom, že politika zloby a rozvratu získava menšiu podporu," skonštatovala.        

Blanár zároveň v relácii vylúčil, že by sa predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko objavil na kandidátke Smeru-SD. Drží mu palce, aby spojil konzervatívne a národné strany, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu. "V opačnom prípade by ich hlasy prepadli," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí streľby v Kalifornii stúpol na desať. Páchateľ uniká

Najmenej desať mŕtvych a 10 zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v sobotu večer v tanečnom klube v kalifornskom meste Monterey Park. Oznámila to miestna polícia, podľa ktorej je páchateľ stále na úteku, informujú agentúra AP a AFP.        

Podľa kapitána Andrewa Meyera z úradu šerifa v neďalekom Los Angeles sú niektorí z najmenej 10 zranených v kritickom stave. Desať ľudí zomrelo priamo na mieste činu.        

Streľbu polícii ohlásili v sobotu okolo 22.20 h miestneho času, krátko po ukončení miestnych osláv príchodu čínskeho nového roka, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Na mieste zasahovali desiatky policajtov, ktorým asistovali hasiči a hliadkovacie vrtuľníky.        

Svedkovia tvrdia, že útok spáchal strelec ozbrojený automatickou, respektíve poloautomatickou zbraňou, ktorý začal strieľať do ľudí v tanečnej sieni, pričom si zbraň opakovane nabíjal. Bližšie informácie neboli bezprostredne známe. Polícia uviedla len to, že páchateľom z miesta činu ušiel a nepodarilo sa ho dolapiť ani po niekoľkých hodinách.        

Monterey Park je zhruba 60-tisícové mesto ležiace v južnej Kalifornii, zhruba 13 kilometrov od centra Los Angeles. V Monterey Parku žijú prevažne prisťahovalci z Ázie alebo Američania ázijského pôvodu, ktorí počas víkendu slávili začiatok nového čínskeho lunárneho roka.        

V roku 2022 došlo v USA k 647 prípadom masovej streľby, ktorá si vyžiadala štyri alebo viac obetí, uvádza stránka Gun Violence Archive monitorujúca tento druh trestnej činnosti. Viac než 44.000 ľudí vlani v Spojených štátoch zomrelo na následky strelných zranení, z toho viac než polovicu tvorili samovraždy. V USA je celkovo viac zbraní než ľudí, informuje AFP podľa ktorej násilie páchané strelnými zbraňami predstavuje v tejto krajine obrovský problém.

(tasr, ap)

Minúta  |  

S Francúzskom budeme podporovať Ukrajinu, kým bude nutné, tvrdí nemecký kancelár Scholz

Paríž a Berlín podporia Ukrajinu v jej boji proti Rusku "tak dlho, ako to bude potrebné", vyhlásil v nedeľu nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Francúzska. TASR správu prevzala z agentúry AFP.        

"Naďalej budeme poskytovať Ukrajine všetku podporu, ktorú potrebuje, tak dlho, ako to bude nevyhnutné. Spolu, ako Európania, aby sme bránili náš európsky mierový projekt," povedal Scholz v prejave, ktorým si na parížskej univerzite Sorbonne pripomenul 60 rokov od začiatku francúzsko-nemeckej povojnovej spolupráce podpísaním tzv. Elyzejskej zmluvy. Na prejave sa zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.        

Francúzsko-nemecká spolupráca je podľa Scholza kľúčová vzhľadom na budúcnosť Európy.        

"Budúcnosť, rovnako ako minulosť, spočíva na spolupráci medzi oboma našimi krajinami ako hybná sila pre zjednotenú Európu," zdôraznil nemecký kancelár.        

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň v nedeľu vyhlásil, že Francúzsko a Nemecko by mali byť "priekopníkmi" v rozvojovej Európe. Odvolal sa pritom tiež na potrebu "vybudovať nový energetický model", povzbudiť "inovácie a technológie zajtrajška" a uistiť, že Európska únia (EÚ) je "geopolitickou mocnosťou sama o sebe" v oblasti obrany i diplomacie, cituje AFP.        

"Ďakujem, pán prezident, ďakujem z celého srdca," poďakoval Scholz Macronovi za priateľstvo preukázané Nemecku zo strany Francúzska. Scholz podľa agentúry DPA predniesol prejav vo francúzštine a obrátil sa aj na verejnosť. "Ďakujeme vám, naši francúzski bratia a sestry, za vaše priateľstvo," povedal.

(afp, tasr, dpa)

Minúta  |  

Heger: Naša vláda má najvyššiu legitimitu. Strany chcú, aby predčasné voľby boli 30. septembra

Bývalé koaličné strany sa zatiaľ zhodujú na tom, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť uznesením Národnej rady SR. Zhoda je predbežne na septembrovom termíne volieb. Predbežná dohoda je aj na zmene legislatívy tak, aby na zmenu volebného systému bola potrebná ústavná väčšina.

Rokovania majú pokračovať v nedeľu večer. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Ako premiér skonštatoval, v utorok (24. januára) sa začína schôdza parlamentu, kde je potrebné otvorenie rozpravy k zmene ústavy, predložia sa pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať podporu, tie sa prerokujú a schváli sa znenie Ústavy SR.

"Smerujeme k tomu, že sa volebné obdobie ukončí uznesením, čiže 90 poslancov v parlamente musí dať hlas na to, aby sa ukončilo volebné obdobie predčasne. Je to uznesenie, ktoré by sa následne po zmene ústavy predložilo do parlamentu, a takýmto spôsobom by sa nastavil presný termín volieb," načrtol Heger a dodal, že veľa strán chce, aby predčasné voľby boli 30. septembra.

Na zakotvenie špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy, ako si to žiadal podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, podľa Hegera zatiaľ nie je v bývalej koalícii dostatočná podpora.

Súčasná vláda má najvyššiu legitimitu

Pri súčasnej poverenej vláde je podľa Hegera väčšia pravdepodobnosť, že nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov, ako pri úradníckej vláde. "Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my," podotkol.

Aktuálna vláda vie podľa neho ľahšie rokovať a dokáže aj prijímať zákony. "Naša vláda má najvyššiu legitimitu. Úradnícka vláda by nemala ani takú podporu, ako má tá naša," povedal Heger s dôvetkom, že s výnimkou dvoch zákonov prechádzali na jeseň v parlamente vládne novely bezproblémovo.

Priorita na posledné mesiace vládnutia je pre Hegera previesť Slovensko energetickou krízou a napĺňať plán obnovy. Ako uviedol, personálne zmeny v kabinete nie sú možné. "Keď je vláda v poverení, neviete vymenovať iného ministra, viete len ministra zbaviť poverenia," vysvetlil a dodal, že rezort by tak zostal bez vedenia.

Odchod z OĽaNO premiér nepotvrdil

Výsledky referenda podľa Hegera neukázali nič nové. "Teraz je dôležité, aby demokratické strany dali atraktívnu ponuku, a tá atraktivita je v tom, že sa prestanú medzi sebou požierať, začnú spolupracovať a ukážu, že vedia spolu fungovať," apeloval.

K svojmu potenciálnemu odchodu z OĽaNO sa zatiaľ nechcel vyjadriť. Uviedol, že chce robiť politiku, ktorá bude v medzinárodnej sfére zameraná na západných spojencov a vnútropoliticky slušná. "Slušnosť v politike chýba a je po nej dopyt. Štát, ktorý funguje, nepotrebuje, aby sa o ňom rozprávalo," skonštatoval premiér.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.